Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/212/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201190 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014201190.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: AG STAVBET s.r.o., Odbojárov 461, Tovarníky, IČO 36 358 274, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. októbra 2014 č. 1100304/1/465339/2014, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. októbra 2014 č. 1100304/1/465339/2014 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 410,90 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2014 č. 1100304/1/465339/2014 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 30. 05. 2014 č. 9401402/5/2348420/2014/Hus, vydané podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur.
Žalobca v podanej žalobe zo dňa 18. 12. 2014 žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprávnosť tohto rozhodnutia vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia dôkazov, a to žalovaným, ako i správcom dane a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, pričom všetci dodávatelia potvrdili, že pre žalobcu vykonali práce, resp. dodávali tovar, len v prípade spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. správca dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia neuznal a dodatočným platobným výmerom zo dňa 23. 05. 2012 mu vyčíslil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur, pričom žalovaný toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 10. 09. 2012. Na základe žaloby podanej žalobcom v konaní pod sp. zn. 11S/5/2013 Krajský súd v Nitre rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012 a vec sa vrátila do štádia vyrubovacieho konania, ktorého výsledkom je nové rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014.
Správca dane v dôsledku tohto procesného postupu vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré však podľa názoru žalobcu neprinieslo také výsledky, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal skutočnosti
požadované v ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že ako dôkaz predložil všetky listiny, ktorými disponoval a ktorými objektívne mohol disponovať. Skutočnosť, že zdaniteľné plnenie prijal tak, ako to bolo deklarované v listinách, preukazujú i iné dôkazy produkované v daňovom konaní a naopak, nič nesvedčí tomu, že by išlo o podvodné konanie, ktorého súčasťou by bola táto transakcia a dokonca, že by žalobca ako zdaniteľná osoba o tom vedel alebo mal vedieť.
V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že ako dôkaz predložil žalovanému listiny (zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach na stavbe TOP REFAL Tovarníky za obdobie 02. - 30. 06. 2008 medzi TOP REFAL Tovarníky ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom, súpis vykonaných prác, odberateľskú faktúru č. 1280149 pre TOP REFAL, zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach na stavbe TOP REFAL Tovarníky za obdobie 01. - 30. 06. 2008 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a TOP REFAL ako objednávateľom, súpis vykonaných prác, písomné vyjadrenie o tom, že predmetné práce, resp. ich vykonanie žalobca zabezpečil v subdodávke cez spoločnosť CHEROKEE, s.r.o.), napriek tomu však žalovaný namietal, že žalobca vierohodne a jednoznačne nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t.j. dodanie stavebných prác spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., a to s poukazom na výpoveď, resp. opakovanú výpoveď svedka Milana Valenta a výpoveď svedka Jozefa Kmeťku. Milan Valent bol prvýkrát vypočutý dňa 22. 09. 2011 (3 a pol roka potom, ako bolo vykonané zdaniteľné plnenie) a druhýkrát bol vypočutý dňa 18. 03. 2014 (po šiestich rokoch od zdaniteľného plnenia), a to za situácie, že nemal možnosť si občerstviť svoju pamäť nazretím do dokladov, ktoré už odovzdal novému konateľovi spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22. 09. 2011 svedok Milan Valent vypovedal, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, pričom v čase jeho uskutočnenia bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Spôsob, akým táto spoločnosť zabezpečovala vykonanie prác, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia bol výlučne v jeho právomoci. Akí pracovníci, alebo koho si spoločnosť najímala na výkon prác, žalobcu nezaujímalo, nebola to ani jeho zodpovednosť a reálne nemohol ovplyvniť vnútorné obchodné rozhodnutia tejto spoločností. Pôvodné tvrdenie svedka Milana Valenta, že on len zohnal ľudí a práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., je podľa názoru žalobcu jeho účelové tvrdenie, ktoré sa nedá použiť ako relevantný dôkaz v daňovom konaní vzhľadom na jeho rozpornosť s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil (faktúra, súpisy prác, ktoré boli odovzdané v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia a ktoré boli všetky podpísané vtedajším konateľom tejto spoločnosti) a na takejto argumentácii nemožno postaviť záver o tom, že zo strany tejto spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu ako to urobil správca dane.
