Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/372/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201213 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201213.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. R., Q. I. U. XXX/X, F., zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Farská 28, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: DUVIL INVEST, s.r.o., Poštová 317/494, Veľké Ripňany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Nitra zo dňa 6. septembra 2013 č. ObU-NR- OVBP2-2013/00749-002, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 6. septembra 2013 č. ObU-NR- OVBP2-2013/00749-002 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou zo dňa 15. 11. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 06. 09. 2013 č. ObU-NR-OVBP2-2013/00749-002, ako i rozhodnutie obce Malé Ripňany zo dňa 01. 07. 2013 č. Výst. 232/2012/1 Me a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2013 Obvodný úrad Nitra ako odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie obce Malé Ripňany zo dňa 01. 07. 2013 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Rozhodnutím zo 01. 07. 2013 č. Výst. 232/2012/1 Me obec Malé Ripňany ako prvostupňový správny orgán rozhodla tak, že - vydala dodatočné stavebné povolenie nedokončenej stavby „prestavba a prístavba rodinného domu“ súp. č. XX na pozemku parc. č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území E. S., - dodatočne povolila už uskutočnené práce: odstránenie strešnej konštrukcie a časti obvodového muriva, vybudovanie základov pre budúcu prístavbu, - pod bodmi 1. - 18. ustanovila na dokončenie stavby konkrétne podmienky, - námietky žalobcu uplatnené v stavebnom konaní zamietla. V podanej žalobe žalobca uviedol, že skutkový stav nebol v čase vydania napadnutého rozhodnutia dostatočne zistený, rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zároveň boli v konaní odvolacieho správneho orgánu zistené také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Stavebník DUVIL INVEST, s.r.o. dňa 19. 12. 2012 požiadal prvostupňový správny orgán o vydanie dodatočného stavebného povolenia, ale už pred tým realizoval stavebné práce. V zázname o miestnej obhliadke zo dňa 13. 11. 2012 uskutočnenej z podnetu žalobcu bol stavebníkovi uložený zákaz pokračovať v stavebných prácach, ktorý však nerešpektoval. Na nedostatky v stavebnom konaní (napr. doplnenie projektovej dokumentácie) žalobca v priebehu konania opakovane upozorňoval a žiadal o ich odstránenie, pričom dňa 25. 02. 2013 žiadal stavebné konanie zastaviť z dôvodu, že stavebník nedoplnil všetky potrebné doklady. Napriek tomu dňa 26. 02. 2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. Výst. 232/2012 Me, ktoré odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2013 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nezabezpečil podklady pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že projektová dokumentácia nie je dostatočne prehľadná, nedá sa z nej určiť existujúci a navrhovaný stav stavby, a preto je potrebné ju doplniť, pričom musí byť jednoznačne jasné, ktoré časti stavby sú uskutočnené a ktoré je potrebné uskutočniť. Následne prvostupňový správny orgán dňa 10. 06. 2013 opätovne oznámil začatie konania o dodatočnom stavebnom povolení, ktoré však podľa názoru žalobcu bolo nadbytočné, pretože konanie sa začalo ku dňu, kedy bola žiadosť stavebníka doručená stavebnému úradu. V podaní zo dňa 24. 06. 2013 žalobca namietal absenciu náležitostí dodatočného stavebného povolenia, nedostatky v predloženej dokumentácii a žiadal vykonať ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním skutkového stavu. Správny orgán prvého stupňa dňa 01. 07. 2013 vydal rozhodnutie č. Výst. 232/2012/1 Me, ktorým stavbu dodatočne povolil, pričom výrok tohto jeho rozhodnutia je v značnej časti nadbytočný a v určitých častiach zmätočný a nepreskúmateľný a je otázne, či zamietnutie námietok žalobcu malo byť predmetom výroku rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa zároveň skonštatoval, že odstránil skôr vytknuté nedostatky, ale nešpecifikoval, akým spôsobom, aká dokumentácia bola dodatočne zabezpečená a pod. Nevysporiadal sa ani s potrebou ústneho pojednávania za účelom zistenia zhody dokumentácie so skutkovým stavom. