Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/221/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201053 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201053.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: S. M., G. XX, F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 06. 2013. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania. Náhradu trov znaleckého dokazovania znáša štát. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "zsp") žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 23. 05. 2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Levice z 23. 05. 2013 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite z 23. 05. 2013. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom poukázala na viacročné veľké problémy s chrbticou a bedrovými kĺbmi. Ďalej poukázala na dlhoročné problémy s obličkami. Od malička bola liečená epileptikami, na endokrinológii pre problémy so štítnou žľazou. Tieto zdravotné problémy ju obmedzujú v činnosti a čím ďalej, tým viac sa zhoršuje jej zdravotný stav. Ďalej poukázala na to, že pred 5 rokmi absolvovala MRI vyšetrenie, ktoré však nebolo dostatočne kvalitné, pretože pre silnú klaustrofóbiu sa nevedela podrobiť riadnemu vyšetreniu. Dva roky je nezamestnaná, je bez príjmu a nie je v jej možnostiach si hradiť lekárske vyšetrenia a lieky. V ďalšom poukázala na svoje zdravotné problémy podrobne podľa jednotlivých rokov a konštatovala, že jej zdravotný stav nebol dobre posúdený posudkovými lekármi. Žiadala preto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Na pojednávaniach súdu navrhovateľka trvala na podanom odvolaní. Poukázala na štyri hospitalizácie a na prepúšťacie správy hlavne z interného oddelenia, kde musela byť hospitalizovaná pre nefrologické zdravotné ťažkosti a čaká ju hospitalizácia v Ľubochni. Jej zdravotný stav stále nie je kompletne doriešený a zatiaľ nie je nastavená na správu liečbu príslušnými liekmi. Odporkyňa žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok z 23. 05. 2013, v ktorý deň sa uskutočnilo aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky u posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice. Navrhovateľke sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne. Po overení jej totožnosti ju poučili o posúdení zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľky o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: psychiatrické z 25. 10. 2012 a 15. 11. 2012, urologické z 27. 09., 16. 10. a 13. 12. 2012, ortopedické z 04. 12. 2012, neurologické z 12. 12. 2012 a reumatologické z 08. 01. 2013. Posudkový lekár informoval navrhovateľku o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: emočne nestabilná porucha osobnosti - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp s 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú o 10 % navýšil pre iné zdravotné postihnutie - obmedzenie pohybu bedrových kĺbov ľahkého stupňa obojstranne. Posudkový lekár sociálneho poistenia mal za preukázané, že 46 ročná žiadateľka o invalidný dôchodok má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Je v dlhodobej neurologickej starostlivosti pre chronické vertebrogénne obtiaže s pseudoradikulárnou symptomatológiou v segmente L5. MRI LS chrbtice z roku 2008 bolo bez kompresie spinálnych koreňov. Reumatológom je potvrdená len osteropénia v oblasti LS chrbtice aj krčku stehnovej kosti. Ortopéd popisuje bilaterálnu koxatrózu gr. III, ale pri vyšetrení posudkovým lekárom boli pohyby v oboch bedrových kĺboch len ľahko obmedzené s miernou bolestivosťou. Dĺžková diferencia oboch dolných končatín je 2 cm. Urológ potvrdil recidívu cystitídy s urgenciou močenia. Nefrológom bolo v máji 2013 novo zistené chronické ochorenie obličiek na podklade chronickej TIN a renálny diabetes insifidus a bola začatá liečba. Od roku 2005, kedy bola obeťou násilia, je v stálej starostlivosti psychiatrov ako emočne nestabilná porucha osobnosti. Po zhodnotení odborných nálezov a po vyšetrení posudkovým lekárom za rozhodujúce ochorenie ovplyvňujúce zdravotný stav posudzovanej považoval emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá potencuje všetky ostatné ochorenia, ktoré by bolo možné inak zvládnuť a pre ktoré určil 20 %. Túto navýšil pre koxatrózu a dorzalgiu o 10 %. V máji 2013 potvrdenú CHOCH a diabetes insifidus nebolo možné pre krátkosť liečby pokladať za posudkovo závažné. Invalidita tak nevznikla. Proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe 20 + 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podala navrhovateľka odvolanie. Jej zdravotný stav za jej prítomnosti posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 17. 09. 