Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/386/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201341 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Veľká ryba, spol. s r.o., Mochovská 40, Levice, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. októbra 2013 č. 1100304/1/521921/2013, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. októbra 2013 č. 1100304/1/521921/2013, ako i rozhodnutie Daňového úradu Levice zo dňa 21. decembra 2010 č. 623/230/55881/10/Na podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012 do zaplatenia z a s t a v u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 731,92 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16. 12. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 č. 1100304/1/521921/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa jedná v poradí o druhé rozhodnutie žalovaného (predchádzajúce bolo vydané dňa 18. 04. 2011), ktorým tento bez akéhokoľvek dokazovania opätovne potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane o vyrubení sumy 204.685,48 eur. Predmetné rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za svojvoľné, nepreskúmateľné a hrubo porušujúce základné princípy a práva daňového subjektu s poukazom na to, že žalovaný bez zmeny skutkového a právneho stavu rozhodol rovnako i napriek tomu, že jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť. Zároveň žalobca poukázal na dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä na tvrdenie žalovaného, že faktúra č. 28116 vystavená dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou IKM- Staving, s.r.o. na odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 6.991.050,- Sk neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 71 ods. 2, písm. f/, g/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (údaje o množstve, druhu tovaru a jednotkovej cene tovaru bez dane), že dodávateľ tovaru nevedel preukázať nadobudnutie dodaného tovaru v množstve 674,76 t repky olejnej, že žalobca nepreukázal reálnosť plnenia deklarovaného na daňových dokladoch, že nestačí iba predložiť doklady s predpísaným obsahom, ale je potrebná i ich materiálna preukázateľnosť, resp. existencia plnenia a v tomto smere je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte. Žalovaný dokonca tvrdil, že žalobca vedel, že sa svojou činnosťou zúčastňoval na daňových únikoch svojich dodávateľov. Z týchto svojich zistení a tvrdení žalovaný vyvodil záver, že v predmetnej veci ďalej už nič netreba dokazovať, ale stačí opätovne vyhodnocovať skutkový stav takým spôsobom, ako to urobil vo svojom predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí. K týmto tvrdeniam žalovaného žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako dôkaz predložil fotokópiu faktúry č. 28116, z ktorej vyplývajú všetky náležitosti požadované v ust. § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda množstvo a druh dodávaného tovaru, ako aj základ dane a jednotkovú cena bez dane s tým, že pôvod tovaru bol u spoločnosti IKM- Staving, s.r.o. a spoločnosť BLOM, spol. s r.o. nemá s týmto obchodným prípadom nič spoločné, pretože prepravcom bol Z. B. a spoločnosť BLOM 1. LV, spol. s r.o., ktorá nie je totožná so spoločnosťou BLOM, spol. s r.o., o ktorej uvažoval správca dane. Repka bola skutočne dodaná do skladu AGRONOVAZ, a.s., Nové Mesto nad Váhom na skladiskový záložný list, ktorý je považovaný podľa ust. § 528 Obchodného zákonníka za cenný papier. Podľa názoru žalobcu je v predmetnej veci kľúčovou otázka, či žalovaný pri vydaní nového rozhodnutia postupoval v rozpore so zrušujúcimi rozhodnutiami všeobecných súdov v tej istej veci, teda či porušil kasačnú záväznosť, ktorá je pre neho takpovediac absolútna. Tvrdil, že žalovaný úmyselne porušil svoju povinnosť rešpektovať právny názor obsiahnutý v predchádzajúcom rozhodnutí súdu s tým, že zásada voľného hodnotenia dôkazov a rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie daňových orgánov a krajský súd sa zaoberá hodnotením dôkazov len vtedy, ak zistí, že daňové orgány postupovali svojvoľne resp., že ich závery sú zjavne neudržateľné vo vzťahu k skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný zjavne prekročil mantinely dôkazného bremena žalobcu, keď od neho žiadal, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa daňovej povinnosti jeho dodávateľov. Dôkazné bremeno žalobcu sa pritom vzťahuje len na preukázanie skutočností viažucich sa výlučne k jeho daňovej povinnosti. Žalobca uviedol, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami, s opisom druhu, množstva a ceny dodaného tovaru od konkrétneho dodávateľa a tak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Daňové