Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611209853 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611209853.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom: Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: Z. X, o zaplatenie 523,96 eura, o späťvzatí odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany v zamietajúcej časti, zo 4. mája 2012 pod č. k. 4C/104/2012-28, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 227,81 eura s 8,76 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 327,81 eura od 10.09.2009 do 10.04.2012 a zo sumy 227,81 eura od 11.04.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 19,53 eura a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. V dôvodoch písomného odôvodnenia uviedol, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 523,96 eura s príslušenstvom považoval za dôvodný iba čiastočne. Mal za nesporné, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval od odporkyne zaplatenie sumy 523,96 eura pozostávajúcej z neuhradenej úverovej istiny, zo zmluvného úroku, z poplatku za výber z bankomatu, zmluvnej pokuty, sankčného úroku a mesačného poplatku za vedenie účtu. Z návrhu na uzavretie úverovej zmluvy zo dňa 16.01.2006 považoval za nepochybné, že účastníci konania v tento deň uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na nákup tovaru, pričom v rámci tohto záväzku navrhovateľ vopred vnútil odporkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ak chcela odporkyňa získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Uvedené sa podľa názoru súdu prvého stupňa týkalo ustanovení o poskytnutí revolvingového úveru, a to vzhľadom k tomu, že podpisom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient prehlásil, že sa oboznámil s úverovými zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrad. Keďže časť úverovej zmluvy týkajúca sa iba poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, tak mal za to, že spotrebiteľ nemal vôľu a ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou zmluvy a úverových zmluvných podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca revolvingového úveru a úverovej karty. Podľa názoru súdu prvého stupňa bol takýto právny úkon spotrebiteľa v časti uzavretia úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, čo sa dá s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS ako aj ustanovenia § 52 OZ kvalifikovať ako nekalá praktiku, ktorej nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Podpisom zmluvy nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu, a teda ak navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 956,19 eura, tak to bolo na základe neplatného právneho úkonu, nakoľko pri jeho uzatváraní nebola dodržaná zákonom predpísaná forma. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky na základe neplatného právneho úkonu, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, a to na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Keďže navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 956,19 eura, z ktorej odporkyňa vrátila iba sumu 728,38 eura, tak rozdiel predstavoval sumu 227,81 eura, ktorú je odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi. Podľa § 160 ods. 1 OSP umožnil odporkyni pohľadávku zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa prišla o zamestnanie a prejavila ochotu zaplatiť pohľadávku v splátkach. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, tak že náhradu trov konania pomerne rozdelil, nakoľko obaja účastníci mali vo veci iba čiastočný úspech a to navrhovateľ do výšky 63 %, čo činí zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 31 eura, 19,53 eura, na ktorých úhradu zaviazal odporkyňu. Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote navrhovateľ, pričom uviedol, že ho odôvodní v lehote 20 dní. V doplnenom odvolaní poukázal na § 205 ods. 2 písm. d) OSP a na skutočnosť, že žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje možnosť, aby sa na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov, pričom odporkyňa si musela byť vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II., pretože navrhovateľ o dojednaní takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov na líci zmluvy a nejde teda o „ skrytie“ zmluvy do úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Dodal, že uzatvorením revolvingovej zmluvy priamo práva a povinnosti odporkyni nevznikli, nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporkyne - k aktivovaniu karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky alebo konkludentne či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle odporkyne, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty, za účelom predchádzania zneužitiu. Odporkyni nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Argumentoval tým, že odporkyňa mala evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala účinnou, pretože vykonala prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začala čerpať, čo preukazujú platobné transakcie uvedené v prehľade o čerpaní a splácaní úveru. Záverom uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade je nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 10.10.2012, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, vyplynulo, že odporkyňa za obdobie od apríla do septembra roku 2012 mesačnou splátkou po 100 eur splatila dlžnú čiastku aj s príslušenstvom. Na základe uvedeného bol navrhovateľ vyzvaný, aby oznámil, či na podanom odvolaní v zamietajúcej časti trvá. Dňa 16.10.2012 bolo prvostupňovému súdu doručené späťvzatie odvolania. Podľa § 207 ods. 2 OSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 207 ods. 3 OSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné späťvzatie sa nevyžaduje ani súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., ktorý svoje odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vzal výslovne späť, odvolací súd postupoval v zmysle zákonného ustanovenia a odvolacie konanie zastavil. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.