KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Nitra30. 3. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/30/2013 z 30. 3. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 11S/30/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200331.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200331
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200331.5

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Ing. S. J., bytom R. XX, F., zastúpený JUDr. Norbertom
Kálmánom, advokátom, so sídlom Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,
so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra (do 30.09.2013 Obvodný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Štefánika trieda 69, Nitra), za účasti stavebníka EURO CITY PARK, a.s., so
sídlom Námestie Slobody 11, Bratislava, IČO: 35 947 888, zastúpený JUDr. Karolom Spišákom,
advokátom so sídlom Ventúrska 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
NR-OVBP2-2013/00046-003 zo dňa 24. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 04. 2013, domáhal preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NR-OVBP2-2013/00046-003 zo dňa 24. 01. 2013, ktorým
žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
“správny poriadok”) v znení neskorších predpisov povrdil rozhodnutie stavebného úradu - Mesto Nitra č.
SP 4962/2007-056-Ing.Já zo dňa 17. 09. 2012, ktorým bola dodatočne povolená dočasná stavba “CITY
PARK Nitra” na pozemkoch v k. ú. W. a pozemkoch v k. ú. B. pre stavebníka EURO CITY PARK, a.s. a
zamietol odvolanie žalobcu, ako i spoločné odvolanie E. T. a spol., C. H. a L. a spol.

Súd si od žalovaného správneho orgánu vyžiadal administratívny spis, súčasťou ktorého bol i spis
stavebného úradu, a zistil, že žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. 01. 2013 doručoval v
zmysle zákona do vlastných rúk poštou, a to zvolenému právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Kálmánovi.
Z doručenky nachádzajúcej sa v spise, vyplýva, že poštový doručovateľ Slovenská pošta Nitra 3 prvý krát
doručoval rozhodnutie na adresu právneho zástupcu žalobcu dňa 28. 01. 2013, ktoré bolo neúspešné.
Poštový doručovateľ vyznačil opakované doručovanie zásielky na deň 29. 01. 2013, kedy adresát nebol
opätovne zastihnutý, a preto zásielku uložil na pošte v tento deň. Adresát zásielky vedel o jej uložení na
pošte, keďže bol riadne vyrozumený o náhradnom termíne doručenia predmetnej zásielky. Adresát si
predmetnú zásielku nevyzdvihol na pošte ani v úložnej lehote, a preto pošta zásielku vrátila žalovanému
dňa 19. 02. 2013 ako nedoručenú. Podľa pečiatky Obvodného úradu Nitra 1, zásielka bola správnemu
orgánu doručená ako vrátená dňa 20. 02. 2013.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účastníci konania, ich
zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého
si zvolia.



Podľa § 24 ods. 1, 2 citovaného zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

Podľa § 25 ods. 5 citovaného zákona, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 <asH.b.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník
konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 246c, veta prvá a druhá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 250b ods. 1 OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo, ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Doručovanie písomností v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje
určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. Doručenka riadne vyhotovená a vrátená
správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti
má doručenka povahu verejnej listiny. V ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku je upravený spôsob
tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len
za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava (obec, mesto), avšak nebol zastihnutý.
Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti.
Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Aby mohla právna fikcia splniť svoj účel
- dosiahnutie právnej istoty - musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, lebo inak
správny orgán a ani súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Slovenská republika je v zmysle
čl. 7 ods. 5 Ústavy SR viazaná medzinárodnou zmluvou a takouto je i Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý bol publikovaný v zbierke Zákonov pod č. 209/92 Zb. Podľa čl. 6 Dohovoru
v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces. Súd
postupujúc v zmysle citovaného Dohovoru a čl. 1 ods. 2 prvá veta Ústavy SR (Slovenská republika je
zvrchovaný demokratický a právny štát), skúmal v prvom rade podmienky konania na súde vyplývajúce
z ust. § 250b ods. 1 OSP, a to, či žaloba bola podaná v zákonnej lehote, keďže doručovanie rozhodnutia
žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu bolo neúspešné a rozhodnutie si nebol prevziať ani na pošte
podľa oznámenia poštového doručovateľa.