Pri opätovnom výsluchu svedok Milan Valent dňa 18. 03. 2014 uviedol, že konateľom spoločnosti bol do roku 2009 a doklady už nemá, pretože tieto odovzdal a na väčšinu okolností si už nespomína. Potvrdil vykonanie prác, ich druh a spôsob výkonu si už nepamätal a nevedel uviesť, čo správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu. Takýto záver z výsluchu svedka Milana Valenta však nemožno urobiť i vzhľadom na časový odstup od vykonaných prác. Závery správcu dane a žalovaného však nie sú ničím podložené a daňové orgány mohli k svojim záverom dospieť iba za podmienky jednostranného hodnotenia dôkazov a zohľadnenia na ťarchu žalobcu tých skutočnosti, ktoré nastali nezávisle od žalobcu a na ktoré žalobca nemal žiadny dosah.
Výklad, ktorý žalovaný použil na zdôvodnenie svojho rozhodnutia a v ktorom poukázal i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Afs 73/2008 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a naviac žalovaný si výklad týchto rozhodnutí a ich aplikáciu v predmetnej veci značne prispôsobuje. Ani jedno z týchto rozhodnutí podľa názoru žalobcu nepodporuje stanovisko žalovaného, ktoré prezentuje v napádanom rozhodnutí a žalovaný si z týchto rozsudkov vzal len jednu ich časť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Afs 73/2008, nie je preukázané, že označený dodávateľ službu neprijal tak, ako bola deklarovaná. K záveru o neprijatí služby nemožno prísť na základe vykonaných dôkazov, pokiaľ sú tieto dôkazy vyhodnocované objektívne a s ohľadom na časové hľadisko. O žiadnom podvodnom konaní v čase obchodného vzťahu so spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. nebolo možné hovoriť a neboli ani náznaky takéhoto konania. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen hovorí o tom, ako sa má vykladať Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme DPH a s takýmto výkladom možno iba súhlasiť. Predmetný rozsudok hovorí aj o druhej podmienke - že táto skutočnosť (t. j. zdaniteľné plnenie) predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. V predmetnej veci však takáto situácia nebola preukázaná.
Po právnej stránke žalobca v podanej žalobe poukázal na ust. § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že správca dane ako i žalovaný svoje závery výlučne opreli iba o výsluch dodávateľa žalobcu, ktorý pritom vyhodnotili jednostranne a na ťarchu žalobcu, i keď zo zistených skutočností takýto záver nemožno vykonať.
K porušeniu práv v napádanom rozhodnutí a vyhodnoteniu dôkazov žalobca uviedol, že rozpor sa týkal len zdaniteľných plnení prijatých od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., a to napriek tomu, že v priebehu konania nebolo spochybnené, že práce boli reálne vykonané. V rámci zisťovania skutkového stavu správca dane vo vzťahu k zdaniteľným plneniam od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. vykonal úkony, ktoré nesprávne skutkovo vyhodnotil. Uvedené sa týka miestneho zisťovania vykonaného dňa 23. 08. 2011 na adrese tejto spoločnosti, kedy sa tam už spoločnosť nenachádzala. Bolo však potrebné zisťovať, či sa tam spoločnosť nachádzala v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a nie, či sa tam nachádza po viac ako 3 a pol roku po uskutočnení zdaniteľného plnenia. Nesprávne skutkové vyhodnotenie sa týka i výpovede svedka Milana Valenta zo dňa 22. 09. 2011 a 18. 03. 2014 (z dôvodov vyššie uvedených) a výpovede súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Jozefa Kmeťka. Výsluch tohto svedka nie je možné zohľadniť, nakoľko konateľom spoločnosti sa stal až od septembra 2009, teda rok a pol po uskutočnení zdaniteľného plnenia a žiadnym spôsobom nesúvisí so skutočnosťou, či bolo spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. uskutočnené zdaniteľné plnenie pre spoločnosť žalobcu. Spoločnosť žalobcu nemohla v júni 2008 predpokladať, ako vtedajší spoločník a konateľ Milan Valent so spoločnosťou naloží. Výsluch bývalého konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Milana