Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26CoE/161/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305201053 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4305201053.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: ISOSTONE, spol. s.r.o., so sídlom Tekovské Lužany 1, IČO: 36 522 708, vymazaný z obchodného registra dňa 24.04.2009, o vymoženie sumy 21.701,59 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/32/2005-84 zo dňa 30. augusta 2012, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/32/2005-84 zo dňa 30. augusta 2012 v časti náhrady trov exekúcie r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 48/2005-383 zo dňa 06.10.2008 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného (úpadcu). Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bol povinný vymazaný dňa 24.04.2009. Vzhľadom na uvedené, kedy výmazom povinného z obchodného registra nastal dôvod nemožnosti vykonania exekúcie, súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho. Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie konštatoval, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra a oprávnený svojím konaním zastavenie exekúcie nezavinil, pretože k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok povinného (úpadcu) a následného výmazu z obchodného registra, neboli teda splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote v časti trov exekúcie odvolanie. Uviedol, že povinný bol dňa 24.04.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, nakoľko súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného. Súd z tohto dôvodu zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Mal za to, že činnosť súdneho exekútora má však špecifickú povahu, účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti určenej v exekučnom titule za splnenia zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Ide teda o konanie vykazujúce znaky sporového konania, kde proti sebe stoja oprávnený a povinný. Preto je nelogické, aby súdnemu exekútorovi z dôvodu vymáhania pohľadávky oprávneného vznikli náklady, ktoré bude nútený znášať sám. Uviedol, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, či v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre jej neprípustnosť, keďže povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Z uvedeného vyplýva, že povinný v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a napríklad v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/11/09-36 zo dňa 27.02.2009 ide o situáciu z hľadiska úhrady trov exekúcie zložitejšiu ako je nemajetnosť, no zároveň je vo svojej podstate analogická so situáciou upravenou v ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vo svojom odvolaní poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 a taktiež aj na nález Ústavného súdu SR č. II ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený, pričom uviedol, že v zásade trovy exekúcie znáša povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, avšak len ak sú splnené zákonné predpoklady. V tomto prípade však nemožno aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekučného konania. Taktiež nie je možné použiť ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zdôraznil aj riziko, že trovy nemusia byť v každom prípade vymožené. Žiadal preto napadnuté uznesenie potvrdiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, t.j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.01.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 31.01.2005 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 01.02.2005 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka v Leviciach č. 700-1340031604-GC04/2004 zo dňa 28.09.2004 a č. 700-1310014704-GC04/04 zo dňa 03.11.2004. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 238 ods. 1 citovaného zákona, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov exekúcie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o trovách exekúcie vecne správne. Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené, kedy výmazom povinného z obchodného registra nastal dôvod nemožnosti vykonania exekúcie, súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho. Taktiež poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a mal za to, že súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nepatrí, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra a oprávnený svojím konaním zastavenie exekúcie nezavinil, pretože k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok povinného (úpadcu) a následného výmazu z obchodného registra, neboli teda splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nepriznanie trov exekúcie za činnosť súdneho exekútora, ktorá má podľa jeho názoru špecifickú povahu, ktorej účelom je nútený výkon judikovanej povinnosti určenej v exekučnom titule za splnenia zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. V tomto prípade uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 48/2005-383 zo dňa 06.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2008 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu - povinného. Z obchodného registra sa povinný ex offo vymazal dňom 24.04.2009. Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v tomto prípade musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený. Odvolací súd v tomto smere vo vzťahu k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu poukazuje aj na ustanovenie § 102 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom sú uvedené dôvody zrušenia konkurzu, pričom jedným z nich je aj nedostatok majetku úpadcu. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia v napadnutej časti dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplené a nepreskúmateľné a bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností (dôvodu zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následného ex offo výmazu) aj predčasné. Podľa názoru odvolacieho súdu jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie súdneho exekútra má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Súdny exekútor na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.