Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201092 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4012201092.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Z. P., bytom R. XXX, zastúpená JUDr. Martinom Vavrom, bytom Bratislava, Sibírska 18, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o úrazovú rentu, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 36017-5/2012-BA zo dňa 14.8.2012. Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. 36017-5/2012-BA zo dňa 14.8.2012, bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 1999 nemá nárok na úrazovú rentu. Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že pri posudzovaní nárokov navrhovateľky vychádzala z jej žiadosti zo dňa 25. 04. 2012, z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 15. 06. 2010, záznam o registrovanom pracovnom úraze z 15. 06. 2009, pracovná zmluva poškodenej zo dňa 12. 11. 2004, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20. 08. 2007, profesiogram poškodenej zo dňa 30. 05. 2012, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31. 03. 2011, rozsudok NS SR zo dňa 20. 12. 2011, zápisnici z ústneho pojednávania dňa 19. 06. 2012. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo dňa 19. 06. 2012, bol zistený v dôsledku pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho navrhovateľka nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka je vyučená predavačka. Naposledy pracovala ako montážna pracovníčka v Hefra Vráble, a to do 31. 03. 2011. Navrhovateľka dňa 12. 06. 2009 utrpela pracovný úraz tak, že ju udrelo krídlo dverí do pravého ramena zozadu. Po úraze bola ošetrená chirurgom, röntgenové vyšetrenie vylúčilo traumatické poškodenie kostí pravého pleca a hrudníka. Stav bol uzatvorený ako pomliaždenie ramena. Pre pretrvávajúce bolesti hrudnej a krčnej chrbtice bola preliečená neurológom formou rehabilitácie. Absolvovala MR vyšetrenie, ktoré potvrdilo degeneratívne zmeny v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice, bez kompresívnych prejavov a bez jednoznačných traumatických zmien. Neurochirurg operačné riešenie neodporučil. V neurologickom náleze bola prítomná porucha statodynamiky chrbtice, na ktorej sa výraznou mierou podieľali i hypertrofické prsníky, preto absolvovala plastickú operáciu. Vertebrogénne ťažkosti, najmä s hrudnou chrbticou, boli zistené u navrhovateľ už v r. 1993, kedy bola vyšetrená neurológom a ortopédom a aj rehabilitovala. Stav bol hodnotený ako Scheuermannova choroba. Pri uvedenom ochorení dochádza k poškodeniu horných a dolných krycích platničiek stavcových tiel, pričom sa vytvárajú chrupavčité okrsky medzistavcových platničiek, tzv. Schmorlové uzly. Telo stavca sa klinovite deformuje a vzniká kyfóza. Je obmedzená hybnosť a dynamika chrbtice a v neskoršom veku sa môžu prejaviť na chrbtici degeneratívne zmeny, ktoré môžu byť zdrojom vertebrogénnych obtiaží. Úraz spôsobil len pomliaždenie pravého ramena a chrbtice, ktoré sa zhojilo bez následkov. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu 10 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že jej pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku úrazu pri výkone práce nárazu ťažkých oceľových dverí, ktoré jej spôsobilo poškodenie chrbtice, v dôsledku čoho nemôže vykonávať prácu montážneho pracovníka. Na tieto skutočnosti odporkyňa neprihliadla. Tiež namietala postup posudkových lekárov pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že pred úrazom nemala zdravotné problémy s chrbticou a bez obmedzení vykonávala prácu montážnej robotníčky. Vertebrogénne ťažkosti, ktorými trpí, sa začali v plnej miere prejavovať po pracovnom úraze, z čoho jednoznačne vyvodzuje záver, pre pracovný úraz bol spúšťačom týchto ťažkostí a zhoršil postihnutie, resp. poškodenie chrbtice. O tom svedčí aj potvrdenie ošetrujúceho lekára a najmä posudok lekára pracovnej zdravotnej služby, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka nie je vôbec pracovnej spôsobilá na výkon práce montážneho zamestnanca. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 12. 2012 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázala na to, že záväzným podkladom pre rozhodnutie odporkyne bola lekárska správa posudkovej lekársky SP pobočky Nové Zámky zo dňa 19. 06. 2012, ktorá mieru poklesu pracovnej schopnosti stanovila v rozsahu 10 %. Posudková lekárka vychádzala jednak z lekárskych správ doložených navrhovateľkou z oblasti neurológie, ortopédie a chirurgie ako aj vlastného vyšetrenia a zo skutočnosti, že od r. 1993 sa navrhovateľka lieči na pretrvávajúce bolesti chrbtice, pričom bola u nej diagnostikovaná Scheuermannova choroba. V lekárskej správe posudkovej lekárky sa uvádza, že na základe vyšetrenia možno predpokladať, že samotný pracovný úraz spôsobil len pomliaždenie pravého ramena a chrbtice, ktoré sa zhojilo bez následkov. Vertebrogénne ťažkosti majú svoj začiatok v mladosti, v prebehnutom ochorení chrbtice, podieľajú sa na nich i hypertrofické prsníky a mechanizmus úrazu sa mohol menšou mierou podieľať len na exacerbácii už existujúcich ťažkostí. Navrhovateľka je schopná naďalej podľa posudkovej lekársky vykonávať funkciu montážneho pracovníka pri optickej kontrole hotového výrobku, s vylúčením práce súvisiacej s dvíhaním ťažkých bremien. Rovnako posúdil zdravotný stav navrhovateľky aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý potvrdil záver posudkovej lekárky a stanovil mieru poklesu 10 %. Bolesti chrbtice v oblasti krčnej a hrudnej neurológ jednoznačne pripisuje vertebrogénnemu ochorenie navrhovateľky a nie následkom utrpeného úrazu. Podľa odporkyne zdravotné ťažkosti vertegrogénneho charakteru, ktoré sa prejavili u navrhovateľky po utrpení pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009 nemusia byť automaticky posudzované ako následok tohto úrazu. Posudkovým lekárom bolo jednoznačne skonštatované, že pretrvávajúce bolesti krčnej chrbtice a pravého ramena navrhovateľky sú prejavom degeneratívnych zmien chrbtice a nie následkom pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne adekvátne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, pričom ich odborné závery sú objektívne a nie je dôvod ich spochybňovať, nakoľko vychádzajú zo všetkých odborných záverov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky. Žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka v opravnom prostriedku nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by vyvracali skutočnosti, ktoré uvádzajú posudkoví lekári vo svojich posudkoch. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11. 02. 2013 trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že nesúhlasí s tým, že by jej ochorenie chrbtice z r. 1993, kedy mala zistenú deformáciu ThL chrbtice malo vplyv na jej zdravotné problémy po pracovnom úraze. Predložila nové lekárske nálezy zo dňa 22. 02. 2012, kedy jej bolo zistené obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu. Má problémy s hrudnou a krčnou chrbticou, bolesti hlavy, pri chôdzi do schodov má pocity na zvracanie a s pravou rukou má problémy s pohybom pri točení, obliekaní, umývaní a česaní. Podala si žiadosť aj o invalidný dôchodok, bola však zamietnutá. Zástupca navrhovateľky uviedol, že má pochybnosti pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky, pretože posudkoví lekári sú zamestnancami sociálnej poisťovne. Žiadal aby sú pribral do konania znalca z odboru chirurgie alebo traumatológie. Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia, aj záverov posudkového lekára a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľka si žiadosťou zo dňa 25. 04. 2012 žiadala o priznanie úrazovej renty na základe toho, že dňa 11. 06. 2009 utrpela pracovný úraz pri pracovnej činnosti, a to pohmoždenie hrudníka v oblasti pravej lopatky a ramena. Chirurg potvrdil pohmoždenie uvedeného úseku. Bezprostredne po úraze bolo vykonané rtg., ktoré nepotvrdilo zlomeninu kosti v uvedenej oblasti. Stav nevyžadoval určité liečenie a rehabilitácie. Z dokumentácii ďalej vyplýva, že v r. 1993 navrhovateľka mala zistenú deformáciu ThL chrbtice, zdiagnostikovanú neskôr ako Scheuermannovu chorobu, bola potrebná rehabilitácia a liečba. Na chrbticu sa navrhovateľka neliečila. Neurológ jednoznačne pripisuje bolesti v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena vertegrogénnemu ochoreniu a nie následku utrpeného úrazu. Nebyť týchto vertebrogénnych zmien, mohla by navrhovateľka naďalej vykonávať prácu pri optickej kontrole výrobkov ako to uvádza posudkový lekár ústredia vo svojom posudkovom závere zo dňa 27. 11. 2012 a mieru poklesu pracovnej schopnosti určil u navrhovateľky 10 %. Navrhovateľka môže vykonávať pomocnú prácu montážnej pracovníčky na pôvodnom pracovisku, bez dvíhania ťažkých bremien. Navrhovateľka nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 % pokles schopnosti. Miera poklesu je 10 %. V dôsledku námietok zástupcu navrhovateľa posudkový lekár opätovne na žiadosť súdu vyšetril navrhovateľku dňa 24. 04. 2013 za účasti právneho zástupcu navrhovateľky aj odborného lekára ortopéda MUDr. Belicu, ktorí zaujali záver, že utrpený pracovný úraz bol ľahkého charakteru, nebola prítomná zlomenina kostnej štruktúry ani závažné postihnutie svalov, šliach a väzov. Úraz nezanechal takmer žiadne následky, dlhodobá pracovná neschopnosť nebola v dôsledku pracovného úrazu. Snáď možno z vertebrogénneho ochorenia. V súčasnosti ide o ľahké obmedzenie funkcie pravého ramena a krčnej chrbtice a navrhovateľka by mohla s malými obmedzeniami (dvíhania ťažkých bremien) vykonávať naďalej prácu montážnej pracovníčky. Súd do konania pribral znalca MUDr. Ľuboša Klementa - ortopéda, ktorý dňa 27. 02. 2014 vyhotovil znalecký posudok, v ktorom odpovedal na otázky zástupcu navrhovateľa, vyšetril navrhovateľku dňa 12. 02. 2014, zaoberal sa najmä jej ochorením Scheurmannovou chorobou, ktorá vznikla poruchou statiky a dynamiky, nesprávnym postavením v oblasti kdekoľvek v skelete, hlavne u mladšieho jedinca. V čase mladosti sú kĺby ešte v dobrom stave, dobrú kondíciu majú aj šľachy, kĺby aj svaly. Kompenzačných mechanizmov je celá rada. Vekom sa tieto vyčerpajú, najskôr to postihne chrupavky, ktoré sa rozvláknia a kĺb je bolestivý, pretože ak nemá chrupavky viac sa plní tekutinou a keď je nestabilný snaží sa rozšíriť a tvoria sa okrajové výrastky, bolesti narastajú. Postihnutý je pre túto bolesti menej pohyblivý, svalstvo ochabuje a už neudrží kĺb tenziou pevnosti. U navrhovateľky to bolo podobne, pri zvýšenom ohnutí krčnej a hrudnej chrbtice trpeli medzistavcové kĺby. Tento celý dej trvá niekoľko rokov. Nemusela mať navrhovateľka žiadne klinické príznaky ani v r. 2004. Je možné, že navrhovateľka s týmto ochorením mohla vykonávať aj prácu montážnej pracovníčky, ktorá nebola až tak fyzicky náročná. Samotný úraz mohol naštartovať, podráždiť degeneratívne zmeny na chrbtici. Bolesti pravého ramena podľa predloženej zdravotnej dokumentácii navrhovateľky mohli byť úrazového charakteru, znalec uviedol, že podľa popisu navrhovateľka