orgány pritom žiadali od žalobcu, aby preukazoval neexistujúce skutočnosti, pričom nedostal žiadny časový priestor na to, aby preukázal vynaloženie výdajov na nadobudnutie dodaného tovaru, čo vie preukázať svojím účtovníctvom. K vykonanému dokazovaniu žalobca uviedol, že žalovaný zaujal k predkladaniu dôkazných prostriedkov svojský výklad, pričom sa dopustil tzv. zákazu deformácie dôkazu pri posudzovaní faktúry č. 28116. Zdôraznil, že pre neho sa jedná o ekonomicky existenčnú vec, ktorá sa rieši už od roku 2009 a nie je právoplatne rozhodnutá pre zlý postup orgánov štátu. Žalobca v podanej žalobe zároveň poukázal na početné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ako i Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012. V podaní zo dňa 04. 03. 2014 žalobca uviedol, že s predmetnou vecou súvisí i skutočnosť, že daňovým úradom mu bola dňa 25. 11. 2011 uložená pokuta 20.468,50 eur (ako sankcia za tzv. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v jeho daňovom priznaní), ktorá bola i vymožená. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 11S/80/2011-146 bol tento tzv. správny odpočet zrušený ako nezákonný, ale správca dane žiadosti žalobcu zo dňa 23. 09. 2013 nevyhovel, čo mu oznámil listom z 05. 10. 2013 s odôvodnením, že nebola zrušená pokuta explicitným rozhodnutím a odvolanie žalobcu voči tomuto oznámeniu „považoval za nepodané“. Vecné rozhodnutie o správnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty ovplyvňuje rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi a jej výške podľa ust. § 35 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré nie je samostatné. V prípade, ak dôjde k zmene alebo k zrušeniu záväzného rozhodnutia o konkrétnej daňovej povinnosti žalobcu, nutne musí prísť i k zmene alebo k zrušeniu rozhodnutia o uložení pokuty. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že rozhodnutie krajského súdu o zrušení daňovej povinnosti u žalobcu samo osebe ruší následky rozhodnutia o uložení pokuty bez toho, aby toto explicitne rušilo alebo menilo uvedené rozhodnutie o pokute. V prípade, ak súd opätovne zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalobca žiada s odkazom na ust. § 250j ods. 5 OSP, aby súd rozhodol i o vrátení neoprávnene určenej a vymoženej pokuty a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 18. 03. 2014 poukázal na odôvodnenie svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. 10. 2013, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Konkrétne k veci uviedol, že žalobcom predložená faktúra zo dňa 22. 10. 2008 č. 28116 neobsahovala zákonom určené povinné náležitosti uvedené v ust. § 71 ods. 2, písm. f/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie je teda faktúrou, na základe ktorej by žalobca mohol preukázať svoje právo na odpočítanie dane. Správca dane mal pochybnosť o tom, či vôbec existoval tovar, dodanie ktorého žalobca preukazoval práve predloženou faktúrou č. 28116 a z toho dôvodu preveroval i to, akým spôsobom dodávateľ žalobcu tento tovar nadobudol a bol oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to nielen po formálnej, ale i po materiálnej stránke a z dôvodu vzniknutých pochybností nemohol uznať žalobcovi odpočítanie dane tak, ako si ho uplatnil. Je nesprávny názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov. Žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v konaní nepreukázal, že mu bol tovar dodaný tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach a osobou na nich uvedenou. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo skutočne prísť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru, teda k naplneniu materiálnej podstaty veci a následne ku vzniku daňovej povinnosti a k vystaveniu faktúry. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z rozsudku krajského súdu výslovne nevyplýva, že žalovaný má zopakovať celé dokazovanie, alebo má zrušiť prvostupňové rozhodnutie, aby tak urobil správca dane. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, a to tak po hmotnoprávnej, ako i procesnoprávnej stránke a svoje potvrdzujúce rozhodnutie logicky zdôvodnil. Nepovažoval však za potrebné v rámci odvolacieho konania vykonať dokazovanie, ani ho nevykonal, a preto nebol povinný pred vydaním svojho rozhodnutia o odvolaní umožniť žalobcovi ako účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Z rozhodnutí súdov v predmetnej veci nevyplýva, v čom správca dane zistil skutkový stav nedostatočne, resp. ktoré skutočnosti boli zistené nedostatočne alebo v rozpore so zákonom, teda v akom smere a či vôbec by mal správca dane ďalej zisťovať skutkový stav. Konkrétne zistenia správcu dane pri preverovaní reálnosti vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu (XM-COMP, s.r.o., DONOR, spol. s r.o., IKM- Staving, s.r.o.) sú dostatočne a obšírne uvedené v jeho rozhodnutí. Zároveň žalovaný poukázal na to, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti BLOM 1. LV spol. s r.o., ktorá mala podľa žalobcu vykonať prepravu sporného tovaru, boli tie isté osoby ako u žalobcu. Táto spoločnosť bola dňa 21. 