Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201053 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012201053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: ZELKOV, s.r.o., Viničná 17, Nové Zámky, IČO: 36 564 915, zast. advokátom: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/1207435/2012 zo dňa 12.11.2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/1207435/2012 zo dňa 12.11.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 401,12 eura, ktorá pozostáva z iných trov v sume 70,00 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 331,12 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2012 žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného uvedené v petite žaloby, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 9412401/5/2235406/2012 zo dňa 16.08.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch žaloby poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 1.337,25 eura odpočet dane z faktúr dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o., Štúrovo. Žalobca namieta zistenia žalovaného a tiež správcu dane a to hlavne z dôvodu, že takéto zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a z celého procesu daňovej kontroly priamo nevyplýva, žalovaný teda nevydal rozhodnutie na báze objektivity podporenej faktami a dôkazmi, ale na základe všeobecných poznatkov o osobe konateľa spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o., čo je podľa názoru daňového subjektu pre nedostatok racionality v daňovom konaní a nepreukázanie skutočností priamo súvisiacich s preverovanými faktúrami neprípustné. Zároveň žalobca namietal nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď z legitímneho rozhodnutia týkajúceho sa práv a oprávnených záujmov daňového subjektu musí nespochybniteľným spôsobom tak v rovine právnej ako i v rovine skutkovej vyplývať záver obsiahnutý vo výroku rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a zásadou právnej istoty. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý považuje za nepreukázané reálne dodanie tovarov od dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o., Štúrovo. K tomuto záveru dospel napriek skutočnosti, že nezistil v dokladoch daňového subjektu žiadne nezrovnalosti alebo porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o účtovníctve a zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli vyvolávať pochybnosti o reálne uskutočnených dodávkach, pritom je z predmetu podnikania daňového subjektu zrejmé, že faktúry sa týkali takých komodít, pri ktorých ani pri vynaložení neobvyklej starostlivosti a obozretnosti nemá daňový subjekt ako kupujúci možnosť zistiť pôvod dodávaného tovaru. Žaloba každý nákup druhotnej suroviny riadne zaeviduje, a to osobitne podľa druhu, pričom aj u sporných dodávok má rovnako ako u iných už na príjemke celkom konkrétnu špecifikáciu vykupovaných surovín podľa druhu, čo následne korešponduje so skladovou evidenciou tak čo do množstva, ako i čo do druhu. Tieto skutočnosti boli preukázané z riadne zaevidovaných a očíslovaných príjemiek a následne zo skladových kariet a inventúry. Daňový subjekt predložil správcovi dane obratovú súpisku zásob, z ktorej je zrejmý stav zásob k 01.01.2007, pohyby v rozhodujúcom období do 30.06.2007 a konečný stav k tomuto dátumu, z čoho vyplýva, že všetky reálne nakúpené druhotné suroviny a kovový šrot následne žalobca spracoval a predal, pričom výťažok z predaja riadne zdanil tak daňou z pridanej hodnoty ako i daňou z príjmu. Žalobca za takto prebiehajúceho mechanizmu nákupu a spracovania druhotných surovín nemal dôvod pri nákupe reálneho tovaru skúmať ešte podmienky nákupu u svojho dodávateľa, nehovoriac o tom, že takáto požiadavka by u tohto ale aj u iných dodávateľov pre obchodné tajomstvo nemohla byť akceptovaná. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dodávky dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o. neuznal správca dane daňovému subjektu výlučne z dôvodu, za ktorý daňový subjekt nezodpovedá a tento ani nevie ovplyvniť, a síce že sa mu nepodarilo skontaktovať s konateľom Zátyikom, tohto účasť dostupnými procesnými prostriedkami za účelom podania svedeckej výpovede zabezpečiť, pričom významnú úlohu pri rozhodnutí správcu dane bezpochyby zohrala skutočnosť, že spomínaný konateľ je pre správcu dane všeobecne známy tým, že so správcom dane nekomunikuje a nespolupracuje, pričom je otázne, či v tomto smere správca dane voči takému subjektu využil všetky sankčné možnosti, ktoré mu náš právny poriadok ponúka. Samotný negatívny poznatok o konateľovi spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. nemôže byť však použitý ako dôkaz na vyvrátenie tvrdení daňového subjektu o uskutočnení zdaniteľného plnenia len z dôvodu, že konateľ dodávateľa toto plnenie nepotvrdil. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom faktického dodania tovaru, na zabezpečenie ktorého si chce náklady daňovo uplatniť. V tomto smere si svoju povinnosť žalobca už na základe predložených prvotných dokladov a evidencii splnil. Tým naplnil podstatu ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov pre odpočet dane. Pri spochybňovaní tohto plnenia však správca dane vychádzal len z tej skutočnosti, že dodávateľ dodanie tovaru nepotvrdil z dôvodu, že ho správca dane ani cestou dožiadaných správcov dane nevedel zabezpečiť. V závere žalobca zdôraznil, že tvrdenie správcu dane o tom, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru nie je preukázané a toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť uvádzajúc, že žalobca neuvádza v žalobe také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu. Žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 1.337,25 eura. V tomto zdaňovacom období žalobca odpočítal daň z faktúr vyhotovených v mene platiteľa ROAD RUNNER s.r.o., Hlavná 34, Štúrovo, konkrétne z faktúry č. 03/02/07 zo dňa 20.02.2007 a z faktúry č. 04/02/07 zo dňa 21.02.2007. Vykonaným dokazovaním správcom dane nebolo preukázané uskutočnenie uvádzaných zdaniteľných obchodov dodávateľom ROAD RUNNER s.r.o.. Žalovaný ďalej poukázal na zákonný postup pri výkone daňovej kontroly pričom o vykonaných šetreniach oboznámil daňový subjekt vopred písomne aj ústne do zápisnice. Žalobca ako daňový subjekt bol oboznámený aj s tým, že šetrenia budú vykonané za účelom preverenia vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov ROAD RUNNER s.r.o., Štúrovo, STAVEBNINY B+G s.r.o. a od spoločnosti VICA s.r.o., a splnenia podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotná existencia listinných dôkazov vyhotovených v mene dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o. nie je dôkazom, že nimi deklarované zdaniteľné obchody odrážajú skutočnosť. S poukazom na ust. § 19 ods. 1, 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona dani z pridanej hodnoty, žalovaný zdôraznil, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, ale doklady musia byť vystavené na materiálnom základe. Dokazovaním vykonaným správcom dane u faktúr vyhotovených v mene platiteľa ROAD RUNNER s.r.o. neboli pochybnosti o vzniku daňovej povinnosti odstránené a nebolo preukázané dodanie tovaru platiteľom, ktorý je uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Správca dane vychádzal z preverovania ekonomickej činnosti uvádzanej spoločnosti, ktorým zistil, že tento daňový subjekt v preverovanom období (r. 2006, január a február 2007) reálne žiadnu ekonomickú činnosť nevykonával, nedeklaroval ju podávaním daňových priznaní a preto mu správca dane svojím rozhodnutím zo dňa 05.02.2007 určil posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 a dňom 31.03.2007 zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Správcom dane nebol vykonaným dokazovaním a preverovaním navrhnutých dôkazov daňovým subjektom u dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o. preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým nebolo u daňového subjektu preukázané splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na ďalšiu argumentáciu žalobcu v žalobe žalovaný uviedol, že žalobca ako daňový subjekt bol počas celej daňovej kontroly oboznamovaný s priebehom daňovej kontroly. Žalovaný v rámci dokazovania vypočul aj žalobcom navrhovaných svedkov V. P., B. O. a W. T.. Žalovaný však nevypočul bývalého konateľa spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. V. G. uvádzajúc vo svojom vyjadrení podrobné dôvody nevykonania tohto dôkazu. Poukázal aj na to, že aj správca dane ústne i písomne do zápisnice vyzval kontrolovaný daňový subjekt na súčinnosť pri zabezpečovaní účasti jeho obchodného partnera V. G. na ústnom pojednávaní. Žalobca až do dňa prevzatia protokolu na túto výzvu nereagoval a účasť tohto svedka na ústnom pojednávaní nezabezpečil. Vypočutí svedkovia V. Doboš a B. O. sa