2013. Do odvolacieho konania navrhovateľka predložila novú správu z nefrologického vyšetrenia z 12. 09. 2013. Posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia konštatovala, že menovaná je viac rokov v starostlivosti neurológa a ortopéda pre bolesti chrbtice s občasnými prejavmi koreňového dráždenia a vyžarovaním bolestí do ľavej dolnej končatiny. Pri objektívnom neurologickom aj ortopedickom vyšetrení je stav hodnotený ako chronický, polytopný, vertebrogénny, algický syndróm s najvýraznejším postihnutím hlavne hrudnej, krčnej a driekovej chrbtice, ktorý sa prejavuje ako cervikobrachiálny algický syndróm, lumboischiadický syndróm, ustupujúci po liečbe analgetikami a myorelaxanciami, s pseudoradikulárnou symptomatológiou. Ortopedickým vyšetrením je popísaná len mierna funkčná porucha. Taktiež neurológ pri svojom vyšetrení popisuje pozitívne napínacie manévre od strednej polohy, bez výraznejších prejavov koreňového dráždenia. V popredí klinického obrazu sú poruchy osobnosti a poruchy správania, pre ktoré je liečená psychiatrom od roku 2012. V júli 2013 psychiater pri svojom vyšetrení popísal podozrenie na určitú dávku agravácie a rentové tendencie. Pri poslednej kontrole psychiater vyhodnotil poruchu osobnosti ako poruchu správania, ktorá je kompenzovaná, dobre upravená pri liečbe. Vzhľadom k uvedenému pri rozhodujúcom ochorení určila 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú o 10 % navýšila pre ostatné pridružené ochorenia. V popredí je artróza oboch bedrových kĺbov, ktorú ortopéd podľa rtg. vyšetrenia popísal ako III. stupňa, ale s ľahkým funkčným obmedzením. Taktiež ochorenie chrbtice je len s miernym funkčným obmedzením, bez prejavov chronického koreňového dráždenia. Chronická obličková choroba I - II. štádium je novo zistená, na liečbe dobre ovplyvnená, ako o tom svedčia laboratórne vyšetrenia. Inkontinencia moču I - II. stupňa s imperatívnym močením zatiaľ nebola objektívne doriešená, bol urobený len predpis inkontinenčných pomôcok. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je tak 30 %. Z dôvodu vznesených námietok navrhovateľkou proti posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a námietok proti určenej percentuálnej miere pre základné ochorenie súd nariadil uznesením č. k. 19Sd/221/2013-16 zo dňa 02. 12. 2013 znalecké dokazovanie. Do súdneho konania pribral znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Martu Pavlíkovú a požiadal ju o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa mala po oboznámení sa s lekárskymi správami a nálezmi z odborných vyšetrení navrhovateľky, prípadne na základe vlastného vyšetrenia odpovedať na otázku, či bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia správne zaradená choroba navrhovateľky - rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania emočne nestabilná porucha osobnosti - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp a či bola správne priznaná pre túto chorobu 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uznesenia súdu znalkyňa v súdom určenej lehote vypracovala znalecký posudok, ktorý doručila súdu dňa 03. 02. 2014. V znaleckom posudku znalkyňa zodpovedala súdom položenú otázku a uviedla, že poruchy osobnosti spadajú do kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp. Priklonila sa k názoru, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi sociálneho poistenia je v súlade so zdravotným stavom pacientky a diagnostikovanou duševnou poruchou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola správne priznaná vo výške 20 % poklesu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že psychické zdravotné problémy u menovanej začali v roku 2005, avšak prvé psychiatrické vyšetrenie v zdravotnej dokumentácii menovanej je už z 09. 06. 2004, kde je diagnostikovaný reaktívny depresívny syndróm. Probandka navštevovala psychologickú ambulanciu nepravidelne, bez efektu, tiež začala navštevovať ambulanciu psychiatra, kde bol stav hodnotený ako postraumatická stresová porucha, reaktívna depresívna epizóda. Bola doporučená ústavná liečba zrejme pre nedostatočný efekt. Následne začala navštevovať iného psychiatra, kde bola nastavená na terapiu antidepresívami s popisovaným dobrým efektom a stabilizáciou stavu. Podľa kontrol v liečbe bola spolupráca nepravidelná. Lekár popísal aj o snahu o agraváciu. Vzhľadom k priebehu tiež doporučil psychiatrickú hospitalizáciu, ktorú odmietla. Následne bol znovu zmenený psychiater, u ktorého je diagnostikovaná porucha osobnosti, tiež rentové tendencie. Menovaná má aj iné polymorfné zdravotné ťažkosti, opakovane udáva tetanické záchvaty a polydypsiu s polyúriou (veľa pije a veľa močí, počas spracovávania