Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/119/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200480 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200480.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: A.. D. K., bytom E., J. A. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.4.2014. Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.4.2014, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 17. 12. 2011. Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia VÚSZ-34839-NR/2014/OVZ zo dňa 31. 01. 2013 vyplýva, že mu bol od 01. 09. 1995 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a bola mu započítaná preukázaná doba zabezpečenia od 18 roku veku do dňa priznania starobného dôchodku, to znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnení dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená doba štúdia od 17. 08. 1951 do 31. 07. 1952 v III. kategórii, doba základnej vojenskej služby od 01. 08. 1952 do 31. 07. 1954 v I. kategórii funkcií, doba služby na vojenskej škole od 01. 08. 1954 do 31. 08. 1958 v I. kategórii funkcií, doba vojaka z povolania od 01 .01. 1965 do 31. 01. 1969 v II. kategórii funkcií, doba mimosúdnej rehabilitácie od 01. 02. 1969 do 31. 10. 1990 v II. kategórii funkcií, doba vojaka z povolania od 01. 11. 1990 do 31. 08. 1995 v I. kategórii funkcií. Vzhľadom na uvedené, nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania nemôže vzniknúť. Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedol, že on nie je poberateľom starobného dôchodku alebo výsluhového. Ďalej uviedol, že systém výsluhového zabezpečenia je osobitným systémom nezávislým od všeobecného systému sociálneho poistenia. Ako vojak z povolania musel opustiť armádu po vpáde okupačných vojsk a od 01. 02. 1969 začal pracovať v civilnom zdravotníctve až do 30. 10. 1990 takmer 21 rokov a počas tejto doby mu boli odvody odvádzané do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.j. 2322/207 po dovŕšení veku 57 rokov 17. 08. 1990 splnil nárok na dôchodok na základe osvedčenia vydaného Federálnym ministerstvom obrany podľa ust. § 22 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Tento nárok si však neuplatnil, pretože prijal ponuku na návrat do armády, kde pracoval do 30. 08. 1995, takže si uplatňuje nárok na pomerný starobný dôchodok za dobu odpracovanú v civilnom zdravotníctve. Pri výpočte jeho výsluhového dôchodku nedostal žiadnu výhodu. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že sa cíti ako výsluhový dôchodca II. kategórie, pretože tí, ktorí mali šťastie a svoj výsluhový dôchodok dosiahli zo svojich funkcií v armáde po celý svoj produktívny vek a dostávajú v dnešných dňoch aj pomerný starobný dôchodok. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 06. 2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ si žiadosťou zo 06. 02. 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17. 12. 2011. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, alebo najmenej 10 rokov takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR odporkyňa pri posudzovaniu navrhovateľovho návrhu na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia VÚSZ-34839-NR/2014/OVZ zo dňa 31. 01. 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 09. 1995 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a bola mu započítaná preukázaná doba zamestnania od 18. roku veku do dňa priznania starobného dôchodku, to znamená, že podmienky nároku s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek posúdil aj so zohľadnením dôb zamestnania získaný vo všeobecnom systéme Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné priznať nárok na ten istý druh dôchodku. Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia VÚSZ z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie vylučujú, z tohto dôvodu nevznikol navrhovateľovi na tento nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to ani z prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Doložil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9So/73/2011, poukázal na to, že jeho starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný, bol zmenený výsluhový dôchodok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa iba považuje za výsluhový dôchodok a správny orgán rozhodol v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.4.2014, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z. Zo spisového materiálu bolo zistené, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku od 01. 09. 1995, ktorý mu bol priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Pre nárok a výšku starobného dôchodku mu bola zhodnotená doba štúdia od 17. 08. 1951 do 31. 07. 1952 v III. kategórii, doba základnej vojenskej služby od 01. 08. 1952 do 31. 07. 1954 v I. kategórii funkcií, doba služby na vojenskej škole od 01. 08. 1954 do 31. 08. 1958 v I. kategórii funkcií, doba vojaka z povolania od 01 .01. 1965 do 31. 01. 1969 v II. kategórii funkcií, doba mimosúdnej rehabilitácie od 01. 02. 1969 do 31. 10. 1990 v II. kategórii funkcií, doba vojaka z povolania od 01. 11. 1990 do 31. 08. 1995 v I. kategórii funkcií. Od 01. 05. 1998 sa starobný dôchodok navrhovateľa podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, považuje za výsluhový dôchodok. Pred 01. 05. 1998 boli podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené v Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 a § 133). Navrhovateľovi ako vojakovi z povolania bol od 01. 09. 1995, teda pred 01. 05. 1998 priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodoval vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, príslušný podľa § 116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Dňom 01. 07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a podľa § 125 ods. 4 sa starobné dôchodky profesionálnych vojakov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona ak sú k tomuto dňu vyplácané Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určitých podmienok považujú za výsluhové, je zrejmé, že tieto starobné dôchodku sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považujú. Takýto záver vyplýva z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 a § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z. z., resp. podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávku a výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia, príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd rozhodnutie zo dňa 11.4.2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.