k zdaniteľným obchodom, ktoré sa mali uskutočniť medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou ROAD RUNNER s.r.o. nevedeli vyjadriť, neboli im známe žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali týchto dodávok. Svedkyňa W. T. na ústnom pojednávaní k dodávateľovi ROAD RUNNER s.r.o. uviedla, že táto firma nechodila často. Konateľ spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o., V. G., tovar odovzdával v Gbelciach, kde sa tovar nevyplácal, a preto chodil z Gbeliec do Nových Zámkov. Kolegyňa z Gbeliec, ktorá tovar prevzala svedkyni zatelefonovala, udala presné množstvo a druh tovaru, svedkyňa si to zapísala, a tovar uhradila. Podľa vyjadrenia svedkyne konateľ V. G. nevedel vyhotoviť faktúru, a preto faktúry vyhotovovala svedkyňa. Podľa jej vyjadrenia chodila s ním ďalšia osoba, X. S.. Keď mu svedkyňa vyplatila peniaze, na zadnú stranu faktúry napísala jeho identifikačné údaje. Na meno kolegyne, ktorá v tom čase v Gbelciach pracovala, si svedkyňa nepamätala. Ďalej svedkyňa na ústnom pojednávaní k uskutočneným zdaniteľným obchodom uviedla, že čo podpísala, to aj fyzicky videla a prevzala. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa sama uviedla, že dodávateľ ROAD RUNNER s.r.o. odovzdával tovar na prevádzke Gbelce, vyjadrenie, že tovar videla a prevzala, sa na dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o. nevzťahuje. Pri vypočúvaní svedkov bol prítomný aj splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu. Následne daňový subjekt požiadal o vypočutie ďalších svedkov, vlastných zamestnancov, F. W., I. S. a X. S. s tým, že účasť všetkých navrhnutých svedkov na ústnom pojednávaní zabezpečí. Túto žiadosť o vypočutie svedkov najskôr telefonicky a neskôr aj písomne vzal späť z dôvodu, že vypočutie vlastných zamestnancov navrhol omylom a účasť X. S. sa mu nepodarilo zabezpečiť. Poslednou žiadosťou o vypočutie svedka navrhol vypočuť ďalšiu zamestnankyňu p. A. Q., pracovníčku na prevádzke v Gbelciach. Správca dane vyhodnotil vypočutie tejto osoby ako nadbytočné. Žalovaný uvádza, že k neuznaniu práva na odpočítanie dane nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca, len z dôvodu, že správca dane nevedel zabezpečiť účasť V. G. na ústnom pojednávaní, ale predovšetkým z dôvodu, že u spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. nebolo zistené reálne vykonávane ekonomickej činnosti, že u spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti, z čoho vyplýva, že nebolo preukázané, že faktúry, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, majú povahu faktu, a došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou ROAD RUNNER s.r.o.. Správca dane vykonal všetky procesné úkony na zabezpečenie časti V. G. na ústnom pojednávaní, vrátane písomnej výzvy kontrolovanému daňovému subjektu na súčinnosť pri zabezpečení účasti jeho obchodného partnera na ústnom pojednávaní, na ktorú však žiadnym spôsobom nereagoval. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že postup správcu dane počas daňovej kontroly bol v súlade s ust. zákona č. 222/2004 Z. z. a č. 511/1992 Zb. a teda žaloba je nedôvodná. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní prejednal žalobu v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených (§ 247 a nasl. OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky dodatočným platobným výmerom č. 9412401/5/2235406/2012 zo dňa 16.08.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 1.337,25 eura. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom odpočítal daň z faktúr vyhotovených v mene platiteľa ROAD RUNNER s.r.o., Hlavná 34, Štúrovo, IČO: 365 449 14, DIČ: 202 162 62 55 - faktúra č. 03/02/07 zo dňa 20.02.2007, dátum dodania 19.02.2007 za tovar (Fe 12, sp., Alk, Fe P) v celkovej hodnote 172 296,- Sk, základ dane 144 786,60 Sk, daň 27 509,40,- Sk, v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty zaevidované dňa 19.02.2007 ako doklad č. DF20070145, poradie Z/246, - faktúra č. 04/02/07 zo dňa 21.02.2007, dátum dodania 20.02.2007 za tovar (Fe P) v celkovej hodnote 80.081,- Sk základ dane 67.242,- Sk daň 12.776,- Sk, v záznamoch pre daň z DPH zaevidované dňa 20.02.2007 ako doklad č. DF 20070146, poradie Z/254. Podľa správcu dane, na základe zistených skutočností nebol u spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o., Štúrovo, dodávateľa