posudku mala ešte jeden termín vyšetrenia, ale nedostavila sa, lebo z uvedenými symptómami ležala na oddelení JIS internej nemocnice Levice). Preto znalkyňa musela konzultovať zdravotný stav s vedúcim lekárom, ktorý uviedol podozrenie, že sa jedná o psychogénne podmienený zvýšený príjem tekutín. Pacientka MR vyšetrenie odmieta, lebo trpí klaustrofóbiou a nezvládne takéto vyšetrenie. Znalkyňa s dostupných zdravotných údajov, preštudovaného spisového materiálu a samotného klinického psychiatrického vyšetrenia probandky bola toho názoru, že sa u nej jedná v prvom rade o poruchu osobnosti. Opakovane bola ambulantnými psychiatrami hodnotená ako histriónska porucha osobnosti a emočne instabilná porucha osobnosti, impulzívny typ. Táto porucha nebola dostatočne zaliečená a to hlavne z dôvodu pacientkinej nedisciplinovanosti v ambulantnej psychiatrickej liečbe. Opakovane strieda psychiatrov, vyhľadáva alternatívne spôsoby liečby, v zdravotnej dokumentácii boli nájdené údaje o liečbe homeopatikami. Sama uviedla, že sa liečila kinezotapingom, odblokovávaním a vynaložila na to, nemalé finančné prostriedky aj mimo SR, ale adekvátnu psychiatrickú liečbu vo forme navrhovanej hospitalizácie opakovane odmietla. Záverovaná porucha osobnosti spadá pod kategóriu duševných porúch tak, ako je to popisované posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár sa pridržal diagnostického záveru emočne instabilnej poruchy osobnosti, impulzívny typ, znalec stav uzatvoril ako zmiešanú poruchu s rysmi impulzivity a histriónskymi črtami. Obe tieto duševné poruchy spadajú podľa DSM IV (klasifikačného manuálu) pod jeden trs porúch osobnosti: afektovaní, emotívny, dramatizujúci. Nejedná sa v podstate o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale o kvantitatívne zvýraznené určité rysy osobnosti. V tomto prípade sa jedná o také symptómy ako je sebadramatičnosť, tendencia ku katatýmnemu skresľovaniu udalostí, zvýšená sugestibilita, afektívna labilita, egocentrizmus a časté sú telesné konverzné prejavy a tendencia ku kverulantnému chovaniu, nestála nálada, náchylnosť k výbuchom zlosti. Stav je ohodnotený na 20 % a to aj vzhľadom k tomu, že zdravotný stav posudzovanej sa pri liečbe dokázal upraviť do redukcie príznakov ako je to popisované pri kontrolách ambulantnými psychiatrami. K znaleckému posudku sa vyjadrili obaja účastníci súdneho konania. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici v Lekárskej správe zo dňa 05. 03. 2014 uviedla, že po preštudovaní znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria trvá na svojom pôvodnom posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky a na určení 20 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľke patrí 10 % zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zsp. Navrhovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 28. 03. 2014 ako aj na pojednávaní súdu dňa 01. 04. 2014. Vo svojom písomnom aj ústnom vyjadrení námietky proti znaleckému posudku nevzniesla a vyjadrila sa hlavne k ostatným zdravotným problémom, pre ktoré podľa jej názoru sú zvýraznené psychické problémy. Stále je práceneschopná, nezamestnaná, nemá nárok na žiadnu finančnú podporu a čaká ju hospitalizácia v Ľubochni pre dôkladné vyšetrenie endokrinného systému. Navrhovateľka preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zsp). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp). V predmetnej právnej veci bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe písomnej žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 23. 05. 2013. Úlohou posudkových lekárov sociálneho poistenia preto bolo posúdiť zdravotný stav navrhovateľky a jej zdravotné problémy na základe navrhovateľkou predložených správ z jej odborných vyšetrení. V správnom konaní mali posudkoví lekári sociálneho poistenia za preukázané, že navrhovateľka je v starostlivosti viacerých odborných lekárov a to psychiatra, urológa, ortopéda, neurológa a reumatológa. V starostlivosti neurológa je dlhodobo pre chronické vertebrogénne obtiaže hlavne pre obmedzenie pohybu bedrových kĺbov a zdravotných problémov s chrbticou. V starostlivosti urológa je pre recidivujúce cystitídy s urgenciou močenia. V máji 2013 nefrológ zistil chronické ochorenie obličiek na podklade chronickej TIN a renálny diabetes insifidus a bola zahájená liečba. Za najzávažnejšie ochorenie však zhodne považovali posudkoví lekári sociálneho poistenia psychické zdravotné problémy, pre ktoré je v liečbe psychiatrov už od r. 2004. Psychiatri, ktorých navrhovateľka strieda a doteraz bola v starostlivosti už troch psychiatrov, konštatovali chorobu emočne nestabilná osobnosť. Pre túto najťažšiu chorobu, ktorá