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal nedostatky predloženej dokumentácie, absenciu náležitostí napadnutého rozhodnutia (opis rozostavanosti stavby) a opätovne poukázal na svoju žiadosť na vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním za účelom odstránenia nezhôd predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom. Zároveň poukázal na to, že neboli dodržané odstupové vzdialenosti od susednej stavby a požiadal o doloženie dokladu o stavbe žumpy, ktorá bola osadená v predstihu. Odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 06. 09. 2013 na žiadnu z námietok žalobcu nereflektoval a odvolacími dôvodmi sa vôbec nezaoberal, resp. sa s nimi ani nevysporiadal. Z napadnutého rozhodnutia potom nie je zrejmé, či absentujúce podklady boli vôbec súčasťou spisu, resp. či mali byť doložené k stavebnému konaniu, či opis rozostavanosti stavby v prvostupňovom rozhodnutí je dostatočný a teda, či sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené. Žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu žalobca považoval za arbitrárne, pričom tvrdil, že v dôsledku absencie odôvodnenia tohto rozhodnutia boli odňaté jeho procesné práva v správnom konaní. V závere svojej žaloby poukázal žalobca na to, že dňa 11. 11. 2013 Slovenská stavebná inšpekcia vykonala štátny stavebný dohľad, pričom konštatovala viaceré porušenia zákona, a to najmä rozpor skutkového stavu (ktorý nebol dostatočne zisťovaný) s projektovou dokumentáciou, čo sa prejavilo v tom, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutím (odstránil pôvodné základy, ktoré mali byť zachované, bez povolenia vybudoval novú žumpu, nevybudoval novonavrhované betónové základy, ale rozmiestnil kamenivo za účelom uloženia sústavy kontajnerov). Zároveň bolo zistené, že stavebník realizuje stavbu v rozpore s dodatočným povolením a overenou projektovou dokumentáciou. Arbitrárnosťou rozhodnutia a predchádzajúcim nezákonným procesným postupom sa žalobca cíti byť ukrátený na svojich právach. V podanej žalobe žalobca požiadal i o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania. Žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 13. 12. 2013, v ktorom opísal postup konania o dodatočnom povolení stavby realizovanej stavebníkom, pričom poukázal na príslušné ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako i na ustanovenia zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že dodatočné stavebné povolenie je rozhodnutie, ktorým sa dodatočne legalizuje už postavená stavba a v konaní o jeho vydanie stavebný úrad skúma, či začatím stavby bez stavebného povolenia nedošlo k porušeniu práva na ekologické, hygienické a občianske práva a k zníženiu štandardu bývania odvolateľa (žalobcu). K projektovej dokumentácii žalovaný uviedol, že z nej musí byť jednoznačne jasné, ktoré časti sú uskutočnené a ktoré treba uskutočniť, pričom táto musí spĺňať požiadavky ust. § 9 ods. 1 písm. e/ vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, ktorými sa už stavebný úrad ako i odvolací správny orgán zaoberali. Bol toho názoru, že v predmetnej veci neboli dotknuté práva žalobcu a navrhol, aby súd konanie zastavil. K vykonaniu štátneho stavebného dohľadu zo strany stavebnej inšpekcie žalovaný uviedol, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu a došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia stavebného zákona, pretože podľa ust. § 48 ods. 1 tohto zákona sa stavby musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Uznesením zo dňa 21. 02. 2014 č. k. 11S/372/2013-37 tunajší súd pribral do konania ako účastníka spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o., teda stavebníka, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie sa tejto spoločnosti ako stavebníka bezprostredne dotýka a sama iniciovala jeho vydanie, čo znamená, že bola účastníkom stavebného konania. Žalobca podal v predmetnej veci stanovisko zo dňa 26. 02. 2014 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a odvolací správny orgán rovnako ako stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkami žalobcu uvedenými v jeho podaniach a opravných prostriedkoch, čo zjavne vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvoľnosti v rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Bol toho názoru, že boli porušené základné pravidlá správneho konania, v zmysle ktorých sú správne orgány povinné postupovať v správnom konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje nároky. V dôsledku ignorovania podnetov zo strany žalobcu ako účastníka stavebného konania nemohol byť spoľahlivo zistený stav v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov potom žalobca považoval podanú žalobu za plne dôvodnú. Žalovaný v podaní zo dňa 26. 