Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoE/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413201366 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413201366.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o vymoženie 270,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa 30. januára 2013, č. k. 15Er/83/2013-17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, zo dňa 14.05.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. VP 20260/09 zo dňa 09.05.2011, vydaný rozhodcom JUDr. Jozefom Adamovským, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 270,11 eura , ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 270,11 eura od 27.01.2010 do zaplatenia, súdny poplatok 6,86 eura, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 29,80 eura . Súd po preskúmaní spisu zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB banka, a.s.) a povinnou bola dňa 13. 03. 2008 uzavretá zmluva č. 0020079246, na základe ktorej bola povinnej aktivovaná nákupná karta NAY s úverovým rámcom. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky ,ktoré v Hlave XI. v čl. 59 obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory , ktoré by v budúcnosti vznikli medzi nimi zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, keďže zmluvu uzatváral právny predchodca oprávneného ako dodávateľ, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom zmluvu uzatvoril s povinnou ako spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Dôvodil tým, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú. Okrem toho poukázal na to, že rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho do zmluvy môže dať. V danom prípade tak rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo má za následok, že exekučný titul je nulitným právnym aktom, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol domáhať v danej exekúcii. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Okrem toho dodal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok v SR neupravuje taký postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa oprávneného treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskumu exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutie, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného bol oprávnený toho názoru, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Okrem toho poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená iba v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Podľa oprávneného namietaným postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 08. 01. 2013, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 270,11 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 09.05.2011, sp. zn. VP 20260/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2011 a vykonateľnosť dňa 01.07.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 24.01.2013, o ktorej súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V nadväznosti na vyššie uvedené je treba poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp.zn. 6Cdo 1/2012, sp.zn. 2Cdo/216/2012, sp. zn. 5Cdo /25/2013). Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné