Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411213402 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4411213402.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: Ing. L. F., bytom M. S., M. XX, zastúpená advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, proti odporcovi: L. F., bytom M. S., M. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové námestie 943/4, IČO 47 244 160, o vypratanie bytu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. marca 2012 č. k. 13C/181/2011-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky o vypratanie bytu z a m i e t a. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, v sume 261,46 eura a v odvolacom konaní v sume 114,19 eura, na účet jeho právnej zástupkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa v M. S., na ulici M. XX, zapísaný Katastrálnym úradom M., Správou katastra M. S. na LV XXXX pre katastrálne územie M. S., vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 379,74 eura do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/76/91-67 zo dňa 25. 03. 1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 16Co/278/92-80 zo dňa 03. 09. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 09. 1992, bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému bytu matky navrhovateľky a odporcu, pričom odporcovi bola určená povinnosť tento byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/86/92-743 zo dňa 03. 08. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/245/10 zo dňa 25. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2011, bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo odporcu a matky navrhovateľky, a to aj k predmetnému bytu, ktorého všeobecná hodnota v tom čase predstavovala sumu 28.869,06 eura a takto bola aj zohľadnená, pričom matka navrhovateľky bola titulom vyporiadania celého BSM zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 13.651,11 eura. Matka navrhovateľky Mgr. F. F. uhradila odporcovi dňa 30. 08. 2011 sumu 13.499 eura. Z LV XXXX pre katastrálne územie M. S. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Navrhovateľka predmetný byt nadobudla kúpnou zmluvou od svojej matky dňa 30. 05. 2007 za kúpnu cenu 880.000,- Sk. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci právne s poukazom na ustanovenia § 126 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že od rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu manželov (matky navrhovateľky a odporcu) k predmetnému bytu, ktorým odporcovi bola priznaná bytová náhrada (do pridelenia ktorej mal právo predmetný byt užívať), došlo k absolútnej zmene právnych pomerov v tom, že od tohto rozhodnutia došlo odkúpením predmetného bytu matkou navrhovateľky do jej výlučného vlastníctva k zmene právneho režimu bytu, teda nájom matky navrhovateľky a jej povinnosť prideliť odporcovi náhradný byt sa zmenil na výlučné vlastníctvo tohto bytu matkou navrhovateľky (neskôr navrhovateľky samotnej), pričom v rámci vyporiadania BSM v súdnom konaní bola predmetom konania i všeobecná cena predmetného bytu, z ktorej odporca obdržal v rámci celkového vyporiadania finančné vyrovnanie, čím došlo k zániku jeho nároku na náhradný byt. Nie je možné podiel odporcu na jednom a tom istom byte uspokojovať opakovane (finančným vyrovnaním i pridelením náhradného bytu), naopak takéto uplatňovanie práva z jeho strany by bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, keď v rámci práva odporcu k jednému a tomu istému bytu môže jeho právu zodpovedať iba jedna povinnosť navrhovateľky (respektíve predtým jej matky, ktorá ho uspokojila) a pokiaľ nedošlo k zániku užívania predmetného bytu odporcom z dôvodu pridelenia náhradného bytu (čo sa nestalo), potom toto právo bolo vyporiadané v rámci vyporiadania BSM matky navrhovateľky a odporcu, v ktorom bol odporcov podiel k bytu vyrovnaný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke plne úspešnej v konaní priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky číslo 655/04 Zb. za 4 úkony právnej pomoci (v roku 2011 - 2 úkony po 57 eur, v roku 2012 - 2 úkony po 58,69 eura) a režijný paušál za tieto úkony v sume 30,08 eura (2 krát 7,41 eura a 2 krát 7,63 eura), spolu vrátane DPH sumu 379,74 eura. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ustanovenie § 712c ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/76/91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/278/1992, ktorým bola jednoznačne určená povinnosť zabezpečiť pre neho náhradný byt, bolo mu určené byt vypratať až po jeho zabezpečení. Taktiež poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR číslo R 84/2002, podľa ktorého: „Ten komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností. Podľa jeho názoru to, že navrhovateľka nadobudla vlastníctvo bytu od svojej matky, ju nezbavuje povinnosti zabezpečiť pre neho náhradný byt. Navrhovateľka pre neho náhradný byt nezabezpečila, doposiaľ žiadny dôkaz, teda písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady nepredložila, pretože ani neexistuje. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že v konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca namieta nesprávne skutkové zistenia, avšak toto svoje tvrdenie nekonkretizuje, neuviedol k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospieť. Súd prvého stupňa vychádzal z výsluchu účastníkov konania a z oboznamovaní pripojených spisov, z ktorých aj vyvodil správne skutkové zistenia a aj správny právny záver. Podľa jej názoru odporcove právo na to, aby mu navrhovateľka, respektíve v tom čase užívateľ, zabezpečil náhradný byt, ktoré bolo spojené s jeho právom dovtedy v byte zotrvať, však vzhľadom na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je premlčané. Uviedla, že sa dovoláva premlčania tak ako to predniesla aj na pojednávaní dňa 05. 03. 2012. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rozhodnutie vo veci 6C 76/91 nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 09. 1992, od tej doby začala plynúť premlčacia lehota. Jeho právo je teda premlčané. Poukázala tiež na to, že v rámci vyporiadania BSM nadobudol odporca od jej matky väčší finančný obnos, ktorý prípadne s použitím jeho našetrených peňazí mohol stačiť na zakúpenie primeraného bytu jeho potrebám. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 2 OSP) na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Podľa § 712c ods. 3 OZ, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia je nájomca, ktorý má byt vypratať, povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade. Zmluva o bytovej náhrade nie je zmluvou, na základe ktorej vzniká nájom náhradného bytu, náhradného ubytovania alebo prístrešia. Je to zmluva, v ktorej osoba, ktorá má bytovú náhradu zabezpečiť, vyhlasuje, akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená (aký druh bytovej náhrady), presne opísaný objekt, ktorý môže nájomca užívať (určenie bytu, obytnej miestnosti), či ide o nájom alebo podnájom, či ide o bytovú náhradu na určitý čas alebo neurčitý čas, aké sú podmienky nájmu (najmä výška nájomného) a ako je zabezpečená realizácia práva nájomcu na bytovú náhradu, t. j. kedy a kde môže zmluvu o nájme, resp. o podnájme podpísať. Právo na uzavretie zmluvy o zabezpečení bytovej náhrady zaniká po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Písomné vyhlásenie môže mať aj formu návrhu zmluvy o poskytnutí bytovej náhrady. Nájomca môže mať rôzne výhrady voči bytovej náhrade, ako aj voči spôsobu jej zabezpečenia. Aby mu právo na bytovú náhradu nezaniklo, musí svoje právo ochrániť žalobou na súde. Prostriedkom súdnej ochrany bude zrejme žaloba o určenie, že jeho nárok na bytovú náhradu nezanikol. Žalobu treba oprieť o naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP. Ak žaloba bude opodstatnená, v rozsudku súd určí, že právo na bytovú náhradu nezaniklo. Vydaniu tohto rozsudku musí predchádzať zistenie, či ten, v prospech koho sa byt vypratáva, poskytol zákonom ustanovenú bytovú náhradu. Z toho je zrejmé, že súdny spor, ktorého účastníkom je ten, v prospech koho sa byt vypratáva, a ten, komu patrí bytová náhrada, bude náročný z hľadiska dokazovania, v ktorom sa súd nevyhne ani znaleckému posúdeniu zákonných kritérií bytovej náhrady, napríklad pokiaľ ide o jej kvalitu, a pod. V § 712c ods. 2 OZ sa odkazuje na § 5 zákona č. 189/1992 Zb. Podľa tohto ustanovenia bytovú náhradu zabezpečí zásadne ten, v prospech koho sa byt vypratáva. Takzvané právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku práva užívať byt podľa ust. § 712c OZ. Jeho základ je v hmotnoprávnom ustanovení § 712c OZ. Obsahom tohto práva je zaistiť dočasnú potrebu bývania do tej doby, než bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Ak jednému z bývalých manželov bola v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z bytu, plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Osobou povinnou strpieť výkon tohto práva (resp. osobou oprávnenou k prípadnému výkonu rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu manželmi) a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady odporcovi bola jeho bývalá manželka, t. j. matka navrhovateľky a odporca má právo v byte bývať až do zabezpečenia náhradného bytu. Na existencii tohto práva nemala vplyv ani skutočnosť, že z bývalej nájomkyne bytu sa stala vlastníčka a zánik práva odporcu v byte nespôsobila ani zmena osoby vlastníka bytu, čo znamená, že aj nová vlastníčka bytu, ktorou je navrhovateľka, je povinná strpieť právo odporcu na bývanie v predmetnom byte až do splnenia povinnosti stanovenej v uvedenom rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. 03. 1992 č. k. 6C/76/91-67, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 09. 1992 č. k. 16Co/278/92-80. Z obsahu spisu je nepochybné, že právne pomery matky navrhovateľky a odporcu k predmetnému bytu boli usporiadané rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/76/91-67 zo dňa 25. 03. 1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/278/92-80 zo dňa 03. 09. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 09. 1992 a ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému bytu matky navrhovateľky a odporcu, pričom odporcovi bola určená povinnosť tento byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu. Zabezpečenie náhradného bytu pre jedného z rozvedených manželov neznamená, že byť pre neho zakúpený byt, postačuje ak rozvedená manželka, ktorá na základe súdneho rozhodnutia zostala nájomníčkou bytu, zabezpečí pre neho bývanie v primeranom byte formou uzavretia nájomnej zmluvy, ktorú následne uzavrie odporca s vlastníkom takto zabezpečeného bytu. Z toho vyplýva, že ak by navrhovateľka, alebo v predchádzajúcom období ešte matka navrhovateľky, zabezpečila odporcovi možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy k nejakému primeranému bytu a odporca by odmietol, potom by tento jeho úkon bol dôvodom zániku práva na zabezpečenie bytovej náhrady. Právo na bývanie je osobitným zákonným právnym vzťahom užívania bytu po rozvode manželstva a zrušení práva spoločného nájmu k bytu, pričom toto právo patrí tomu z rozvedených manželov, ktorý sa nestal na základe rozhodnutia súdu nájomcom bytu po zrušení spoločného nájmu. Právo bývania spravidla zaniká zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Odporcovi, ktorý má povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať nie skôr, ako mu bude zabezpečený náhradný byt, zostalo zachované právo bývania bez ohľadu na zmenu v osobe nájomcu alebo vlastníka bytu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani tým, že následne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/86/92-743 zo dňa 3.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 5Co/245/10 zo dňa 25. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2011, bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo odporcu a matky navrhovateľky a to aj k predmetnému bytu, ktorého všeobecná hodnota v tom čase predstavovala sumu 28.869,06 eura a takto bola aj zohľadnená, pričom matka navrhovateľky bola titulom vyporiadania celého BSM zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 13.651,11 eura. Okolnosť, či výkon práva bývať do zabezpečenia bytovej náhrady je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) môže byť právne relevantná v konaní o určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ OSP, avšak nie v konaní o žalobe, ktorou sa navrhovateľ domáha realizácie tohto práva vyplývajúceho z právoplatného rozsudku. Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov účastníkov konania. V danom prípade odporca má právo bývania v predmetnom byte vyplývajúce priamo z rozhodnutia súdu, preto posúdenie či má dané právo naďalej zachované, alebo či toto jeho právo na základe určitých relevantných právnych dôvodov zaniklo, nemôže súd riešiť ako predbežnú otázku v tomto konaní. Právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné iba v rámci riešenia predbežnej otázky v inom konaní. K zmene súdneho rozhodnutia môže dôjsť iba iným súdnym rozhodnutím z hľadiska posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na vyslovení, že právo zaniklo. V danom prípade však nešlo o také konanie, v ktorom by sa posudzovala otázka kedy by v záujme zachovania právnej istoty právnych vzťahov medzi účastníkmi konania najprv súd musel rozhodnúť o prípadnom zániku práva, resp. jeho neexistencii na základe zmenených pomerov. V takom prípade by sa súd musel zaoberať vecou z hľadiska posúdenia dobrých mravov a to na strane oboch účastníkov, či v dôsledku zmenených pomerov, t. j. finančného vyporiadania všeobecnej hodnoty bytu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, nedošlo k zániku práva na zabezpečenie bytovej náhrady. Ak nie je -vzhľadom k predmetu konania v danej veci- uvedená otázka (otázka, či právo nájmu bytu či právo na bývanie podlieha premlčaniu) pre posudzovanú vec právne významná, nemôže už z tohto dôvodu ísť o otázku zásadne právne významnú. V predmetnej veci nemôže dôjsť k premlčaniu práva na bývanie, tak ako nemôže dôjsť k premlčaniu užívacieho práva či práva nájmu. Ak by aj právo na bývanie podliehalo premlčaniu, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, nemalo by premlčanie -na rozdiel od preklúzie- za následok zánik práva, a tým menej zánik práva na náhradný byt, ktorý bol odporcovi prisúdený ako bytová náhrada právoplatným súdnym rozhodnutím. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, preto ho podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 375,65 eura, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa v sume 261,46 eura (2 úkony právnej služby po 57 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie, 2 úkony právnej služby po 58,69 eura - zastupovanie na pojednávaní dňa 05. 03. 2012 a 19. 02. 2012, režijný paušál 2 x 7,41 eura, 2 x 7,63 eura) a z trov odvolacieho konania v sume 114,19 eura (1 úkon právnej služby v sume 58,69 eura - písomné odvolanie, 1 úkon právnej služby v sume 60,07 eura - zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 06. 11. 2013, režijný paušál 1 x 7,63 eura, 1 x 7,81 eura, cestovné v sume 20,89 eura Y. - M. a späť, náhrada straty času v sume 25,42 eura, t. j. 2 polhodiny po 12,71 eura). Náhradu trov konania odvolací súd priznal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.