03. 2014 oznámil, že výkonom štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutiami stavebných orgánov, tieto stratili platnosť a navrhol, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania podľa § 250f ods. 2 OSP, aby sa v stanovenej lehote od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu zo dňa 21. 11. 2013 nevydaril, žalobca (prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 17. 02. 2014) oznámil, že s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasí a účastník konania, t. j. spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. sa k výzve súdu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril, v dôsledku čoho súd potom vychádzal z toho, že proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky rovnako ako žalovaný správny orgán. Následne, skúmajúc žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06. 09. 2013, ako i postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 06. 09. 2013 je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a rozsudok v predmetnej veci dňa 24. 09. 2014 verejne vyhlásil pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (žalobca s tým súhlasil a súhlas ostatných účastníkov konania sa predpokladal a nie je to v rozpore s verejným záujmom). Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 31. 08. 2012 bola na obec Malé Ripňany doručená žiadosť o stavebné povolenie zo dňa 30. 08. 2012, ktorú podala spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. a v ktorej je uvedený ako druh stavby: rodinný dom, účel stavby: prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku predajne na parc. č. XXX v katastrálnom území E. S.. V časti tejto žiadosti označenej ako základné údaje o stavbe a jej členení je okrem iného uvedené, že sa jedná o budovu predajne rozličného tovaru a stavbu zhotovenú z kontajnerov. Dňa 03. 10. 2012 obec Malé Ripňany ako stavebný úrad vydala oznámenie o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním a upustením od ústneho konania, pričom stavba je označená ako „stavebné úpravy rodinného domu na predajňu rozličného tovaru“ na pozemkoch parc. č. XXX a XXX v katastrálnom území E. S. s tým, že stavebné konanie bolo začaté dňom 31. 08. 2012. Súčasťou spisu je i stanovisko žalobcu zo dňa 01. 10. 2012, v ktorom je uvedené, že podľa jeho názoru sa jedná o novostavbu, a nie o prestavbu, prístavbu a stavebné úpravy ako to uvádza stavebník a z toho dôvodu žiadal o dodržanie odstupových vzdialeností v zmysle príslušných právnych predpisov. Mal za to, že v predmetnej veci sa jednalo o odstránenie stavby ako takej, a nie o stavebné úpravy. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i projekt pre stavebné povolenie s označením „2“ - „Prístavba a prestavba rodinného domu na prevádzku predajne“. Dňa 30. 10. 2012 obec Malé Ripňany vydala oznámenie o začatí doplňujúceho stavebného konania a nariadenie ústneho konania s miestnym šetrením, a to na deň 13. 11. 2012. V tento deň bol spísaný záznam z doplňujúceho stavebného konania stavby v označenej ako „Stavebné úpravy rodinného domu na predajňu rozličného tovaru“ na pozemku parc. č. XXX a XXX v katastrálnom území E. S., z ktorého vyplýva, že stavebník začal uskutočňovať stavebné práce skôr, ako mu bolo vydané stavebné povolenie, bola odstránená strešná konštrukcia vrátane stropu, časť obvodových múrov a boli odstránené priečky medzi miestnosťami, zároveň boli dobudované základy pre budúcu prístavbu na úroveň prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby a na dvore bola umiestnená nová žumpa, pričom stavebníkovi bol vyslovený zákaz pokračovať v stavebných prácach. Rozhodnutím obce Malé Ripňany zo dňa 07. 12. 2012 bola stavebníkovi, t. j. spoločnosti DUVIL INVEST, s.r.o. uložená pokuta v sume 100,- eur, nakoľko sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tým, že v septembri 2012 začal uskutočňovať prístavbu a stavebné úpravy rodinného domu na predajňu rozličného tovaru bez stavebného povolenia. Dňa 19. 12. 2012 bola obci Malé Ripňany doručená žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, ktorú podal stavebník, t. j. spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. a v ktorej je uvedený druh stavby: rodinný dom, účel stavby: prestavba a prístavba rodinného domu na parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území E. S.. Súčasťou spisového materiálu sú i kópie z katastrálnej mapy zo dňa 27. 08. 2012, 19. 11. 2012 a geometrický plán zo dňa 20. 8. 