Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoE/86/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239652 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113239652.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. Q. XXX/XX, o vymoženie sumy 2.036,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/1486/2013-15 zo dňa 03. decembra 2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, ods. 2 a čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 a rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009. Súd prvého stupňa dôvodil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej dňa 19.11.2013 domáhal vymoženia sumy 2.036,35 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1267/13-LP vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline dňa 29.04.2013. Podkladom rozhodcovského rozsudku bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500009419 zo dňa 02.02.2012. Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Dôvodil tým, že exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky, z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Zo Zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že tieto zmluvy boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka). Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že uzatvoreniu Zmluvy s povinným bezprostredne predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ vytýkal súdu, že sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právny úkonom, ktorého existencia nie je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej a dlžník nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom od nej mohol v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia odstúpiť. Rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. V zmysle rozhodcovskej zmluvy je možné riešiť spory zo zmluvy o revolvingovom úvere v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zároveň si oprávnený uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,30 Eur vrátane DPH pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 54,78 Eur s DPH (45,65 Eur + 20 % DPH) + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á 9,37 Eur vrátane DPH (7,81 Eura + 20% DPH). Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 19.11.2013, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-1267/13-LP zo dňa 29.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2013 a vykonateľnosť dňa 24.08.2013. Súdna exekútorka podala súdu dňa 26.11.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému priložila návrh na vykonanie exekúcie, zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 02.02.2012, rozhodcovskú zmluvu č. 8500009419 zo dňa 02.02.2012, exekučný titul a výpis z obchodného registra oprávneného. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, sp. zn. RK-PC-1267/13-LP zo dňa 29.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2013 a vykonateľnosť dňa 24.08.2013. V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom. Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci rozhodcovskú zmluvu oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.