Podľa § 25 ods. 5 citovaného zákona, ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje doručovanie
písomností v prípade, ak sa má písomnosť doručovať účastníkovi konania, ktorý má zástupcu s



plnomocenstvom pre celé konanie. Zákon je v tomto smere jednoznačný - ak má účastník takéhoto
zástupcu, doručuje sa iba tomuto zástupcovi. Ak by správny orgán doručoval písomnosť len účastníkovi
konania, a nie jeho zástupcovi, išlo by o porušenie zákona, dôsledkom ktorého by bola právna
neúčinnosť doručenia (písomnosť sa nedoručila tomu, komu sa podľa zákona mala).

V danej veci si žalobca v stavebnom konaní zvolil totožného právneho zástupcu ako v súdnom konaní
(vec riešená v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 30S/68/2007 v spojení s rozsudkom NS SR č. k. 2Sžo
116/2009-161), ktorému stavebné správne orgány doručovali písomnosti v stavebnom konaní v zmysle
§ 17 ods. 1, 2 Správneho poriadku, po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon zásadne stanovuje lehotu na podanie žaloby
podľa druhej hlavy, piatej časti OSP. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Stanovenie pomerne
krátkej lehoty, ktorú súd nemôže odpustiť, súvisí s tým, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na
základe žaloby v správnom súdnictve je špecifickým konaním, ktoré nie je pokračovaním správneho
konania. V konaní podľa druhej hlavy, piatej časti OSP súd pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v
tejto časti OSP, použije primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP. Súd kedykoľvek prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 OSP). Nedodržanie lehoty na
podanie žaloby zakotvenej v ustanovení § 250b ods. 1 OSP predstavuje neodstrániteľný nedostatok
(podmienku) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí
konanie zastaviť.

V danej veci skôr ako súd pristúpil k vecnému vybaveniu veci (žalobou napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu), skúmal podmienky konania podľa § 103, v spojení s § 246c OSP a dospel k záveru, že je
potrebné zistiť, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 OSP, a preto
písomne vyzval právneho zástupcu žalobcu JUDr. Kálmána, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
súdnej výzvy oznámil súdu, či sa v dňoch 28. 01. 2013 a 29. 01. 2013 zdržiaval na adrese doručovania
podľa plnej moci založenej v spisovom materiáli žalovaného (prvé a druhé doručovanie listinnej zásielky
poštovým doručovateľom, resp. aká objektívna prekážka mu bránila prevziať túto zásielku žalovaného
na pošte v úložnej lehote. Právny zástupca žalobcu súdnu výzvu prevzal 12. 03. 2014 a v určenej lehote
súdu neoznámil požadované údaje. Výzva zostala bezvýsledná.

Keďže si právny zástupca žalobcu písomnosť (rozhodnutie žalovaného) na pošte neprevzal v zákonnej
trojdňovej lehote (§ 24 ods. 2 SP), v rámci ktorej mal možnosť si ju vyzdvihnúť, uplynutím tejto lehoty
bez ohľadu na to, či sa o uložení úradnej zásielky na pošte adresát fakticky dozvedel alebo nedozvedel,
bolo potrebné uplatniť fikciu doručenia písomnosti v zmysle Správneho poriadku. Potom v súlade s
touto fikciou sa deň 01. 02. 2013 (piatok) považoval za deň doručenia predmetnej písomnosti právnemu
zástupcovi žalobcu a zákonná lehota v zmysle § 250b ods. 1 OSP mu uplynula dňom 02. 04. 2013
(utorok podľa § 57 ods. 2 OSP, lebo deň 01. 04. 2013 bol sviatok). Zo spisu vyplýva, že žaloba bola
spísaná až dňa 15. 04. 2013 a v tento deň i podaná na poštovú prepravu, teda jednoznačne po uplynutí
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ sa žalobca mienil domáhať preskúmania rozhodnutia
žalovaného zo dňa 24. 01. 2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 17. 09. 2012, mal podať žalobu do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia
žalovaného, t. j. do 02. 04. 2013, čo preukázateľne neurobil.

S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že ak žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 01. 2013 na poštovú prepravu dňa 15. 04. 2013, urobil tak
oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Pod pojmom oneskorene podanej žaloby v
zmysle § 250b ods. 1 OSP treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, pretože
zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.



Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods.1 OSP).