2012 na rozdelenie parc. č. XXX/X, X, X a XXX/X, X v katastrálnom území E. S.. Dňa 28. 12. 2012 obec Malé Ripňany vydala oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania (v znení opravy vykonanej dňa 16. 01. 2012) týkajúceho sa stavby „prestavba a prístavba rodinného domu“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území E. S. s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia na stavebnom úrade v Topoľčanoch, inak sa na ne neprihliadne. Výzvou zo dňa 23. 01. 2013 stavebný úrad vyzval stavebníka, aby svoju žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „prestavba a prístavba rodinného domu“ doplnil, pričom konkrétne uviedol, že je potrebné projektovú dokumentáciu doplniť (okrem iného dať situáciu do súladu so snímkou z katastrálnej mapy, rozvinutý uličný pohľad, chýbajú vzdialenosti odstupových budov, v prízemí nie je jasná obvodová konštrukcia, rozmery okien, nesúlad miestností s STN, spojenie stavebného konania s územným konaním, nakoľko stavba je navrhnutá viac ako 300 m2). Opravené oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania bolo doručené žalobcovi dňa 24. 01. 2013 a v podaní zo dňa 01. 02. 2013 žalobca podal námietky, v ktorých okrem iného uviedol, že predložená projektová dokumentácia nie je úplná a chýbajú v nej časti ako statický posudok. Ďalej namietal, že nie je jasná obvodová konštrukcia a rozsah prestavby a stavebných úprav, tak ako je deklarovaný v projekte, presahuje rozsah jednoduchej stavby, v dôsledku čoho potom nemôže prebehnúť zlúčené konanie. V podaní zo dňa 06. 02. 2013 stavebný úrad žalobcovi oznámil, že stavebník doplnil žiadané doklady a do predložených materiálov je možné nahliadnuť na stavebnom úrade v Topoľčanoch. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i projekt pre stavebné povolenie s označením „1“ - „Prístavba a prestavba rodinného domu“, súčasťou ktorého je i dokumentácia s označením druhu výkresu: situácia, pôdorys základov, pôdorys prízemia - pôvodný stav, rez A - A - nový stav, pôdorys prízemia - stavebné práce, pohľady - nový stav, rez A - A - pôvodný stav, pohľady - pôvodný stav. Následne dňa 26. 02. 2013 stavebný úrad vydal stavebné povolenie pod č. Výst. 232/2012 Me, ktoré odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2013 č. ObU-NR- OVBP2-2013/00468-004 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia Obvodný úrad Nitra ako odvolací správny orgán okrem iného uviedol, že predložená projektová dokumentácia nespĺňa požiadavky ust. § 9 ods. 1 písm. e/ vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, absentuje v nej skutočný, existujúci stav stavieb, ktoré sú predmetom rozhodnutia zmeny stavby pred jej dokončením. Predložená projektová dokumentácia nie dostatočne prehľadná a ťažko znej určiť existujúci a navrhovaný stav predmetnej stavby, preto je potrebné ju doplniť, resp. uviesť do súladu so zákonom. Z projektovej dokumentácie musí byť taktiež jasné, ktoré časti stavby sú uskutočnené a ktoré je potrebné uskutočniť. Následne bol žalobca v podaní zo dňa 31. 05. 2013 vyzvaný, aby svoju žiadosť o dodatočné stavebné povolenie doplnil o chýbajúce predpísané náležitosti a za tým účelom bolo konanie rozhodnutím zo dňa 31. 05. 2013 je prerušené. Dňa 10. 06. 2003 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania, pričom opätovne účastníkom konania oznámil, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na obci Malé Ripňany s tým, že inak sa na námietky nebude prihliadať. Žalobca podaním zo dňa 24. 06. 2013 namietal okrem iného, že v dodatočnom stavebnom povolení musí byť uvedený i opis rozostavanosti stavby, rozsah úprav, ktoré treba vykonať, čo nebolo zdokumentované a predložené k nahliadnutiu, pričom výkres označený ako: pôdorys prízemia - stavebné práce nepreukazoval rozsah už vykonaných prác. Neboli odstránené ani nezhody predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom (súčet kót v situácii je väčší ako skutočná šírka pozemku zameraná autorizovaným geodetom v priloženom geometrickom pláne). Zároveň namietal nedodržanie odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od okolitých stavieb alebo hraníc pozemkov. Žiadal o prešetrenie a vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním skutkového stavu už zrealizovanej prístavby. Dňa 01. 07. 2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. Výst. 232/2012/1 Me o dodatočnom stavebnom povolení nedokončenej stavby „prestavba a prístavba rodinného domu“ súp. č. XX na pozemku parc. č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X) v katastrálnom území E. S.. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že dodatočne sa povoľujú tieto, už uskutočnené práce: odstránenie strešnej konštrukcie a časti obvodového muriva, vybudovanie základov pod budúcu stavbu. Na dokončenie stavby stavebný úrad ustanovil podmienky, ktoré sú uvedené pod bodmi 1/ až 18/ rozhodnutia, pričom pod bodom 1/ je uvedené, že stavba bude dokončená podľa overenej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou dodatočného stavebného povolenia a pod bodom 2/ je uvedené, že stavba po stavebnej úprave a prístavbe bude obsahovať: vstup, zádverie, kuchyňa + izba, izba, chodba, kúpeľňa, WC, izba. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i ďalšia projektová dokumentácia na prestavbu a prístavbu rodinného domu s označením druhu výkresu: pôdorys prízemia - pôvodný stáva, pôdorysy základov, pôdorys prízemia - nový stav, pôdorys prízemia - stavebné práce - súčasný stav, rez A - A - nový stav, pohľady - nový stav, pôdorys strechy. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 01. 07. 2013 opätovne okrem iného namietal, že nebol zdokumentovaný a uvedený opis rozostavanosti stavby a nebol opísaný rozsah úprav, ktoré je potrebné vykonať a toto nebolo predložené ani k nahliadnutiu. Taktiež neboli odstránené ani nezhody predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom, čo nebolo uvedené na správny stav (súčet kót v situácii je väčší ako skutočná šírka pozemku zameraná autorizovaným geodetom v priloženom geometrickom pláne spracovanom autorizovaným geodetom). Opätovne žiadal o vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním skutkového stavu už zrealizovanej stavby. O podanom odvolaní rozhodol Obvodný úrad Nitra dňa 06. 09. 2013 rozhodnutím č. ObU-NR-OVBP2-2013/00749-002 tak, že podané odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 01. 07. 2013 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, t. j. Obvodného úradu v Nitre zo dňa 06. 09. 2013 a posúdiť, či tento postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obce Malé Ripňany zo dňa 01. 07. 2013 ako stavebného úradu, ktorým tento správny orgán vydal dodatočné stavebné povolenie nedokončenej stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu“ súp. č. XX na pozemku parc. č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X) v katastrálnom území E. S. a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 9 ods. 1, písm. e/ vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä e/ stavebné výkresy stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy, rezy a pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujúce jednotlivé druhy konštrukcií a častí stavby (napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, obvodový plášť, strešné konštrukcie, komíny), polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií (napr. zdravotechnické vrátane požiarneho vodovodu, silnoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné), technické zariadenia (napr. kotolne a výťahy), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany, požiarnej ochrany a z hľadiska splnenia základných požiadaviek na stavby, Podľa § 32 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Ustanovenie § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 vyššie citovaného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že stavebník (spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o.) podal pôvodne žiadosť o stavebné povolenie, ktorá bola doručená stavebnému úradu dňa 31. 08. 2012, pričom ako účel stavby uviedol: „prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku predajne“. Miesto stavby malo byť na adrese E. S. XX. Z predloženej žiadosti vyplýva, že rodinný dom mienil prestavať na budovu predajne rozličného tovaru s tým, že stavba bude zhotovená z kontajnerov. V predmetnom konaní stavebný úrad začal riadne konať a v podaní zo dňa 03. 10. 2012 oznámil účastníkom, dotknutým osobám a ďalším orgánom začatie tohto stavebného konania, pričom dňa 13. 11. 2012 bol spísaný i záznam so záverom, že stavebník začal uskutočňovať stavebné práce skôr, ako mu bolo vydané stavebné povolenie a bol mu vyslovený zákaz pokračovať v stavebných prácach. Dňa 19. 12. 