tovaru, preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tým nebolo preukázané splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 zákona o DPH. Proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.11.2012. V tomto rozhodnutí žalovaný poukázal na vykonané dokazovanie, odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Nitra pobočka Štúrovo, podľa ktorej spoločnosť ROAD RUNNER s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty odo dňa 24.01.2006. Subjekt daňové priznanie podal len za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006. Z dôvodu, že daňovú kontrolu za toto zdaňovacie obdobie neumožnil vykonať, správca dane určil daň podľa pomôcok. Za nasledujúce zdaňovacie obdobia daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty so správcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, poštu nepreberal. Zamestnanci správcu dane, Daňového úradu Štúrovo vykonali dňa 01.02.2007 obhliadku (miestne zisťovanie) na sídle spoločnosti zapísanom v obchodnom registri na adrese Hlavná 34, Štúrovo. Na adrese sídla sa nenachádzalo žiadne onačenie spoločnosti, ktoré by nasvedčovalo tomu, že tam daňový subjekt má svoje sídlo a vykonáva ekonomickú činnosť. Daňovému subjektu bolo určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 podľa § 81 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko neboli zistené dôvody pre registráciu, t.j. platiteľ nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti a ani správcom dane neboli zistené žiadne dôvody pre registráciu. Dňa 01.07.2010 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Daňový subjekt na dani z príjmov právnickej osoby podal daňové priznanie naposledy za zdaňovacie obdobie rok 2005. Zamestnanci správcu dane nielen v kontrolovanom zdaňovacom období, ale už aj v roku 2006 preverovali reálny výkon ekonomickej činnosti spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. na adrese zapísanej v obchodnom registri a písomne požiadali vlastníka nehnuteľnosti spoločnosť Vadaš, s.r.o., Pri Vadaši 2, Štúrovo, v ktorej mala spoločnosť ROAD RUNNER s.r.o. sídlo, o vyjadrenie k nájomnému vzťahu s touto spoločnosťou. Vlastník nehnuteľnosti oznámil správcovi dane, že nemá a nikdy nemal uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu so spoločnosťou ROAD RUNNER s.r.o.. Daňový subjekt od I. štvrťroku 2006 nepodal žiadne daňové priznania, nedeklaroval žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese zapísanej v obchodnom registri v skutočnosti sídlo nemal, so správcom dane nekomunikoval, písomnosti neprebral. Na základe zistených skutočností nebol u spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o., ktorá je uvedená ako dodávateľ tovarov (železný šrot), preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, a tým neoblo preukázané splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého právo ha odpočítanie dane vzniká v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vypočuť vtedajšieho konateľa spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. V. G.. Správca dane menovaného predvolal listom zo dňa 10.05.2012 z adresy Kráľa Štefana 1, Štúrovo - Obid na ústne pojednávanie na deň 12.06.2012. V. G. si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Podľa vyjadrenia Obecného úradu v Obide s V. G. na adrese svojho trvalého pobytu zdržiava málo. Pokus o opakované doručovanie predvolania nebol úspešný. Vo veci vypočutá svedkyňa W. T., bývalá zamestnankyňa žalobcu na ústnom pojednávaní uviedla, že pri výkupe druhotných surovín overovala totožnosť osôb. Fyzické osoby pri predaji druhotných surovín predkladali občiansky preukaz. Veľkých dodávateľov väčšinou poznala. K dodávateľovi ROAD RUNNER s.r.o. vypovedala, že táto firma nechodila často. Konateľ spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o. V. G., tovar odovzdával v Gbelciach, kde sa tovar nevyplácal a preto chodil z Gbeliec do Nových Zámkov. Kolegyňa z Gbeliec, ktorá tovar prevzala, svedkyni zatelefonovala, udala presné množstvo a druh tovaru, svedkyňa si to zapísala, a tovar uhradila. Podľa vyjadrenia svedkyne konateľ V. G. nevedel vyhotoviť faktúru, a preto faktúry vyhotovovala svedkyňa. Podľa jej vyjadrenia s ním chodila ďalšia osoba, X. S.. Na meno kolegyne, ktorá v tom čase v Gbelciach pracovala, si svedkyňa nepamätala. Ďalej svedkyňa na ústnom pojednávaní k uskutočneným zdaniteľným obchodom uviedla, že čo podpísala, to aj fyzicky videla a prevzala. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa sama uviedla, že dodávateľ ROAD RUNNER s.r.o. odovzdával tovar na prevádzke Gbelce, vyjadrenie, že tovar videla a prevzala, sa na dodávateľa ROAD RUNNER s.r.o. nevzťahuje. Ako dôkaz o pravdivosti tvrdení svedkyne W. T. predložil dňa 25.06.2012 žalobca fotokópie faktúr vyhotovených v mene spoločnosti ROAD RUNNER s.r.o., na rube ktorých sú uvedené identifikačné údaje V. G. a jeho podpis, ktorým potvrdil prevzatie fakturovanej sumy. Dňa 25.06.2012 na ústnom pojednávaní navrhol daňový subjekt vypočuť ďalších svedkov, a to F. W., jeho zamestnankyňu, I. S., tiež zamestnanca daňového subjektu pracujúceho na stredisku Gbelce a X. S., ktorý bol podľa daňového subjektu prítomný pri všetkých dodávkach realizovaných V. G.. Daňový subjekt v návrhu výslovne uviedol, že účasť všetkých navrhnutých svedkov na ústnom pojednávaní zabezpečí. Po vzájomnej dohode sa ústne pojednávanie s navrhnutými svedkami malo uskutočniť v priestoroch správcu dane dňa 27.06.2012. Dňa 27.06.2012 sa splnomocnený zástupca žalobcu telefonicky skontaktoval so zamestnancami správcu dane a oznámil, že svedkovia F. W. a I. S. boli navrhnutí na vypočutie omylom, pretože v kontrolovanom zdaňovacom období nepracovali na prevádzke Gbelce a na ústne pojednávanie sa nedostaví ani X. S., nakoľko jeho účasť daňový subjekt nezabezpečil. Žalobca listom zo dňa 02.07.2012 navrhol vypočuť ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávok tovaru dodávateľom V. G. zamestnankyňou pracujúcou na stredisku Gbelce A. Q., správca dane však tento návrh považoval za nadbytočný. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (účinného v rozhodnom čase), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie. O predvedenie podľa odseku 2 správa dane požiada príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní o obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Povinnosťou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmaním zákonnosti a postupu žalovaného posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi je na posúdenie veci nedostačujúce. Daňové orgány v potrebnom rozsahu neobjasnili všetky okolnosti na preukázanie skutkového stavu, konkrétne toho, či u dodávateľa žalobcu ROAD RUNNER s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a či žalobcovi následne v súlade s ust. § 49 ods. 1 cit. zákona vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V. názoru súdu, správne orgány pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností nevyužili všetky zákonné možnosti na vypočutie bývalého konateľa spoločnosti Y. RUNNER s.r.o. V. G., ktorého nevypočutie nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. Na okolnosti týkajúce sa predmetného zdaniteľného plnenia je potrebné doplniť dokazovanie nielen výsluchom vtedajšieho konateľa uvádzanej obchodnej spoločnosti, ale aj ďalších žalobcom označených svedkov X. S. a A. Q.. Žalobca v daňovom konaní je nositeľom dôkazného bremena. Nemožno však od neho žiadať zabezpečenie účasti svedka na ústnom pojednávaní daňových orgánov, keďže dokazovanie vykonáva správca dane. Preto nevypočutie žalobcom navrhovaných svedkov znamená, že správca dane nevyužil všetky zákonné možnosti na zistenie rozhodujúcich okolností a skutočného stavu pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu. Keďže zistenie skutkového stavu je na posúdenie veci nedostačujúce, súd rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil. Povinnosťou žalovaného, ktorému sa vec podľa § 250j ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie a ktorý je právnym názorom súdu viazaný (§ 250j ods. 7 OSP), je opätovne vo veci rozhodnúť v súlade s naznačeným smerom a doplniť dokazovanie výsluchom vyššie uvádzaných svedkov V. G., A. Q. a X. S. a prípadne zvážiť vykonanie ďalšieho dokazovania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 (aplikujúc ust. § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu iných trov (súdneho poplatku v sume 70,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia + podanie žaloby 2 x 130,16 eura; režijný paušál 2 x 7,81 eura = 275,94 eura + 20 % DPH v sume 55,18 eura, spolu 331,12 eura v súlade s § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a § 18 ods. 3 cit. vyhlášky). V súlade s ust. § 149 ods. 1 je žalovaný povinný náhradu trov zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.