Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 2To/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011189 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113011189.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Lenky Kováčovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. Y. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného N.. Y. X. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03.12.2014 sp. zn. 21T/120/2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.07.2015 sp. zn. 21T/120/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02. decembra 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N.. Y. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného N.. Y. X. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa 12.10.2012 v čase okolo 10.00 hod. v Nitre, na ulici O. XX, fyzicky napadol poškodeného X. T., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že počas toho ako poškodený natieral svoj plot a bol prehnutý na strane pozemku obžalovaného, pristúpil obžalovaný k poškodenému a po otázke „čo to poškodený robí na jeho pozemku“ udrel poškodeného otvorenou rukou po ľavej časti hlavy v oblasti ucha, čím spôsobil poškodenému otras labyrintu, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie spánkovo-záhlavnej krajiny vľavo, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadalo PN v trvaní do štyroch týždňov. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 156 ods.2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2 Tr. zák., nezistiac žiadnu s poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. ani priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s tým, že výkon uvedeného trestu obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Zároveň súd I. stupňa rozhodoval aj o uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. T. škodu v sume 1.650,60 eur. Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a navrhol odvolaciemu súdu, aby v súlade s ustanovením § 322 ods.3 Tr. por. ho spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 ods.1 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Vyslovil názor, že súd I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne nesprávne právne posúdil vec. Nie je pravdou, že by sa dopustil konania kladeného mu za vinu a tvrdenia poškodeného sú v zjavnom rozpore najmä čo sa týka času spáchania skutku. Okrem odchýlok v tvrdeniach poškodeného poukázal aj na rozpory vo výpovediach jeho manželky o tom, ako došlo k útoku. Súd I. stupňa nevyhovel ani jeho návrhu na doplnenie dokazovania a to zamietol návrh na výsluch službukonajúcich policajtov, ktorí sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa dňa 12.10.2012 na O. ulici č. XX v Nitre mali stať. Nebola tiež vykonaná ohliadka poškodeného a ohliadka miesta činu, čo sú úkony neodkladné a neopakovateľné. Je presvedčený, že súd nemal dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie skutku. O to dôslednejšie mal prvostupňový súd vyhodnocovať vykonané dôkazy a v prípade ich neúplnosti mal zabezpečiť aj ďalšie dôkazy. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, čím nebolo dostatočne preukázané bez akýchkoľvek pochybností spáchanie trestného činu podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. Je toho názoru, že až po zabezpečení ďalších dôkazov sa bude dať objektívne ustáliť subjektívna stránka jeho konania a na to nadväzujúce právne vyhodnotenie skutku. Súd napadnutým rozsudkom priznal poškodenému nárok na náhradu škody, avšak pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy ním namietané skutočnosti, ktoré vyplynuli zo samotného dokazovania. V prípade ak by zo strany poškodeného došlo k okamžitej liečbe, utrpené zranenie poškodeného by bolo vo výrazne menšom rozsahu, ak keď poškodený nastúpil hospitalizáciu až týždeň potom, ako zranenia utrpel. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že celá vec je vymyslená zo strany poškodeného a jeho manželky. Poukázal na to, že poškodený má problémy nielen s ním, ale aj inými ľuďmi. Uviedol, že v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia, pretože nijakým spôsobom poškodenému neublížil. Celé si to vymyslel poškodený s manželkou, čo vyplýva aj z ich výpovedí o tom, ako malo dôjsť ku skutku. Ako došiel poškodený k zraneniam uviesť nevedel. Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a tieto nechcel nijako doplniť a ani zmeniť, pričom poukázal aj na ústne podania, ktoré boli prednesené pred samotným súdom I. stupňa. Poškodený X. T. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa považuje za správne a preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že súd I. stupňa správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a následne správne kvalifikoval konanie obžalovaného. Čo sa týka výroku o treste, aj tento považovala za správny a primeraný a vzhľadom na tieto skutočnosti považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje. Obžalovaný v priebehu celého konania uvádzal, že konania kladeného mu za vinu sa nedopustil a že celé toto na neho vymysleli poškodený s manželkou. Uviedol, že v inkriminovaný deň o 09.15 hod. pri parkovaní na svojom pozemku upozornil suseda - poškodeného, že je na jeho pozemku v dôsledku čoho vznikla hádka. Následne opakovane poškodený bez jeho povolenia maľoval plot a tak si toto jeho konanie nahral na mobil. Potom odišiel do domu, neskôr pre deti, s tým, že na víkend odchádzali preč. Obrana obžalovaného však bola v plnom rozsahu vyvrátená nielen výpoveďou poškodeného, ale aj svedkyne H. T. a svedka H. T., avšak aj objektívnymi dôkazmi a to predovšetkým závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Alexandra Popraca. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že pri natieraní plotu, ktorý natieral celý týždeň, pribehol k nemu obžalovaný a pravou rukou mu vypálil takú ranu na ľavé ucho až skoro spadol. Toto viedla aj jeho manželka H. T., ktorá podstate zhodne s výpoveďou poškodeného popisovala konanie obžalovaného. Videla, ako obžalovaný jej manželovi - poškodenému vylepil riadnu ranu a kričal „prečo je na jeho pozemku“. Jej manžel potom sedel oťapený, mal červené ucho aj tvár a potom ako išli na políciu išli aj k lekárovi. V podstate výpovede poškodeného a uvedenej svedkyni potvrdil aj svedok H. T. - ich syn, ktorý uviedol, že keď počul krik videl obžalovaného a svojho otca ako sa hádajú a počul svojho otca ako obžalovanému hovoril „ty si ma udrel“ a potom počul nadávky. Samotný úder nevidel, ale videl, že otec mal ľavú stranu tváre celú červenú. Zranenie, ktoré mal utrpieť poškodený v dôsledku konania obžalovaného vyhodnocoval aj znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Alexander Poprac, ktorý v záveroch uviedol, že v danom prípade sa jednalo o malú intenzitu úderu s tým, že poškodený si uvedené zranenie nemohol privodiť sám. Poškodený úderom utrpel otras labyrintu s následným poškodením sluchu ľavého ucha, podvrtnutie chrbtice a pomliaždenie spánkovo-záhlavnej krajiny vpravo, čo plne korešponduje s lekárskou správou nachádzajúcou sa v spise zo dňa 17.10.2012. Súd I. stupňa správne poukázal na to, že obžalovaný je muž v mladšom veku s tým, že svojho konania sa dopustil voči chránenej osobe vyššieho veku, z dôvodu malichernej pohnútky a zlých susedských vzťahov. Je potrebné uviesť, že poškodený, tým že natieral svoj plot len uplatňoval svoje právo a obžalovaný mu v tomto nemal nijako zabrániť, práve naopak, v prípade, ak by požiadal poškodený o to, aby mohol vstúpiť na jeho pozemok, aby mohol natrieť svoj plot aj z jeho strany, toto by mu musel umožniť. Poškodený však fyzicky nestál ani na pozemku obžalovaného a svoj plot zo strany obžalovaného natieral len tým spôsobom, že bol cez plot nahnutý. Ani zlé susedské vzťahy tak s ním, ako aj s ďalšími osobami, neospravedlňujú obžalovaného z tohto konania. Ani odvolací súd vzhľadom na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj samotným súdom I. stupňa nemá dôvod spochybňovať závery súdu I. stupňa, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v skutku napadnutého rozsudku. Po vykonaní dokazovania a vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich súhrne súd I. stupňa následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., pretože poškodenému úmyselne ublížil na zdraví s tým, že čin spáchal na chránenej osobe s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zák. a to na osobe vyššieho veku. Pri ukladaní trestu tak jeho druhu, ako aj výmery súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a prihliadal nielen na spôsob spáchania činu, ale aj okolnosti, jeho následok, zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa. V prípade obžalovaného zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil konania, ktoré boli riešené ako priestupky, pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky voči občianskemu spolunažívaniu za verbálne napadnutie a oplzlé nadávky a jedenkrát proti majetku za úmyselné rozbitie skla na vchodových dverách do domu občanov bývajúcich v jeho susedstve, za čo mu boli uložené pokarhanie a pokuta. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že voči obžalovanému bolo za útok na verejného činiteľa rozhodnutím Okresnej prokuratúry v Nitre sp. zn. 2Pv 569/2010 zo dňa 11.01.2011 podmienečne zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou v trvaní do 19.01.2012, v ktorej sa osvedčil. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide o osobu páchateľa, ktorá medziľudské vzťahy rieši vznetlivo bez úvahy o následkoch svojho konania. Aj odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného nejde o osobu páchateľa, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť represívne a v jeho prípade je preto postačujúci trest výchovný. Súd I. stupňa správne konštatoval, že v prípade obžalovaného nezistil existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a ani existenciu priťažujúcich okolností, ktoré sú uvedené v § 37 Tr. zák. Súd I. stupňa tak ukladal trest odňatia slobody zákonom stanovenej trestnej sadzbe a to v rozpätí 1 až 3 roky. Pokiaľ uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, takto uložil obžalovanému trest primeraný a v intenciách zákona. Za správne a zákonné a predovšetkým primerané považoval odvolací súd podmienečné odloženie výkonu hore uvedeného trestu v zmysle § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. a určenie skúšobnej doby vo výmere 1 roka. Keďže poškodený si v rámci trestného konania uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas, tento aj dokladoval, súd I. stupňa správne uložil obžalovanému v zmysle § 287 ods.1 Tr. por. povinnosť uhradiť škodu v sume 1.650,60 eur. Poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody v uvedenej sume v rozsahu bodového ohodnotenia, ktoré vypracoval MUDr. Alexander Poprac, ktorý vypracoval v danej veci znalecký posudok. Nárok sa posudzuje podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a suma sa určuje za jeden bod 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť. Ku skutku došlo v roku 2012 a teda pre určenie sumy náhrady za bolesť je platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,72 eur. Znalec MUDr. Alexander Poprac ohodnotil zranenie poškodeného na 105 bodov. Suma náhrady je určená súčinom počtu bodov a sumy za jeden bod, čo v danom prípade predstavuje sumu 1.650,50 eur. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.