02. 2012 vymazaná z obchodného registra. Správcom dane zistené informácie nasvedčujú tomu, že žalobca vzhľadom na identifikovaného prepravcu vedel, alebo musel vedieť, že prijatím plnenia tak, ako ho uviedol v daňovom priznaní a preukazoval pri daňovej kontrole, sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty. K ďalším tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že neprekročil „mantinely“ dôkazného bremena žalobcu a nežiadal od neho poskytnutie dôkazov k daňovej povinnosti jeho dodávateľov. Faktúra s prílohami nie je dôkazom materiálnej existencie prijatia tovaru od dodávateľa a existencia tovaru tak, ako bol uvedený na predložených faktúrach nebola preukázaná. Odvolací orgán vo svojom prvom rozhodnutí uložil správcovi dane okrem iného povinnosť skúmať, akým spôsobom bolo s nakúpeným tovarom ďalej nakladané. To znamená, že správca dane v opakovanej daňovej kontrole bol povinný preveriť, či tovar bol a dokedy vedený v skladových zásobách a ako sa s ním ďalej nakladalo. Takéto preverovanie zákonite presahovalo časový rámec preverovaného zdaňovacieho obdobia október 2008 a nebolo porušením zásady primeranosti v daňovom konaní. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nedostal časový priestor, aby ako dôkaz mohol predložiť svoje účtovníctvo. V priebehu riadnej ako i opakovanej daňovej kontroly mal žalobca dostatok času predkladať všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. K rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie žalovaný uviedol, že pokiaľ sa na ne žalobca odvoláva, bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V ďalšom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2014 žalovaný zdôraznil, že žalobu proti rozhodnutiu zo dňa 30. 10. 2013 bolo možné podať do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia, t. j. do 08. 01. 2014 a v tejto lehote ju bolo možné i rozšíriť. Pokiaľ tak žalobca urobil v podaní zo dňa 05. 03. 2014, v ktorom žiadal o zaplatenie sumy 20.468,50 eur (čo je pokuta uložená žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2011 č. 623/230/55062/11/Na, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 03. 2014, je to v rozpore s príslušnými ustanoveniami OSP. Rozhodnutie Daňového úradu Levice zo dňa 25. 11. 2011 č. 623/230/55062/11/Na o uložení pokuty je samostatným rozhodnutím, proti ktorému žalobca mohol podať opravný prostriedok (odvolanie), čo nevyužil, a preto nemôže podať žalobu proti rozhodnutiu o pokute. Podaním zo dňa 05. 03. 2014 sa však snaží rozšíriť žalobu pôvode podanú proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. 10. 2013. Žalovaný zároveň uviedol, že procesný postup daňových orgánov je v súčasnosti upravený v zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom konkréte poukázal na ust. § 155 ods. 12 tohto zákona. Žalovaný a správca dane budú v zmysle tohto zákonného ustanovenia v ďalšom konaní po rozsudku Krajského súdu v Nitre postupovať, ak takýto postup pre daňové orgány z rozsudku vyplynie. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2008 ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom zistil, že v konaní daňových orgánov (správcu dane i žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu) bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 č. 1100304/1/521921/2013, ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Levice zo dňa 21. 12. 2010 č. 623/230/55881/10/Na podľa 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň konanie v časti o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012 do zaplatenia zastavil podľa ust. § 250d ods. 3 OSP. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008, v ktorom uviedol daň celkom v sume 1.190.729,- Sk, odpočítanie dane celkom v sume 9.835.182,- Sk a nadmerný odpočet v sume mínus 8.644.453,- Sk. Následne bol podaním správcu dane t. j. Daňového úradu Levice zo dňa 31. 12. 2008 upovedomený, že tretí deň od doručenia upovedomenia sa u neho začne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2008. Upovedomenie o výkone daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 05. 01. 2009. Dňa 17. 02. 2009 bola za prítomnosti konateľov spoločnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. V priebehu tejto daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie (dožiadaním správcu dane na Daňový úrad Nitra II, Daňový úrad Bratislava VI a Daňový úrad Trenčín na preverenie požadovaných skutočností u daňových subjektov DONOR, spol. s r.o., IKM- Staving, s.r.o., XM-COMP, s.r.o. a AGP Bonita, akciová spoločnosť), v rámci ktorého bolo zadovážené prehlásenie Kataríny Holíkovej ako konateľky spoločnosti DONOR, spol. s r.o., faktúra zo dňa 17. 10. 2008 č. 280100009 vystavená touto spoločnosťou ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, prehlásenie Jozefa Hucovciho - konateľa spoločnosti IKM- Staving, s.r.o., faktúra zo dňa 22. 10. 2008 č. 28116 vystavená touto spoločnosťou ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa spolu s dodacím listom, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008, ktoré podala spoločnosť XM-COMP, s.r.o., pričom konateľa tejto spoločnosti sa nepodarilo vypočuť a dňa 02. 03. 2009 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní so zástupcom spoločnosti AGP Bonita, akciová spoločnosť, ktorý zároveň predložil evidenciu DPH za mesiac október 2008 ako i faktúru č. 2008102, dodací list k tejto faktúre, kúpnu zmluvu uzavretú so žalobcom dňa 20. 10. 2008 predmetom ktorej bolo semeno repky olejnej a taktiež predložil i faktúry č. 81057, 81058, 81059, 81060, 46/2008, 81065, 81068, 48/2008, 81052 a 81051. Následne v priebehu daňovej kontroly bol dňa 07. 04. 2009 vypočutý Jozef Hucovci ako konateľ spoločnosti IKM- Staving, s.r.o. a dňa 09. 04. 2009 bola ako svedkyňa vypočutá Katarína Holíková - konateľka spoločnosti DONOR spol. s r.o. Dňa 28. 04. 2009 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu, pričom v ten istý deň bola zároveň spísaná i zápisnica o miestnom zisťovaní, ktoré sa uskutočnilo v skladových priestoroch spoločnosti žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie nákupu tovaru od spoločností IKM- Staving, s.r.o. a DONOR spol. s r.o. Ďalšia zápisnica o miestnom zisťovaní bola spísaná dňa 29. 04. 2009 a jeho predmetom bolo doloženie dokladov týkajúcich sa predmetnej veci. Dňa 19. 05. 2009 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október 2008, z ktorého vyplýva, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dokladov od dodávateľov XM-COMP, s.r.o. (faktúra zo dňa 31. 10. 2008 č. 281031 na sumu 3.160.970,80 Sk - základ dane 2.656.278,- Sk a DPH 19 %, t. j. 504.692,80 Sk, ktorú správca dane neuznal), DONOR spol. s r.o. (faktúra zo dňa 17. 10. 2008 č. 280100009 na sumu 506.440,20 Sk - základ dane 425.580,- Sk a DPH 19 %, t. j. 80.860,20 Sk, ktorú správa dane neuznal) a IKM- Staving, s.r.o. (faktúra zo dňa 22. 10. 2008 č. 28116 na sumu 43.786.050,- Sk - základ dane 36.795.000,- Sk a DPH 19 %, t. j. 6.991.000,- Sk, pri ktorej správca neuznal odpočítanie dane v sume 5.580.801,60 Sk) Rozdiel odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedenej žalobcom a v daňovom priznaní (mínus 8.644.453,- Sk) a odpočítania zisteného daňovou kontrolou (mínus 2.478.098,- Sk) je po zaokrúhlení 6.166.355,- Sk (504.692,80 Sk + 80.860,20 Sk + 6.991.000,- Sk), t. j. 204.685,48 eur. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 24. 06. 2009. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 05. 06. 2009 bolo doručené správcovi dane dňa 12. 06. 2009 a dňa 24. 06. 2009 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žaloba sa nezúčastnil prerokovania protokolu zo dňa 19. 05. 2009. Dňa 29. 06. 2009 vydal správca dane rozhodnutie č. 623/230/32296/09/ Hu podľa ust. § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 o sumu 204.685,48 eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume 82.257,80 eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i odvolací orgán (t. j. v tom čase Daňové riaditeľstvo SR), ktorý rozhodnutím zo dňa 28. 10. 2009 pod č. I/224/119261-15450/2009/990006-r zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 06. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu (pokiaľ ide o dodávky repky olejnej a jačmeňa sladovníckeho, formy úhrady za tento tovar, spôsob nakladania s tovarom, nevypočutie svedkov). Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol, že u žalobcu bude potrebné vykonať opakovanú daňovú kontrolu a dňa 12. 11. 2009 vydal podnet na jej vykonanie. Oznámenie zo dňa 03. 12. 2009 o výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2008 bolo doručené žalobcovi dňa 08. 12. 2009. Následne správca dane predvolal ako svedkov Katarínu Holíkovú, I. Q., D. I., Q. I. a Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti IKM- Staving, s.r.o.), ktorý sa ako jediný na základe predvolania dostavil a bol vypočutý dňa 20. 