Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100898043 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4100898043.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnej: J. V., nar. XX. XX. XXXX, L. X, o vymoženie sumy 372,47 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Er/2985/2000 a u súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu, Šafárikovo nám. 4, Bratislava pod sp. zn. Ex 0790/99, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/2985/2000-20 zo dňa 12. júna 2012 v časti o trovách exekúcie, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,99 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 235, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že po preštudovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a po preštudovaní predloženého exekútorského spisu Ex 790/1999 a predložených dokladov, exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,99 eur vrátane 20 % DPH z odmeny z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 39,84 eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a za 8 úkonov exekučnej činnosti, z odmeny za požičanie spisu oprávneným osobám podľa § 21 písm. c/ vyhlášky vo výške 3,32 eur, t. j. spolu 43,16 eur + k tomu 20 % DPH (t. j. 8,63 eur) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 8,20 eur za poštovné. Proti tomuto uzneseniu v časti o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nepriznanie 20 % DPH i z náhrad hotových výdavkov (poštovného) v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2012, podľa ktorého za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle § 196 Exekučného poriadku. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 06. 2012 v časti o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa udelil dňa 15. 06. 2000 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu na základe exekučného titulu, a to výkazu dlžných telekomunikačných poplatkov č. j. 241/151 zo dňa 30. 01. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 03. 1999. Podaním zo dňa 14. 09. 2011 navrhol súdny exekútor zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 187,48 eur. K návrhu súdneho exekútora sa písomne dňa 26. 04. 2012 vyjadril oprávnený a uviedol, že s týmto návrhom súhlasí. Dňa 12. 06. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,99 eur vrátane DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2011, v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie, ktoré predstavujú jednak náklady súdneho exekútora nevyhnutne potrebné na vymoženie pohľadávky oprávneného a jednak ide aj o odmenu pre súdneho exekútora za uskutočnenie exekučnej činnosti. Tieto nároky sú konkretizované vo vyhláške č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá je na základe ustanovenia § 199 Exekučného poriadku vykonávacím predpisom k Exekučnému poriadku. Predmetná vyhláška tieto trovy exekúcie nielen konkretizuje, ale zároveň určuje ich výšku v jednotlivých prípadoch (vymoženie pohľadávky, upustenie od vykonania exekúcie, zastavenie exekúcie). V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelne vymáhanie nároku, preto súd pri rozhodovaní o výške trov exekúcie musí posudzovať a preskúmať predovšetkým účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť vynaložených nákladov na vykonanie exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že zákon č. 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2005 v ust. § 196 Exekučného poriadku výslovne ustanovil dovtedy nejednotne uplatňované pravidlo, podľa ktorého sa odmena súdneho exekútora (nie však náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) navyšuje o daň z pridanej hodnoty, ak je súdny exekútor platiteľom tejto dane. Zdaniteľným plnením je v prípade súdneho exekútora dodanie služby na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona, preto je predmetom dane v tomto prípade práve dodanie služby, za ktorú mu prináleží odmena podľa § 4 až § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor má popri odmene právo na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, tieto však nie sú dodaním služby tvoriacim predmet DPH u súdneho exekútora, a preto si tento DPH z nákladov exekúcie uplatňovať nemohol. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., účinným od 01. 01. 2012, bolo do ustanovenia § 196 zakotvené právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane, na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale aj z náhrad (hotové výdavky, strata času), pričom touto zmenou sa dosiahlo vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty pri náhradách súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnických profesií. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17. 12. 2004, ktorý má význam pre určenie výšky trov exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 01. 09. 2005 a v zmysle ktorého do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Ústavný súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa určil výšku trov exekúcie súdneho exekútora v sume 59,99 eur vrátane 20 % DPH z odmeny za výkon exekučnej činnosti, pričom súdny exekútor vykonal úkony exekučnej činnosti v období od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (15. 06. 2000) až do podania návrhu na zastavenie exekúcie (14. 09. 2011) v zmysle predloženej špecifikácie trov exekúcie zo dňa 14. 09. 2011, ale DPH vo výške 20 % sa uplatňovala až od 01. 01. 2011. S poukazom na túto skutočnosť nebolo možné súdnemu exekútorovi priznať 20 % DPH z náhrad hotových výdavkov, nakoľko podľa ust. § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa 20 % DPH začala uplatňovať v období od 01. 01. 2011 a Exekučný poriadok až v znení účinnom od 01. 01. 2012 zakotvil právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane, na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale aj z náhrad (hotové výdavky, strata času). Odvolací súd konštatuje, že nie je prípustné aplikovať extenzívny výklad vyššie citovaných ustanovení, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie potvrdil. Zároveň však poukazuje na tú skutočnosť, že odvolanie podal súdny exekútor, ktorému súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 12. 06. 2012 priznal trovy exekúcie v sume 59,99 eur vrátane DPH, pričom pre civilný proces platí zásada zákazu „reformatio in peius“, preto odvolací súd nemohol svojím rozhodnutím ísť v neprospech odvolateľa. Z ustanovenia § 212 ods. 1 OSP možno totiž vyvodiť veľmi významný účinok odvolania, ktorým je zákaz zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius). V zmysle tohto ustanovenia je súd rozhodujúci o odvolaní rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Môže teda preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Podstatou zákazu „reformatio in peius“ je to, že súd rozhodujúci o odvolaní zásadne nie je oprávnený zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal odvolanie, a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Zákaz „reformatio in peius“ má povahu jednej zo základných zásad občianskeho súdneho konania a procesným právom účastníka konania je i právo, aby sa (okrem výnimiek stanovených zákonom), rozhodnutím o ním podanom odvolaní nezhoršilo jeho právne postavenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 04. 2013 v konaní pod sp. zn.. 6 Cdo 467/2012). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.