KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Nitra29. 9. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/129/2013 z 29. 9. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2013, sp. zn. 9CoE/129/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4100897119.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/129/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100897119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4100897119.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom
Bratislava, pobočka Nitra so sídlom Nitra, Mostná 58, IČO: 35 937 874, proti povinnému: FLEXI, s. r.
o. so sídlom Nitra, Mostná 13, IČO: 36 524 646, vymazanému dňa 31. 01. 2012, o vymoženie 619,56
eura, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2013,
č. k. Er/4546/2000-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom
Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, Výpalisko 2, ako nástupcovi povereného súdneho exekútora
JUDr. Gabriela Szénásiho, zaplatil trovy exekúcie vo výške 40,21 eura, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 20a ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 4 OSP, § 235 ods.
2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ako aj šetrením prostredníctvom obchodného
registra, na základe ktorého zistil, že povinný bol zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného
registra. Nakoľko v zmysle § 103 OSP nebola splnená podmienka konania, na ktoré musí súd kedykoľvek
za konania prihliadať, pričom nešlo o nedostatok podmienky, ktorý možno odstrániť, súd prvého stupňa
musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku v spojitosti s § 104 ods. 1 OSP o neprípustnosti exekúcie a následne o jej
zastavení. Následne rozhodol o trovách exekúcie, pričom svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 196, §
197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku, § 27, § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods.
1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Mal za to, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 29,16 eura. S poukazom na vyčíslenie
trov exekúcie súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za
prevzatie návrhu a jeho kontrolu, vytvorenie spisu, zapísanie návrhu do registra (45 minút), nakoľko
ustálil, že nešlo o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa
§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Okrem toho dodal, že tento úkon je súčasťou získania poverenia
na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena
podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a teda v tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady
trov exekúcie. Taktiež bol toho názoru, že odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a
príkazu na začatie exekúcie, môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), pretože v prípade jej
priznania na základe vyúčtovania exekútora by išlo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tieto
odmeny. S poukazom na uvedené priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,88 eura a
na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 Exekučného poriadku, nakoľko nie je objektívne
možné požadovať úhradu trov od povinného, keďže zanikol výmazom z obchodného registra, ktorého
dôvodom bola nemajetnosť povinného.



Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
súdny exekútor, namietajúc, že napadnutým výrokom vznikla JUDr. Szénasimu škoda a on by úhradou
uvedenej sumy získal neoprávnený majetkový prospech. Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa
neuviedol, na základe čoho rozhodol o nepriznaní požadovaných trov JUDr. Szénasimu a priznal ich
jemu, hoci o to nežiadal. Mal za to, že v tejto veci nemôže postupovať podľa § 16a ods. 5 Exekučného
priadku, t.j. vysporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie zanikol, vrátane trov
exekútora, nakoľko JUDr. Szénasi v tejto veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky.
Zároveň vytkol aj neodôvodnenie nepriznania DPH, ako aj nepriznanie odmeny podľa § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky. Uvedený názor súdu prvého stupňa považoval za nesprávny, nakoľko súdny exekútor
vykonáva pri svojej činnosti aj úkony, ktoré nie sú konkrétne uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Vzhľadom
na uvedené žiadal o zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznanie trov exekúcie
JUDr. Szénasimu, bytom Topoľová 9, Komárno.

K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený, ponechávajúc rozhodnutie na úvahu
súdu a namietajúc nedostatočné náležitosti odvolania.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu súdneho
exekútora nemienil vyhovieť, stotožňujúc sa s napadnutým uznesením (§ 374 ods. 4 OSP). Bol
toho názoru, že JUDr. Ivančík je nástupcom JUDr. Szénásiho.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie súdneho
exekútora bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie je potrebné zrušiť podľa §
221 ods. 1 písm. f) OSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím súd prvého stupňa
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 28. 07. 2000, sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy
18.665,- Sk. Za exekučný titul označil platobný výmer č. 1041/2000/2 zo dňa 13. 03. 2000, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12. 06. 2000 a vykonateľnosť dňa 20. 06. 2000. Dňa 07. 08. 2000 bol súdny
exekútor JUDr. Gabriel Szénási prvostupňovým súdom poverený vykonaním tejto exekúcie. Podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 10. 08. 2012, nástupca povereného súdneho exekútora podal návrh
na zastavenie exekúcie, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.



1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň
a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd
musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne
posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zistil, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď neuviedol, prečo uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie, ako ani neodôvodnil, v čom videl
potrebu aplikácie § 203 Exekučného poriadku, teda sa vôbec nezaoberal tým, či oprávnený mohol
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zároveň odvolací súd v napadnutom
uznesení vzhliadol aj zmätočnosť spočívajúcu v nesprávnom uvedení sumy vo výroku napadnutého
rozhodnutia, ktorá vôbec nekorešponduje so sumou uvedenou v jeho odôvodnení, ako ani nie je
zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k predmetnej sume. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku
nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti, či zmätočnosti je vždy dôvodom na zrušenie
takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné
a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok
tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne
nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri
správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo
svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie
(ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Odvolací súd záverom poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo ani nesprávne uvedenie predmetu
konania v záhlaví napadnutého uznesenia, ktoré správne má byť o vymoženie 619,56 eura tak,
ako je to uvedené v poverení. Naviac, odvolací súd zistil aj chybu v písaní spočívajúcu v nesprávnom
uvedení sumy v napadnutom výroku.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.