Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Co/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216980 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/71/2013-127 zo dňa 18.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 19C/71/2013-127 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e. Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súd v Nitre návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 175,- eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 774,48 eur, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany dlžníka R. U. a vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4440075. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ale bol nečinný viac ako 420 dní. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7 a od 01.12.2006 v rozpore s § 44 ods. 8 EP, pričom nečinnosť súdu je neospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Odporca žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. K postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď sú poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. Z fotokópie exekučného spisu OS Levice sp.zn.12Er/589/2005 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 09.11.2005, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 06.10.2005. K žiadosti pripojil notársku zápisnicu, úverovú zmluvu a súd vydal poverenie dňa 22.11.2005. Dňa 23.11.2010 požiadal oprávnený o zmenu exekútora, dňa 12.05.2011 súd vyzýval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie a urgoval ho dňa 13.09.2011. Súdny exekútor zaslal súdu vyjadrenie dňa 06.06.2011 a uznesením zo dňa 12.1.2012 súd návrh na zmenu exekútora zamietol. Oprávnený podal odvolanie a KS v NR rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona /v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia/, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 44 ods. 6 Zák. č. 233/1995 účinného do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní, ale či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia, pričom zistil, že táto dodržaná zo strany súdu nebola. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora mala vzniknúť navrhovateľa škoda, musel by preukázať, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal. Právny základ takéhoto nároku by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného a pokiaľ by ich neurobil, musel by navrhovateľ preukázať, že práve nečinnosťou tohto pôvodného exekútora mu vznikla škoda. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov má súd za to, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval, nie je možné, podľa názoru súdu považovať uvedené položky za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Uvedené položky sú uvedené paušalizovane, pričom podľa názoru súdu poplatky spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má navrhovateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a nemôže vyčísliť, akú hodnotu by mali výkony jeho zamestnancov práve so správou pohľadávky, ktorý bola predmetom exekučného konania. Počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia o tomto návrhu, ku ktorému došlo po zákonom stanovenej lehote, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora, navyše návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovené nebolo a rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo aj odvolacím súdom potvrdené. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase, kedy sa oprávnený domáhal v exekučným konaniach zaplatenia svojich pohľadávok a z rozhodovacej činnosti konajúceho súdu je súdu známe, že išlo o veľký počet návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky s takým obsadením oddelení zaoberajúcich sa exekúciami, vybaviť v zákonom stanovenej lehote v každom prípade. O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené, žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora, teda že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak. Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý si dal navrhovateľ vypracovať, nakoľko v znaleckom posudku sa znalec zaoberá otázkou výšky škody, pričom súd si vyhodnotil, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Dôvod pre takýto postup videl navrhovateľ v naplnení ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP. Navrhovateľ súdu vyčítal, že tento rozhodol na základe ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s konštrukciou súdu, na základe ktorej založil odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody na nedôveryhodnosti údajov, čo je neprípustné. Ďalej namieta, že súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Záverom navrhovateľ uviedol, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie súdnych konaní zákonnými lehotami, keďže súd má aplikovať platné právo. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Vo vzťahu k dôvodom odvolania s cieľom zamedziť arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že navrhovateľ podáva opakovanie paušalizované odvolania voči rozhodnutia súdov prvého stupňa, bez ich akejkoľvek konkretizácie na tú ktorú vec. Tak je tomu aj v prejednávanej veci, keď z obsahu odvolania vôbec nevyplýva v čom alebo akým postupom súdu malo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, nakoľko tento sa pojednávania zúčastnil, mal možnosť predniesť svoje vyjadrenie, navrhnúť vykonanie dokazovania resp. sa vyjadriť k už vykonanému dokazovaniu. Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovateľom namietanú nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., keďže z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je evidentné, že súd aplikoval na pojednávaní vec ust. § 9 ods. 2 cit. zák. v znení platnom a účinnom v čase navrhovateľom tvrdeného vzniku zodpovednostného vzťahu. Keďže ani ďalšie dôvody odvolania nesmerujú voči odôvodneniu rozhodnutia súdom prvého stupňa, sú paušálne a súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nimi ani nezaoberal, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Hoci odporca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, v súvislosti s odvolacím konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.