Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/167/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610200301 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4610200301.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom kancelárie ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce, proti odporcom: 1. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R. XXX/X, F. U., zastúpený JUDr. Ing. Mikulášom Práznovskym, CSc., Bočná 26, Nové Zámky, 2. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská č. 3, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 7C/9/2010-462, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa proti odporcovi v 2. rade p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa proti odporcovi v 1. rade z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu F., Správa katastra Q., obec H., k. ú. H., na LV č. XXX, v registri parciel „C“ ako parc. č. 3485/1, lesné pozemky o výmere 37.074 m2. O trovách konania rozhodol výrokom, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 1 ods. 1, 6, 7, Nar. vlády SNR 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, § 156 zák. č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého majetku pozemkového. Konštatoval, že posudzujúc otázku naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení, pretože jeho právne postavenie - stav neistoty nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. V danom prípade tvrdí, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, pričom zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam svedčí odporcovi v 2.rade, predtým odporcovi v 1. rade. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalované nehnuteľnosti do roku 2004 spravoval a užíval navrhovateľ. V Notárskej zápisnici N 270/0, Nz 89516/04 zo dňa 13.12.2004, spísanej notárom JUDr. Jánom Boškom, bolo osvedčené vyhlásenie odporcu v 1. rade o vydržaní jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Na základe osvedčenia bol do LV XXX, pre kat. úz. H., obec H. v časti B zapísaný ako vlastník odporca v 1.rade, ktorý následne previedol na odporcu v 2. rade ako kupujúceho dňa 13.02.2007 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti za sumu 111.200,-Sk. Odporca v 2. rade je zapísaný v LV č. XXX ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti. V priebehu konania bola podaná obžaloba na odporcu v 1. rade, keď jedným zo skutkov bolo aj jeho podvodné konanie týkajúce sa vydržania žalovanej nehnuteľnosti v kat. úz. H., a preto súd prvého stupňa konanie prerušil. Oboznámiac sa s podstatným obsahom spisu sp. zn. 1T/23/2010, z ktorého zistenia i dôkazy premietol do preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že v trestnom konaní bol rozsudkom OS Nitra sp. zn. 1T/23/201 M. N. L. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému, aby uhradil poškodenej spoločnosti LESY SR škodu vo výške 27.317,40 Eur. Z rozsudku vyplýva, že k vydržaniu nehnuteľností, vrátane sporom dotknutej, došlo podvodným konaním odporcu v 1. rade. Z dôkazov zabezpečených v trestnom spise mal súd preukázané, že odporca v 1. rade nikdy nevydržal parc. č. 3485/1 o výmere 37.074 m2, a preto ani nemohol byť zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Keďže vlastnícke právo odporcu v 1. rade je vylúčené, nemohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať a prevádzať ju na ďalšie osoby. Následne sa súd zaoberal nárokom navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a jeho argumentáciou, že vlastnícke právo nadobudol na základe záboru, čo je poznačené v pôvodnej PKV vložke č. 354. Mal za to, že záborového zákona sa mala vykonať úprava pozemkov a vlastníctva záberom veľkého pozemkového majetku. Podľa ustanovenia § 5 cit. zákona štát od účinnosti tohto zákona získaval len právo zaberať a prideľovať zabraný majetok, pričom zákon neustanovil, že vlastníctvo k pozemkom presahujúcim stanovenú výmeru sa prevedie na iný subjekt. Vlastnícke právo nebolo zrušené priamo zo zákona. Pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor sa postupovalo podľa prídelového zákona č. 81/1920 Zb., ktorý neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože štát získal právo len zabrať a prideľovať zabratý pozemkový majetok. Ak sa v pozemkovej knihe zapísalo, že majetok spadá pod zábor, neznamenalo to nadobudnutie vlastníctva štátom