2012 však stavebník podal na stavebný úrad ďalšiu žiadosť, a to žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, v ktorom ako účel stavby uviedol: „prestavba a prístavba rodinného domu“. Z umiestnenia stavby a z parcelných čísiel pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza, sa javí, že sa jedná o to isté miesto a tú istú stavbu, ktorú stavebník najskôr mienil prestavať na predajňu rozličného tovaru a následne mienil na rovnakej stavbe realizovať prestavbu a prístavbu rodinného domu. Z predloženého spisového materiálu nie je zrejmé, či a ako sa skončilo stavebné konanie začaté na základe žiadosti stavebníka o stavebné povolenie, ktorú podal dňa 31. 08. 2012 a ktorá žiadosť sa týkala prístavby, resp. prestavby a stavebnej úpravy rodinného domu na prevádzku predajne. Napriek tomu, že stavebné konanie začaté na základe žiadosti o stavebné povolenie podanej stavebnému úradu dňa 31. 08. 2012 nebolo žiadnym spôsobom ukončené, resp. v predloženom administratívnom spise sa o tom nenachádza žiadny dôkaz, stavebný úrad začal ďalšie konanie týkajúce sa zrejme tej istej stavby (rodinného domu so súp. č. XX v obci E. S.), a to na základe žiadosti stavebníka o dodatočné stavebné povolenie podanej dňa 19. 12. 2012, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s prebiehajúcim konaním o vydanie stavebného povolenia. Súd je toho názoru, že nie je možné, aby súčasne prebiehalo konanie o prístavbe, resp. prestavbe a stavebnej úprave rodinného domu na prevádzku predajne a zároveň konanie o prestavbe a prístavbe rodinného domu, pričom obe konania sa týkajú tej istej pôvodnej stavby, čo možno vyvodiť z predloženého administratívneho spisu. Bolo teda povinnosťou stavebného úradu, aby sa s týmto zákonným spôsobom vysporiadal, nakoľko z predloženého spisového materiálu týkajúceho sa žiadosti o vydanie stavebného povolenia podanej dňa 31. 08. 2012 jednoznačne vyplýva, že stavebník pôvodne mienil prestavať rodinný dom na prevádzku predajne, čo je zrejmé i z predloženej projektovej dokumentácie a sprievodnej a súhrnnej technickej správy k projektu pre stavebné povolenie zo septembra 2012, v ktorej je výslovne uvedené, že projekt stavby rieši osadenie 10 mobilných kontajnerov na existujúci základ rodinného domu a tomuto zodpovedá i tabuľka miestností uvedená vo výkrese č. 2, t. j. pôdorys pripojenej projektovej dokumentácie. S vyššie uvedeným pochybením stavebného úradu súvisí i ďalšie spočívajúce v tom, že nevenoval dostatočnú pozornosť projektovej dokumentácii predloženej k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. V sprievodnej a súhrnnej technickej správe k projektu pre stavebné povolenie z decembra 2012 je výslovne uvedené, že projekt stavby rieši zbúranie pôvodného rodinného domu a osadenie 10 mobilných kontajnerov na existujúci a navrhovaný betónový základ rodinného domu s tým, že sústava kontajnerov bude tvoriť rodinný dom. Vo výkrese č. 3 označenom ako pôdorys prízemia - pôvodný stav z decembra 2012 sú v tabuľke miestností okrem iného uvedené i tri sklady s rozlohou okolo 100 m2. Vo výkrese č. 2 označenom ako pôdorys prízemia - nový stav z decembra 2012 sú v tabuľke miestností taktiež uvedené dva sklady s rozlohou viac ako 75 m2, pričom súčet podlahových plôch tu uvedených miestností (izba, izba, kúpeľňa, WC, chodba, zádverie, kuchyňa + izba, sklad, sklad) je 217,62 m2. Táto istá výmera je uvedená i vo výrokovej časti dodatočného stavebného povolenia zo dňa 01. 07. 2013 pod bodom 3/ ako úžitková plocha. Vo výrokovej časti dodatočného stavebného povolenia je pritom pod bodom 2/ uvedené, že stavba po stavebnej úprave bude obsahovať vstup, zádverie, kuchyňa + izba, izba, chodba, kúpeľňa, WC, izba, teda rovnaké miestnosti ako sú uvedené v projektovej dokumentácii vo výkrese č. 2 pôdorys prízemia - nový stav z decembra 2012 s výnimkou dvoch skladov. Podľa stavebného povolenia by teda stavba po stavebnej úprave a prístavbe nemala obsahovať sklady, napriek tomu, že projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou stavebného povolenia uvažuje i so skladmi. Na nedostatky projektovej dokumentácie a jej nesúlad s aktuálnym stavom na pozemku pritom žalobca opakovane upozorňoval v priebehu celého konania. Stavebný úrad nevenoval podľa názoru súdu náležitú pozornosť ani opisu rozostavanosti stavby a prác, ktoré už boli na stavbe vykonané. V dodatočnom stavebnom povolení je uvedené, že sa dodatočne povoľujú už uskutočnené práce, a to odstránenie strešnej konštrukcie a časti obvodového muriva a vybudovanie základov pod budúcu prístavbu. Podľa názoru súdu je takýto opis rozostavanosti stavby nedostatočný, nakoľko neposkytuje presný obraz toho, čo a najmä v akom rozsahu už bolo na stavbe zrealizované. Povinnosťou stavebného úradu bolo teda preveriť rozsah už realizovaných stavebných prác pri stavbe „prestavba a prístavba rodinného domu“, a to vykonaním tváromiestnej ohliadky a ústneho konania, nakoľko záznam spísaný pri ústnom konaní dňa 13. 