04. 2010. Katarína Holíková (konateľka spoločnosti DONOR spol. s r.o.) predložila čestné prehlásenie zo dňa 30. 07. 2008, faktúru zo dňa 17.10.2008 č. 280100009, dodacie listy a potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty. Správca dane žiadosťou zo dňa 04. 06. 2010 požiadal odvolací orgán (v tom čase Daňové riaditeľstvo SR) o predĺženie lehoty na vykonanie opakovanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 do 11. 01. 2011, pričom odvolací orgán jeho žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly dňa 09. 07. 2010 predĺžil do 11. 01. 2011. Dňa 23. 11. 2010 bol spísaný protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly, závery ktorého boli rovnaké ako v protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 19. 05. 2009, t. j. rozdiel odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedenej žalobcom v daňovom priznaní (mínus 8.644.453,- Sk) a odpočítania zisteného daňovou kontrolou (mínus 2.478.098,- Sk) je 6.166.355,- Sk (504.692,80 Sk + 80.860,20 Sk + 6.991.000,- Sk), t.j. 204.685,48 eur. K protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 06. 12. 2010 a následne dňa 16. 12. 2010 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku zistenia z opakovej daňovej kontroly zo dňa 23. 11 .2010, ktorý bol so žalobcom prerokovaný (v znení dodatku č. 1) dňa 17. 12. 2010. Následne vydal správca dane dňa 21. 12. 2010 dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 204.685,48 eur stým, že nadmerný odpočet v sume 2.764,85 eur bol použitý na kompenzáciu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty dňa 07. 04. 2009 a v sume 79.492,95 eur bol vrátený na účet žalobcu dňa 03. 07. 2009. Žalobca s rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu odvolanie z dôvodov v ňom špecifikovaných, o ktorom rozhodoval predchodca žalovaného dňa 18. 04. 2011 pod č. I/224/8372-46484/2011/992117-a rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne správne. Následne sa žalobca podanou žalobou zo dňa 22. 06. 2011 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 18. 04. 2011 č. I/224/8372-46484/2011/992117-r, pričom konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/80/2011 a súd rozsudkom zo dňa 18. 10. 2011 č. k. 11S/80/2011-54 podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012 vyššie označený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne tunajší súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci postupoval tak, že rozhodnutie predchodcu žalovaného zo dňa 18. 04. 2011 pod č. I/224/8372-46484/2011/992117-r zrušil rozsudkom zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 11S/80/2011-146 podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/, d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v predmetnej veci postupoval tak, že dňa 30. 10. 2013 vydal pod č. 1100304/1/521921/2013 rozhodnutie, ktorým opätovne potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 12. 2010 č. 623/230/55881/10/Na, ktoré bolo vydané na základe protokolu zo dňa 23. 11. 2010 o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer) zo dňa 21. 12. 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 204.685,48 eur za zdaňovacie obdobie október 2008, pričom toto rozhodnutie správcu dane vychádzalo z protokolu zo dňa 23. 11. 2010 o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. 1, 10, 13, 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 12. 2009, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej vety a štvrtej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly. Podľa § 15b ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením, b/ ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona, c/ na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. Opakovanou daňovou kontrolou nie je a/ preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, b/ daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 44 ods. 6, vyššie citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) a/ platobný výmer, ak 1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane, 2. daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou, 3. daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil, 4. sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov, daňovou kontrolou zistí daň, b/ dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil. Podľa § 15 ods. 13, 14 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 29. 12. 