Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236144 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113236144.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky L. Le O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. 1, zast. Advokátskou kanceláriou BONA FIDE, s. r. o. so sídlom Beluša, A. Sládkovičova 604/41 a otca Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., U. XX, zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. septembra 2014 č. k. 13P/340/2013-248, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výchovného opatrenia m e n í tak, že ukladá maloletému Y. X., matke aj otcovi maloletého Y. X. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Štefánikova tr. 88, Nitra každý párny týždeň vždy v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v trvaní 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že výchovnému poradenstvu sa osobitne podrobí mal. Y. X. a osobitne rodičia. V napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zákaz styku maloletého s matkou p o t v r d z u j e . V napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku matky s maloletým Y. X., nar. XX. XX. XXXX sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že styk matky s maloletým Y. X., nar. XX. XX. XXXX sa začne realizovať až po uplynutí doby výchovného opatrenia uloženého týmto rozsudkom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým Y. po dobu prvých troch mesiacov každú párnu nedeľu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti otca a po uplynutí troch mesiacov každú párnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti otca s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu dieťa včas a riadne otcovi odovzdá. Otec je povinný maloletého na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého Y. X., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 50 eur mesačne od 21. 10. 2013, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Zročné výživné matky za čas od 21. 10. 2013 do 31. 08. 2014 činí sumu 267,71 eura, ktorú sumu je matka povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca. Súd uložil matke a otcovi maloletého Y. X., nar. XX. XX. XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Štefánikova tr. 88, Nitra každý párny týždeň vždy v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v trvaní 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Návrh otca na zákaz styku maloletého s matkou zamietol. Súd upravil styk matky s maloletým Y. X., nar. XX. XX. XXXX s obmedzením, že sa začne realizovať až po uplynutí doby výchovného opatrenia uloženého týmto rozsudkom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu dieťa včas a riadne otcovi odovzdá. Otec je povinný maloletého na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť. Súd zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Nitra č. k. 13P/340/2013-75 zo dňa 06. 02. 2014. Súd uložil otcovi povinnosť, aby matku pravidelne písomne informoval vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch, športových a mimoškolských aktivitách a o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého Y. X., nar. XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 2 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že maloletý Y. X., nar. XX. XX. XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky L. Le O. a otca Y. X.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/358/2010-12 zo dňa 16. 12. 2010, právoplatným dňa 26. 01. 2011 po dohode rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a matku súd zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym výživným. Rodičia následne obnovili spolužitie a žili v spoločnej domácnosti do júla 2013, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloletý zostal v starostlivosti otca. Obaja rodičia majú len uvedenú vyživovaciu povinnosť. Matka žije sama v garsónke, ktorá je v jej osobnom vlastníctve, je dobrovoľne nezamestnaná, nie je evidovaná na ÚPSVaR. Pracuje len brigádne, jej príjem tvorí finančný príspevok od jej otca vo výške 450 eur mesačne. Keďže v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o chorú matku, aktuálne z tejto činnosti príjem nemá. Mesačne uhrádza nájomné 65 eur, elektrinu 19 eur a štvrťročne káblovú TV 19 eur. Od júla 2013 prispela na výživu syna sumou 250 eur. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 01. 07. 