Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoE/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221069 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213221069.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. XXXX/X, o vymoženie sumy 568,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1612/2013-44 zo dňa 13. marca 2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Štefana Rosívala 2, P. O. BOX 14, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, ods. 2, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2013-34 zo dňa 12.04.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2013 a vykonateľnosť dňa 06.05.2013. Za preukázané považoval, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je spotrebiteľom a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Ďalej súd prvého stupňa preskúmaním zmluvy o OTP konte č. 7900036/5200 z 19.07.2004 zistil, že v zmluvných podmienkach, v bode 4. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedenej v danom článku Zmluvy o OTP konte neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. neplatná. Táto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani rozhodcovská doložka či zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej zmluvy oprel aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dal do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplynula povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedené v Zmluve o OTP konte, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Preto súd postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola v zmluvách uzavretých s povinným obsiahnutá v bode 4. Zmluvy o OTP konte, pričom povinný pri jej uzatváraní vo forme x označil možnosť „áno“, čím výslovne a nepochybne vyjadril, že s uzatvorením rozhodcovskej doložky súhlasí. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nesplýva s ostatnými ustanoveniami zmlúv, pretože Zmluva má rozsah jedeného formátu A4, pozostáva z 13 bodov a rozhodcovská doložka má rovnaký formát, povahu a veľkosť písma ako iné podmienky a časti Zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovský súd sa v konaní vo veci samej zaoberal skúmaním právomoci a v rozhodcovskom rozsudku zaujal stanovisko, že právomoc rozhodcovského súdu je daná. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, v dôsledku čoho rozhodcovský súd disponoval právomocou na konanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi. Dôvodil tým, že pri uzatváraní Zmlúv postupoval voči povinnému v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré je transpozíciou európskeho práva. Rozhodcovská doložka v danom prípade nevyžadovala od spotrebiteľa riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany, pretože zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ust. § 41 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, bližšie neskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku, pričom vychádzal z nesprávneho záveru, že dojednanie všetkých rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch je neplatné. Záverom dodal, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, mu bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a odmietnutá spravodlivosť. K odvolaniu oprávneného nebolo podané písomné vyjadrenie. Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným dňa 16.09.2013 súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Štefana Rosívala 2, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 568,07 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2013-34 zo dňa 12.04.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2013 a vykonateľnosť dňa 06.05.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 17.09.2013, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z dôvodov nižšie uvedených. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť akými úvahami a závermi sa súd riadil. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal podmienkami neplatnosti rozhodcovskej doložky. Uvedené má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z predloženej zmluvy o OTP konte (č. l. 24 spisu), uzatvorenej medzi účastníkmi konania je nesporné že v bode 4. zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej majiteľ OTP konta podpisom zmluvy vyhlasuje, že mu bol bankou pred uzatvorením tejto zmluvy predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 67 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 až 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní o tom, že spory z obchodov vyplývajúcich z tejto zmluvy, vrátane sporov z platobného styku, ktoré medzi nimi vzniknú najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností, náhrady škody alebo pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov a pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave (ďalej len Rozhodcovský súd). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. Povinný mal na výber zvoliť si, či prijíma predložený návrh rozhodcovskej zmluvy, a to zaškrtnutím jednej z dvoch možností (áno - nie). Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že povinný prijal návrh rozhodcovskej zmluvy a to zaškrtnutím možnosti „áno“. Vychádzajúc z uvedeného preto bez starostlivého preskúmania, analýzy a vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich skutočností v odôvodnení, doterajšie konštatácie súdu a citácia zákonných ustanovení nemôžu stačiť pre záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového postupu súdu má totiž spĺňať požiadavku, aby bolo účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa opätovne bude zaoberať vecou, posúdi všetky okolnosti danej veci, ako aj opätovne posúdi, či dojednanie rozhodcovskej doložky v danom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom sa bude zaoberať aj dôvodmi uvedenými oprávneným v odvolaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.