Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/115/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200467 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200467.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: F. C., bytom K., C. XXXX, zastúpený JUDr. Milanom Kukučkom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 34, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.2.2014. Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.2.2014, bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznaný invalidný dôchodok od 11. 09. 2013 v sume 160,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola zvýšená suma od 01. 01. 2014 na sumu 165 eur mesačne. Navrhovateľ bol uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 24. 10. 2013. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veci nad 34 do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ získal ku dňu invalidity 14 rokov a 16 dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok mu bol priznaný až od zastavenia výplaty nemocenského, t.j. od 11. 09. 2013. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kal. roky 1994 až 2012. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1994 - 122 dní, 1997 - 179 dní, 1999 - 124 dní, 2000 - 28 dní, 2001 - 23 dní, 2002 - 90 dní, 2003 - 19 dní, patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 5,9545. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5394. Podľa § 63 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2013 - 17 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,6178. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 04. 06. 2013 navrhovateľ získal 5126 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku 09. 01. 2041. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľ získal 10081 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15207 dní, čo predstavuje 41,6631 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota k 11. 09. 2013 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na rok 2013 je 10,0098 eur. Suma invalidného dôchodku je 154,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 0,6178 x 41,6631 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 x 60 % = 154,60 eur mesačne. K tejto sume invalidného dôchodku patrí zvýšenie o 5,90 eur mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na sumu 160,50 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 od 01. 01. 2014 o 4,50 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku stanovenú v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 5,90 eur) na sumu 165 eur mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu , pretože zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť a suma 165 eur mu nepostačuje na pokrytie jeho potrieb. Na pojednávaní dňa 23. 06. 2014 zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomnom opravnom prostriedku. Navrhovateľ pracuje ako robotník, vzhľadom to, že vykonávať fyzickú prácu, nie je schopný vykonávať a nie je mu jasné prečo posudkový lekár mu uznal dolnú hranicu rozpätia miery poklesu, ktorá je od 60 % do 80 %. Nové lekárske nálezy nemá navrhovateľ žiadne od posudzovania posudkovým lekárom. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne, vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov. Dôvod určenia miery poklesu schopnosti na dolnej hranici rozpätia posudkový lekár náležite zdôvodnil vo svojom posudku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľ bol opätovne posudzovaný po podaní opravného prostriedku posudkovým lekárom v Nitre dňa 14. 05. 2014, kde posudkový lekár posúdil zdravotný stav navrhovateľa interným vyšetrením, oboznámením sa s prepúšťacími správami z hospitalizácií navrhovateľa na kardiológii, NÚSCH Bratislava, kardiologickým vyšetrením ECHO KG vyšetrením. U navrhovateľa sa jedná o dilatačnú kardiomyopathiu NYHA III., ktoré určil posudkový lekár aj za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapt. IX. odd. A položka 1 písm. c/. Posudkový lekár vyšetril navrhovateľa, zohľadnil predložené lekárske nálezy a konštatoval, že u navrhovateľa sa po prekonanej myokarditíde vyvinula dilatačná kardiomyopathia v súčasnosti v III. štádiu. Prítomné sú prejavy srdcového zlyhávania už pri bežnom zaťažení. Tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 60 - 80%. Vzhľadom na kompenzovaný klinický stav, iba mierne zníženú EF ľavej komory a bez iných príznakov srdcového zlyhávania je stanovená miera poklesu 60 %, čo je dolná hranica rozpätia, ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu navrhovateľa. Navrhovateľ môže vykonávať jednoduché pomocné práce, bez nadmernej fyzickej námahy a nočných smien. Preto navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.2.2014 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.