utrpela nízkoenergetický úraz v oblasti pravej lopatky, ktorá je súčasťou pravého ramena. O tom, že to bol nízkoenergetický úraz svedčí aj fakt, že došlo k poškodeniu len mäkkých štruktúr, akými sú koža, podkožie, svaly a šľachy ich zmliaždením a nedošlo k poškodeniu tak pevnej štruktúry akou sú kosti spomínaného ramena, takže čo sa týka intenzity násilia v škále stupnice 1-10 by sa dalo umiestniť na stupeň 3, teda násilie s nízkou intenzitou. Navrhovateľka neabsolvovala vyšetrenia ako je SONO, MR, alebo CT vyšetrenie, pretože ošetrujúci lekári na základe klinického vyšetrovania ani neuvažovali o tom, že by bol úraz vážnejší. Odporkyňa správne posúdila, že poškodenie pravého ramena a lopatky navrhovateľky bolo nevýrazné a správne ju zaradila v hodnotení o neuznanie výhod v súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Vertebrogénny algický syndróm môže vzniknúť po úraze chrbtice, ale navrhovateľka žiadny úraz, teda poškodenie krčnej alebo hrudnej chrbtice, neutrpela. Úraz pravého ramena bol spúšťačom toho, čo v krčnej a hrudnej chrbtici driemalo celé roky, ale nesúviselo to priamo s úrazom krčnej a hrudnej chrbtice, teda bolo to na degeneratívnom podklade, v podklade súvisiacom s vekom, opotrebovaním chrbtice. Prítomný znalec na pojednávaní uviedol, že ako to už uvádza vo svojom posudku, aj teraz na pojednávaní opakuje, že navrhovateľka neutrpela úraz krčnej a hrudnej chrbtice, ale úraz pravého ramena a lopatky. Vertebrogénny syndróm, ktorý spustil tento úraz, mohol byť otázkou náhodu, ale mohol byť aj spúšťačom celého bolestivého syndrómu chrbtice. Utrpený úraz ramena môže byť jednou z príčin vzniku vertebrogénneho algického syndrómu. Podľa názoru znalca, rameno navrhovateľky znižuje jej pracovnú výkonnosť oproti zdravému občanovi o 30 %, čo sa týka degeneratívnych zmien na krčnej a hrudnej chrbtice, je potrebné, aby sa navrhovateľka podrobila ešte ďalším vyšetreniam. Podľa jeho názoru navrhovateľka je schopná vykonávať prácu, ktorú vykonávala pred úrazom, prácu montážnej robotníčky. Zástupca navrhovateľky žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, pretože navrhovateľka predložila dôkazy o tom, že miera poklesu je viac ako 10 %. Poukázal na to, že pohyblivosť ramena, oproti zdravým občanom, je u navrhovateľky 30 %. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že správny orgán rozhodol v zmysle zákona a doložených lekárskych nálezov. Súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom ako aj doplnkom posudku posudkového lekára. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 88 ods. 1 zákona, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Posudkový lekár dňa 08. 04. 2014 preštudoval znalecký posudok znalca MUDr. Ľuboša Klementa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Podrobne sa vyjadril k otázkam, ktoré mu uložil právny zástupca a patrične svoj záver aj obhájil. Zo znaleckého posudku aj z posudkového záveru vyplýva, že ťažkosti navrhovateľky s krčnou a hrudnou chrbticou nemajú priamu ani nepriamu súvislosť s utrpeným pracovným úrazom. Banálny úraz pravého ramena nezanechal takmer žiadne následky a ťažkosti, ktoré navrhovateľka má dovoľujú v plnom rozsahu vykonávať prácu montážnej pracovníčky. Navrhovateľka preto nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu je 10 %. Doplneným dokazovaním, ktoré vykonal krajský súd, a to znaleckým posudkom znalca MUDr. Ľuboša Klementa, nemal za preukázané, že by odporkyňa pri svojom rozhodovaní pochybila, a preto rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.8.2012 ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemala úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.