Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/220/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200749 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200749.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta Obce Maňa, Námestie M. R. Štefánika 1, Maňa, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou zo dňa 25. 06. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03. 2013. Uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a žalovanému bola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Žalobcovi nie je známe, prečo žalovaný nereagoval zákonom ustanoveným spôsobom, nakoľko technické, resp. softvérové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre nevybavenie predmetnej žiadosti, čo jednoznačne vylučuje rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. 12. 2007, publikovaný v Zbierke nálezov ÚS SR, ročník 2007, č. 38/2007, II. ÚS 150/08, I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08, II. ÚS 151/08, II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08). Ústavný súd SR vo svojich nálezoch konštatoval protiprávnosť postupu orgánov verejnej moci, ktoré sa dovolávali toho, že nedisponujú potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podania urobiť. Poukázal i na ust. § 2 písm. i/ zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré definuje prostriedok na overenie elektronického podpisu, pričom medzi programové zariadenia patria softvérové programy na overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov podpísaných takýmto podpisom. Zoznam týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom aktuálne ide o 18 softvérových produktov a viaceré z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete. Na overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu sa nevyžaduje vlastniť kvalifikovaný certifikát od príslušnej certifikačnej autority, t. j. na overenie podpisu a čítanie dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom postačuje niektorá z aplikácií schválených Národným bezpečnostným úradom. Zdôraznil, že predmetná žiadosť mala teda všetky zákonom stanovené náležitosti a bola urobená vo forme, ktorú zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pripúšťa už viac ako 11 rokov, pričom žalovaný podľa žalobcu požadovanými informáciami disponuje a žalobcovi nie sú zrejmé dôvody nevybavenia jeho žiadosti. Namietal, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Žalobcovi nie je známy deň vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je dôsledkom nečinnosti žalovaného a vyššie citovaný zákon neupravuje, ktorý deň sa má považovať za deň vydania fiktívneho rozhodnutia. Konštatoval, že proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, pričom deň jeho vydania nie je známy, nakoľko to zákon neupravuje. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust. § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože nešlo o utajované skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03. 05. 2011). V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP, resp. i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP. Zároveň žalobca z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ust. § 250f ods. 1 OSP navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom bez pojednávania. Žalovaný k podanej žalobe podal písomné vyjadrenie zo dňa 16. 10. 2013, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť. Uviedol, že dňa 27. 03. 2013 bola na jeho emailovú adresu prijatá hromadná žiadosť o sprístupnenie informácií, podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, ktorú poslal Róbert Bardač z emailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> a ktorej prílohy vo formáte zep. nevedel otvoriť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom žiadosti, a preto nemal vedomosť o povahe informácií, ktoré žiadal žalobca sprístupniť, a teda nevedel, či existuje alebo neexistuje zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Z emailu dokonca nebolo jasné ani to, či ide o žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Zdôraznil, že povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu ustanovenia vyhlášky NBÚ č. 136/2009 Z. z. neupravujú a túto povinnosť neupravovali ani ustanovenia pôvodnej vyhlášky NBÚ č. 542/2002 Z. z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku. Poukázal na ust. § 6 ods. 1, 3 vyhlášky, ust. § 25a zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 3 ods. 6 písm. e/ zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a mal za to, že z týchto ustanovení vyplýva, že obec je povinná zverejniť adresu elektronickej podateľne len v prípade, ak má takúto podateľňu zriadenú. Poznamenal, že Obec Maňa elektronický podpis nevyužíva a ani v minulosti nevyužívala, teda povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu nemala a nebolo aj jej povinnosťou zisťovať obsah podania žalobcu doručené so zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal na nesúlad v oprávnenosti vyhotovenia žiadostí zo dňa 21. 01. 2013, teda ešte pred vznikom žalobcu, čo bolo dňa 08. 02. 2013, pričom plná moc bola advokátskej kancelárii žalobcom udelená až dňa 19. 02. 2013. Mal za to, že žaloba je neurčitá z dôvodu, že písomné dôkazy nedokazujú právo na podanie žaloby z titulu, že písomná žiadosť o poskytnutie informácií bola vyhotovená pred vznikom občianskeho združenia (žalobcu). Konštatoval, že nemal technické prostriedky na oboznámenie sa s obsahom dokumentu (odvolania žalobcu) zaslaného emailom opäť so zaručeným elektronickým podpisom, bez sprievodného textu, a preto nemohol posúdiť, že ide o podanie, resp. odvolanie a rozhodnúť tak v stanovenej lehote. Poznamenal, že žalobca mohol vedieť, že žalovaný nedisponuje programom na otvorenie súboru podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, avšak odvolanie zámerne podal v tomto formáte, bez pomenovania súboru, sprievodného textu alebo predmetu emailu, aby tak zmaril možnosť obce zistiť, že ide o odvolanie a postupovať v súlade so zákonom. Oznámil, že administratívny spis súvisiaci s vecou nemá k dispozícii, nakoľko danú vec nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu, skúmal podmienky konania podľa § 246c, § 103, § 104 OSP a dospel k záveru, že tieto neboli splnené, preto konanie zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno teda podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 21. 01. 2013 (súčasťou ktorej je i rozdeľovník) vyplýva, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal obce patriace do obvodu Krajského súdu v Nitre o sprístupnenie informácie: - o počte obyvateľov príslušnej obce k 31. 12. 2011, a k 31. 12. 2012, -o rozlohe obce a - o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce, pričom túto žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom zaslal na mailovú adresu „[email protected]“. Obec ako povinná osoba na podanú žiadosť žiadnym spôsobom nereagovala lebo na webovej stránke NBÚ (ani inej autority) nebolo webové sídlo žalovaného pre účely elektronickej komunikácie v zmysle zákona o podpise evidované, a teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že jeho podanie bude spojené s účinkami ako podanie podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, resp. predpokladať, že obec vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým žiadané informácie odmietla sprístupniť. Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií a že má e-mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal však, že obsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe, nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača, nemohol otvoriť. Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné. Súd je toho názoru, že na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci a žalobca, ktorého zastupuje kvalifikovaný zástupca s právnickým vzdelaním, ako tomu bolo i v konaní pred orgánmi obce (podľa pripojenej žiadosti a odvolania k žalobe), mohol si sám túto základnú podmienku overiť, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Túto skutočnosť namieta i žalovaný. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21. januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).