Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/108/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201052 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012201052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: ZELKOV, s.r.o., Viničná 17, Nové Zámky, IČO 36 564 915, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. novembra 2012 č. 1100304/1/1207406/2012, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. novembra 2012 č. 1100304/1/1207406/2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 393,49 eur na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2012 č. 1100304/1/1207406/2012 potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (dodatočný platobný výmer) zo dňa 16. 08. 2012 č. 9412401/5/2235246/2012 vydané podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 2.234,68 eur z dôvodu nepriznania nároku na odpočet dane z faktúr vystavených spoločnosťou ROAD RUNNER, s.r.o., pretože podľa názoru žalovaného nebola reálne vykonávaná ekonomická činnosť. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žalovaný sa nevysporiadal so všetkým skutočnosťami, ktoré žalobca namietal v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 16. 08. 2012 a najmä nevzal do úvahy argumentáciu o tom, že u žalobcu nedošlo k žiadnemu pochybeniu vo vzťahu k zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za obdobie január 2007 z faktúr dodávateľa ROAD RUNNER, s.r.o., pričom takéto ich zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva z celého procesu daňovej kontroly, ale vychádza zo všeobecných poznatkov o osobe konateľa tejto spoločnosti. Žalobca namietal nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a zásadou právnej istoty, pričom zdôraznil, že žalovaný považoval za nepreukázané reálne dodanie tovarov od vyššie označeného dodávateľa a k tomuto záveru dospel napriek skutočnosti, že v dokladoch žalobcu nezistil žiadne nezrovnalosti alebo porušenie právnych predpisov. Správcovi dane predložil obratovú súpisku zásob, z ktorej je zrejmý stav zásob k 01. 01. 2007, pohyby v rozhodujúcom období do 30. 06. 2007 a konečný stav k tomuto dátumu, z čoho vyplýva, že všetky reálne nakúpené druhotné suroviny a kovový šrot následne žalobca spracoval a predal, pričom výťažok z predaja riadne zdanil tak daňou z pridanej hodnoty, ako i daňou z príjmu. Správca dane a žalovaný neuznali dodávky dodávateľa ROAD RUNNER, s.r.o. výlučne z dôvodu, za ktorý žalobca nezodpovedá a nevie ho ani ovplyvniť (daňovým orgánom sa nepodarilo skontaktovať s konateľom tejto spoločnosti Zátyikom a zabezpečiť jeho účasť v konaní, pričom je otázka, či využili všetky sankčné možnosti, ktoré náš právny poriadok ponúka). Negatívny poznatok o konateľovi vyššie označenej spoločnosti však nemôže byť použitý ako dôkaz na vyvrátenie tvrdení žalobcu o uskutočnení zdaniteľného plnenia len z dôvodu, že konateľ dodávateľa toto plnenie nepotvrdil. Žalobca uviedol, že je zaťažený dôkazným bremenom faktického dodania tovaru, na zabezpečenie ktorého si chcel náklady daňovo uplatniť a v tomto smere si svoju povinnosť splnil. Správca dane však vychádzal len z tej skutočnosti, že dodávateľ dodanie tovaru nepotvrdil z dôvodu, že ho nebolo možné zabezpečiť ani cestou dožiadaných správcov dane. Žalobca v podanej žalobe poukázal i na aktuálne rozhodnutia súdov v Slovenskej republike (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010) a na judikatúru európskych súdov (rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci Optigen Ltd pod sp. zn. C-354/03, Fulcrum Electronics Ltd pod sp. zn. C-353/03, Bond House Systems Ltd pod sp. zn. C-484/03, Kittel pod sp. zn. C-439/04), ktoré sa už viackrát vyjadrovali k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a správcu dane, pričom v predmetnej veci daňové orgány v celom rozsahu určili dôkazné bremeno žalobcovi ako daňovému subjektu. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce zo zákona o správe daní je však modifikované právom Európskej únie. Daňové orgány tak nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie. Žalobca poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/2/2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 11S/34/2011 a v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že odpočítanie dane nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (pod sp. zn. 7 Sž 124/01, 7 Sž 131 - 137/01) a rozhodnutia Nevyššího správního soudu ČR (pod sp. zn. 1 Afs 51/2004 - 75, 5 Afs 129/2006) domáhajúc sa toho, aby boli použité v jeho prípade. Opätovne zdôraznil, že tvrdenie správcu dane o reálnom nedodaní tovaru nie je preukázané a nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň z faktúr vyhotovených v mene spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o., a to z faktúry č. 2007/3 zo dňa 16. 