Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200213 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200213.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, P., zastúpenej JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. februára 2014 č.: 20784-3/2014-BA, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou zo dňa 27. 02. 2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2014, žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 02. 2014 č. 20784-3/2014-BA a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie svojej pobočky v Nových Zámkoch dňa 12. 12. 2013, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. 09. 2011. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pracovný úraz prešetroval Inšpektorát práce Nitra, ako i Obvodné oddelenie PZ v Nových Zámkoch a na základe vykonaného šetrenia správny orgán vyvodil záver, že žalobkyňa je plne zodpovedná za vznik a následky pracovného úrazu zo dňa 23. 09. 2011, čo mala potvrdiť svojím podpisom na listine označenej ako podanie informácie zo dňa 28. 09. 2011. Táto listina však vznikla tým spôsobom, že žalobkyňu v nemocnici bezprostredne po pracovnom úraze navštívili zástupcovia jej zamestnávateľa (spoločnosti KARTOMA, s.r.o.), ktorí využili jej stav a presvedčili ju, aby druhou rukou, ktorú jej priamo viedli, túto listinu podpísala bez toho, aby jej boli vysvetlené dôsledky tohto jej konania. V súdnom konaní o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu právny zástupca žalobcu žiadal Inšpektorát práce v Nitre o poskytnutie dokumentácie s výsledkom, že tento materiál bude poskytnutý až na vyžiadanie súdu. Prvostupňový správny orgán sa však pri vykonaní dokazovania v predmetnej veci oprel len o finálne listinné dokumenty svedčiace v neprospech navrhovateľky bez toho, aby úplne a spoľahlivo zistil skutkový i právny stav veci oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom Inšpektorátu práce v Nitre, ako i Obvodného oddelenia PZ v Nových Zámkoch. Nebola napr. vykonaná ani tzv. previerka na mieste, ktorá by jednoznačne za prítomnosti samotnej žalobkyne preukázala príčiny vzniku pracovného úrazu, ako i mieru zodpovednosti za jej vznik zo strany zamestnávateľa, resp. zamestnanca. Odvolávanie sa žalovaného na oznámenie zamestnávateľa, resp. jeho stanovisko je len jednostranným vykonaním a vyhodnotením dôkazného stavu. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mal a mohol predvolať žalobkyňu za účelom posúdenia, či tvrdenie zamestnávateľa, resp. jeho stanovisko je jediným a výlučným dôkazom, na ktorý má orgán sociálneho zabezpečenia prihliadať pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na úrazový príplatok. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 03. 2014 k podanej žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazového príplatku za dočasnú pracovnú neschopnosť od 23. 09. 2011 do 17. 12. 2012 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. 09. 2011 vydal prvostupňový správny orgán dňa 12. 12. 2013 rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznal nárok na úrazový príplatok v dôsledku tohto pracovného úrazu. Z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 26. 09. 2011 a zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísanom dňa 26. 09. 2011 vyplynulo, že žalobkyňa pri práci na plošnom valcovom lise po vsunutí ľavej ruky pod ochranný kryt utrpela pracovný úraz, a to traumatickú amputáciu druhého prsta ľavej ruky v oblasti základného článku a zlomeniny tretieho a štvrtého prsta ľavej ruky vo viacerých úrovniach u svojho zamestnávateľa, t. j. spoločnosti KARTOMA, s.r.o. V oznámení poistnej udalosti zo dňa 26. 09. 2011 tento zamestnávateľ určil 100 % mieru zavinenia žalobkyne na pracovnom úraze, ktorý utrpela dňa 23. 9. 2011 a zároveň ustanovil komisiu na určenie rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze. V zápisnici o prerokovaní odškodnenia pracovného úrazu komisia konštatovala, že zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti za pracovný úraz v plnom rozsahu, nakoľko zamestnancovi vznikla škoda preto, že porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. V protokole z Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 04. 10. 2011 je uvedené, že boli zistené nedostatky na strane žalobkyne, ktorá napriek tomu, že bola preukázateľne oboznámená s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s návodom na obsluhu, z neopodstatnených dôvodov a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy uvedených v návode na obsluhu stroja pridržiavala ľavou rukou roh papiera, a to i po zachytení raznice rotujúcimi prítlačnými valcami, čím sa jej ruka dostala do nebezpečného pracovného priestoru a utrpela závažný úraz. V protokole zo dňa 04. 