2014 zo šetrenia pomerov v domácnosti matky dieťaťa súd zistil, že domácnosť matky je štandardne vybavená a matka má vhodné podmienky na stretávanie sa so synom. Otec žije s maloletým v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Mesačné náklady na bývanie v tejto nehnuteľnosti sú: 77 eur voda, 95 eur plyn, 46,80 eura elektrina. Otec je spoločníkom a konateľom obchodných spoločností TRIUM s. r. o., BRONEX, spol. s r. o. a D 55 plus, s. r. o. Jeho priemerný mesačný príjem je podľa vyjadrenia otca 1.800 eur - 2.000 eur mesačne netto. Nevlastní žiaden majetok. Maloletý Y. X. navštevuje piaty ročník ZŠ B. T. v B.. Stravné v škole predstavuje mesačne 18 eur, školský klub 10 eur, cestovné do školy 40 eur. Venuje sa hokeju, navštevuje hokejový klub, mesačný poplatok klubu je 45 eur, poplatok za ľad je 90 eur a výdavky na zápasy týždenne 30 eur - 50 eur. Navštevuje jazykovú školu Vages, kde je polročný poplatok 100 eur. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa viac ako rok, súd preto upravil ich rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu. Pri rozhodovaní, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, súd v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine zohľadňoval citové väzby dieťaťa k rodičom, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd poukázal na závery znaleckého dokazovania, kde znalkyňa uviedla, že rodičia maloletého Y. z dôvodu ich osobnostnej nezrelosti nie sú schopní primárne rešpektovať jeho detskú potrebu stabilného a nekonfliktného výchovného prostredia a pozitívneho vnímania oboch rodičov. V starostlivosti otca sa maloletý nachádza od odchodu matky zo spoločnej domácnosti, otec maloletému zabezpečuje jeho primárne potreby, zabezpečuje prípravu dieťaťa na vyučovanie, spolupracuje so školou, zabezpečuje dieťaťu mimoškolské aktivity. Dieťa má k otcovi vytvorenú citovú väzbu, pozitívny vzťah, sám sa vyjadril, že chce zostať v starostlivosti otca. Nedostatky v starostlivosti otca súd zistil v tom, že otec nedostatočne rešpektuje aj právo matky na starostlivosť o dieťa, pretože maloleté dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom aj po ich rozchode. Otec uvádzal, že nebude nútiť dieťa k stretávaniu sa s matkou, pokiaľ ono nechce. Otec má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s matkou, a pokiaľ nie je schopný pochopiť význam matky v živote a dieťaťa, pokiaľ nie je schopný zabezpečiť právo matky podieľať sa na výchove dieťaťa v adekvátnom rozsahu, potom možno pochybovať o jeho výchovnej spôsobilosti. Aktuálne však nie je v záujme maloletého Y. meniť osobnú starostlivosť otca, preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. Matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne, vo výške ako navrhovala matka a s ktorou súhlasil aj otec (otec pôvodne navrhoval minimálne zákonom stanovené výživné). Súd predpokladal, že otec pozná finančnú situáciu matky a z jediného príjmu, ktorý v súčasnosti matky má - finančná podpora zo strany jej otca, je takto stanovené výživné primerané možnostiam a schopnostiam matky plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd stanovil počiatok vyživovacej povinnosti matky od 21. 10. 2013 - odo dňa začatia konania, matke tak vzniklo za obdobie od 21. 10. 2013 do 31. 08. 2014 zameškané výživné vo výške 267,71 eura (súd zohľadnil matkou zaplatené výživné za uvedené vo výške 250 eur). Zároveň súd rodičom dieťaťa nariadil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v trvaní troch mesiacov. S rodičmi budú prebiehať individuálne sedenia a aj párová terapia. Cieľom nariadeného výchovného opatrenia bude odstrániť stav, kedy rodičia uprednostňujú riešenie vlastného konfliktu a dieťa vystavujú agresívnym situáciám medzi sebou a snažia sa mu predstaviť negatívny obraz druhého rodiča tak, ako ho pri vzájomnom konflikte vnímajú. Rodičia sa musia naučiť rešpektovať rolu a postavenie druhého rodiča v živote ich dieťaťa. Rovnako cieľom nariadeného výchovného opatrenia je záujem dieťaťa na obnovení jeho vzťahu s matkou. S matkou sa budú realizovať poradenské stretnutia, aby matka mohla pochopiť, ktoré výchovné situácie nezvládla a dieťa v nich potrebuje zažiť korektívnu skúsenosť. Rovnako bude potrebné pracovať s otcom, aby pochopil, že je potrebné, aby prebral zodpovednosť za zdravý osobnostný vývin syna a prestal sa snažiť získať dieťa na svoju stranu v konflikte s matkou. Obaja rodičia by mali byť zodpovední a mali mať snahu, aby maloletý zažil skúsenosť, že sú obaja schopní pozitívnej komunikácie bez možnosti vzniku konfliktu medzi nimi a proces obnovovania vzťahu dieťaťa s matkou by tak bol možný. Za tento proces by však mal zobrať zodpovednosť hlavne otec dieťaťa, aby dokázal svoju výchovnú kompetentnosť. Súd po uplynutí doby nariadeného výchovného opatrenia zhodnotí účinnosť tohto opatrenia (§ 37 ods. 6 Zákona o rodine). Súd upravil styk matky s maloletým Y. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. a v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v piatok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., pretože sa rodičia na úprave styku nevedeli dohodnúť a ani nežiadali súd, aby kontakty matky s dieťaťom neupravoval. Matka žiadala úpravu styku s maloletým, otec žiadal styk zamietnuť. Preto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine neprichádzalo do úvahy styk matky s maloletým neupraviť. Styk matky s dieťaťom sa však začne realizovať až po uplynutí nariadeného výchovného opatrenia, pretože bez toho, aby rodičia zmenili svoj vzájomný postoj, ako aj postoj k otázke podielu každého z nich na výchove dieťaťa (hlavne otec maloletého) a zároveň došlo k odstráneniu negatívnych vplyvov matky pri výchove dieťaťa, nie je možné v súčasnosti realizovať kontakt matky s dieťaťom. V súčasnosti je vynucovanie kontaktov dieťaťa s matkou (ktorú v súčasnosti absolútne odmieta) na základe súdom upraveného styku neefektívne, nie je v súlade so záujmami dieťaťa. Súd mal za to, že po odstránení nedostatkov a chýb, ktoré matka vo výchove dieťaťa urobila v minulosti a po tom, ako otec zmení svoj postoj vo vzťahu k matke a rodičia budú schopní komunikácie týkajúcej sa ich maloletého dieťaťa, zmení sa aj postoj dieťaťa k matke a je možné realizovať v určenom rozsahu styk matky s dieťaťom. Pred tým, ako vyvrcholil konflikt medzi rodičmi, nebol vzťah dieťaťa k matke len negatívnym, matka zabezpečovala starostlivosť o dieťa, bola medzi nimi vytvorená citová väzba. V znaleckom konaní bolo preukázané, že dieťa odmieta matku z viacerých dôvodov - výchovné chyby matky, matkina pozícia v rodine, ktorá nepožívala dostatočný rešpekt od partnera, správanie sa otca voči matke (znalkyňou PhDr. X. potvrdený syndróm týranej osoby), čo mohol ovplyvniť pohľad dieťaťa na ňu a najvýznamnejší dôvod - konflikt rodičov, v ktorom je matka dieťaťom vnímaná cez postoje otca voči nej. Je však plne v záujme dieťaťa odstrániť tento stav, obnoviť vzťah k obom rodičom, pretože v konaní bolo zistené, že sú prítomné znaky zavrhnutého rodiča. V tomto konaní nebolo preukázané, že matka sa dopustila konania so znakmi sexuálneho obťažovania voči maloletému. Voči matke ani v trestnoprávnej rovine nebolo vznesené obvinenie vo veci zločinu sexuálneho násilia. Súd poukázal na znalecké dokazovania, kde znalkyňa nezistila následky traumatickej sexualizácie správania dieťaťa. Poukazuje na skutočnosť, že maloletý vierohodne popísal situáciu, ktorá mohla mať znaky sexuálneho obťažovania (zachovaná všeobecná vierohodnosť), avšak kontext tejto situácie nemusel adekvátne pochopiť. Maloletý narába s vnímanou skutočnosťou tak, že je do značnej miery pri interpretácii situácie ovplyvňovaný emóciami, nedokáže postihnúť kontext situácie a na situáciu si vytvára názor pod vplyvom názoru okolia ako emócií. Znalkyňa teda spochybnila špecifickú vierohodnosť výpovede dieťaťa. V tomto je rozdiel medzi znaleckým posudkom znalkyne v trestnej veci, ktorá ju nespochybnila. Z predloženého znaleckého posudku PhDr. V. nevyplynulo, že by sa matka dopustila voči dieťaťu násilia, resp. konania so znakmi týrania, jej prejavy boli vyhodnotené ako nevhodné výchovné metódy a materská nezrelosť. Keďže zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, kedy pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, neboli zistené žiadne dôvody pre zákaz styku matky s dieťaťom, súd návrh otca na zákaz styku zamietol. Súd zároveň zrušil nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie, nakoľko nedosiahlo žiadaný efekt, nesplnilo svoj účel. Tak, ako súd vyššie uviedol, bez aktívnej spolupráce oboch rodičov, bez odstránenia ich konfliktu, konfliktných vzťahov, nebude proces obnovovania vzťahu dieťaťa s matkou úspešný. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je nevyhnutné, aby mali obaja rodičia vedomosti o záležitostiach dieťaťa. Rodič, v tomto prípade otec, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, by mal matku o všetkých podstatných veciach v živote dieťaťa informovať. Keďže rodičia maloletého spolu nekomunikujú, uložil súd otcovi povinnosť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 5 matku pravidelne písomne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal otec odvolanie v časti výroku o uložení výchovného opatrenia, v časti zamietnutia otca na zákaz styku a úpravy styku s matkou, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Súhlasí s názorom súdu, že neprichádzalo do úvahy styk matky s maloletým neupraviť, avšak prevažná väčšina dôkazov poukazuje na to, že aktuálne nie je v záujme dieťaťa styk s matkou realizovať. Výpovede otca a matky ohľadne vzťahu matky k dieťaťu boli diametrálne odlišné. Mal. Y. podal pri prvom pohovore informácie, prečo matku odmieta, pričom jeho absolútne odmietaný postoj k matke pretrval počas celého realizovaného výchovného opatrenia, o čom svedčia úradné záznamy ÚPSVaR. Kolízny opatrovník nenavrhoval styk matky s dieťaťom upraviť, z vyjadrenia PhDr. T. J. vyplýva enormné navýšenie v škále aktuálnej úzkosti maloletého a odporúčanie dieťa netraumatizovať násilnými stretnutiami proti jeho vôli. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. T. X. je dôležité, že znalkyňa neuviedla, že odporúča styk v konkrétnom rozsahu a intenzite a pri výpovedi na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti neodporúča kontakt matky s dieťaťom. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vyhlásenia rozsudku bol na základe vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne zistený taký skutkový stav, že nie je v záujme dieťaťa, aby bol jeho styk s matkou realizovaný. Napriek tomu, súd styk matky s dieťaťom upravil v pomerne značnom rozsahu, po uplynutí doby iba 3 mesiacov výchovného opatrenia a to bez ohľadu na to, či toto výchovné opatrenie bude efektívne, alebo nie. Styk upravil do budúcnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 OSP. Čo sa týka výchovného opatrenia, žiadal preskúmať, či bolo uložené v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, pretože toto výchovné opatrenie možno uložiť len dieťaťu a rodičovi vzájomne, nie iba samotným rodičom, najmä ak predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu. Je tiež potrebné prihliadnuť na procesné postavenia rodičov v trestnoprávnej rovine, pričom za tejto situácie je takmer nemožné očakávať konštruktívny rozhovor a snahu o zmierenie. Navyše, obaja rodičia sa rovnakému sociálnemu poradenstvu, za účasti dieťaťa podrobovali po dobu 5 mesiacov, a napriek tomu toto výchovné opatrenie nebolo efektívne, ani prognóza pre zlepšenie vzťahov nebola v žiadnom smere pozitívna. Nie je preto zrejmé, aký je záujem dieťaťa na nariadení ďalších 3 mesiacov sociálneho poradenstva. V nadväznosti na uvedené uviedol, že z vykonaného dokazovania prichádza do úvahy iba jedno rozhodnutie, a to zakázať styk matky s dieťaťom, pretože iba takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Znalecké posudky Doc. PhDr. T. V., CSc. a PhDr. T. X. sú pre konanie relevantné a ich závery sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie na vyslovenie zákazu styku matky s dieťaťom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd zakázal styk matky s maloletým dieťaťom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka, pričom v dôvodoch odvolania poukázala na jej list zo dňa 12. 09. 2014, adresovaný súdu. Uviedla, že rozsudkom NS SR zo dňa 29. 10. 2014 bol otec uznaný vinným a právoplatne odsúdený, preto za týchto okolností je zverenie maloletého do starostlivosti otca nielen v rozpore so záujmami dieťaťa, ale aj v rozpore s morálnymi zásadami, s právnymi princípmi a zásadami, na ktorých je založený náš právny poriadok. Otec dieťaťa cielene manipuloval dieťa, keď po dobu viac ako jedného roka bránil matke dieťaťa stretávať sa so synom po tom, ako v dôsledku jeho arogantného správania bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti a účelovo ju obvinil zo sexuálneho zneužívania dieťaťa. Znalecké posudky PhDr. Z. X. a PhDr. T. X. nasvedčujú u poškodenej L. Le O. prítomnosti znakov syndrómu týranej osoby a u mal. Y. nasvedčujú prítomnosti znakov syndrómu zavrhnutého rodiča, pričom obidva syndrómy nesú spoločný znak, sú formou psychickej manipulácie s matkou dieťaťa a maloletým dieťaťom. Podľa dostupných informácií v trestnom konaní dôvodom pre zmiernenie výšky trestu malo byť, že Y. X. má do starostlivosti zvereného maloletého syna, ktorého matka je podozrivá zo sexuálneho zneužívania. Podľa správy v médiách NS SR zamietol odvolanie prokurátora všetkých obžalovaných, okrem p. X., ktorému znížil trest z pôvodných päť rokov na dvojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov. Dôvodom je, že ako jediný rodič vychováva 11-ročného syna. Domnieva sa, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v súlade so záujmami maloletého Y.. Rodič, ktorý cielene manipuluje dieťa za účelom dosiahnuť citovú naviazanosť dieťaťa výlučne na seba s cieľom odtrhnúť ho od druhého rodiča a túto skutočnosť následne využiť vo svoj prospech, nemôže byť pre súd, ani orgány sociálno- právnej ochrany a kurately zárukou zdravého vývinu dieťaťa. Takéto konanie je aj v rozpore s v právnom poriadku explicitne neuvedenou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Za týchto okolností zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca s obmedzením, že styk matky s maloletým Y. sa začne realizovať až po uplynutí doby výchovného opatrenia, považuje za vážne ohrozenie a narušenie výchovy maloletého. Poukázala pritom na skutočnosť, že matke takéto opatrenie súdu neumožňuje osobný kontakt s dieťaťom, pričom aj zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že v dôsledku odlúčenia od matky vzťah smeruje k citovému ochladnutiu. Má vážne pochybnosti o tom, či opatrenie súdu, ktorý obom rodičom dieťaťa nariadil výchovné opatrenie, prinesie želaný výsledok aj vzhľadom na správanie sa otca po tom, ako matke povedal, že on je spokojný s rozsudkom v trestnom konaní, že jednu vec si vybavil a vybaví si aj druhú. Navrhla, aby súd určil povinnosť podrobiť sa odborným konzultáciám za pomoci detského psychoterapeuta bez prítomnosti oboch rodičov aj maloletému Y.. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s dôvodmi, ktoré právna zástupkyňa otca prezentuje ako príčinu odmietavého správania sa maloletého k matke sa nestotožňuje. Do svojich 10 rokov vnímal maloletý Y. matku veľmi pozitívne. Postoj k matke sa radikálne zmenil až v období, keď sa dostal pod výlučný vplyv svojho otca, keď pod tlakom prostredia, v ktorom sa následne ocitol, ako pravdu začal vnímať len to, čo povie otec, spôsobom nie vlastnej logike 10-ročného chlapca začal preberať hodnotenie a nezdravé postoje svojho otca vo vzťahu k matke. Takéto správanie sa maloletého, najmä s ohľadom na jeho vek a dobrý vzťah k matke až do doby, keď opustila spoločnú domácnosť, je neprimerané, nesie v sebe znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Účelovo motivované správanie otca, jeho snaha úplne vytesniť z výchovnej starostlivosti matku v období, keď sa formujú životné postoje dieťaťa, keď je ponechaný voľný priebeh emóciám nenávisti k matke, nepotrebnosti matky v jeho živote bez toho, aby dieťaťu bola poskytnutá odborná pomoc a vhodným spôsobom ukázaná potreba komunikovať aj s druhým rodičom, považuje za vážny zásah do citového vývoja dieťaťa. Zo záverov znaleckého dokazovania nevyplynulo sexuálne zneužívanie, ani týranie maloletého zo strany matky, pre tento skutok voči nej nebolo ani vznesené obvinenie, na druhej strane však medzičasom nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní vo vzťahu k otcovi. Odvolanie otca, ktorým sa domáha zákazu styku matky s maloletým, považuje za nedôvodné a za nepatričné. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia zo dňa 10. 09. 2014, ktoré bolo zaslané súdu. Otec k odvolaniu matky uviedol, že z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu matka rozsudok súdu prvého stupňa napáda. So zverením dieťaťa do starostlivosti otca a výživným 50 eur matka súhlasila. Ohľadne styku jej súd síce s odkladom, ale v značnom rozsahu vyhovel. Výchovné opatrenie žiadala uložiť matka a súd jej návrhu vyhovel. Navyše, súd nad rámec požiadaviek matky stanovil otcovi informačnú povinnosť. Ak teda matka napáda všetky výroky rozsudku súdu, nie je z odvolania zrejmé, v čom vidí nesprávnosť napadnutých výrokov a neuvádza, čoho sa domáha. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie matky odmietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a vychádzajúc z obsahu spisu a dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zákaz styku maloletého s matkou ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku a v časti týkajúcej sa uloženia výchovného opatrenia podľa § 220 OSP zmeniť. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy styku matky s maloletým Y., nar. XX. XX. XXXX a to tak, že matka oprávnená stretávať sa s dieťaťom každý pondelok po vyučovaní, kedy si dieťa vyzdvihne po skončení vyučovania v škole a dieťa odovzdá otcovi v mieste bydliska o 17.00 hod., potom každý piatok po vyučovaní s tým, že si dieťa vyzdvihne v škole po vyučovaní a dieťa odovzdá otcovi o 21.00 hod. a každú druhú párnu nedeľu od 10.00 hod., kedy si dieťa vyzdvihne v mieste bydliska otca a dieťa odovzdá otcovi o 19.00 hod. v mieste bydliska. Napriek tomu, že matka navrhla upraviť len styk s maloletým Y., súd 1. stupňa po zistení, že došlo k obnoveniu spolužitia rodičov maloletého Y. X. po úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/358/2010-12 zo dňa 16. 12. 2010 a tento rozsudok z tohto dôvodu stratil účinnosť, správne opätovne rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Y. X. a to tak, že maloletého Y. X., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne od 21. 10. 2013, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Súd 1. stupňa zároveň rozhodol o zročnom výživnom, matke a otcovi maloletého Y. uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Štefánikov tr. 88, Nitra každý párny týždeň vždy v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v trvaní 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, návrh otca na zákaz styku matky s maloletým zamietol a upravil styk matky s maloletým Y. s obmedzením, že sa začne realizovať až po uplynutí doby výchovného opatrenia uloženého rozsudkom a to tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v piatok v čase od 16.00 hod. do dňa 11.00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu dieťa včas a riadne otcovi odovzdá. Otec je povinný maloletého na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť. Zároveň zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Nitra č. k. 13P/340/2013-75 zo dňa 06. 