01. 2007 a faktúry č. 31/1/2007 zo dňa 23. 01. 2007, pričom Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo reálne dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa uvedeného na preverovaných faktúrach nepotvrdil. Vyššie uvedená spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 24. 01. 2006 a ako posledné zdaňovacie obdobie jej bol určený I. štvrťrok 2007, nakoľko neboli zistené dôvody pre ďalšiu registráciu, pretože platiteľ nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti a ani správca dane nezistil žiadne dôvody pre registráciu. Spoločnosť bola dňa 01. 07. 2010 vymazaná z obchodného registra, pričom daňové priznanie k dani z príjmov podala naposledy za zdaňovacie obdobie roku 2005. S poukazom na uvedené nebol u tejto spoločnosti, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ tovarov (železný šrot) preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, a teda neboli preukázané ani podmienky pre uplatnenie práva na dopočítanie dane, pretože právo na odpočítanie dane pri určitom tovare vzniká v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný popísal priebeh vykonaného dokazovania, v rámci ktorého predvolal na výsluch bývalého konateľa spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. H. W., ktorého nebolo možné vypočuť, nakoľko zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote a jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil ani žalobca, napriek tomu, že ho správca dane vyzval k poskytnutiu súčinnosti. Správca dane však zistil, že tento sa na adrese svojho trvalého bydliska skutočne zdržiava, na výsluch sa však nedostavil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, nepožiadal o zmenu termínu výsluchu a so zamestnancami správcu dane sa neskontaktoval. Ako svedkovia boli vypočutí H. C. a R. T., ktorí uviedli, že si nespomínajú na obchodné meno spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. a ani na jej konateľa. Ďalšia svedkyňa J. K. ako bývalá zamestnankyňa žalobcu uviedla, že táto spoločnosť nechodila často a jej konateľ odovzdával tovar v Gbelciach, kde sa však tovar nevyplácal, a preto chodil do Nových Zámkov. Tovar bol však odovzdaný v Gbelciach a táto svedkyňa podľa telefonicky nahlásených údajov kolegyňou z Gbeliec, vystavila faktúru a za tovar zaplatila. S konateľom H. W. chodil D. P., ktorý má taktiež ďalšiu spoločnosť, od ktorej tovar nakupovali. W. navrhol vypočuť ďalších svedkov, a to G. J., D. P. a D. P., s tým, že ich účasť na pojednávaní zabezpečí. Neskôr však oznámil, že prví dvaja svedkovia boli navrhnutí na vypočutie omylom a účasť D. Kritofóriho na pojednávaní nezabezpečil. Taktiež navrhol vypočuť ako svedkyňu L. E., zamestnankyňu pracujúcu na stredisku v Gbelciach, pričom správca dane jej výsluch vyhodnotil ako nadbytočný, a preto ho nevykonal. Vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané žalobcom deklarované uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom - spoločnosťou ROAD RUNNER, s.r.o. podľa faktúr zo dňa 16. 01. 2007 č. 2007/3 a zo dňa 23. 01. 2007 č. 31/1/2007, v dôsledku čoho nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ dane, pričom tieto podmienky nespočívajú len v ich formálnej deklarácii, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, čo vykonaným dokazovaním správcu dane a návrhmi vzneseným žalobcom nebolo preukázané. Správca dane sa v predmetnej veci zaoberal i preverovaním účtovných dokladov predložených žalobcom (účtovný denník, skladová evidencia tovaru za obdobie januára až jún 2007), pričom dospel k záveru, že sú pochybnosti ohľadne splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a o týchto pochybnostiach bol žalobca preukázateľne oboznámený. Vykonaným dokazovaním neboli odstránené pochybnosti o vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa tovaru a nebolo preukázané dodanie tovaru platiteľom dane, ktorý je na faktúrach uvedený ako dodávateľ, v dôsledku čoho u žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Samotná existencia listinných dôkazov vyhotovených v mene dodávateľa tovaru nie je dôkazom toho, že deklarované zdaniteľné obchody odrážajú skutočnosti uvedené na preverovaných faktúrach. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje platiteľ dane. Nepreukázanie týchto skutočností je neunesením dôkazného bremena daňovým subjektom. Tvrdenia žalobcu smerujúce k vykonaniu nedostatočného dokazovania a nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nie sú opodstatnené. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal úplné a zákonné dokazovanie a preveroval všetky dôkazy navrhované žalobcom s poukazom na to, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie a povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu bolo preukázať skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. V predmetnej veci však žalobca nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti u deklarovaného dodávateľa tovaru, ktorý na adrese zapísanej v obchodnom registri nemal sídlo, nebola zistená žiadna iná adresa, na ktorej by ekonomickú činnosť vykonával a nebolo zistené ani reálne vykonávanie žiadnej ekonomickej činnosti v preverovanom období, pričom vykonávanie ekonomickej činnosti nedeklaroval ani podávaním daňových priznaní. Spoločnosť ROAD RUNNER, s.r.o. nemala v predmete svojej činnosti oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, zber, výkup odpadového materiálu. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ČR a Európskeho súdneho dvora (na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe) žalovaný uviedol, že tieto sa týkajú určitého konkrétneho prípadu a v iných prípadoch ich možno považovať len za prameň rozhodovania. Správca dane pri výkone daňovej kontroly preukázateľne posudzoval preverovaný prípad v súlade s vnútroštátnym a európskym právom ako i v súlade so žalobcom uvedenými judikátmi. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako bezdôvodnú. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. novembra 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo toto rozhodnutie žalovaného je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto ho podľa 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal v roku 2011 a 2012 u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2007. V priebehu daňovej kontroly si správca dane zadovážil od žalobcu listinné doklady (kniha prevzatých a kniha vydaných faktúr, účtovaný denník, evidencia dane z pridanej hodnoty, pokladničné doklady, denník pohybov zásob podľa sladových položiek a ďalšie) a dňa 28. 03. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu, z ktorej vyplýva, že konateľovi žalobcu bolo oznámené, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty i z faktúr vyhotovených v mene platiteľa ROAD RUNNER, s.r.o. a to daň vo výške 14.172,40 Sk z faktúry č. 2007/3 s dátumom dodania 15. 01. 2007 za tovar v hodnote 74.592,- Sk (základ dane) a daň vo výške 53.149,10 Sk z faktúry č. 31/1/2007 s dátumom dodania 22. 01. 2007 za tovar v hodnote 279.732,- Sk (základ dane). Ďalej mu bolo oznámené, že na základe doteraz vykonaného dokazovania nebol u deklarovaného dodávateľa tovaru (spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o.) preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu na základe preverovaných faktúr a súvisiacich dokladov vznikli pochybnosti. Správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona pri faktúrach vyhotovených v mene dodávateľa spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o.. V podaní zo dňa 10. 04. 2012 žalobca okrem iných svedkov navrhol vypočuť bývalého konateľa tejto spoločnosti H. W., R. T., H. C. a bývalú pokladníčku J. K., pričom uviedol i ich adresy. Zároveň predložil i faktúry č. 2007/3 zo dňa 16. 01. 2007 a 31/1/2007 zo dňa 23. 01. 2007 vystavené dodávateľom - spoločnosťou ROAD RUNNER, s.r.o., na rubovej strane ktorých je uvedené: W. H., rodné číslo, adresa a nečitateľný podpis. Správca dane v podaní zo dňa 10. 05. 2012 upovedomil žalobcu, že dňa 12. 06. 2012 sa uskutoční pojednávanie so svedkom H. W., dňa 19. 06. 2012 so svedkami H. C. a R. T. a dňa 20. 06. 2012 so svedkyňou J. K.. Podľa úradného záznamu zo dňa 04. 06. 2012 bola s právnym zástupcom žalobcu dohodnutá zmena termínu výsluchu svedkov, a to na deň 06. 06. 2012 (J. K.) a 07. 06. 2012 (H. C. a R. T.). Žalobca v podaní zo dňa 22. 06. 2012 navrhol ako svedkov vypočuť G. J., Q. P. (pracujúci u žalobcu na stredisku Gbelce) a D. P. (s uvedením adresy), ktorý bol prítomný pri všetkých dodávkach realizovaných H. W. s tým, že ich účasť na pojednávaní zabezpečí. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.6.2012 spísanej za účasti právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že bol dohodnutý ďalší termín výsluchu svedkov (G. J., Q. P. a D. P.), a to na deň 27.6.2012 s tým, že ich účasť na pojednávaní zabezpečí žalobca. Podľa úradného záznamu zo dňa 27.6.2012 právna zástupkyňa žalobcu oznámila správcovi dane, že žalobca na vypočutí svedkov G. J. a Q. P. netrvá, pretožetíto boli navrhnutí na vypočutie omylom a účasť D. P. na pojednávaní žalobca nezabezpečil. V podaní zo dňa 02. 