ani pozemkovým úradom, ale išlo o blokáciu dispozičného práva a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo. Podrobnejší postup preberania tohto majetku štátom upravoval zákon 329/1920 Zb., náhradový zákon. Súd sa nestotožnil preto s názorom navrhovateľa, že k prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti došlo na základe záboru označeného v PKV č. 354. Následne zaoberajúc sa ďalším dôvodom prechodom vlastníctva a tvrdením navrhovateľa, že majetok grófa L. bol konfiškovaný a v dôsledku toho prešiel do vlastníctva štátu, keď konfiškácia sa vzťahovala na celý majetok vrámci SR bez ohľadu na to, či bola poznačená v PKV s výnimkou vyňatia, čo nie je tento prípad, konštatoval, že konfiškácia majetku grófa L. sa týkala celého jeho majetku vrátane toho, ktorý je predmetom tohto konania. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti v rôznych katastrálnych územiach boli dr. L. konfiškované, pričom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania sa nepodarilo zabezpečiť všetky listiny svedčiace o konfiškácii. Oboznámiac sa tak s obsahom listín založených v spise 1T/23/2010, archívnych listín, uznesením Predsedníctva SNR č. 11987/45 mal za preukázané, že sa konfiškoval s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok pôdohospodársky majetok patriaci C.. R. L., vdove U. U., rod. L., a O. U., v kat. úz. U., D., H., J., T., M., M. P., H.. O konfiškácii boli dňa 09.02.1946 písomne upovedomené všetky príslušné úrady, okresné národné výbory, daňové úrady a ďalšie. O konfiškácii celého majetku Dr. L. svedčí aj ďalšia listina - vyjadrenie prednostu Úradu predsedníctva SNR zo 07.06.1946, ktorý oznamoval, že uznesením Predsedníctva SNR z 18.02.1946 bol skonfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok C.. R. L., nachádzajúci sa na území SR. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že konfiškácia sa uskutočnila podľa nariadení SNR a vykonávali ich miestne a okresné národné výbory a na nich záležalo, koho označia za nepriateľa a koho majetok pripadne štátu. Podľa Nar. vlády SNR č. 4/1945 Zb., všetok majetok skonfiškovaný na vidieku pripadol Slovenskému pozemkového fondu, ktorý ho na návrhy miestnych okresných roľníckych komisií rozdeľoval novým prídelcom. Toto nariadenie sa odvolávalo na pozemkovú reformu a pôda sa mala rozdeliť maloroľníkom. Lesné plochy nad 50 ha prevzali štátne lesy. V teréne vykonávali práce súvisiace s konfiškáciou pracovné skupiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ako hlavné odvolacie inštancie v problémových záležitostiach. Poľnohospodársky majetok bližšie charakterizoval nar. č. 104/1945 Zb. Nariadenia SNR. Pokiaľ ide o námietku zástupcov odporcu v 1. rade, že neexistuje žiadne rozhodnutie, podľa ktorého by C.. R. L. bol považovaný za osobu maďarskej národnosti súd konštatoval, že dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo vlastníka skonfiškovaného majetku, ktorý sa proti konfiškácii mal brániť v okamihu konfiškácie a preukázať, že nie sú u neho splnené zákonné podmienky pre konfiškáciu. Ak k odňatiu vlastníckeho práva došlo 25. 02. 1948 ako bolo v danej veci, mohol sa pôvodný vlastník domáhať odstránenia zásahu do svojho vlastníckeho užívacieho práva k spornej nehnuteľnosti podľa vtedy platných právnych predpisov. Tomu zodpovedá i platný systém reštitučných predpisov, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť nápravu spáchaných majetkových krívd za rozhodné obdobie do 01.01.1990. Konfiškácia majetku podľa Nar. č. 104/1945 Sb.n.SNR bola zákonným aktom, ktorý nie je možné posudzovať z hľadiska vád na nich viaznúcich, pokiaľ to nie je výslovne zákonom pripustené. Ku konfiškácii dochádza spravidla priamo zo zákona bez správneho konania, ak bol vlastník ako osoba, ktorej majetok konfiškácii podliehal označený zo strany štátnych orgánov a pokiaľ on sám nenavrhol, aby bolo v správnom konaní rozhodnuté alebo vydanie takého rozhodnutia neuznal za potrebné sám správny orgán. Povinnosť vydať rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky konfiškácie nastupovala len v prípadoch pochybností. Z ustanovení Nar. č. 104/1945 Sb. nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo nevyhnutnosť vydania rozhodnutia pre každý jednotlivý prípad. Konfiškácia nastávala ex lege a súčasne ex tunc. Vyvolávala teda absolútny zánik vlastníckeho