Valenta (ktorý tvrdil, že doklady odovzdal novému konateľovi) je v rozpore s výsluchom súčasného konateľa spoločnosti Jozefa Kmeťka (ktorý toto poprel). Je zjavné, že niektorá z týchto osôb neuvádza pravdivé údaje. Z uvedených dôvodov potom žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, pokiaľ sa jednalo o dodávky poskytnuté spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., pričom toto vyhodnotenie dôkazov bolo robené jednoznačne v neprospech žalobcu, hoci všetky dôkazy (až na časti prednesu Milana Valenta do zápisnice) svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané a taktiež bola riadne vykonaná i platba zaň. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2014, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/ OSP.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2015, v ktorom poukázal na výsledky vykonanej daňovej kontroly u žalobcu, ktoré odôvodňovali vydanie rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru) zo dňa 23. 05. 2012 a vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur, proti čomu sa žalobca odvolal a žalovaný toto rozhodnutie dňa 10. 09. 2012 potvrdil. Na základe žaloby podanej žalobcom sa na Krajskom súde v Nitre viedlo konanie pod sp. zn. 11S/5/2013 a súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný ako odvolací orgán zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 23. 05. 2012, ktorý potom dokazovanie doplnil, resp. vykonal ďalšie dokazovanie. Po jeho vykonaní spísal dňa 26. 05. 2014 so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli zástupcovia žalobcu oboznámení s vykonaným dokazovaním a so zisteniami správcu dane, pričom k obsahu zápisnice nemali žiadne námietky ani návrhy. Následne správca dane po doplnení dokazovania vydal dňa 30. 05. 2014 ďalšie rozhodnutie, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur a žalovaný na základe odvolania žalobcu toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2014.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Asf/73/2008, v ktorom sa uvádza, že ak je platiteľ v pozícii odberateľa, potom preukazuje, že zdaniteľné plnenie prijal tak, ako bolo deklarované. Ak bolo preukázané, že označený dodávateľ službu neprijal tak, ako bola deklarovaná a daňovým subjektom označený dodávateľ bol jeho bezprostredným dodávateľom je logické, že pre unesenie dôkazného bremena nepostačia formálne doklady, ale tento zjavný rozpor musí byť objektívne vyvrátený. Správca dane v súlade s ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dbal nato, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nespolupracoval so správcom dane tak, ako mohol alebo mal (svedeckých výpovedí sa buď nezúčastnil alebo nemal na svedkov nejaké
otázky). V prípade žalobcu nebolo faktické prijatie zdaniteľného plnenia od platiteľa deklarovaného na daňových dokladoch preukázané a predložené dôkazné prostriedky vyhodnotené v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi neobstáli, pričom iný dôkaz žalobca napriek svojim tvrdeniam nepredložil. Zistenie, že daňové doklady formálne z hľadiska náležitostí zodpovedajú zákonnej úprave, nie je samo osebe spôsobilé preukázať prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 5Sžf/97/2009 a sp. zn. 6Sžf/37/2011, z ktorých možno vyvodiť záver, že nie je nepostačujúce, ak si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry a predložil iba faktúru, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V posudzovanej veci bolo potrebné a podstatné preukázať, že plnenie deklarované na daňových dokladoch bolo skutočne prijaté, a to od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na predložených dokladoch. Z priebehu vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bolo umožnené brániť svoje práva, predkladať dôkazy navrhované k jeho tvrdeniam. Spôsob, akým správca dane vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a jeho zákonnosť má oporu v spise a je výsledkom logického uvažovania.