10. 2011 je zároveň uvedené, že nedostatky zo strany zamestnávateľa neboli zistené. Dňa 06. 08. 2012 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené uznesenie OR PZ v Nových Zámkoch, Obvodného oddelenia PZ v Nových Zámkoch zo dňa 29. 07. 2012, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin ublíženia na zdraví, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V predmetnom uznesení je okrem iného uvedené, že dňa 19. 06. 2012 inšpektori práce vykonali u zamestnávateľa žalobkyne vyšetrovací pokus, pričom na valcovom vysekávacom lise bol opakovane vykonaný rovnaký pracovný úkon ako pri vzniku pracovného úrazu žalobkyne dňa 23. 09. 2011 a celý proces výroby prebehol bez komplikácií i pri viacnásobnom opakovaní. Vyšetrovacím pokusom tak bolo zistené, že inšpektori pri výkone inšpekcie práce, resp. pri vyšetrovaní pracovného úrazu žalobkyne postupovali v zmysle platnej metodiky a v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobkyňa podala na Okresný súd Nové Zámky žalobu o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz. Predmetné konanie však bolo uznesením zo dňa 06. 11. 2013 č. k. 13 Cpr/2/2012-108 zastavené z dôvodu, že žalobkyňa vzala podanú žalobu späť. Následne potom správny orgán prvého stupňa dňa 12. 12. 2013 rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. 09. 2011, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný si v odvolacom konaní vyžiadal stanovisko Inšpektorátu práce Nitra, ktorý v podaní zo dňa 09. 10. 2014 uviedol, že protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 04. 10. 2011 ostáva bez zmien. Zamestnávateľ žalobkyne v podaní zo dňa 10. 01. 2014 uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa zakladajú na subjektívnom vnímaní skutočnosti a boli viacnásobným šetrením štátnych organizácií vyvrátené. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je upravená v ust. § 195 a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ide o zodpovednosť vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu. Žalobkyňa mala právo riešiť spornosť posúdenia úrazu zamestnávateľom len prostredníctvom príslušného súdu, pričom takýto návrh i podala, ale následne ho vzala späť. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť žalovaného preskúmavať a rozhodovať o miere zavinenia žalobkyne na vzniku pracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbavil svojej zodpovednosti, resp. akýmkoľvek spôsobom spochybňovať mieru zavinenia určenú zamestnávateľom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 11. 2011 v konaní pod sp. zn. 9Sžso/44/2011 a 9 sžso/14/2011, z ktorých vyplýva, že rozsah zodpovednosti na vzniku pracovného úrazu určený zamestnávateľom je pre žalovaného záväzný. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobkyne na úrazový príplatok vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 02. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní dňa 08. 10. 2014 (v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní v podaní zo dňa 01. 10. 2014 ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti) v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že žalobkyňa dňa 23. 09. 2011 utrpela u svojho zamestnávateľa KARTOMA, s.r.o. pracovný úraz, ku ktorému došlo tak, že žalobkyňa pracovala na plošnom valcovom lise a pri vkladaní spracúvaného materiálu - hárku papiera na výsekovej forme do stroja, si ponechala ľavú ruku na papieri, pričom ju vsunula do nebezpečného priestoru stroja pod ochranný kryt, kde jej valec zachytil prsty. Takýto popis pracovného úrazu je uvedený v oznámení poistnej udalosti zo dňa 26. 09. 2011, ktoré podal zamestnávateľ žalobkyne s tým, že miera zavinenia poškodeného, teda žalobkyne je 100 %. Ako dôvod zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa je uvedené ust. § 196, ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce - porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo strany zamestnanca. Tomuto korešponduje i zápis zo dňa 26. 09. 2011 o prerokovaní odškodnenia pracovného úrazu zo dňa 23. 09. 2011, v ktorom je uvedené, že zamestnávateľ sa zbavuje zodpovednosti v plnom rozsahu, nakoľko poškodenej vznikla škoda preto, že porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bola preukázateľne oboznámená. Rovnaký popis priebehu úrazu je uvedený i v zázname o registrovanom pracovnom úraze spísanom dňa 30. 09. 2011, ktorý podpísala i žalobkyňa ako poškodená, pričom súhlasila s popisom priebehu úrazu. Zamestnávateľ žalobkyne za účelom určenia rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze zo dňa 23. 09. 