2010, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. Podľa § 250b ods. 1 OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250h ods. 1 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Podľa § 250i ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250j ods. 5 OSP, o veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. V predmetnej veci súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 zistil, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval dostatočnú pozornosť predchádzajúcemu konaniu a rozhodovaniu správcu dane. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktoré ho je i spis správcu dane súd zistil, že správca dane ako i žalovaný nepostupovali vo vzťahu k žalobcovi v súlade s vyššie citovaným o zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer) zo dňa 21. 12. 2010, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2013 potvrdil bolo vydané na základe protokolu o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 23. 11. 2010. Opakovanej daňovej kontrole vykonanej v roku 2009 a 2010 však predchádzala daňová kontrola (riadna) vykonaná v roku 2009 zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu z tejto kontroly (ktorého sa však žalobca nezúčastnil) a následne správca dane vydal dňa 29. 06. 2009 rozhodnutie č. 623/230/32296/09/ Hu podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 o sumu 204.685,48 eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume 82.257,80 eur. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 06. 2009 vydané po ukončení riadnej daňovej kontroly však odvolací daňový orgán zrušil dňa 28. 10. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom následne vydal správcovi dane dňa 12. 11. 2009 podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Podľa názoru súdu po zrušení rozhodnutia správcu dane a vrátení mu veci na ďalšie konanie neboli u žalobcu naplnené zákonom stanovené podmienky na vykonane opakovanej daňovej kontroly tej istej dane a toho istého zdaňovacieho obdobia, ale správca dane mal pokračovať v konaní preverovaním výsledkov riadnej daňovej kontroly, pričom toto konanie mal ukončiť vydaním právoplatného rozhodnutia, resp. platobného alebo dodatočného platobného výmeru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že od 01. 01. 2010 bolo novelizované ust. § 15 ods. 13 a 14 vyššie citovaného zákona, z ktorých vyplýva, že ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia § 15 ods. 2 a 7 vyššie citovaného zákona, ale zato sa na ňu vzťahuje ust. § 15 ods. 13 tohto zákona, a teda dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44 tohto zákona) a o výsledku daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 vyššie citovaného zákona v zákonom určenej lehote. Dodatočný platobný výmer podľa ust. § 44 ods. 6, písm. b/, bod 1 tohto zákona možno vydať, ak sú splnené nasledovné podmienky: – daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, – alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, – alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. V predmetnej veci podľa názoru súdu nebola naplnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok na vydanie dodatočného platobného výmeru po vykonaní opakovanej daňovej kontroly, nakoľko sa nejednalo o daň zistenú po daňovej kontrole, ale zistenú po vykonaní opakovanej daňovej kontroly (v sume 204.685,48 eur), ktorá sa však neodlišovala od dane zistenej správcom dane po daňovej kontrole (v sume 204.685,48 eur). S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, potom súd dospel k tomu záveru, že odvolací daňový orgán po zrušení rozhodnutia správcu dane zo dňa 29. 06. 2009 vydaného po ukončení riadnej daňovej kontroly pochybil a postupoval v rozpore so zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, keď správcovi dane dňa 12. 11. 2009 vydal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu podľa ust. § 15b vyššie citovaného zákona a pokiaľ vydal po ukončení takejto opakovanej daňovej kontroly dňa 21. 12. 2010 dodatočný platobný výmer, bolo potrebné tento výmer ako i naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 považovať za nezákonné, pričom obe rozhodnutia trpia takými vadami, na ktoré súd musel prihliadať bez ohľadu na to, že žalobca tieto vady konania a rozhodnutí daňových orgánov nenamietal. V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadal ex offo, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a oboch rozhodnutí daňových orgánov, a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 20. 03. 2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/23/2013, zo dňa 21. 02. 2013 v konaní pod sp. 8Sžf/15/2012, zo dňa 03. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/45/2013, zo dňa 18. 06. 2013 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/42/2013), v ktorých bola riešená obdobná právna problematika týkajúca sa opakovanej daňovej kontroly a právnym názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa riadil. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 30. 10. 2013, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 12. 2010 (dodatočný platobný výmer) zrušiť bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, nakoľko v konaní daňových orgánov zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu vyjadreným v tomto rozhodnutí, ako i v predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa predmetnej veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 4.6.2013 č. k. 11S/80/2011-146), v ktorých súdy vyslovili svoj právny názor pokiaľ ide o vec samotnú, vrátane názoru na zistenie skutkového stavu. Viazanosť právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa i na postup správcu dane v ďalšom konaní, na výrokovú časť ako i odôvodnenie nového rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP. V novom rozhodnutí správca dane teda bude vychádzať z právneho názoru Najvyššie súdu SR ako i Krajského súdu v Nitre uvedeného v ich vyššie uvedených rozhodnutiach a vysporiada sa i s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, resp. i s ďalšími rozhodnutiami, na ktoré poukazoval Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012, ako i tunajší súd vo svojom rozsudku zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 11S/80/2011-146. K podaniu žalobcu zo dňa 04. 03. 2014, ktorým sa domáhal toho, aby súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 OSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012 je potrebné uviesť, že v tejto sume správca dane rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2011 č. 623/230/55062/11/Na uložil žalobcovi pokutu podľa ust. § 35 ods. 1, písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorú žaloba zaplatil. Súd je toho názoru, že na postup podľa ust. § 250j ods. 5 OSP neboli splnené podmienky, nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 21. 12. 2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 204.685,48 eur. Predovšetkým týmto rozhodnutím, t. j. dodatočným platobným výmerom zo dňa 21. 12. 2010 správca dane nerozhodol o uložení sankcie, ani o veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (ust. § 250i ods. 2 OSP), v dôsledku čoho nie je naplnená základná podmienka na rozhodovanie súdu podľa ust. § 250j ods. 5 OSP. Podanie žalobcu zo dňa 04. 03. 2014 (ktoré sama právna zástupkyňa žalobcu označila ako rozšírenie žaloby o zaplatenie 20.468,50 eur s príslušenstvom) súd podľa obsahu posúdil ako rozšírenie žaloby zo dňa 16. 12. 2013 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07. 11. 2013. Žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia mohol žalobca podať do 07. 01. 2014 vrátane, a to s poukazom na ust. § 250b ods. 1 OSP a ust. § 57 ods. 2 OSP, pričom v tejto lehote ju mohol i rozšíriť. Žalobca podanú žalobu zo dňa 16. 12. 2013 rozšíril až podaním zo dňa 04. 03. 2014 (v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom od 01. 03. 2012 do zaplatenia), ktoré bolo osobne podané na súd dňa 11. 03. 2014, v dôsledku čoho bolo potrebné konanie v tejto časti (t. j. o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) zastaviť podľa ust. § 250d ods. 3 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 731,92 eur (551,60 eur + 110,32 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 551,60 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 394,32 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013 po 130,16 eur, 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 po 134,- eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní), zo sumy paušálnych náhrad 23,66 eur, t. j. 2 x 7,81 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v roku 2014, zo sumy 53,22 eur (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom BMV X5 z Bratislava do Nitry a späť dňa 09. 07. 2014 pri základnej náhrade 30,60 eur = 0,18 eur za 1 km x 170 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 22,62 eur = 8,7 l : 100 km x 170 km x 1,53 eur) a z náhrady za stratu času 80,40 eur (to je 6 polhodín x 13,40 eur za čas strávený cestou na pojednávanie z Bratislavy do Nitry a späť). Právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. V podaní zo dňa 04. 03. 2014 (rozšírenie žaloby) si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila náhradu trov konania za ďalšie dva úkony spolu v sume 691,62 eur. Náhradu takto uplatnených trov konania jej súd nepriznal, nakoľko žalobca v tejto časti (t. j. v časti o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) nebol úspešný a konanie bolo v tejto časti zastavené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).