Výpoveď svedka Milana Valenta, či už v pôvodnom alebo v opakovanom konaní je nedôveryhodná a daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali na rozpory vo výpovedi tohto svedka, ktorý si na niektoré skutočnosti spomínal celkom presne a na iné si nepamätal vôbec. Správca dane nespochybnil, že práce boli dodané, dokazovaním však preukázal, že tieto práce nevykonal na faktúrach uvedený dodávateľ. Tejto skutočnosti prisvedčil i sám konateľ dodávateľa Milan Valent, keď potvrdil, že práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., ale ľudia, ktorých zohnal (nepamätá si, ako ich zabezpečil, nevie, aké konkrétne práce sa vykonávali na jednotlivých stavbách, ktoré boli fakturované žalobcovi), pričom to boli rôzni chlapi z pohostinstva. Z takto vykonaného dokazovania je potom preukázateľné, že práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., teda subjekt deklarovaný na dokladoch predložených k daňovej kontrole. Z výpovede Jozefa Kmeťka je celkom zrejmé, že táto osoba predstavuje, „bieleho koňa“, ktorý nejaké „papiere“ podpísal, ale žiadne účtovné, ani iné daňové dokumenty týkajúce sa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. neprevzal a o tomto daňovom subjekte ani nič nevie. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednostranne a na ťarchu žalobcu. Správca dane vykonal všetky úkony, ktoré vykonať mohol, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca predložil k daňovej kontrole doklady, ktorými preukazoval oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Výpoveď svedka Jozefa Kmeťka ako súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. mala vplyv na závery správcu dane v tom zmysle, že sa mu nepodarilo získať doklady od deklarovaného dodávateľa, aby mohol konfrontovať doklady predložené ku kontrole žalobcom s dokladmi založenými v evidencii spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., a tým posúdiť reálnosť tvrdení žalobcu o oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za dodané služby. Žalovaný bol toho názoru, že je zrejmý rozpor medzi tvrdeniami bývalého a súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., ale správca dane, ani žalovaný nemajú oprávnenie ani postavenie orgánu činného v trestnom konaní, aby mohli preukázať, ktorá z vypočúvaných osôb vypovedala pravdivo a ktorá klamala. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ktoré žalobca preukázal listinnými dôkazmi, ako to uvádza v žalobe. Je pravdou, že žalobca predložil zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach, súpis vykonaných prác, faktúry, protokoly o vykonaných prácach, zmluvy a doklady o zaplatení. Správca dane však vzal do úvahy nielen žalobcom predložené listinné dôkazy, ale všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca mal sám preukázať, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v postavení subjektov zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom bolo definované zneužitie práva. Uviedol, že posúdil všetky okolnosti uplatnenia odpočítania dane žalobcom a predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie žalobcu viedlo k takému cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré viedli žalovaného k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na predloženej faktúre. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 25. 07. 2008 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 a dňa 30. 07. 2008 podal dodatočné daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie, v ktorom uviedol základ dane 9.725.184,- Sk, daň 1.847.788,- Sk, odpočítanie dane celkom 18,- Sk (10 %), 1.112.480,- Sk (19 %), vlastná daňová povinnosť v sume 735.290,- Sk, vlastná daňová povinnosť na úhradu 735.290,- Sk, daň na úhradu v sume + 194.964,- Sk. Správca dane vykonal na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 28. 03. 2011 v roku 2011 a 2012 u žalobcu daňovú kontrolu (začala sa 30. 05. 2011, kedy bola s konateľmi spoločnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní), predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008.
Dňa 22. 09. 2011 bol za účasti vtedajšieho konateľa spoločnosti žalobcu Štefana Uhlára (ktorý nemal na svedka žiadne otázky) ako svedok vypočutý Milan Valent, ktorý uviedol, že v roku 2008 spoločnosť nemala zamestnancov, väčšinou sa zaoberala predajom obuvi a poskytovaním ľudí na pomocné stavebné práce. Potvrdil, že vystavili faktúry č. 212008, 7/2008, 200805/7, 30062008, 30072008 a 28082008 pre spoločnosť žalobcu, ktoré boli uhradené u neho doma v hotovosti p. Chlapovičom, s ktorým taktiež jednal pri objednávaní, vykonávaní a odovzdávaní prác a nepamätal sa, aké konkrétne práce boli vykonané na objekte TOP REFAL Tovarníky, Hospodársky dvor Jacovce a PD Šalgovce. Všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti Jozefovi Kmeťkovi. Práce vykonávali ľudia, ktorých zohnal, ich mená si už nepamätá, ani to, akým spôsobom ich zabezpečil, pričom materiál na vykonanie prác zabezpečovala spoločnosť žalobcu.
V priebehu daňovej kontroly správca dane v podaní zo dňa 11. 10. 2011 žiadal žalobcu, aby preukázal, že prijaté služby od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. použil výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, t.j. na účely svojej ekonomickej činnosti a za tým účelom predložil okrem iného i menný zoznam pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali s uvedením, akú konkrétnu činnosť vykonávali, stavebný denník k jednotlivým stavbám, rozpis, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. na stavbách TOP REFAL Tovarníky, PD Šalgovce a Hospodársky dvor Jacovce, aby preukázal, kto bol dodávateľom materiálu na stavebné práce, kde bol materiál uskladnený, kto zabezpečoval jeho prepravu, kto práce objednal, kontroloval, prevzal, od koho a pod.