podľa názoru posudkových lekárov potencuje všetky ostatné ochorenia menovanej, určili 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z dôvodu námietok navrhovateľky proti posúdeniu jej zdravotného stavu súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Súd požiadal znalkyňu MUDr. Martu Pavlíkovú o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom sa znalkyňa vyjadrila k zdravotnému stavu navrhovateľky a konštatovala, že zdravotný stav menovanej po vypracovaní znaleckého posudku uzatvorila ako zmiešanú poruchu s rysmi impulzivity a histriónskymi črtami. Aj posudkovými lekármi diagnostikovaný záver emočne nestabilná porucha osobnosti, impulzívny typ aj znalkyňou určená zmiešaná porucha s rysmi impulzivity a histriónskymi črtami spadajú podľa klasifikačného manuálu pod jeden trs porúch osobnosti. Nejedná sa v podstate o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale o kvantitatívne zvýraznené určité rysy osobnosti. Podľa názoru znalkyne sa zdravotný stav posudzovanej pri liečbe dokázal upraviť do redukcie príznakov ako je to popisované pri kontrolách ambulantnými psychiatrami. Podľa názoru znalkyne túto poruchu je možné pri dôkladnej psychiatrickej aj prípadne ústavnej liečby liečiť a ak by pretrvávala i napriek adekvátnej a dostatočnej dlhodobej liečbe, a medikamentóznymi a psychoterapeutickými technikami, je možné stav opätovne prehodnotiť. Vychádzajúc z nezávislého znaleckého posudku znalkyňou zapísanou do zoznamu znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky, hlavne rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp a určená 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo správne určené v správnom konaní. Pre psychické zdravotné problémy, pre ktoré je v liečbe odborných lekárov, bola navrhovateľke viackrát navrhnutá hospitalizácia, ktorú však odmietla. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že menovaná je v liečbe psychiatrov nedisciplinovaná z dôvodu, že sa neriadi názorom ošetrujúcich psychiatrov, ale vyhľadáva skôr alternatívne spôsoby liečby. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné konštatovať, že zdravotný stav menovanej nie je možné napriek dlhodobej odbornej liečbe upraviť a jej zdravotný stav je preto dôvodom právneho nároku na invalidný dôchodok. Do rozhodnutia správneho orgánu, t. j. do 05. 06. 2013 a ani do rozhodnutia súdu, t. j. do 01. 04. 2014 navrhovateľka nepredložila ďalšie také správy z jej odborných vyšetrení, z ktorých by bol ustálený záver odborných lekárov týkajúci sa jej zdravotných ťažkostí, pre ktoré má byť v budúcnosti hospitalizovaná resp. vyšetrená v Ľubochni pre diabetes insipidus spôsobujúci hyponatrémiu, hypokalémiu, hypokalcémiu .... Ak v budúcnosti dôjde k ustáleniu diagnózy diabetes insipidus a navrhovateľka bude nastavená na liečbu príslušnými medikamentami, môže požiadať odporkyňu o nové posúdenie jej zdravotného stavu na základe novej žiadosti o invalidný dôchodok. Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého bolo preukázateľne zistené, že navrhovateľka nesplnila jednu zo základných podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 06. 2013 podľa § 250q ods. 2 OSP z vyššie uvedených právnych dôvodov ako správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyni žiadne trovy konania nevznikli. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zníženie rozsahu, prípadne vylúčenie povinnosti účastníka konania nahradiť trovy štátu je viazané na splnenie predpokladu pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nie na oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnej veci. Predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku upravuje ustanovenie §138 ods. 1 OSP. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V predmetnom súdnom konaní vznikli trovy za vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2014 zo dňa 03. 02. 2014 znalkyňou MUDr. Martou Pavlíkovou v sume 328,64 eur. Náhrada trov za vypracovanie znaleckého posudku bola znalkyni priznaná uznesením č. k. 19Sd/221/2013-44 zo dňa 14. 02. 2014 a náhrada bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Nitre. Posudzujúc pomery navrhovateľky z predloženého vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktoré navrhovateľka doručila súdu dňa 28. 03. 2014, súd konštatoval, že pomery navrhovateľky neodôvodňujú, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov znaleckého dokazovania. V Rakúsku má otvorenú živnosť opatrovateľky, ale túto má pozastavenú. Za kalendárny rok 2013 podala nulové daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Býva na spoločnej adrese s rodičmi a je rozvedená. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).