02. 2014. Otcovi zároveň uložil povinnosť, aby matku pravidelne písomne informoval vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch, športových a mimoškolských aktivitách a o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života mal. Y. X. Voči tomuto rozsudku súdu 1. stupňa podali odvolanie tak otec, ako jej matka, pričom otec napadol rozhodnutie súdu 1. stupňa vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zákaz styku maloletého s matkou zamietnutý, v časti úpravy styku a v časti nariadenia výchovného opatrenia. Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že rozhodnutie súdu 1. stupňa napadla len v časti nariadenia výchovného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach - vo výroku o nariadení výchovného opatrenia, vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zákaz styku a vo výroku o úprave styku matky s maloletým Y.. V ostatných častiach je rozhodnutie súdu 1. stupňa právoplatné. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Nevhodné správanie sa detí, porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv sú situáciami, kedy do úvahy prichádza aplikácia ustanovenia Zákona o rodine týkajúca sa výchovných opatrení. Tieto situácie sú zároveň signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré zatiaľ nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa ustanovenia § 38 <.Čo sa týka nariadeného výchovného opatrenia v danej veci, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť a povinnosť zúčastňovať sa výchovného opatrenia uložiť tak rodičom, ako aj maloletému Y.. Vychádzajúc zo znaleckého dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo v konaní preukázané, že dieťa odmieta matku z viacerých dôvodov - výchovné chyby matky, matkina pozícia v rodine, ktorá nepožívala dostatočný rešpekt od partnera, správanie sa otca voči matke (znalkyňou PhDr. X. potvrdený syndróm týranej osoby), čo mohlo ovplyvniť pohľad dieťaťa na ňu a najvýznamnejší dôvod - konflikt rodičov, v ktorom je matka dieťaťom vnímaná cez postoje otca voči nej. Je však plne v záujme dieťaťa odstrániť tento stav, obnoviť vzťah k obom rodičom, čo však nemožno bez toho, aby sa zmenil aj postoj maloletého Y. k matke. Keďže maloletý sa t. č. nachádza v starostlivosti otca a s matkou sa nestretáva, jeho postoje a názory sú ovplyvňované len názormi otca. Je preto potrebné, aby sa aj maloletý Y. zúčastňoval výchovného opatrenia, aby mal možnosť svoje názory konfrontovať aj s osobou mimo rodinného prostredia, odborne zdatnou na poskytnutie mu poradenstva v tomto smere, pričom vzhľadom k tomu, že výchovné opatrenie za súčasnej prítomnosti maloletého Y. a oboch rodičov doposiaľ k žiadnemu zlepšeniu neviedli, je potrebné, aby maloletý Y. absolvoval výchovné terapie sám, bez prítomnosti rodičov a rodičia tiež sami, tak, aby sa vytvoril priestor pre maloletého Y. na komunikáciu bez rodičov a tiež priestor pre rodičov, pretože v záujme oboch rodičov, pokiaľ chcú, aby sa ich syn mohol normálne vyvíjať, by malo byť, aby rodičia dokázali v budúcnosti normálne komunikovať, pretože zmena ich vzájomných vzťahov by určite prospela i vzájomnému vzťahu matky a maloletého Y.. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku týkajúcom sa výchovného opatrenia podľa § 220 OSP zmenil s tým, že povinnosť zúčastniť sa výchovného opatrenia uložil tak maloletému, ako aj obom rodičom. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia zákazu styku matky s maloletým Y., vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom 1. stupňa, ako aj dokazovania doplneného odvolacím súdom, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu 1. stupňa spočívajúce v tom, že návrh na zákaz styku matky s maloletým zamietol, je správny. Odvolací súd pritom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov, ako aj maloletého dieťaťa a oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 12/2015 PhDr. H. X., vypracovaným pre trestné konanie a vyjadrením kolízneho opatrovníka k tomuto znaleckému posudku, pričom dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ustanovenia § 132 OSP a vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Po zohľadnení doplneného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa odvolací súd v tejto časti stotožňuje a dodáva k nim, že ani znalkyňa PhDr. T. X. v znaleckom posudku nenavrhovala zákaz styku, a už vôbec nie ako trvalé opatrenie, avšak vzhľadom k terajším vzťahom uvádzala, že pre obnovenie vzťahu maloletého s matkou by bolo potrebné, aby prebehli poradenské stretnutia a pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ rodičia nezmenia svoj postoj jeden k druhému, nedokážu sa rešpektovať ako rodičia, neodporúča kontakt matky s dieťaťom, kým nedôjde k zmenám vo vzťahoch medzi rodičmi v rámci konzultácií pri odbornom vedení. Maloletý o pár dní dosiahne vek 12 rokov, teda treba vychádzať z toho, že vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť je schopný vyjadriť samostatne svoj názor a má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, teda nepochybne aj vo veci stretávaní sa s rodičom, do ktorého výchovy nebol zverený. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúceho veku rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, článok 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a § 100 ods. 3 OSP). V tejto súvislosti však treba poukázať aj na ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré ukladá deťom prejavovať voči rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť, rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom. Preto potom, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, respektíve neprimerane obmedzený (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 125/98 zo dňa 24. 09. 1998). Keďže odvolací súd aj po doplnení dokazovania, a to najmä výsluchom účastníkov konania, ako aj maloletého JE., ako aj oboznámením sa so znaleckým posudkom PhDr. H. X. č. 12/2015, ktorý v konaní hodnotil ako listinný dôkaz, dospel k záveru, že u matky neboli zistené dôvody, pre ktoré by mal byť styk zakázaný. Zo záveru znaleckého posudku PhDr. H. X. vyplýva, že z hľadiska špecifickej vierohodnosti, na základe pozorovania, rozhovoru a samotného znaleckého vyšetrenia maloletého, dospel znalec k názoru, že zo psychologického hľadiska nie je možné považovať jeho výpoveď za vierohodnú. Maloletým údajne prežité skutočnosti v zmysle konania matky voči jeho osobe (bitie, sexuálne zneužívanie) sa emocionálne neodráža v jeho prežívaní. Spôsob, akým sa maloletý vyjadruje o tom, čo mu mala jeho matka spôsobiť jej konaním, vykazuje známky naučenosti, resp. predpripravenosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd návrh otca na zákaz styku maloletého s matkou zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Čo sa týka úpravy styku, je nepochybné, že pre riadny vývoj dieťaťa je vhodné, aby sa - pokiaľ jeho rodičia spolu nežijú - stretávalo aj s rodičom, v ktorého starostlivosti nie je. Zo záveru znaleckého posudku PhDr. T. X. vyplýva, že vzhľadom na to, že vzťah k matke nebol vždy len negatívny, matka sa od útleho veku dokázala o dieťa primerane postarať tak, že netrpí vývinovými deficitmi, je v prospech dieťaťa, aby sa vzťah s matkou, ako jednou z najvýznamnejších vzťahových osôb, obnovil. Vzhľadom k súčasnému stavu, keď maloletý Y. matku odmieta a jeho postoj voči nej je vyslovene negatívny, odvolací súd dospel k záveru, že v prvom rade je potrebné nariadiť výchovné opatrenie, ktoré by mohlo napomôcť realizácii styku maloletého Y. s matkou, avšak zároveň je potrebné styk maloletého Y. s matkou po uskutočnení výchovného opatrenia upraviť, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k definitívnemu pretrhnutiu väzieb medzi maloletým Y. a jeho matkou, čo by mohlo spôsobiť, že styk by sa v budúcnosti už vôbec nerealizoval, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa, možno len podľa predstáv otca, ktorý síce v priebehu konania formálne deklaroval ochotu napomôcť obnoveniu vzťahu medzi maloletým Y. a matkou (zúčastňoval sa výchovného opatrenia s maloletým nariadeného súdom prvého stupňa, maloletého v minulosti priniesol na styk s matkou), avšak skutočný, reálny záujem doposiaľ neprejavil. Pri rozhodovaní o rozsahu a forme styku maloletého Y. s matkou odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že maloletý Y. je t. č. dlhodobo v starostlivosti len jeho otca, a teda aj pod jeho vplyvom. Už zo znaleckého posudku PhDr. X. vyplýva, že pri vyšetrení dieťa nebolo priamo ovplyvňované rodičmi, ale z rozhovoru s dieťaťom bolo zrejmé, že sa identifikuje s názormi otca a otcovi sa snaží vyhovieť. Otec ovplyvňoval správanie syna aj v tom, že nijako nereagoval na nedodržiavanie synových prejavov rešpektu a úcty voči matke, keď nedodržiaval základné spoločenské konvencie voči nej a neodpovedal jej ani na pozdrav. Znalkyňa pritom psychický stav maloletého Y. opísala tak, že jeho sebaobraz i vnímanie iných je skreslené, menej realistické, často vníma len parciálne skutočnosti, preto je sebaobraz nestabilný. V jeho vnímaní interpersonálnej reality nie sú pozitívne vzťahy medzi ľuďmi samozrejmosťou, napriek tomu je jeho správanie