11. 2012 sa týkal stavebného konania k inej stavbe „prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku predajne“. Vykonanie tváromiestnej ohliadky bolo potrebné podľa názoru súdu vykonať i s ohľadom na žalobcom namietané vzdialenosti stavby od už existujúcich okolitých stavieb alebo hraníc pozemkov. Žalobca tvrdil, že sa jedná o podstatnú zmenu obvodovej konštrukcie domu a kompletnú novostavbu v pristavovanej prednej časti aj s úpravou pôvodného základu, pričom žiadal presunúť pristavovanú časť tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti podľa vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pokiaľ by sa malo jednať o prestavbu a prístavbu jestvujúceho rodinného domu, v takom prípade by boli odstupové vzdialenosti stavby od hranice susedného pozemku a od hranice susednej stavby čiastočne určené už pôdorysmi pôvodného rodinného domu. V prípade, ak by sa však malo jednať o vybudovanie nových základov pod budúcu prístavbu (ako tomu nasvedčuje dodatočné stavebné povolenie zo dňa 01. 07. 2013), v takom prípade sa mal stavebný úrad podľa názoru súdu skutočne zaoberať i vzdialenosťami pristavovanej časti domu od hraníc susedného pozemku a hraníc susednej stavby a tieto vzdialenosti jednoznačne definovať. Pokiaľ je umiestnenie novej stavby (prístavby) povolené v rozpore s odstupovými vzdialenosťami tak, ako sú určené v predmetnej vyhláške, potom stavebný úrad musí vyhodnotiť dôvody, ktoré k tomu viedli a ktoré umožňujú iné riešenie odstupových vzdialeností. Súd je toho názoru, že vybudovaním stavby v rozpore s platným stavebným povolením si stavebník nemôže svojvoľne určovať odstupové vzdialenosti od hraníc susedných pozemkov ako i od stavieb na susedných pozemkoch. Správny orgán musí vychádzať zo zásady, že ust. § 6 ods. 3, 4, 5 citovanej vyhlášky musia byť aplikované spolu so všeobecnou požiadavkou uvedenou v ust. § 6 ods. 1 tejto vyhlášky. V prípade, ak stavebný úrad určí iné riešenie vzdialeností rodinných domov ako je to ustanovené v § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky, môže tak urobiť iba na podklade výpočtov a meraní, ktoré by preukázali, že sú splnené požiadavky na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1. V administratívnom spise žalovaného, ale ani prvostupňového správneho orgánu sa nenachádzajú žiadne výpočty ani merania, ktoré by mali odôvodňovať nedodržanie vyhláškou stanovenej vzdialenosti medzi rodinnými domami, resp. medzi rodinným domom a susedným pozemkom. Správny orgán prvého stupňa sa podľa názoru súdu dopustil pochybenia i v tom, že výzvou zo dňa 23. 01. 2013 vzýval stavebníka na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie o chýbajúce predpísané náležitosti, pričom konkrétne uviedol, že je potrebné projektovú dokumentáciu doplniť (okrem iného dať situáciu do súladu so snímkou z katastrálnej mapy, rozvinutý uličný pohľad, chýbajú vzdialenosti odstupových budov, v prízemí nie je jasná obvodová konštrukcia, rozmery okien, nesúlad miestností s STN, spojenie stavebného konania s územným konaním, nakoľko stavba je navrhnutá viac ako 300 m2 a ďalšie), ale žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či stavebník tejto výzve vyhovel, kedy a ktoré doklady doplnil, v akom rozsahu a aký to má význam pre ďalšie konanie. Rovnako postupoval i pri výzve zo dňa 31. 05. 2013 a následne vo svojom rozhodnutí zo dňa 01. 07. 2013 neuviedol, ako sa stavebník s výzvou zo dňa 23. 01. 2013 a 31. 05. 2013 vysporiadal, či, kedy a aké doklady predložil, ale nezaoberal sa napr. ani otázkou spojenia stavebného konania s územným konaním, nakoľko stavba je navrhnutá viac ako 300 m2 (na čo poukazoval stavebný úrad vo výzve zo dňa 23. 01. 2013), resp. neuviedol, či a prečo už túto požiadavku, rovnako ako i ďalšie uvedené vo výzve zo dňa 23. 01. 