Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/246/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612200799 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4612200799.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. N. Y. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátskou spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.307,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. júna 2012, č. k. 4C/95/2012-52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok v kolkových známkach vo výške 71,37 eura cestou Daňového úradu Bratislava a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP. K zastaveniu konania došlo z toho dôvodu, že navrhovateľ pred prvým pojednávaním zobral v celom rozsahu späť svoj návrh na začatie konania a konanie žiadal vo veci zastaviť. Vzhľadom k tomu, že predmetné späťvzatie nebolo v rozpore s ust. § 96 ods. 1 OSP súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože nevidel dôvod priznať ich náhradu právnemu zástupcovi navrhovateľa a vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 146 ods. 2 OSP. V danej veci s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP prvostupňový súd priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi považoval za neúčelné, nakoľko nevidel dôvod v opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, navrhujúc uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, že navrhovateľ mu bude povinný nahradiť trovy konania. Uviedol, že v danom prípade nie je daný dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP, pretože vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ predmetný návrh. Súd mal preto v danom prípade o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil zastavenie konania. Dôvodil aj tým, že pokiaľ je možné, aby sa ,,silný“ navrhovateľ dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, musí byť totožné, aby mal takéto oprávnenie aj vedľajší účastník konania, ktorým je navyše spotrebiteľské združenie, ktoré je zriadené za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. SZ OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, primárnym cieľom je dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má právnu nadvládu nad spotrebiteľom. Dal do pozornosti aj judikatúru krajských súdov, ktorá opakovane poukázala na to, že žiadna norma, upravujúca právny status združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje, a ani nemôže obmedzovať naše ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa chráni hospodárske záujmy dodávateľa na úkor samotného vedľajšieho účastníka. O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil zastavenie konania. Zároveň poukázal na výklad únijných noriem v otázke práva na súdnu ochranu, pričom aj z čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 v spojení s čl. 47 Charty základných práv EÚ, treba vykladať tak, že právom na súdnu ochranu je aj právo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov na právne zastúpenie. Právne zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľov súd označil za neúčelné, napriek tomu, že po vstupe do konania zobral dodávateľ žalobu späť. Je treba posúdiť prípadný rozpor § 146 a § 151 OSP s právom EÚ, ak neumožňuje združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na strane druhej dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne vyjadril a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle ust. § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru nie je význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Navrhovateľ zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 OSP potvrdil. Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 150 ods. 1 veta prvá OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2008, bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení sa dopĺňa Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.). Podľa § 25 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z., združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou, bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie podľa ods. 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. V prejednávanej veci odvolací súd síce procesným postupom podľa § 219 OSP potvrdil napadnuté prvostupňové uznesenie v časti výroku o trovách konania, s tým, že vedľajší účastník na strane odporcu nemá v tomto konaní nárok na náhradu trov zastaveného konania. Vo všeobecnosti je možné prijať ten uzáver, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane vznikol právny nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, avšak s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa im nie je možné náhradu trov konania priznať. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným účastníkom v tomto konaní odvolací súd považuje za totožné so súdom prvého stupňa. Odvolací súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v občianskoprávnom konaní právnym zástupcom, resp. advokátom. Spochybňuje však iba účelnosť takto vynaložených trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktoré nespĺňajú to, že došlo k ich účelnému vynaloženiu. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť i s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené nepovažujú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vedľajší účastník ako subjekt práva (odborník), ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa (odporcu) v tomto konaní sa dal zastúpiť advokátskou spoločnosťou. Napriek tomu, že k takémuto zastúpeniu na strane vedľajšieho účastníka došlo, dôsledky uvedené v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní nerezultujú v účelnosť takto vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi vznikli. Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia na ochranu spotrebiteľa OSA do konaní, v ktorých okrem spisovej značky a mena účastníka konania nemali žiadnu vedomosť o predmete konania a bez vedomosti spotrebiteľa o vstupe vedľajšieho účastníka, ktorého záujmy majú hájiť v danom spore odvolací súd účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal vo veci zastúpiť Advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania za neetické. Paušálne vstupy združení na ochranu občana ako spotrebiteľa do konaní, kde vystupujú v pozícii navrhovateľa rôzne právnické osoby, bez ohľadu na samotný stav a štádium, v ktorom sa konanie nachádza, vôľu odporcu a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli a snahe týchto združení naplniť svoj cieľ, pre ktorý boli zriadené. Taktiež je potrebné v tomto smere zohľadniť aj to, že písomné podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka účtované ako jednotlivé úkony právnej služby sú vyhotovené vo všeobecnej rovine a svojím obsahom sa navzájom stotožňujú. Zákon priznáva v rámci § 150 ods. 1 OSP rozsiahle moderačné právo v otázke priznania trov. Z výroku prvého stupňa, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vyplýva, že súd týmto výrokom rozhodol o všetkých zúčastnených stranách v konaní. Uplatnenie spotrebiteľských práv prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľa je mierne zvýhodnené tak, že spotrebiteľské združenia sú zaradené medzi právnické osoby oslobodené od súdneho poplatku. Už len v rámci tejto výhody si má spotrebiteľské združenie zvážiť svoje postavenie v konaní, pričom nie je nutné, aby sa dalo zastúpiť právnym zástupcom. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 a § 150 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní (vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v konečnom dôsledku trovy konania priznané neboli) náhradu ním uplatnených trov odvolacieho konania nepriznal, s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody odvolací súd vzhliadol v špecifikách prejednávanej veci spočívajúcich v tom, že navrhovateľ v podstate uznal argumenty vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ohľadne premlčania, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu návrhu a k zastaveniu konania. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.