2011 ustanovil komisiu, ktorá určila rozsah zavinenia zamestnávateľa na 0 % a rozsah zavinenia zo strany postihnutého zamestnanca 100 %, pričom žalobkyňa i túto listinu (určenie rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze) podpísala. Podľa žiadosti o posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo dňa 26. 09. 2011 sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví. Pracovný úraz žalobkyne vyšetroval i Inšpektorát práce Nitra a dňa 04. 10. 2011 bol spísaný protokol, z ktorého vyplýva zistenie nedostatkov na strane zamestnanca, teda žalobkyne, pričom nedostatky zo strany zamestnávateľa neboli zistené. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia PZ v Nových Zámkoch, v zmysle ktorého bolo zastavené trestné stíhanie začaté za prečin ublíženia na zdraví na základe toho, že dňa 23. 09. 2011 v spoločnosti KARTOMA, s.r.o. počas pracovnej doby pri práci na vysekávacom lise došlo k poraneniu ľavej ruky poškodenej C. E., ktorá podľa lekárskej správy utrpela zranenie, a to traumatickú skalpáciu kože celej dlane a prstov rukavicového typu, traumatickú amputáciu druhého prsta v oblasti základne článku a zlomeniny tretieho a štvrtého prsta vo viacerých úrovniach, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvodné postúpenie veci. Súčasťou spisového materiálu je i uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06. 11. 2013 č. k. 13Cpr/2/2012-108, ktorým súd zastavil konanie začaté na základe návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz, ktorý utrpela dňa 23. 09. 2011. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie návrhu na jeho začatie, a to ešte pred prvým pojednávaním. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 12. 12. 2013 rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla, že listiny predložené zástupcami zamestnávateľa podpísala v nemocnici v bolestiach po pracovnom úraze, pod vplyvom aplikovaných medikamentov a bez toho, aby jej boli vysvetlené dôsledky tohto jej konania. Nakoľko je v súčasnosti bez príjmu, zvolila ten postup, že nebude pokračovať v súdnom spore a návrh o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz vzala späť, aby mohol orgán sociálneho zabezpečenia pokračovať v prerušenom konaní. Prvostupňový správny orgán sa však pri svojom rozhodovaní oprel len o finálne listinné doklady svedčiace v jej neprospech a bez toho, aby úplne a spoľahlivo zistil skutkový právny stav veci oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom, ktorý sa nachádza na Inšpektoráte práce v Nitre, ako aj na Obvodnom oddelení PZ v Nových Zámkoch. Namietala, že nebola vykonaná tzv. previerka na mieste, ktorá by jednoznačne za jej prítomnosti preukázala príčiny vzniku pracovného úrazu, ako i mieru zodpovednosti za jeho vznik zo strany zamestnávateľa, resp. zamestnanca. Inšpektorát práce Nitra podaním zo dňa 09. 01. 2014 oznámil, že pri vyšetrovaní predmetného pracovného úrazu poškodenej bol z dôvodu podania sťažnosti z jej strany vykonaný vyšetrovací pokus, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 19. 06. 2012, pričom poškodená sa vyšetrovacieho pokusu odmietla zúčastniť. Z vyšetrovania pracovného úrazu vyplynulo, že postihnutá z neopodstatnených dôvodov a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy uvedenými v návode na obsluhu pracovného stroja, pridržiavala ľavou rukou roh papiera, a to i po zachytení raznice rotujúcimi prítlačnými valcami, čím sa jej ruka dostala až pod ochranný kryt. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný dňa 13. 02. 2014 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 12. 12. 2013. Vydaniu rozhodnutia žalovaného predchádzalo vyžiadanie vyjadrenia Inšpektorátu práce Nitra, ako i vyjadrenia zamestnávateľa žalobkyne. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a/ zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Podľa § 13 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a/ úrazový príplatok. Podľa § 85 vyššie citovaného zákona, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Podľa § 109 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 110 ods. 2 vyššie citovaného zákona, nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. Podľa § 195 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa § 196 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Podľa § 7 ods. 3, písm. b/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce b/ vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov, Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, resp. či jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia, čo žalobkyňa v podanej žalobe namietala. Z listín, ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že žalobkyňa pri plnení svojich pracovných povinností u zamestnávateľa KARTOMA, s.r.o., utrpela dňa 23. 