prevažne determinované faktormi interpersonálnych vzťahov, pričom repertoár interpersonálnych výmen sa javí ako zúžený na formálnu komunikáciu, adekvátnu schopnosť sebapresadenia a veľmi výrazná sa javí agresivita, ktorá nie je vyvažovaná pozitívnymi emóciami. Znalkyňa doc. PhDr. T. V., CSc. v znaleckom posudku, vypracovanom pre OO PZ v Nitre, uviedla, že pre maloletého Y. je príznačná introverzia, dobrá včlenenosť do skupinových vrstovníckych vzťahov, primeraná sociálna a emocionálna väzba k rodine, aj keď neúplnej. Preferuje otca pozitívnym emocionálnym vzťahom. K matke má výrazný averzívny odmietavý postoj. Svoje správanie reguluje s prevahou racionality nad emocionalitou. Vývin osobnosti maloletého prebieha v oblasti rozumovej, emocionálnej i sociálnej primerane veku v dobrých podmienkach. Znalec PhDr. H. X., ktorý posudzoval maloletého ako posledný, v znaleckom posudku vypracovanom pre OO PZ v Nitre, okrem iného uviedol, že maloletý má tendenciu k rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky alebo očakávania, čo môže byť dôsledkom systému hodnôt, ktoré maloletý zastáva a ktoré si v doterajšom živote osvojil. Bez ohľadu na príčinu, je tu vyššia pravdepodobnosť nekonvenčnejšieho správania, aj keď nie nutne neprijateľného alebo antisociálneho. Maloletý je viac zaujatý sebou než druhými. Maloletý má vyššie hodnotenie seba než ostatných. Jeho sebavedomie je vyššie, než by sa očakávalo, resp. než by bolo žiaduce. Má pompéznejší pocit vlastnej hodnoty, ktorý začína ovládať jeho vnímanie sveta. Uvedené mu výrazne ovplyvňuje rozhodovanie a správanie, pretože je prítomná potreba častého potvrdzovania a posilňovania prehnaného pocitu osobnej hodnoty. Odvolací súd, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výsluchu samotného maloletého, dospel k záveru, že maloletý je výrazne, či už vedome alebo nevedome ovplyvnený otcom, preberá jeho názory, spôsoby, správanie, s ktorým sa bez výhrady stotožňuje. Podľa znalkyne PhDr. X. sú prítomné znaky zavrhnutého rodiča (forma psychickej manipulácie s dieťaťom, kedy u dieťaťa dôjde k zmene jeho postoja, často nápadne rýchlo a radikálne k druhému rodičovi). Vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi maloletého doposiaľ prebiehajú trestné konania, ktoré nie sú ukončené, je ťažké dosiahnuť vo vzájomnej komunikácii rodičov rýchlu zmenu, avšak je nesporné, že takéto výrazné ovplyvňovanie maloletého otcom neprospieva maloletému, keď napriek tomu, že t. č. s matkou netrávi žiaden čas, sa jeho postoj k matke ešte zhoršuje, a to až do neprijateľnej miery, k čomu, vychádzajúc zo znaleckých posudkov tak PhDr. T. X., ako aj doc. PhDr. T. V., CSc. a PhDr. H. X., maloletý nemá dôvody. Aj keď sa matka maloletého v minulosti dopustila pri výchove maloletého chýb (nad ktorými by sa mala zamyslieť a snažiť sa ich v budúcnosti odstrániť), nebolo to v takej miere, aby maloletý Y. mal dôvod, pokiaľ by nebol otcom ovplyvňovaný, sa voči nej takto správať. Najmä nie preto, že ak v čase, keď sa týchto chýb voči nemu mala dopúšťať, ich vzťah bol oveľa lepší, ako je tomu teraz, keď sa od odchodu matky zo spoločnej domácnosti s ňou nestretáva. Nie je pritom vhodné, aby dieťa malo vzor len v otcovi, ktorý je už právoplatne odsúdený za trestný čin. V záujme maloletého je, aby sa s matkou stretával aj z toho dôvodu, že potrebuje ženský vzor, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý vidí ženy skôr negatívne. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné styk maloletého s matkou upraviť, avšak vzhľadom k jeho súčasnému odmietavému postoju sa bude realizovať až po ukončení nariadeného výchovného opatrenia, prvé tri mesiace za prítomnosti otca, ktorý je pre maloletého oporou, a teda za jeho prítomnosti by maloletý Y. nemal mať žiadnu obavu zo stretnutia s matkou a po tejto dobe už bez prítomnosti otca, pričom úlohou otca, pokiaľ chce, aby sa jeho syn mohol normálne vyvíjať, k čomu nesporne potrebuje aj kontakt so svojou matkou, by malo byť synovi napomôcť, aby styk s matkou dokázal absolvovať, pretože z vykonaného dokazovania je nesporné, že otec má na syna taký výrazný vplyv, že pokiaľ by otec svoj postoj k matke zmenil, zmenil by sa aj postoj syna k jeho matke. Tomuto nasvedčuje aj to, že v minulosti boli vzťahy medzi matkou a synom oveľa lepšie a ešte v čase vypracovania znaleckého posudku PhDr. X. (25. 05. 2014) si maloletý Y. za istých okolností vedel predstaviť, že by sa s matkou stretával, pričom t. č. stretnutia s matkou jednoznačne odmieta. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku podľa § 220 OSP zmenil, pričom pri stanovení toho, kedy sa styk bude realizovať, zohľadnil aj to, ako má maloletý Y. tréningy a zápasy. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.