práva dovtedajšieho vlastníka a súčasné nové originálne nadobudnutie vlastníctva k veciam novým vlastníkom. Právne účinky konfiškácie nastávali okamžikom jeho právnej záväznosti, teda dňom účinnosti Nar. SNR č. 104/1945 - 01.03.1945. Pokiaľ ide o námietku, že v predmetnej PKV kat. úz. H. nebola poznamenaná konfiškácia, súd konštatoval, že podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo v pozemkovej knihe len vpisom do pozemkovej knihy. Z toho tzv. intabulačného princípu existoval celý rad výnimiek. Skutočnosť, že skonfiškovaný majetok nebol v pozemkovej knihe usporiadaný v zmysle zák. č. 90/1947 Sb. nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva štátom konfiškáciou k 01.03.1945. Uvedené nariadenie ani ostatné konfiškačné dekréty sa síce nezaoberali závažnou otázkou intabulačného princípu, nie je však pochybnosť o tom, že konfiškácia nastávala ak boli splnené podmienky zo zákona a teda jej právnym dôvodom bol sám zákon. Štát teda nadobudol vlastníctvo dotknutých nehnuteľností bez toho, aby bolo treba intabulácie. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikli, len už existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť, že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do pozemkovej knihy zapísané (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/180/2009 z 31.01.2011). Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že štát nadobudol nehnuteľnosti konfiškáciou podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., k 01.03.1945. Konfiškácia rozhodnutím sa vzťahovala na celý majetok C.. R. L., pričom podľa uznesenia predsedníctva SNR č. 11987/45 sa C.. R. L. považoval za osobu maďarskej národnosti, a preto sa jeho majetok považuje za skonfiškovaný k uvedenému dňu. Bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa nachádza. Štát sa stal vlastníkom nehnuteľnosti okamihom konfiškácie a lesná organizácia konfiškované nehnuteľnosti od konfiškácie až do nadobudnutia vlastníctva vydržaním zo strany odporcu v 1. rade do roku 2005 užívala a spravovala. Ďalším spôsobom nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania sa už potom súd nezaoberal, keďže mal za preukázaný iný nadobúdací titul. K námietke odporcu v 1. rade, že navrhovateľovi bola priznaná v trestnom konaní náhrada škody titulom náhrady žalovaných nehnuteľností súd konštatoval, že určením vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľovi zaniká jeho nárok na priznanú náhradu škody vo výške 17.434,11 Eur, v opačnom prípade by došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja odporcovia. Odporca v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ mal možnosť využiť iný právny prostriedok ochrany svojho vlastníckeho práva a žalovať o vydanie nehnuteľností, a preto nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal na trestné konanie, v ktorom bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a bolo mu uložená povinnosť uhradiť poškodenej LESY SR škodu vo výške 27.317,40 Eur Na základe znaleckého posudku išlo o všeobecnú hodnotu lesných pozemkov. Rozsudok Okresného súdu v Nitre v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 11. 2012 a predstavuje neodstrániteľnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvého stupňa mal skúmať, či nárok navrhovateľa označeným trestným rozsudkom bol uspokojený alebo nie. Zároveň bol povinný skúmať iba to, do akej miery je rozhodnutie vydané v adhéznom konaní o nároku poškodeného na náhradu škody uspokojí nároky poškodeného v konaní o určenie vlastníckeho práva. Aby bol nárok uspokojený celkom, mal súd konanie zastaviť a nebol oprávnený priznať navrhovateľovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti. S poukazom na Nar. SNR č. 104/1945 uviedol, že súdu sa nepodarilo vykonať dôkaz o tom, že konfiškácia majetku C.. L. sa mala vzťahovať aj na katastrálne územie H., keďže sa netýkala celého majetku, ale iba poľnohospodárskeho majetku ležiaceho v jednotlivých katastrálnych územiach. Uznesenie Predsedníctva SNR je nadbytočné a právne neúčinné, lebo podľa § 1 ods. 4 prvej vety Nar. predsedníctva SNR 4/1945 sa považuje majetok takejto osoby konfiškovaný dňom účinnosti tohto nariadenia, a preto je uznesenie len deklaratórne. Súd prvého stupňa neuviedol ani obsah vyjadrenia prednostu Úradu Predsedníctva SNR, čo činí jeho závery nepreskúmateľné, pričom