09. 2011 pracovný úraz a s poukazom na ust. § 85 zák. č. 461/203 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov si uplatnila nárok na úrazový príplatok ako na formu úrazovej dávky. Predpokladom pre priznanie nároku na túto dávku je okrem podania žiadosti o jej priznanie i splnenie podmienok nároku na jej výplatu, pričom z ust. § 110 ods. 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že nárok na úrazovú dávku nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia poškodeného podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 110 ods. 2 vyššie citovaného zákona je ust. § 196 Zákonníka práce, ktorý upravuje podmienky, pri splnení ktorých sa zamestnávateľ poškodeného zbaví celkom alebo sčasti zodpovednosti za pracovný úraz, ktorá sa objektívne predpokladá. V predmetnej veci po podaní žiadosti žalobkyne o úrazovú dávku, t. j. v konkrétnom prípade o úrazový príplatok bol správny orgán prvého stupňa povinný zisťovať, či žalobkyni nárok na žiadanú úrazovú dávku vznikol, nakoľko z listín predložených zamestnávateľom žalobkyne, t. j. spoločnosťou KARTOMA, s.r.o. (oznámenie poistnej udalosti zo dňa 26. 09. 2011, zápis zo dňa 26. 09. 2011 o prerokovaní odškodnenia pracovného úrazu, listina zo dňa 26. 09. 2011 označená ako určenie rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze) vyplývalo, že tento neuznáva svoju zodpovednosť za pracovný úraz žalobkyne, v dôsledku čoho rozsah svojho zavinenia určil na 0 % a rozsah zavinenia žalobkyne na 100 %. Príčiny pracovného úrazu žalobkyne boli predmetom vyšetrovania i zo strany Inšpektorátu práce Nitra, ktorý dňa 04. 10. 2011 spísal protokol, v ktorom konštatoval zistenie nedostatkov v príčinnej súvislosti s udalosťou na strane žalobkyne ako poškodenej (tieto nedostatky inšpektorát práce konkrétne pomenoval v časti G bod 1/ protokolu), pričom nedostatky na strane zamestnávateľa neboli zistené. Vzhľadom k podaniam, ktoré boli správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 18. 11. 2011 a z ktorých vypláva, že vo veci pracovného úrazu žalobkyne bolo podané trestné oznámenie a v podaní zo dňa 10. 10. 2011 žalobkyňa ozrejmila dôvody a spôsob svojho podpisu na listinách týkajúcich sa jej pracovného úrazu, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2011 prerušil konanie v predmetnej veci až do vyriešenia predbežnej otázky, za ktorú považoval určenie zodpovednosti, resp. jej rozsahu za pracovný úraz žalobkyne, pretože táto otázka bola medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom sporná. V čase, keď bolo predmetné konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa prerušené, žalobkyňa v podaní zo dňa 20. 08. 2012 oznámila, že podala na Okresný súd Nové Zámky žalobu proti svojmu zamestnávateľovi o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz, pričom konanie s viedlo pod sp. zn. 4C/184/2012. Nepochybne sa jednalo o spor z pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne a jej zamestnávateľa, ktorý bol oprávnený riešiť súd v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 65/2006, ktorý bol uverejnený v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/2007 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. 3Cdo/159/2011. V týchto rozhodnutiach Najvyšší súd SR konštatoval, že sociálna poisťovňa nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom. Rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v občianskom súdom konaní a jeho rozhodnutím je potom sociálna poisťovňa viazaná. V predmetnej veci však žalobkyňa vzala podanú žalobu späť a Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 06. 11. 2013 v konaní pod sp. zn. 13Cpr/2/2012 konanie zastavil. Žalobkyňu nemožno nútiť, aby viedla spor so svojím zamestnávateľom, pokiaľ sa z akýchkoľvek dôvodov rozhodla, že v začatom súdnom konaní o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz nebude pokračovať. Súd teda v občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou nerozhodol spornú otázku medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom z dôvodov na stane žalobkyne, ktorá využila svoje právo disponovať podanou žalobou o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz a túto zobrala späť. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov túto spornú otázku nie sú oprávnené riešiť ani správne orgány v konaní o uplatnenom nároku žalobkyne na úrazový príplatok ako na jednu z foriem úrazovej dávky. Správny orgán prvého stupňa potom správne postupoval, keď pri svojom rozhodovaní o nároku žalobkyne na úrazový príplatok vychádzal z protokolu inšpektorátu práce zo dňa 04. 