Žalobca reagoval v podaní zo dňa 14. 11. 2011, pričom k faktúre č. 30062008 týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia jún 2008 uviedol, že práce boli uskutočnené na stavbe TOP REFAL Topoľčany, a to pomocné práce búranie vrátnice, vyvážanie sutiny, vonkajšie omietky SO-03. Práce za dodávateľa odovzdal p. Valent a prevzal p. Chlapovič, pričom úhrada faktúry bola v hotovosti (peniaze odovzdal p. Chlapovič a prijal p. Valent). V pripojenej faktúre č. 30062008 zo dňa 01. 07. 2008 na sumu 243.831,- Sk (cena bez DPH 204.900,- Sk, DPH 38.931,- Sk) je ako zhotoviteľ uvedená spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. a objednávateľ žalobca. Faktúra mala byť zaplatená prevodným príkazom. V zisťovacom protokole o vykonaných stavebných prácach, opatrenom pečiatkami spoločností a nečitateľnými podpismi (za zhotoviteľa spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. a za objednávateľa žalobca) za obdobie 02. - 30. 06. 2008 je uvedená stavba TOP REFAL Tovarníky, pričom k tomuto protokolu žalobca pripojil súpis vykonaných prác zo dňa 01. 07. 2008 za vyššie označené obdobie a na vyššie označenej stavbe. Žalobca ďalej predložil i faktúru č. 1280287 zo dňa 10. 07. 2008 na sumu 1.920.690,90 Sk, ktorú vystavil ako dodávateľ pre odberateľa L. N. TOP-REFAL, Tovarníky za práce na stavbe: Areál TOP-REFAL, práce a dodávky HSV a k tejto faktúre predložil i zisťovací protokol zo dňa 03. 07. 2008, dva zisťovacie protokoly zo dňa 04. 07. 2008 a tri súpisy vykonaných prác.
Dňa 16. 11. 2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu, ktorí boli oboznámení s doterajším priebehom daňovej kontroly a vykonaným dokazovaním, pričom ohľadom preverovania uskutočnenia zdaniteľných obchodov spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. poukázali na svoje písomné vyjadrenie, ktoré podali na základe výzvy správcu dane (vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2011).
Dňa 20. 03. 2012 bol predvedený na pojednávanie Jozef Kmeťko (konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o.), ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti je od novembra 2009, bývalého konateľa (Milan Valent) nepozná, neprevzal od neho žiadne listiny, jednal s T. W., ktorý vybavoval prepis a taktiež i platil.
Dňa 18. 04. 2012 bol spísaný protokol (v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012) o výsledku zistenia z daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt si odpočítal daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 z faktúry č. 30062008 od dodávateľa CHEROKEE, s.r.o. s
dátumom zdaniteľného obchodu 30. 06. 2008 za stavebné práce v hodnote 204.900,- Sk - základ dane a daň z pridanej hodnoty vo výške 38.931,- Sk, t. j., spolu 243.831,- Sk. Z protokolu ďalej vyplýva, že žalobca a jeho dodávateľ relevantnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázali vznik daňovej povinnosti u dodávateľa pri dodaní služieb, v dôsledku čoho správca dane neuznal právo na odpočítanie dane 38.931,- Sk. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 22. 05. 2012. Žalobca v podaní zo dňa 02. 05. 2012 namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkazy, ktoré mu boli predložené a vyvodil z nich nesprávne skutkové a následne i právne závery. Uviedol, že spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. vykonávala pre nich v subdodávke viaceré práce na viacerých akciách, pričom bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú zároveň predkladajú. Správcovi dane žalobca vytkol, že neprihliadal k listinným dokladom, ale zato prihliadol predovšetkým k výpovedi bývalého konateľa Milana Valenta, ktorý uviedol, že práce boli vykonané, nie však jeho spoločnosťou, ale ľuďmi, ktorých zohnal a ďalej neidentifikoval. Žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech s poukazom na to, že všetky listinné doklady podpisoval konateľ dodávateľa a jeho výpoveď v tom zmysle, že práce nevykonávala jeho spoločnosť, ale iní ľudia, ktorých zohnal, je po prakticky troch rokoch viac ako nedôveryhodná a na takejto argumentácii nemožno postaviť záver o tom, že zo strany spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. nedošlo k zdaniteľnému plneniu. Dňa 22. 05. 2012 bol za účasti konateľov žalobcu prerokovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 04. 2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012. Následne správca dane vydal dňa 23. 05. 2012 dodatočný platobný výmer č. 9400403/5/497717/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur (38.931,- Sk). Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že namieta vyhodnotenie dôkazov tak, ako ho urobil správca dane, pretože bolo robené jednoznačne v jeho neprospech, nakoľko všetky dôkazy až na časť výpovede Milana Valenta svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané a platba zaň realizovaná, o čom žalobca pri podaní odvolania predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 02. 07. 2008, z ktorého vyplýva, že spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. prijala od žalobcu sumu 243.831,- Sk (účel platby - úhrada faktúry č. 6/2008), pričom pri nečitateľnom podpise príjemcu je urobené „x“.
Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie jún 2008 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 10. 09. 2012, ktorý svojím rozhodnutím č. 1020504/1/1156720/2012 napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
V predloženom administratívnom spise sa ďalej nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní (spísaná dňa 18. 03. 2014), na ktorom bol ako svedok vypočutý Milan Valent, bývalý konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Uviedol, že nemá žiadne listiny, týkajúce sa tejto spoločnosti, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi Kmeťkovi, spoločnosť sa v roku 2008 zaoberala väčšinou predajom obuvi a vykonávala drobné stavebné práce (povrchové úpravy, betónovanie, vykopávanie základov a pod.), stálych zamestnancov nemala, len na dohodu a vždy to bol niekto iný, mená nevedel. Ohľadne stavby TOP REFAL jednal s p. Chlapovičom, práce boli vykonané na základe ústnej dohody, nevedel však, o aké práce sa jednalo a kto vystavoval doklady.
V ten istý deň, t. j. 18. 03. 2014 bola spísaná i zápisnica o výsluchu Romana Chlapoviča (konateľ žalobcu) a Ing. Štefana Uhlára (konateľ žalobcu od 10. 05. 2006 do 31. 03. 2013).
Dňa 24. 04. 2014 bol ako svedok vypočutý L. N., ktorý uviedol, že v roku 2008 bol v obchodnom vzťahu so spoločnosťou žalobcu, mali uzavretú aj zmluvu o dielo. Nevedel, kto konkrétne vykonával práce na stavbe TOP REFAL - sklad paliet, budova A, mohli to byť subdodávatelia alebo zamestnanci žalobcu, toto sledoval majster a stavebný dozor zo spoločnosti žalobcu. Najskôr spoločnosť žalobcu začala búrať pôvodnú vrátnicu v ZŤS Tovarníky, potom nasledovali zemné práce, výkopové práce a vyhotovenie betónovej dosky, na ktorú boli namontované oceľové konštrukcie (inou firmou) a následne spoločnosť žalobcu pokračovala s výstavbou hlavnej budovy, kde spodok je skladový a výrobný a poschodie je administratíva. Náradie a materiál zabezpečoval žalobca.
Dňa 26. 05. 2014 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli konatelia spoločnosti žalobcu (Roman Chlapovič a Róbert Stískal) oboznámení so zisteniami správcu dane pri preverovaní uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. v zdaňovacom období jún 2008, pričom uviedli, že sa k týmto zápisniciam nechcú vyjadriť. Uviedli, že zisťovací protokol vyhotovila rozpočtárka na základe podkladov, ktoré jej dali, tento bol odsúhlasený s majiteľmi firiem,
pre ktoré stavali. Takisto vyhotovovali i súpis vykonaných prác, ktorý bol podkladom k zisťovaciemu protokolu. Na otázku, či kontrolovali vykonané práce, uviedli, že nie, kontrolovali iba počet ľudí a platili ich na hodinu. K faktúre č. 30062008 uviedli, že práce zadali Valentovi, ktorý má občiansky preukaz a je za svoju prácu zodpovedný, nevedia, akých ľudí zamestnal a je zodpovedný za preukázanie šudí, ktorí prácu vykonali.
