Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/194/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239642 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113239642.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, o vymoženie 2.109,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 04. 2014 č. k. 7Er/1486/2013-16, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 2.109,04 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadenom Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 10. 06. 2013 sp. zn. 190/04/13. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500013595 zo dňa 18. 07. 2012, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj záver argumentačne podporil i rozsiahlou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva č. 8500013595 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. S poukazom na bod 2, 7 rozhodcovskej zmluvy mal za to, že jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžník nemal povinnosť prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Naviac dlžník mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva tak dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa môže dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za to, že predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Naviac rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadneho iného dokumentu, z ktorého dôvodu nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Rovnako rozhodcovská zmluva nenapĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá v článku 3 a 5. Zmluva tak neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, t. j. nevyžadujúce od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. V tomto smere poukázal na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoE/22/2014, sp. zn. 25CoE/16/2014. Záverom poukázal, že v žiadnom zákone, vyhláške ani inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov, a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 26. 11. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 2.109,04 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 10. 06. 2013 sp. zn. 190/04/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 09. 2013 a vykonateľnosť dňa 10. 09. 2013. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č. 8500013595, uzatvorená účastníkmi konania dňa 18. 07. 2012, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako i rozhodcovská zmluva č. 8500013595, uzatvorená účastníkmi konania dňa 18. 07. 2012. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 18. 07. 2012 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500013595 ( ďalej len „zmluva o RÚ“) a zároveň i rozhodcovskú zmluvu č. 8500013595, ktorá má formu osobitnej zmluvy a z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Vychádzajúc z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná svojim podpisom potvrdila, že súhlasí s jej uzatvorením, pričom jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník pritom nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 4, 5 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7 tejto zmluvy je dlžník oprávnený odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme, pričom lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka„ ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. decembra 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ). Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa totiž vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vychádzajúc z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná mala možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom o tejto skutočnosti bola zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaná. V rozhodcovskej zmluve bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy založené právo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, a tým dosiahnuť anulovanie takejto dohody zmluvných strán. Naviac povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo je dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Významnou je i skutočnosť, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, a to do 14 dní od uzatvorenia zmluvy. V danej veci povinná súhlasila s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Pokiaľ za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa bez ďalšieho uzavrel, že dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, jeho záver je potrebné vzhľadom na obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy považovať za nesprávny. Zvlášť v prípade, keď zo znenia samotnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinná mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, pričom jej boli poskytnuté zrozumiteľné informácie o možnosti riešenia sporu v rozhodcovskom konaní. Naviac povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote 14 dní od jej uzatvorenia. Vlastným úkonom tak mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda i obsah vzájomného vzťahu. Rozhodcovská zmluva je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, čím spĺňa i náležitosti požadované ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V danom prípade tak nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka vyžadované na to, aby sa takto dojednaná rozhodcovská zmluva považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu prvého stupňa, ktorý sa pri skúmaní ustanovení rozhodcovskej zmluvy obmedzil iba na bod 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, bez vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich ustanovení zmluvy, je preto nesprávny a nezodpovedajúci ani príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového postupu súdu má totiž spĺňať požiadavku, aby bolo účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.