10. 2011 o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, v ktorom je jednoznačne uvedené, že žalobkyňa ako poškodená napriek tomu, že bola preukázateľne oboznámená s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s návodom na obsluhu stroja, na ktorom pracovala, z neopodstatnených dôvodov a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy tohto stroja pridržiavala ľavou rukou roh papiera, a to aj po zachytení raznice rotujúcimi prítlačnými valcami, čím sa jej ruka dostala do nebezpečného pracovného priestoru, v dôsledku čoho utrpela závažný pracovný úraz a nedostatky na strane zamestnávateľa neboli zistené. Vzhľadom na takto určenú príčinu vzniku pracovného úrazu žalobkyne potom možno konštatovať, že jedinou príčinou poškodenia jej zdravia, resp. vzniku škody na zdraví bola skutočnosť, že žalobkyňa svojím zavinením porušila právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bola riadne a preukázateľne oboznámená. Zamestnávateľ žalobkyne sa v dôsledku uvedeného zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia žalobkyne podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce, na ktorý výslovne odkazuje ust. § 110 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho potom žalobkyni nevznikol nárok na úrazovú dávku, konkrétne nárok na uplatnený úrazový príplatok a správny orgán prvého stupňa správne rozhodol dňa 12. 12. 2013, že žalobkyňa nemá nárok na tento príplatok. Správne postupoval i žalovaný, keď svojím rozhodnutím zo dňa 13. 02. 2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12. 12. 2013 ako vecne správne potvrdil. Vydaniu rozhodnutia žalovaného predchádzalo vyžiadanie vyjadrenia z Inšpektorátu práce Nitra, ktorý v podaní zo dňa 09. 01. 2014 oznámil, že príčiny pracovného úrazu žalobkyne boli riadne vyšetrené a výsledky vyšetrenia boli uvedené v protokole zo dňa 04. 10. 2011, čomu predchádzalo i spísanie zápisnice s poškodenou vo veci objasnenia jej pracovného úrazu. Na základe sťažnosti žalobkyne bol vykonaný dňa 19. 06. 2012 i vyšetrovací pokus, kedy boli zo strany zamestnávateľa a za prítomnosti inšpektorov predvedené a odskúšané všetky úkony výroby kartónových obalov na predmetnom lise. Žalobkyňa účasť na vyšetrovacom pokuse odmietla. K námietkam žalobkyne v podanej žalobe, ktoré sú zhodné s námietkami v podanom odvolaní súd považuje za potrebné uviesť, že správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o priznaní úrazového príplatku vychádzali z výsledkov vyšetrovania pracovného úrazu, ktoré vykonal Inšpektorát práce Nitra a ktorého výsledky sú uvedené v protokole zo dňa 04. 10. 2011. Z ust. § 7 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že inšpektorát práce je oprávnený vyšetrovať príčiny vzniku závažných pracovných úrazov a podľa potreby i ostatných pracovných úrazov. V rámci tejto svojej kompetencie inšpektorát práce zistil, že žalobkyňa utrpela závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v dôsledku toho, že sama porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom nedostatky na strane jej zamestnávateľa zistené neboli. Tento správny orgán so žalobkyňou spísal dňa 28. 09. 2011 i zápisnicu vo veci objasňovania pracovného úrazu a vykonal i vyšetrovací pokus na mieste samom, ktorého sa však žalobkyňa na základe svojho rozhodnutia nezúčastnila. Nie je v právomoci organizačnej zložky poisťovne ako orgánu sociálneho poistenia zisťovať na mieste samom príčiny vzniku pracovného úrazu, ako sa toho domáhala žalobkyňa v podanej žalobe, pretože s poukazom na vyššie uvedené toto patrí do kompetencie inšpektorátu práce. Úlohou správnych orgánov v predmetnej veci bolo s poukazom na ust. § 110 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov posúdiť, či žalobkyni vznikol alebo nevznikol nárok na úrazový príplatok, pričom museli riešiť otázku toho, či sa zamestnávateľ žalobkyne zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia žalobkyne. S poukazom na závery obsiahnuté v protokole zo dňa 04. 10. 2011 vypracovanom Inšpektorátom práce Nitra, ako i na tú skutočnosť, že žalobkyňa vzala späť žalobu, ktorou sa na súde domáhala určenia rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu (v dôsledku čoho bolo súdne konanie zastavené), je dôvodné konštatovanie správnych orgánov, že zamestnávateľ žalobkyne sa v celom rozsahu zbavil zodpovednosti za poškodenie jej zdravia, v dôsledku čoho potom žalobkyni nevznikol nárok na žiadaný úrazový príplatok. Z týchto dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a žalobkyňa týmto rozhodnutím nebola poškodená na svojich právach. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).