Následne správca dane dňa 30. 05. 2014 vydal rozhodnutie (druhé v poradí) o vyrubení rozdielu dane, na základe ktorého žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 26. 06. 2014 proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2014 rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Žalobca v podanej žalobe, ako i žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzali, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/5/2013 bolo predmetnom preskúmania skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 vydané vo vzťahu k žalobcovi a týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2008. Taktiež lustráciou v registri „S“ bolo zistené, že predchádza konanie vedené pod sp. zn. 11S/5/2013. Následne si súd pripojil tento spis a zistil, že rozsudkom zo dňa 01. 10. 2013 č. k. 11S/5/2013-43 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 (prvé v poradí) zrušené podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok sa však v predloženom administratívnom spise žalovaného nenachádza. Taktiež sa v ňom nenachádza ani rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 12. 2013 (druhé v poradí, ktorým mal žalovaný zrušiť rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012, t. j. dodatočný platobný výmer), o existencii ktorého sa súd dozvedel z podanej žaloby zo dňa 18. 12. 2014, z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28. 05. 2015 k podanej žalobe, zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej správcom dane dňa 26. 05. 2014, ako i z rozhodnutia správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 a zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2014.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 1.292,27 eur.
Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 250 ods. 1, 4 OSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 250d ods. 1 OSP, žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 250f ods. 1, 2, 3 OSP, súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.
Podľa § 250j ods. 3 OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovanému bola výzva doručená dňa 06. 02. 2015 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10. 06. 2015, pričom ani jeden z nich sa v súdom určenej lehote k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadril. Následne súd, skúmajúc žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný nepredložil úplný spis týkajúci sa predmetnej veci, a preto bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol rozsudkom, ktorý dňa 18. 11. 2014 verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 3 OSP a v pomere hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal jednak zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa vo všeobecnosti rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (prvá veta judikátu zverejneného pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo dňa 17. 10. 1997 sp. zn. 4 Sž 40/97 a ktorý je aktuálny aj v súčasnosti), aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, ktorý je povinný súdu predložiť žalovaný, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací orgán. Vo všeobecnosti sa teda spisom rozumie súbor všetkých písomností zhromaždených správnym orgánom a vzťahujúcich sa k tej istej veci. Ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov konania, zápisnice z ústneho pojednávania, rozhodnutia, doklady o doručení písomností a podobne. Písomnosti sa do spisu zakladajú v takom poradí, v akom za sebou časovo nasledujú a takto (v tomto slede) sa i žurnalizujú.
V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu, rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
V predmetnej veci súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vo výzve zo dňa 02. 02. 2015 vyzval žalovaného, aby súdu predložil administratívny spis súvisiaci s vecou spolu so spisom správcu dane ako prvostupňového daňového orgánu, pričom žalovaného vo výzve zo dňa 02. 02. 2015 zároveň poučil, čo treba rozumieť pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu (žurnalizovaný
a originálny zväzok listín týkajúci sa veci vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí). Výzva na predloženie spisu bola žalovanému doručená dňa 06. 02. 2015 a dňa 03. 06. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. 05. 2015 v predmetnej veci, ako i administratívny spis k žalobe sp. zn. 11S/212/2014, ktorý žalovaný považoval za prílohu k žalobe a ktorý rozčlenil na tri časti (A - doklady, B - doklady, C - doklady) s tým, že číselné označenie prílohy je uvedené v pravom hornom rohu prvej strany každej prílohy.
Po oboznámení sa s predloženými listinami súd dospel k záveru, že mu nebol predložený úplný administratívny spis žalovaného, nakoľko jednotlivé listiny boli ľubovoľne označené číslom bez časovej súvislosti a následnosti (nadväznosti) ich vzniku, resp. ich vytvorenia alebo doručenia a absolútne na seba nenadväzujú, v dôsledku čoho nie je možné vytvoriť si ani obraz a úsudok o postupnosti vykonaných úkonov a priebehu konania. Tiež je potrebné uviesť, že predložený administratívny spis nie je tvorený zväzkom listín, keďže každá listina sa v ňom nachádzala osobitne, bez toho, aby boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom riadne zažurnalizované a očíslované v poradí, v akom vznikli, resp. boli správcom dane vytvorené alebo jemu doručené.
