Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201086 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4012201086.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Š. U., nar. XX.XX.XXXX, D. Q. XXXX/XX, X., zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Kanthová, Župná 20, Komárno, proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, Námestie M. R. Štefánia 9, Komárno, v konaní proti nečinnosti odporcu, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd návrh z a m i e t a . Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 17.12.2012 označeným ako žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne vo veci UR/2009/008309 v spojení s konaním vedeným pod č. j. OU/2011/001243 zo dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť „vydať rozhodnutie, v ktorom podľa ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov účinného do 31.10.2009, uzná nárok navrhovateľa na započítanie dĺžky služobnej praxe za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2012 vo výške 13 % z tarifnej mzdy navrhovateľa“. V petite svojho návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že „presnú výšku náhrady škody a príslušenstva (výšku úrokov z omeškania) navrhovateľ upresní v priebehu konania“. Navrhovateľ sa podaným návrhom tiež domáhal náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ešte dňa 02.11.2009 doručil odporcovi potvrdenie Colného riaditeľstva SR, a to za čelom započítania dĺžky služobnej praxe v súlade s ustanovením § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z potvrdenia vyplýva, že žalobca vykonával štátnu službu colníka v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. v dobe od 01.09.1991 do 31.12.2004, čiže 13 rokov a 126 dní. Odporca v rovnaký deň listom č. j. UR/2009/008309 oznámil navrhovateľovi, že ním vykonávaná štátna služba colníka bola štátnou službou podľa osobitného predpisu, ktorú nie je možné započítať do dĺžky služobnej praxe podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Navrhovateľ s týmto stanoviskom nesúhlasil, a preto dňa 28.10.2011 podal žiadosť o prehodnotenie služobnej praxe. Odporca navrhovateľa listom zo dňa 16.11.2011 upovedomil o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia v tomto správnom konaní začatom dňom 28.10.2011 na základe návrhu navrhovateľa na 60 dní a listom zo dňa 21.11.2011 ho vyzval na doloženie jeho žiadosti dokladmi o dĺžke štátnozamestnaneckého pomeru. Dňa 06.12.2011 navrhovateľ doplnil svoju žiadosť potvrdením Colného riaditeľstva SR, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vykonával prácu v služobnom pomere colníka v colnej správe od 01.09.1991 do 30.06.1998 v pracovnom pomere a od 01.07.1998 do 31.12.2004 v služobnom pomere, čiže 15 rokov a 122 dní. Odporca listom č. j. OU/2009/00092 - 33 a OU/2011/001243 zo dňa 14.12.2011 označeným ako Prehodnotenie započítania služobnej praxe navrhovateľovi oznámil, že nespĺňa podmienky na započítanie služobnej praxe. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že do služobnej praxe štátneho zamestnanca možno započítať iba štátnu službu vykonávanú v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z. z., a keďže v danom prípade išlo o vykonávanie štátnej služby v služobnom pomere, túto nemožno považovať za vykonanie štátnej služby v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhovateľ v návrhu zdôraznil, že z listu odporcu zo dňa 16.11.2011 jednoznačne vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 28.10.2011 bolo začaté správne konanie vo veci žiadosti o prehodnotenie započítania služobnej praxe, v ktorom malo byť o žiadosti navrhovateľa rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu. Odporca však o predmetnej žiadosti opakovane rozhodol bez vydania rozhodnutia v rozpore s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ vidí nesprávny úradný postup odporcu, resp. jeho nečinnosť v tom, že tento správny orgán na základe žiadosti navrhovateľa začal správne konanie, avšak po zadovážení podkladov pre rozhodnutie a po vyhodnotení dôkazov vo veci nevydal rozhodnutie. Nevydaním rozhodnutia boli porušené práva žalobcu a bola mu spôsobená škoda tým, že proti oznámeniu stanoviska prvostupňového správneho orgánu nemohol podať odvolanie, v dôsledku čoho si nemohol uplatniť mzdové nároky za obdobie, v ktorom vykonával štátnu službu ako colník colnej správy. V ďalšej časti odôvodnenia svojho návrhu navrhovateľ uvádza právne argumenty, na základe ktorých by podľa jeho názoru malo byť sporné obdobie považované za štátnu službu na účely započítania služobnej praxe. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátkou, a to už v čase podania návrhu na začatie konania. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26C/68/2012 - 27 zo dňa 08.04.2013 navrhovateľa vyzval, aby uviedol aký konečný návrh robí (t. j. špecifikoval petit žaloby a uviedol ako navrhuje aby súd rozhodol o jeho podaní), a súdu predložil takto doplnenú a opravenú žalobu v dvoch vyhotoveniach. Súd uvedené vady navrhovateľovi uložil odstrániť v lehote 20 dní od doručenia uznesenia pod následkom zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p.. Súd v odôvodnení tohto uznesenia zdôraznil, že navrhovateľom formulovaný konečný návrh (petit) považuje za nedostatočne určitý a nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, či sa navrhovateľ domáha konania a rozhodnutia podľa § 250t O. s. p., t. j. konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo konania o náhradu škody, prípade či si zároveň uplatňuje oba nároky. Navrhovateľ totiž náhradu škody a príslušenstvo žiadnym spôsobom nevyčíslil a ani z obsahu podaného návrhu a skutkových tvrdení nebolo zrejmé, že by sa náhrady škody skutočne aj domáhal a škodu nejakým spôsobom skutkovo popísal. Z navrhovateľom opísaného skutkového stavu veci je zrejmé, že tento poukazuje na nečinnosť žalovaného správneho orgánu. Spôsobená škoda je v podaní spomenutá iba okrajovo, a to len pri konštatovaní navrhovateľa o tom, že nevydaním rozhodnutia žalovaný správny orgán porušil práva navrhovateľa a spôsobil mu škodu. Obsah podaného návrhu tak nekorešponduje so samotným petitom, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný. Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej advokátky upresnil petit návrhu tak, že sa domáha, aby bola odporcovi uložená povinnosť „vydať rozhodnutie, v ktorom podľa ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov účinného do 31.10.2009, uzná nárok navrhovateľa na započítanie dĺžky služobnej praxe za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2012“. Navrhovateľ vyslovene uviedol, že svojím návrhom sa podľa ustanovenia § 250t O. s. p. domáha konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Náhradu škody si neuplatňuje a v prípade úspechu v tomto konaní si tento nárok uplatní v osobitnom konaní. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2013 sa k takto upresnenému návrhu písomne vyjadril odporca. Potvrdil, že konanie vo veci sa začalo na základe písomného podnetu navrhovateľa zo dňa 28.10.2011. Osobitný predpis, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe neukladá povinnosť vydať správny akt formálneho charakteru s predpísanými obsahovými a formálnymi náležitosťami. Na základe celého režimu riešenia podnetu odporca zastáva názor, že jeho správny akt OU/2009/00092 - 33 zo dňa 14.12.2011 má charakter verejnomocenského aktu preskúmateľného súdom. Tento je určitý, nevyvoláva pochybnosti o právnom názore odporcu vo veci samej. Jeho jadrom sú ustanovenia právnych predpisov, o ktoré sa opiera, ako aj úvahy a zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú názor vyslovený v správnom akte. Odporca od prevzatia správneho aktu dňa 14.12.2011 do podania žaloby vadnosť tohto aktu nenapadol, a ani neinicioval doplňujúce konanie. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, a to podľa právnych záverov prezentovaných už v spomínanom správnom akte. Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ ním mienil iniciovať konanie proti nečinnosti odporcu. Túto nečinnosť žalovaného správneho orgánu navrhovateľ vidí v tom, že jeho podnet popísaný vyššie nebol v správnom konaní vybavený vydaním formalizovaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Akékoľvek predchádzajúce pochybnosti, či sa navrhovateľ mienil domáhať súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy postupom podľa § 250t O. s. p. boli odstránené podaním navrhovateľa zastúpeného advokátkou, ktorým odstraňoval vady svojho návrhu, a v ktorom jednoznačne a výslovne uviedol, že svojím návrhom sa podľa ustanovenia § 250t O. s. p. domáha konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Aký konečný návrh (žalobný petit) má návrh na začatie konania podľa § 250t O. s. p. obsahovať, je možné odvodiť zo znenia ustanovení § 250t ods. 1 a 4 O. s. p.. Z ich textu je zrejmé, že navrhovateľ sa môže v danom type konania domáhať toho, aby súd vyslovil povinnosť žalovanému správnemu orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Zo samotnej povahy tohto typu konania kategórie správneho súdnictva logicky vyplýva, že ak aj súd takémuto návrhu vyhovie, nie je oprávnený nečinnému správnemu orgánu nariadiť, ako má v danom správnom konaní o prejednávanej veci meritórne rozhodnúť. Kompetencia súdu je v tomto smere zákonom obmedzená na direktívne ukončenie nečinnosti orgánu verejnej správy a určenie lehoty, v ktorej je tento orgán povinný rozhodnúť. Petit návrhu navrhovateľa však uvedené princípy nerešpektuje. Navrhovateľ sa ním totiž domáha, aby súd žalovanému orgánu verejnej správy uložil jedinú povinnosť, a to vydať rozhodnutie, ktorým by bolo jeho žiadosti adresovanej tomuto orgánu v celom rozsahu vyhovené. Uvedené zreteľne vyplýva z petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi vydať rozhodnutie, v ktorom podľa ustanovení citovaných právnych predpisov uzná nárok žalobcu na započítanie dĺžky služobnej praxe za určité obdobie. Keďže súd nie je oprávnený v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy zasiahnuť do autonómie orgánu verejnej správy vo veci samostatne rozhodnúť, bolo potrebné návrh navrhovateľa posúdiť ako neprípustný, a už len z tohto dôvodu ho súd musel v zmysle § 250t ods. 4 posledná veta O. s. p. odmietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods. 1 veta prvá v súvislosti s § 250t ods. 7 O. s. p.).