07. 2012 žalobca navrhol vypočuť ako svedkyňu L. E. (s uvedením adresy), pracovníčku strediska Gbelce ohľadne dodávok tovaru dodávateľom H. W. s tým, že skôr navrhnutí svedkovia v rozhodujúcom období na stredisku Gbelce nepracovali. Dňa 06. 06. 2012 bola vypočutá ako svedkyňa J. K., bývalá zamestnankyňa žalobcu, ktorá uviedla, že pracovala pri okienku a preberala kovový odpad, pričom spoločnosť ROAD RUNNER, s.r.o. nechodila často. Konateľ tejto spoločnosti H. W. tovar odovzdával v Gbelciach, kde sa tovar nevyplácal, a preto chodil z Gbeliec do Nových Zámkov. Kolegyňa z Gbeliec, ktorá tovar prevzala, jej zatelefonovala, udala presné množstvo a druh tovaru, ona si to zapísala, tovar uhradila a na zadnú stranu faktúry zapísala jeho identifikačné údaje. Podľa vyjadrenia svedkyne, konateľ H. W., ktorý chodil s ďalšou osobou - D. P., nevedel vyhotoviť faktúru, a preto faktúry vyhotovovala ona. Ďalej svedkyňa na ústnom pojednávaní k uskutočneným zdaniteľným obchodom uviedla, že čo podpísala, to aj fyzicky videla a prevzala. Dňa 07. 06. 2012 bol za účasti právneho zástupcu žalobcu vypočutý zamestnanec žalobcu R. T., ktorý uviedol, že meno H. W. mu nič nehovorí a náplňou jeho práce je vykupovanie a triedenie železného šrotu a farebných kovov, pričom totožnosť osôb neoveruje, opýta sa len na meno. V ten istý deň bol taktiež za účasti právneho zástupcu žalobcu vypočutý H. C., ktorý uviedol, že pracuje ako vykupovač a strojník, ale meno H. W. mu nič nehovorí a v prípade, ak osobne preberá tovar od dodávateľov, neoveruje totožnosť osôb ani sa ich na to nepýta. Dožiadaním na Daňovom úrade Nitra, pobočka Štúrovo správca dane zistil, že daňový subjekt ROAD RUNNER, s.r.o. bol registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 24. 01. 2006 a daňové priznanie podal len za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka 2006. Ďalej bolo zistené, že na udanej adrese nebolo žiadne označenie, ktoré by nasvedčovalo, že tento daňový subjekt tu má sídlo a vykonáva ekonomickú činnosť, so správcom dane nespolupracoval, nepreberal poštu a nereagoval na výzvy. Z týchto dôvodov mu bolo určené posledné zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2007, pričom 01. 07. 2010 bol vymazaný z obchodného registra. Bývalý konateľ tejto spoločnosti H. W. bol správcom dane predvolaný na výsluch na deň 12. 06. 2012 a opakovane na deň 10. 07. 2012, pričom obe zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Zásielku s predvolaním na výsluch na deň 09. 08. 2012 si prevzal dňa 07. 08. 2012 (prostredníctvom Obecného úradu v Obide, na ktorom zamestnanci správcu dane dňa 23. 07. 2012 pri pokuse o osobné doručenie nechali zásielku), pričom k správcovi dane sa nedostavil. V podaní zo dňa 17. 07. 2012 právny zástupca žalobcu oznámil správcovi dane, že H. W. pracuje v obchodnej spoločnosti LUXURY s.r.o.. Podľa úradného záznamu zo dňa 23. 07. 2012 (keď sa zamestnanci správcu dane pokúsili osobne doručiť menovanému predvolanie na výsluch) manželka menovaného potvrdila, že na udanej adrese býva, momentálne je však na služobnej ceste. Dňa 11. 07. 2012 bol spísaný protokol (v znení dodatku č. 1 zo dňa 13. 08. 2012) o výsledku zistenia z daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 z faktúr vyhotovených v mene platiteľa ROAD RUNNER, s.r.o. (daň vo výške 14.172, 40 Sk z faktúry č. 2007/3 s dátumom dodania 15. 01. 2007 za tovar v hodnote 74.592,- Sk - základ dane a daň vo výške 53.149,10 Sk z faktúry č. 31/1/2007 s dátumom dodania 22.1.2007 za tovar v hodnote 279.732,- Sk - základ dane). Z protokolu ďalej vyplýva, že výsledky vykonaného dokazovania, s ktorými bol žalobca priebežne oboznamovaný nepreukazujú, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom a že tomuto ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Celkový rozdiel dane bol zistený vo výške 67.322,- Sk, t. j. 2.234,68 eur. Dňa 15. 08. 2012 bol za účasti právneho zástupcu žalobcu prerokovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 11. 07. 2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13. 08. 2012. Následne správca dane vydal dňa 16. 08. 2012 dodatočný platobný výmer č. 9412401/5/2235246/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 2.234,68 eur (67.322,- Sk). Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že zistenia správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodnutie nebolo vydané na základe objektivity podporenej fakami, ale na základe poznatkov o osobe konateľa spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o.. Poukázal na to, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť, pričom správca dane toto spochybnil a vychádzal len zo skutočnosti, že dodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru z dôvodu, že ho nevedel zabezpečiť. Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie január 2007 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 12. 11. 2012, ktorý svojim rozhodnutím č. 1100304/1/1207406/2012 napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 30. 09. 2007, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie. O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 11. 2012 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu (dodatočný platobný výmer) zo dňa 16.8.2012, v zmysle ktorého bol žalobcovi dorubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 2.234,68 eur. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu - správcu dane vyplýva a v konaní nebolo sporné, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty pri faktúre č. 2007/3 zo dňa 16. 01. 2007 na sumu 88.764,- Sk (daň vo výške 14.172,- Sk, základ dane 74.592,- Sk) a pri faktúre č. 31/1/2007 zo dňa 23. 01. 2007 na sumu 332.881,- Sk (daň vo výške 53.149,- Sk, základ dane 279.732,- Sk). Predmetné faktúry podľa údajov na nich uvedených vystavila spoločnosť ROAD RUNNER, s.r.o. ako dodávateľ tovaru (železo hliník), pričom je na nich uvedené množstvo tovaru, jeho jednotková a celková cena, základ pre daň z pridanej hodnoty ako i samotná daň. Správca dane a žalovaný boli na základe nimi vykonaného dokazovania toho názoru, že dodanie tohto tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané, a teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto ani žalobcovi nevzniklo právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty pri tomto tovare podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, pretože právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. K takémuto názoru dospeli po výsluchu svedkov (H. C., R. T., J. K.) a na základe zistení dožiadaného správcu dane Daňového úradu Nitra - pobočka Štúrovo ohľadne spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o., ktorá posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za 1. štvrťrok 2006 a posledné zdaňovacie obdobie jej bolo určené obdobie 1. štvrťroku 2007, pričom so správcom dane nespolupracovala, na výzvy nereagovala, poštu nepreberala a na udanej adrese nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo na sídlo spoločnosti, resp. vykonávanie ekonomickej činnosti. Dňa 01. 07. 2010 bola vymazaná z obchodného registra. Konateľom spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. v období, keď sa podľa predložených faktúr mali zdaniteľné obchody uskutočniť bol H. W., čo vyplýva i z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti, výsluch ktorého navrhoval žalobca, pričom oznámil jeho adresu a zamestnávateľa. Taktiež žalobca navrhol i výsluch svedkyne L. E. (pracovníčka strediska Gbelce) a D. P. (ktorý mal byť prítomný pri dodávkach realizovaných H. W., čo potvrdila svedkyňa K.). Svedka W. správca dane opakovane predvolával na výsluch, pričom zásielky sa vracali ako neprevzaté v odbernej lehote, resp. cestou Obecného úradu v Obide mu bolo dňa 07. 08. 2012 doručené predvolanie na termín pojednávania 09. 08. 2012, ktorého sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil. Zamestnanci správcu dane vykonali na adrese jeho trvalého pobytu i miestne zisťovanie, v čase ktorého sa podľa oznámenia manželky nenachádzal doma. Podľa jej oznámenia sa však na adrese trvalého pobytu zdržuje, pokiaľ nie je v práci. Svedkov D. P. a L. E. na výsluch správca dane ani nepredvolal, pričom výsluch svedkyne považoval za nadbytočný. Nemožno spochybniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností vymedzených v ust. § 49 ods. 2, písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty je na daňovom subjekte. Jeho povinnosťou je najmä preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol priebežne oboznamovaný s výsledkami vykonávaného dokazovania a predkladal i listinné doklady, ktoré mal vo svojej reálnej dispozícii. Samotná existencia listinných dôkazov predložených žalobcom - faktúr vystavených v mene tvrdeného dodávateľa tovaru spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. však ešte nie je dôkazom toho, že deklarované zdaniteľné obchody sa aj uskutočnili, pretože splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítane dane nespočíva len v ich formálnej existencii, ale tieto doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. Za tým účelom žalobca navrhol výsluchy svedkov (H. W., L. E. a D. P.), ktoré však správca dane nerealizoval a nevyužil ani všetky možnosti, ktoré mu dával zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011, ktorý bolo potrebné aplikovať v predmetnej veci, a to s poukazom na ust. § 165 ods. 2, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (v rozsahu dôvodov žaloby), súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany daňových orgánov je nedostačujúce na posúdenie veci a daňové orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011, keď v dostatočnom rozsahu neobjasnili všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť, či u žalobcom deklarovaného dodávateľa tovaru, t. j. spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a či žalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 49 ods. 1 tohto zákona právo na odpočítanie dane pri tomto tovare. Objasnenie týchto otázok a okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či zo strany spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia žalobcovi, mal byť predovšetkým podrobný výsluch konateľa tejto spoločnosti (prípadne ďalších jej zamestnancov) ako i výsluch žalobcom označených svedkov D. P. a L. E. na okolnosti, za ktorých došlo k dodaniu tovaru žalobcovi. Podľa obsahu výsluchu a jeho vyhodnotení v intenciách ustanovenia ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bude treba zvážiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia medzi bývalým konateľom spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. a zamestnancami, resp. bývalými zamestnancami žalobcu. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom smere budú môcť daňové orgány zvážiť prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že žalobca ako daňový subjekt znáša dôkazné bremeno aj pri ďalšom dokazovaní. Nemožno však od neho požadovať, aby zabezpečoval účasť svedkov na pojednávaní, pretože to nie je jeho povinnosťou a nevypočutie svedka nemôže byť dávané na ťarchu žalobcu z dôvodu, že jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. Žalobca nie je tou osobou, ktorá by mala zabezpečovať účasť svedka na ústnom pojednávaní, nakoľko takúto povinnosť má správca dane, ktorý vykonáva dokazovanie a ktorý si za tým účelom predvoláva svedkov, resp. iným zákonným spôsobom a za splnenia určitých podmienok zabezpečí účasť svedkov na pojednávaní. Nevypočutie žalobcom navrhnutých svedkov malo za následok, že správca dane nevyužil všetky zákonom predpokladané možnosti na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti u žalobcu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 11. 2012 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko zistený skutkový stav je nedostačujúci na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť meritórne a vysloviť právny názor. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP) opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorý správca dane vydal dňa 16. 08. 2012, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 48 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že napríklad môže výsledky daňového konania sám doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný môže rozhodnutie správcu dane v odôvodnených prípadoch zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnej veci bude však nevyhnutné vo vyššie naznačenom smere a za účelom zistenia skutkového stavu doplniť dokazovanie a vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov a to: H. W., ktorý by ako bývalý konateľ spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. mohol objasniť, či tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru žalobcovi alebo nie, D. P., ktorý mal byť podľa výpovede svedkyne K. prítomný pri dodávkach tovaru a L. E., ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu tovar od konateľa spoločnosti ROAD RUNNER, s.r.o. preberať na stredisku Gbelce. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 393,49 eur (339,58 eur + 53,91 daň z pridanej hodnoty). Suma 339,58 eur pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 70,- eur za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby a z trov právneho zastúpenia v sume 269,58 eur. Táto suma pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 254,32 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd) po 127,16 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zo sumy paušálnych náhrad 15,26 eur, t. j. 2 x 7,63 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2012 Právny zástupca žalobcu je registrovaný v zozname daňových subjektov pre daň z pridanej hodnoty, teda je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).