Naviac podľa zistenia krajského súdu sa v spise nenachádzajú ani všetky listiny, ktoré tvorili podklad správneho rozhodnutia a na ktoré sa žalobca v podanej žalobe, ale i správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú a z ktorých vychádzali pri svojom rozhodovaní. Jedná sa konkrétne o rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 01. 10. 2013 č. k. 11S/5/2013-43, ktorým bolo podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP zrušené prechádzajúce (prvé rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci) právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 č. 1020504/1/1156720/2012 z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a v ktorom súd vyslovil i svoj právny názor na obsah a rozsah ďalšieho dokazovania, ktorým bol žalovaný viazaný. Taktiež sa v predloženom administratívnom spise nenachádza ani rozhodnutie žalovaného (druhé v poradí), ktorým následne (po zrušení svojho rozhodnutia súdom) zrušil prechádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012 (dodatočný platobný výmer) a ani záznam o vykonaní miestneho zisťovania zo dňa 23. 08. 2011 na adrese Obchodná 2, Topoľčany (napriek tomu, že ho žalovaný uvádza ako prílohu pod č. 21 v časti A doklady). Obsah predloženého administratívneho spisu potom nezodpovedá skutočnosti a reálnemu stavu administratívneho konania, nakoľko právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 č. 1020504/1/1156720/2012 bolo súdom zrušené a podľa údajov žalobcu, ako i žalovaného bol následne žalovaným zrušený i dodatočný platobný výmer zo dňa 23. 05. 2012. K uvedenému považuje krajský súd za potrebné doplniť, že pokiaľ súčasťou administratívneho spisu žalovaného nie je rozhodnutie, ktorým boli predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov zrušené, nemôže súd preskúmať správnosť postupu žalovaného a tiež prvostupňového správneho orgánu, najmä nemôže preskúmať, či rešpektovali právny názor súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom rozsudku na obsah a rozsah vykonaného dokazovania, resp. rozsah jeho doplnenia.
V predmetnej veci je potrebné uviesť, že žalobca podal na tunajší súd samostatné žaloby, o ktorých sa koná pod sp. zn. 11S/209/2014 (zdaňovacie obdobie február 2008), sp. zn. 11S/210/2014 (zdaňovacie obdobie apríl 2008), sp. zn. 11S/211/2014 (zdaňovacie obdobie máj 2008), sp. zn. 11S/212/2014 (zdaňovacie obdobie jún 2008), sp. zn. 11S/213/2014 (zdaňovacie obdobie júl 2008), sp. zn. 11S/214/2014 (zdaňovacie obdobie august 2008) a sp. zn. 11S/215/2014 (zdaňovacie obdobie september 2008), pričom sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktoré boli vo vzťahu k nemu vydané za jednotlivé vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a týkajú sa vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za tieto zdaňovacie obdobia. Jedná sa teda o rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe jednej daňovej kontroly a rovnakých dôkazov. Súd je toho názoru, že povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bolo súdu v jednom konaní predložiť originál úplného a žurnalizovaného administratívneho spisu vrátane dokladov o doručení rozhodnutí a v ostatných prípadoch by bolo možné akceptovať i predloženie fotokópie listín (okrem rozhodnutí a dokladov o ich doručení) opatrených pečiatkou „súhlasí s originálom“, dátumom a podpisom zodpovedného zamestnanca.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovaného tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. V dôsledku nepredloženia úplného administratívneho spisu týkajúceho sa predmetnej veci (vyrubenia dane z riadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008), súd
nemohol náležite preskúmať, či daňové orgány pri riešení konkrétnych žalobou vymedzených otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a či rešpektovali názor súdu vyjadrený v jeho predchádzajúcom rozsudku, nakoľko mu chýbali základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci a nemohol posúdiť, či rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu zodpovedá obsahu úplného spisu a či je dostačujúce pre posúdenie veci.
Nakoľko teda zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu súdom požadovaného úplného administratívneho spisu, nezostávalo súdu nič iné, ako postupovať podľa ust. § 250j ods. 3 OSP, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to pre nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 spôsobenú práve žalovaným, ktorý predložil neúplný administratívny spis, v ktorom sa nenachádzajú vyššie uvedené rozhodnutia (rozsudok súdu a rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 23. 05. 2012). Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaný znemožnil súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako i postup, ktorý mu predchádzal.
Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 č. 1100304/1/465339/2014 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 OSP pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného skompletizovať a riadne zažurnalizovať administratívny spis (v časovej následnosti vzniku, resp. vytvorenia alebo doručenia jednotlivých listín), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 30. 05. 2014, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania po zaokrúhlení v sume 410,90 eur (284,08 eur + 56,816 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur súdny poplatok). Suma 284,08 eur pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 268,- eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd) po 134,- eur, a to podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá, vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zo sumy paušálnych náhrad 16,08 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2014. Právny zástupca žalobcu je ako daňový subjekt registrovaný pre daň z pridanej hodnoty pod IČ DPH SK 2022737211 a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (ust. § 250ja ods. 1 OSP a contrario).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).