Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/302/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201044 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012201044.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: P., S., S. V. I. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 10. 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2013. Krajský súd o d m i e t a opravný prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. 12. 2001. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 10. 2012 zamietla žiadosť navrhovateľky o uvoľnenie vdovského dôchodku podľa § 46 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dôvodila tým, že podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa § 46 ods. 2 zákona po uplynutí doby uvedenej v ods. 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a/ je invalidná, b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c/ vychovala aspoň 3 deti, d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti, e/ dosiahla vek 50 rokov, f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z uvedených podmienok do dvoch rokov do zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, alebo do piatich rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel následkom úrazu pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 31.10.2012 podala navrhovateľka zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom Štefánikova 7, Nitra na základe plnej moci zo dňa 29. 11. 2012 odvolanie dôvodiac tým, že nárok na vdovský dôchodok navrhovateľke vznikol dňa 08. 08. 1988. Vdovský dôchodok jej bol odňatý rozhodnutím odporkyne zo dňa 19. 12. 2001 podľa § 46 a § 96 zák. č. 100/1988 Zb. s účinnosťou od 08. 02. 2002. V odôvodnení rozhodnutia neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a nie je uvedená správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Takéto rozhodnutie nebolo zrozumiteľné, nespĺňalo náležitosti rozhodnutia, preto bolo zmätočné, nezákonné a nepreskúmateľné. Listom zo dňa 20. 02. 2002 navrhovateľka požiadala o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku. Na túto žiadosť jej bolo odpovedané listom zo dňa 26. 04. 2004, v ktorom jej bolo oznámené, že vdovský dôchodok jej bol odňatý od 08. 02. 2002 z dôvodu, že nespĺňala ani jednu z podmienok trvania nároku na tento dôchodok a preto jeho výplatu nebolo možné uvoľniť. Následne bol navrhovateľke zaslaný list - oznámenie zo dňa 04. 05. 2005, v ktorom jej bolo oznámené, že nárok na vdovský dôchodok jej zanikol 08. 09. 2001 a že podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. v lehote do 2 rokov po zániku nároku na vdovský dôchodok, t. j. od 08. 09. 2001 nesplnila žiadnu z podmienok na trvalý nárok na vdovský dôchodok. Dňa 31. 10. 2012 odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť o uvoľnenie vdovského dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa opísala dikciu zákona, neuviedla skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ani úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Aj toto rozhodnutie je preto nezákonné a zmätočné. V ďalších dôvodoch odvolania navrhovateľka cituje ust. § 37 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, teda zákon účinný v čase, kedy vznikol navrhovateľke nárok na vdovský dôchodok, ďalej cituje § 46 ods. 1 - 7 zák. č. 100/1988 Zb. a § 15 ods. 1 prvej vety vykonávacej vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. s poukazom, na ktoré je toho názoru, že podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Navrhovateľke sa dňa 28. 07. 1990 narodila dcéra X. B., čo znamená, že nárok na vdovský dôchodok, ktorý jej podľa odporkyne zanikol dňa 08. 09. 2011 jej vôbec nezanikol, pretože v tom čase sa už vyše 11 rokov starala o nezaopatrené dieťa, o svoju dcéru. To znamená, že zákonná podmienka nároku na vdovský dôchodok bola plne v súlade so zákonom splnená a samotné rozhodnutie o odňatí a zastavení výplaty vdovského dôchodku bolo protizákonné. V ďalších dôvodoch cituje § 209 ods. 1 - 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ďalej cituje § 259 a § 264 tohto zákona. S odvolaním napadnutým rozhodnutím žiadal zrušiť aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 19. 12. 2001 a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľka súčasne podala opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX zo dňa 19. 12. 2001, ktorým jej bol podľa § 46 a § 96 zák. č. 100/198 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňatý od 08. 02. 2002 vdovský dôchodok a súčasne bola zastavená jeho výplata. Rozhodnutie zo dňa 19. 12. 2001 bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk dňa 09. 01. 2002. Odporkyňa po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu z 31. 10. 2012 vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X a to dňa 17. 01. 2013, ktorým rozhodla zhodne ako dňa 31. 10. 2012 tak, že podľa § 46 zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť o uvoľnenie vdovského dôchodku. Na rozdiel od odôvodnenia rozhodnutia z 31. 10. 2012, svoje nové rozhodnutie odôvodnila s poukazom na § 37 zák. č. 121/1975 Zb., ustanoveniami § 46, § 96 a § 161 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. ako aj ust. § 259 ods. 1 a § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadosťou zo dňa 14. 03. 2005 navrhovateľka požiadala o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku vzhľadom na to, že sa začala starať o nezaopatrené dieťa X.I., nar. XX. XX. XXXX. S poukazom na § 46 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého nezaopatreným dieťaťom sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Do okruhu takýchto detí však nemôžu patriť deti, ktoré sa narodili vdove, alebo ktoré prevzala do starostlivosti až po smrti manžela. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa pre nárok na vdovský dôchodok, nakoľko dcéra X. sa narodila XX. XX. XXXX, po smrti manžela. Navrhovateľka na pojednávaní súdu zastúpená právnym zástupcom trvala na nezákonnosti odvolaním napadnutých rozhodnutí vrátane zmenového rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa § 46 ods. 4, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa vdova znovu začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. V minulosti navrhovateľka poberala vdovský dôchodok, ale tento jej bol odňatý z dôvodu, že už nespĺňala podmienky na poberanie tejto dávky napriek tomu, že v čase odňatia vdovského dôchodku resp. zastavenia výplaty tejto dávky sa starala o tretie nezaopatrené dieťa X. B., ktorá sa narodila po smrti neb. manžela X. S., t. j. nepochádza z manželstva s neb. X. S.. O uvoľnenie vdovského dôchodku navrhovateľka žiadala od 08. 02. 2012, odkedy jej bol odňatý. V druhom rade poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia z 31. 10. 2012, ktoré odporkyňa následne doplnila rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2013 v časti jeho odôvodnenia. Takýto postup odporkyne nemá oporu v právnych predpisoch a takýto postup odporkyňa nerealizovala v rámci autoremedúry. Trval preto na zrušení rozhodnutí odporkyne a na vrátení veci na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu z 31. 10. 2012 vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu. Poukázala na to, že navrhovateľke bol od 08. 02. 2012 odňatý vdovský dôchodok a bola zastavená súčasne jeho výplata. Žiadosťou zo 14. 03. 2005 navrhovateľka požiadala o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku vzhľadom na to, že sa začala starať o nezaopatrené dieťa X. B., nar. XX. XX. XXXX. S poukazom na ust. § 46 ods. 1, 2 písm. b/ a § 43 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. nezaopatreným dieťaťom sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok navrhovateľka nesplnila ani jednu z podmienok na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku do 2 rokov od zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, nevznikol jej nárok na vdovský dôchodok. Odvolaním napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporkyne z 31. 10. 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2013 v intenciách ustanovenia § 250l a nasledujúce OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Súčasne posúdil aj zákonné podmienky na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX zo dňa 19. 12. 2001. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa ust. § 46 ods. 2, písm. b/ zákona, po uplynutí doby uvedenej v ods. 1, má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. Podľa § 46 ods. 3 zákona, nezaopatreným dieťaťom sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok a dieťa , ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe vykonaného dokazovania mal v predmetnej veci súd za preukázané, že nebohý manžel navrhovateľky X. S. zomrel dňa 08. 08. 1988 a od 09. 08. 1988 si navrhovateľka žiadosťou zo dňa 15. 08. 1988 požiadala o priznanie vdovského dôchodku. Zo str. 3 žiadosti o vdovský dôchodok mal súd za preukázané, že z manželstva s X. S. sa navrhovateľke narodili dve deti Q. S. a Q. S.. Na dcéry Q. a Q. S. navrhovateľka poberala sirotský dôchodok. Po smrti manžela X. S. sa navrhovateľke narodila dcéra X. B. dňa 28. 07. 1990. Navrhovateľka od odňatia vdovského dôchodku a súčasne zastavenia výplaty tejto dávky rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 19. 12. 2001 opakovane žiadala odporkyňu o uvoľnenie výplaty tejto dávky, okrem iného v roku 2004, 2005, 22. 10. 2012 ... Posudzujúc zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o uvoľnenie vdovského dôchodku rozhodnutím zo dňa 31. 10. 2012, ktoré bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2013 v časti jeho odôvodnenia bolo náležite preukázané, že tretia dcéra navrhovateľky X. B. sa narodila cca 2 roky po smrti manžela X. S., t. j. dňa 28. 07. 1990. Tretia dcéra navrhovateľky X. B. nikdy nemala nárok na sirotský dôchodok z dôvodu, že nebola dcérou X. S.. Z uvedeného dôvodu bolo právne posúdenie žiadosti navrhovateľky o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku správne a zákonné, nakoľko vdove znovu nevznikol nárok na vdovský dôchodok z dôvodu, že sa začala starať o nezaopatrené dieťa. Právny zástupca navrhovateľky v súvislosti so žiadosťami navrhovateľky o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku zdôraznil, že dcéra navrhovateľky X. B. ukončila štúdium s maturitou na strednej škole v roku 2009. Táto správa bola dôležitá k posúdeniu žiadosti navrhovateľky o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku, o ktorej odporkyňa rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX dňa 19. 12. 2001. Z dôvodu, že od doručenia tohto rozhodnutia dňa 09. 01. 2002 do podania opravného prostriedku na Krajský súd v Nitre dňa 03. 12. 2012 uplynulo 11 rokov, súd oneskorene podaný opravný prostriedok odmietol podľa § 250p OSP. V súvislosti s už preukázanou dobou nezaopatrenosti X. B. však súd musel konštatovať, že keby aj navrhovateľka a jej právny zástupca trvali na svojom právnom názore, že X. B. je nezaopatrenou dcérou navrhovateľky podľa § 46 ods. 2, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb., táto podmienka by tiež nebola splnená. Záverom preto súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odporkyňa správne posúdila otázku nezaopatrenosti X. B. pre účely § 46 ods. 2, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 1X. 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 01. 2013 podľa § 250 q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľky týkajúceho sa základných zákonných náležitostí preskúmavaného rozhodnutia súd považoval za potrebné poznamenať, že tieto námietky boli sčasti opodstatnené. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 31. 10. 2012 nebolo náležite odôvodnené. Tento nedostatok odporkyňa odstránila vydaním zmenového rozhodnutia dňa 17. 01. 2013, ktorým doplnila dôvody rozhodnutia z 31. 10. 2012. Námietky v naznačenom smere však neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o uvoľnenie vdovského dôchodku z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila pre takýto postup zákonné podmienky. Tieto skutočnosti pritom museli byť právnemu zástupcovi navrhovateľky známe pri prevzatí právneho zastúpenia a pri písaní samotného opravného prostriedku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s konaním o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, jej trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.