2013, nebolo potrebné riešiť. Uvedené pochybenia neodstránil ani odvolací správny orgán v odvolacom konaní, ktorého povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Postup a spôsob jeho rozhodovania je upravený v ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom v odvolacom konaní má široké oprávnenia. Odvolací orgán môže za podmienok ustanovených vo vyššie citovanom zákone odvolanie zamietnuť (napr. pre jeho neprípustnosť), resp. môže zamietnuť odvolanie (napr. pre jeho bezdôvodnosť) a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V prípade, ak odvolací orgán zistí, že rozhodnutie je nezákonné a vo veci netreba ďalej konať, odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší. Do úvahy prichádza i taký postup, že odvolací orgán odvolaniu vyhovie, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa, a to v prípade, ak boli zistené v doterajšom priebehu konania podstatné vady (i procesné) konania, pričom rozsah zisťovania skutkového stavu vyžaduje, aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa a na základe nových zistení opätovne rozhodol vo veci. V predmetnej veci odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Takýto postup je však možný len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná, pretože i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. I keď žalobca v podanom odvolaní jasne formuloval svoje výhrady k rozhodnutiu stavebného úradu a zotrval na svojich námietkach, odvolací správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 06. 09. 2013 týmito námietkami nezaoberal a v podstate sa obmedzil na opísanie priebehu správneho konania a na citáciu príslušných ustanovení zákona. Takto formulované odôvodnenie nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií, ale predovšetkým nemôže presvedčiť žalobcu ako účastníka stavebného konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06. 09. 2013 je potom toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, t. j. na zamietnutie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 07. 2013 a jeho potvrdenie. V odôvodnení svojho rozhodnutia mal odvolací orgán jednoznačne reagovať na konkrétne námietky a tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, resp. v priebehu celého stavebného konania a pri zamietnutí jeho odvolania mal uviesť tie skutočnosti, z ktorých vyvodil záver o nedôvodnosti odvolania a tým i námietok žalobcu uplatnených v stavebnom konaní. Nie je postačujúca citácia právneho predpisu a všeobecný výklad k nej. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06. 09. 2013 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP, nakoľko toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť tomuto žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 07. 2013, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01. 07. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. Podľa názoru súdu by bolo vhodné vykonať v predmetnej veci ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním (tváromiestnu ohliadku) za účelom zistenia skutočného rozsahu už uskutočnených prác, a to za účasti všetkých účastníkov konania, z ktorého je potrebné spísať riadnu zápisnicu obsahujúcu zistený stav na rozostavanej stavbe, jej rozsah a vyjadrenia jednotlivých účastníkov, ktorí sa ústneho pojednávania zúčastnili. V prípade, ak správne orgány zotrvajú na svojom stanovisku o nedôvodnosti námietok, svoje stanovisko musia jednoznačne a presvedčivo vysvetliť a vo svojom rozhodnutí na jednotlivé námietky reagovať (vrátane námietky nezhody predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom, osadenia žumpy a ďalších). V neposlednom rade bude potrebné, aby sa vysporiadali i so žiadosťou stavebníka, t. j. spoločnosti DUVIL INVEST, s.r.o. o stavebné povolenie zo dňa 30. 08. 2012 (v ktorej je uvedený ako druh stavby: rodinný dom, účel stavby: prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku predajne na parc. č. XXX v katastrálnom území E. S.), na základe ktorej sa začalo stavebné konanie a toto podľa predloženého administratívneho spisu nie je doteraz ukončené. K návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorý bol súčasťou podanej žaloby) súd uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu bola s poukazom na ust. § 250c ods. 1 OSP upovedomená o tom, že predsedníčka senátu návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nevyhovela. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 70,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca, ani jeho právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, pričom povinnosť vyčísliť trovy konania vyplýva z ust. § 151 ods. 1 OSP. Povinnosťou žalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne bolo, aby si trovy konania vyčíslili najneskôr v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca ani jeho právna zástupkyňa si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov konania nevyčíslili, v dôsledku čoho potom súd žalobcovi priznal len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).