ani vyjadrenie prednostu samo osebe nesvedčí o tom, že boli splnené zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku, lesných pozemkov v H.. Takouto zákonnou podmienkou je iba existencia rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 Nar. SNR č. 104/1945 Sb. Uznesením Predsedníctva predsa nemohol byť konfiškovaný majetok C.. L. a tvrdenie súdu o neformálnom liste prednostu Úradu Predsedníctva SNR nemá právne záväznú povahu. Nar. SNR č. 104/1945 Zb. nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, iba politickým dokumentom bez právnych účinkov, a preto podľa neho konfiškácia majetku nemohla prebehnúť platne a účinne. Ku konfiškácii dochádzalo až na základe vydania individuálneho právneho aktu, rozhodnutia, ktoré nebolo fakultatívne, ale obligatórne konštitutívne, lebo až na základe jeho vydania a až od doby jeho vydania spadá dotknutá osoba pod pôsobnosť konfiškačného nariadenia. Preto bez vydania takéhoto rozhodnutia nebola splnená podmienka osobnej pôsobnosti nariadenia z titulu údajnej maďarskej národnosti, a preto konfiškácia majetku C.. L. nemohla platne a účinne prebehnúť. V tomto smere si súd prvého stupňa nesprávne vyložil ustanovenie § 1 ods. 1 písm. b/ a nasl. Nar. SNR č. 104/1945 Zb.. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu ohľadne uznesenia Predsedníctva SNR o tom, že sa považuje C.. R. L. za osobu maďarskej národnosti. Vo svetle uvedených záverov je konštatovanie súdu prvého stupňa vo všetkých smeroch nesprávne. Skutočnosť, že C.. R. L. sa považuje za osobu maďarskej národnosti je predpokladom konfiškácie jeho majetku a nie jeho dôsledkom. Uznesenie Predsedníctva SNR č. 11987/45 sa na predmetný lesný pozemok nevzťahuje, lebo nehnuteľnosti sú v k. úz. H.. Zo záveru súdu prvého stupňa, že určením vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľovi zaniká jeho nárok na priznanú náhradu škody opomína niekoľko závažných skutočností a to, že neskorší rozsudok vydaný v inom konaní nespôsobuje zánik práva právoplatne priznaného v skoršom súdnom konaní, ktorý je ďalej vymáhateľný formou núteného výkonu rozhodnutia, pričom rozsudok vydaný v trestnom konaní mal účinky na konanie pred Okresným súdom a znamenal neodstrániteľnú prekážku postupu konania. Súd sa nevysporiadal ani s otázkou súladu Nar. SNR č. 104/1945 Zb. s Ústavou Československa tak, ako to namietal vo svojich vyjadreniach, čím nedal odpoveď na jeho stanovisko. V tejto súvislosti poukázal na články 6, 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V zmysle vyššie uvedeného preto uzavrel, že súd prvého stupňa sa dopustil dvoch závažných pochybení, neskúmal a nepreukázal, že C.. R. L. dňa 01.11.1938 nemal československú štátnu príslušnosť po platnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku aplikoval ustanovenie § 1 ods. 1 písm. b/ uznesenia SNR č. 104/1945 Zb. čo je v rozpore s článkom 6 ods. 2 Dohovoru, pretože popiera princíp prezumpcie neviny a zároveň uplatňuje princíp kolektívnej viny, a zároveň uplatňuje diskriminačný princíp založený na národnostnom pôvode. V závere poukázal na článok 20 ods. 1, 4, 50 ods. 2 a nasledujúce ústavy Slovenskej republiky. Pochybenia Okresného súdu vzhliadol v tom, že citované ustanovenie Nar. SNR č. 104/1945 má diskriminačný charakter, vyvlastňuje bez akejkoľvek náhrady, neguje princíp prezumpcie neviny, a vytkol súdu, že nepostúpil návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska z dôvodu, že citované ustanovenie Nar. SNR je v rozpore s Ústavou. Odporca v 2. rade podaným odvolaním žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom bližšie zdôvodnenie odvolania nepodal vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade uviedol, že sa pripája k odvolaniu odporcu v 1. rade v celom rozsahu, nakoľko, ako je zrejmé z konania, kúpil od odporcu v 1. rade nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, pričom mu nebola zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by robila zmluvu neplatnou alebo prípadne by sa vyskytli nejaké pochybnosti. Uviedol, že ak súd rozhodne, že návrh je dôvodný, bude ho rešpektovať. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa voči nemu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozsudku. Vychádzal pritom z názoru, že v danej veci nejde o také spoločné procesné práva účastníkov konania, ktoré by vyplývali z hmotného práva (nejedná sa o nerozlučné spoločenstvo) a nejde o prípad upravený v § 212 ods. 2 písm. b) OSP. Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa dňa 20. januára 2010, ktorým sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu F., Správa katastra Q., kat. úz. H. na LV č. XXX, v registri parciel „C“ ako parc. č. 3485/1 - lesné pozemky o výmere 37074 m2. Návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosť je zapísaná vo vlastníctve odporcu v 2. rade, pričom ale jej vlastníkom je Slovenská republika, pretože nehnuteľnosť nadobudla od právneho predchodcu, Československej republiky, vrámci prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (ďalej len Záborový zákon). Vlastnícke právo štátu k zabranému majetku vzniklo konštitutívne priamo zo zákona bez toho, aby bolo potrebné na jeho účinnosť vyžadovať intabuláciu v pozemkových knihách. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v PKV vložke č. 354 pre kat. úz. H. vo vlastníctve pôvodného vlastníka C.. R. L.. V PKV pod B č. 3 je vykonaný záznam, že nehnuteľnosti zapísané v PK vložke sú podľa § 5 Záborového zákona štátom zabrané a pozemkový úrad v Prahe ich zamýšľa prevziať. Podľa záznamu pod B č. 4 a 5 roku 1935 sa vymazuje poznámka zamýšľaného prevzatia v PK vložke č. 354 pod A 1 až 4, ktoré sa zapisujú do pozemnoknižnej vložky 644. Odpis sa netýka parcely č. 3485/1, ktorá naďalej zostáva zabratá podľa Záborového zákona. V PKV sa nenachádza zápis o ďalšom nakladaní, keďže zápisy sa zapisovali iba do 01.04.1964. Dňa 13.12.2004 bola pred Notárskym úradom JUDr. Jána Bošku spísaná notárska zápisnica N 170/04, Nz 89516/04, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie odporcu v 1. rade o vydržaní vlastníckeho práva k parc. č. 3485/1 v kat. úz. H. o výmere 37074 m2 a zapísané do Katastra nehnuteľností. V roku 2007 vlastníctvo k nehnuteľnosti previedol na odporcu v 2. rade. Navrhovateľ popieral obsah notárskej zápisnice a v ňom uvedený spôsob, akým mal navrhovateľ v 1. rade nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku s poukazom na to, že tieto skutočnosti alebo tvrdenia neboli ničím preukázané, naopak dňom zápisu poznámky prevzatia štátom do PKV podľa zákona č. 215/1999 akékoľvek nakladanie s majetkom pôvodným vlastníkom podliehalo schvaľovaciemu úkonu pozemkového úradu, čo nebolo preukázané. V priebehu konania navrhovateľ poukázal na to, že majetok C.. R. L. bol konfiškovaný, pričom konfiškácia bez ohľadu na to, že sa nenašli doklady týkajúce sa katastrálneho územia H., ktorého sa sporná parcela týkala, sa vzťahovala na celý jeho majetok, vrámci celej SR, konfiškácia nastávala zo zákona a nebolo potrebné ju vyznačovať. Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť. Odporca v 1. rade tvrdil, že Záborový zákon neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože štát získaval len právo zabrať a prideľovať zabratý pozemkový majetok, ktorý nebol povinný prevziať. So zabratými pozemkami disponoval, ale bez toho, aby sa uskutočnilo osobitné prevzatie pôdy vo všeobecnom záujme, napríklad za účelom vyvlastnenia. Zápis záboru v pozemkovej knihe znamenal len blokáciu dispozičného práva a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo. Poukázal na to, že nakoľko navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo, nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto nemá ani naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Zdôraznil, že nehnuteľnosti vydržal odporca v 1. rade, pretože gróf L. ho uznal za svojho syna a previedol na neho svoje nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade poukázal na to, že nehnuteľnosti kúpil v decembri roku 2004 od odporcu v 1. rade, ktorý bol zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely č. 3485/1 - lesné pozemky o výmere 37074 m2 v kat. úz. H. zapísaných na LV č. XXX. Odvolací súd hodnotiac predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných skutkových zistení, ako aj platnej právnej úpravy dospel v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa k záveru, že vo vzťahu k odporcovi v 2. rade bol návrh podaný dôvodne. Súd prvého stupňa v tomto smere vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe neho dostatočne zistil skutkový stav a z neho vyvodil i správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Súd prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho názoru, že v posudzovanej veci spornú nehnuteľnosť nadobudol štát konfiškáciou podľa Nar. SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení Nar. č. 64/1946 Sb.. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zápis, že v pzkn. vl. č. 354 pre kat. úz. H. pod B 3 vyznačený zábor na okrem iného aj parc. č. 3485/1 nemal za následok zrušenie vlastníckeho práva pozemnoknižného vlastníka priamo zo zákona a ani nadobudnutie vlastníctva štátu. V zmysle § 5 zák. č. 215/1919 Sb. totiž záborom nadobudla Československá republika iba právo zabraný majetok prenajímať alebo prideľovať. K nadobudnutiu vlastníckeho práva pre štát mohlo dôjsť na návrh Pozemkového úradu (§ 26 zák. č. 329/1920 Sb.). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že majetok grófa L. bol konfiškovaný. O jeho konfiškácii rozhodlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením pod č. 11987/45 dňa 07. augusta 1945 a 14. augusta 1945. Z uznesenia vyplýva, že s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy sa konfiškuje všetok pôdohospodársky majetok patriaci C.. R. L. a vdove U. U. rod. L. a O. U. v kat. úz. D., D., H., J. v okrese U., T. v okrese H., M., M. P. a H. v okrese W. E. a to knihovaný aj neknihovaný pod dočasnou národnou správou. Uznesenie bolo vydané v zmysle § 1 ods. 1, písm. a/, b/, d/ Nar. SNR č. 4/1945 Sb.. Dňa 22. septembra 1945 Predsedníctvo SNR sa uznieslo, že podľa § 1 písm. d/ Nar. SNR č. 4/1945 Sb. n. sa konfiškuje bez náhrady pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok C.. R. L., vdovy U. U. a U. O. v kat. úz. M. P.. V zmysle Nar. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktorý zrušil Nariadenie Predsedníctva SNR č. 4/1945 bol C.. R. L. konfiškovaný majetok ako zradcovi a nepriateľovi slovenského národa, pričom nebolo podstatné akej bol národnosti (§ 1 ods. 1 písm. d/ Nar. Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. SNR). Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že konfiškácia majetku podľa Nar. č. 104/1945 Sb. bola zákonným aktom, ktorý v súčasnosti nie je možné posudzovať. Ku konfiškácii dochádzalo spravidla priamo zo zákona rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady (§ 1 ods. 4 Nar. č. 4/1945 Sb. a majetok takej osoby sa považoval skonfiškovaný dňom účinnosti citovaného nariadenia, teda 01. marca 1945. Z ustanovenia § 1 ods. 1 Nar. č. 104/1945 Sb. SNR vyplýva, že s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, z čoho vyplýva, že sa konfiškoval celý majetok osoby podliehajúcej konfiškácii. Z tohto aspektu je potom potrebné posúdiť aj žalobou uplatnený nárok týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. H., ku ktorým sa vykonaným dokazovaním nepodarilo zadovážiť konfiškačné rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že konfiškácia sa vzťahovala na celý majetok osoby podliehajúcej konfiškácii, a preto konfiškácii podliehal aj majetok C.. L., nachádzajúci sa v kat. úz. H.. Pokiaľ odporca v 1. rade poukazoval na to, že C.. L. nebol osobou maďarskej národnosti, resp. táto skutočnosť nebola preukázaná, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase rozhodovania o konfiškovaní a rozdelení pôdohospodárskeho majetku, podľa ktorého rozhodnutie o tom, koho treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti a za zradcov a nepriateľov slovenského národa prislúchalo rozhodnúť predsedníctvu Slovenskej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podaný v dohode s Povereníctvom SNR pre veci vnútorné. Túto skutočnosť neprináleží preskúmavať v súčasnosti súdom, keďže konfiškačné rozhodnutie bolo správnym aktom, ktorého vecnú správnosť ani všeobecný súd nie je oprávnený preskúmať. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, že aj keď v rozhodnej dobe pre nadobudnutie vlastníckeho práva bolo potrebné zápis do pozemkovej knihy, z intabulačného princípu existoval celý rad výnimiek a keďže konfiškácia nastávala zo zákona, štát nadobudol vlastníctvo nehnuteľností bez toho, aby bolo potrebné nehnuteľnosť zapísať do pozemkovej knihy. K námietkam odporcu uvádzaným v odvolaní o povinnosti súdu skúmať, či bol nárok na náhradu škody splnený, čo by bol dôvod pre zastavenie konania je potrebné uviesť, že otázka náhrady škody, priznanej v trestnom konaní, nebráni tomu, kto sa považuje za vlastníka nehnuteľnosti podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, pretože v trestnom konaní sa riešia otázky trestnej zodpovednosti subjektu za porušenie práv, ktoré sa v prípade ich spornosti riešia v občianskoprávnom konaní. V trestnom konaní bol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody spôsobenú nielen za nehnuteľnosti v kat. úz. H., ale aj ďaľších,, napr. v kat. území T.,. M. P. a výška škody bola vyčíslená znalcami pre účely trestného konania. Rozsudok súdu v trestnom konaní nezakladá prekážku veci právoplatne rozsúdenej, ale v zmysle § 135 OSP znamená, že súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Odvolací sú nevzhliadol dôvod ani na prerušenie konania z dôvodu § 109 ods. 1 psím. b) OSP, pretože posúdenie otázky ústavnosti nar. Nar. SNR č. 104/1945 Sb. vzhľadom na doterajšiu ustálenú súdnu prax a výklad tohto nariadenia k posudzovanej problematike danej veci nepovažoval za rozporný s ústavou. Odporca v 2. rade, ktorý je zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľností, vlastnícke právo nadobudol kúpnou zmluvou odporcu v 1. rade zo dňa 13.02.2007, ktorá bola zapísaná pod V 303/07. Odporca v 1. rade, ako bolo uvedené vyššie, nehnuteľnosť nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva prehláseného do notárskej zápisnice N 270/04, NZ 89516/04, spísanej notárom JUDr. Jánom Boškom, dňa 13. 12. 2004. Odporca v 1. Rade v zápisnici prehlásil, že splnil podmienky vydržania podľa § 136 Občianskeho zákonníka, predmetný pozemok pôvodne vlastnil jeho starý otec C... R. L., išlo o pozemok zapísaný v pkn. vl. č. 354, v kat. úz. H. H. C.. Pozemok nepísomným darom previedol na svojho syna a jeho otca M. L., všetko k rukám jeho matky, už v tom čase nebohej O., rod. R.. Rovnakým spôsobom pozemok po nežnej revolúcii jeho otec previedol na neho nepísomným darom v celosti. Na základe uvedeného vyhlásenia notárskej zápisnice bol odporca v 1. rade zapísaný ako vlastník nehnuteľností v LV č. XXX. V priebehu konania bol odporca v 1. rade v konaní sp. zn. 1T/23/2010 uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona za to, že vyhlásil pred notárom osvedčenie o užívaní nehnuteľností ako právny nástupca nebohého R. L., pričom splnil podmienky pre vydržanie v zmysle § 134 OZ. V trestnom konaní bolo preukázané, že pre účely osvedčenia o vydržaní uviedol nepravdivé údaje o právnom nástupníctve a použil upravený krstný list s nelegálne dopísaným menom C.. R. L., nepravdivé údaje o dobromyseľnom užívaní nehnuteľností, vrátane nehnuteľnosti v kat. úz. H., ktorá je predmetom tohto konania. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa správne konštatoval, že vzhľadom na to, že odporca v 1. rade bol uznaný vinným z vyššie uvedeného trestného činu, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a preto s ňou nemohol ani ďalej nakladať a previesť ju na odporcu v 2. rade. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že odporca v 2. rade nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo od odporcu v 1. rade, pretože na danú vec sa vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva a to zásada „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv než sám má). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného (pravého) vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (porovnaj uznesenie ÚS SR Z 10.02.2010 I. ÚS 50/10). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa žalobou uplatnený nárok právne posúdil a vyhodnotil vo vzťahu k odporcovi v 1. rade. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa iba konštatuje, že odporca v 1. rade nevydržal parcelu č. 3485/1 o výmere 37.074 m2, a preto nemohol byť zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 1. rade nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností práve v dôsledku vyššie uvedeného prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou na odporcu v 2. rade. Súd prvého stupňa sa z tohto pohľadu nezaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade a otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vo vzťahu k tejto procesnej strane. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere postráda akékoľvek skutkové a právne závery a nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a absencie vyššie uvedených právnych záverov podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.