Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304112167 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4304112167.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: 1/ Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484 (v časti o vymoženie pohľadávky 533,50 eur) a oprávneného 2/ BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 (v časti o vymoženie 114,31 eur), zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. P. XXXX/XX, I., zastúpená opatrovníčkou Katarínou Kosorínovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, o vymoženie sumy celom 647,81 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/108/2004 a u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, Moyzesova 5, Nitra pod sp. zn. Ex 393/2004, o odvolaní oprávneného v 2. rade (spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) zo dňa 23. 09. 2014 proti výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 9Er/108/2004-60 zo dňa 26. augusta 2014, ktorým súd exekúciu zastavil, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného, t. j. spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na zmenu exekútora, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 175 ods. 1, § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ustanovení § 1 ods. 2, § 71 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003. Uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1283/97 zo dňa 14. 12. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 1998. Konštatoval, že v čase vydania exekučného titulu sa na konanie o sociálnom poistení vzťahovali ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného správneho predpisu upravujúceho konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy. Zákon o sociálnom poistení vylúčil pôsobnosť Správneho poriadku vo svojom ustanovení § 172 až s účinnosťou od 01. 01. 2014. Ďalej uviedol, že keďže povinnosť povinného týkajúca sa zaplatenia poistného a penále v celkovej sume 647,81 eur (19.516,- Sk) nebola splnená do 31. 12. 2003, na vymáhanie tejto povinnosti sa aplikujú prechodné ustanovenia § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. s odkazom a založením účinnosti práva účinného v čase vydania exekučného titulu. Pri posudzovaní uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie vykonateľného rozhodnutia treba vychádzať z toho, že ide o hmotnoprávne ustanovenie. V takom prípade, pri absencii prechodných ustanovení zákona treba na danú situáciu aplikovať ustanovenia zákona účinného v čase vydania rozhodnutia. Na základe toho pri posudzovaní plynutia lehoty na vykonanie rozhodnutia - exekučného titulu, je potrebné použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2013, ktoré stanovilo, že rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká, pričom na zánik sa prihliada z úradnej povinnosti. Znamená to, že v tejto lehote bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v tejto lehote aj skončený. Vykonateľnosť exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1283/97 zo dňa 14. 12. 1997 nastala dňa 25. 02. 1998, na základe toho uplynula možnosť vymáhať poistné a penále dňa 25. 02. 2011. Oprávnený, teda spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. návrhom zo dňa 04. 02. 2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.02.2014, požiadal o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Stanislava Poláka na JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z dôvodu, že rozhodol o zastavení exekúcie, a preto by bola zmena exekútora v tomto štádiu exekučného konania neúčelná a nehospodárna. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol s poukazom ust. § 196 Exekučného poriadku, ust. § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 27a vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 i s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 07. 2014 č. 8CoE/121/2014-49 tak, že súdny exekútor nemá nárok na úhradu trov exekúcie, nakoľko k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo ešte pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňom 24. 02. 2004. Súdny exekútor má v exekučnom konaní nárok iba na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie, ku ktorým nepatria tie, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli po uplynutí prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, t. j. po dni 25. 02. 2001. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v 2. rade (spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie v rozsahu, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekúciu zastavil. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný vzťah ustanovenia Správneho poriadku. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003. Uviedol, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal a na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001 sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá inštitút preklúzie nepoznala, pričom poznala iba inštitút premlčania. Podľa názoru oprávneného preto nemožno exekúciu vedenú na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť pred vyššie uvedeným dátumom zastaviť z dôvodu preklúzie s odvolaním sa na ust. § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2001. Exekučný titul nebol v čase začatia exekučného konania prekludovaný a prekludovaný nie je doposiaľ. Ďalej uviedol, že všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť stanoveným dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Požiadavka dodržania následnosti platnosti a účinnosti právnej normy, neuplatňovanie právnej normy skôr, ako nadobudne účinnosť, patrí k vlastnostiam právnej úpravy, ktorá implicitne vyplýva z ústavou garantovaných princípov právneho štátu v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2001 zo dňa 04. 12. 2001 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/96 zo dňa 24. 02. 1999. Zdôraznil, že povinný je fyzickou osobou, preto existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou, prípadne inou formou. Z uvedeného dôvodu mal za to, že zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného by bolo predčasné. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v 2. rade, t. j. spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (pokiaľ ide o vymoženie sumy 114,31 eur) proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 26. 08. 2014 v časti o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 251 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Toto zákonné ustanovenie sa použije nielen na výkon rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, ale i na výkon ďalších titulov, uvedených v ustanovení § 41 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2003, pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo dňa 24. 02. 2004, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi doručený návrh oprávneného v 1. rade zo dňa 11. 02. 2004 na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil dňa 09. 03. 2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka na základe exekučného titulu - rozhodnutia č.1283/97 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice dňa 14. 12. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 1998. Písomným podaním zo dňa 09.02.2009 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa na rozhodnutie návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 08. 12. 2009 č. k. 9Er/108/2004-11 pripustil, aby z konania v časti o vymoženie 114,31 eur na strane oprávneného vystúpila Sociálna poisťovňa a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Podaním zo dňa 18. 12. 2009 navrhol súdny exekútor zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 64,94 eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. S týmto návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nesúhlasil oprávnený spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Písomným podaním zo dňa 13. 01. 2011 súd prvého stupňa oznámil súdnemu exekútorovi, že o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodovať nebude vzhľadom na to, že súdny exekútor nie je účastníkom konania (je ním len v časti konania, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie). Súdny exekútor podaním zo dňa 17. 05. 2011 opätovne navrhol zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinnej a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 65,48 eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. S týmto návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nesúhlasil oprávnený v 2. rade, t. j. spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 9Er/108/2004-31 návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 27. 07. 2012 č. k. 15CoE/129/2012-38 tak, že ho odmietol. Návrhom zo dňa 04. 02. 2014 žiadal oprávnený v časti o vymoženie 114,31 eur (spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Stanislava Poláka na JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. K tomuto návrhu na zmenu súdneho exekútora sa písomne dňa 24. 04. 2014 vyjadril súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák a vyúčtoval si trovy exekúcie vo výške 65,48 eur. Dňa 26. 08. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného, t. j. spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na zmenu exekútora, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Odvolací súd uvádza, že v čase vydania exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1283/97, t.j. dňa 14. 12. 1997 až do 30. 06. 2001 nebola v ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov stanovená lehota na vymáhanie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s tým, že na výkon rozhodnutia na tieto pohľadávky sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu, pričom tu bol odkaz na ust. § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Až zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01. 07. 2001 bola zavedená 10-ročná lehota na vykonanie rozhodnutí, predmetom ktorých sú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie s tým, že ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval, keď aplikoval ust. § 277 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 25 ods. 1, 2 a ust. § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2003, v zmysle ktorých rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti a pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. Na predloženom exekučnom titule - rozhodnutí č. 1283/97 zo dňa 14. 12. 1997 je vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, a to dňom 25. 02. 1998. Oprávnený v 1. rade sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24. 02. 2004 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Súd prvého stupňa vydal dňa 09. 03. 2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Vyššie uvedená desaťročná lehota je lehotou prekluzívnou, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pretože márnym uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jeho vymoženie. Keďže v prekluzívnej desaťročnej lehote nestačí výkon rozhodnutia len nariadiť, ale v tejto lehote musí byť aj skončený, čo v predmetnom prípade splnené nebolo, nakoľko prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu - rozhodnutia č. 1283/97 zo dňa 14. 02. 1997 uplynula dňa 25. 02. 2008, bolo potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26. 08. 2014 v časti o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že v predmetnej veci nesprávne aplikoval ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2003, konkrétne ust. § 71 ods. 3 tohto zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, nakoľko v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003, sa ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní nepoužijú. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa však nemá vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia a nemôže byť dôvodom na jeho zrušenie, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v predmetnej veci a vo svojom rozhodnutí správne aplikoval ust. § 277 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zo dňa 14. 12. 1997 nesplnila do 31. 12. 2003. Pri vymáhaní tejto povinnosti po 01. 01. 2004 bolo potrebné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2003, a teda podľa ust. § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2003, v zmysle ktorého pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, pričom tieto rozhodnutia možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Vzhľadom na to, že uvedená lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že v tejto lehote bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale ho v tejto lehote aj skončiť. Márnym uplynutím desaťročnej prekluzívnej lehoty právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. Predložený exekučný titul tak vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti nie je možné pre uplynutie prekluzívnej lehoty vykonať. Preto súd prvého stupňa správne vychádzal zo záveru o zániku pohľadávky a v intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu správne zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Oprávnený v 2. rade podal odvolanie i proti výroku uznesenia zo dňa 26. 08. 2014, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na zmenu súdneho exekútora, , avšak ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa ust. § 202 ods. 2 OSP nie je prípustné (podľa zákona však takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie vždy pripúšťa) a v takomto prípade nastupuje režim podľa ust. § 374 ods. 4, veta tretia OSP a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa zrušuje v tejto časti zo zákona. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o zmene súdneho exekútora zrušilo a vo veci (teda o návrhu oprávneného v 2. rade na zmenu súdneho exekútora zo dňa 04. 02. 2014) musí byť rozhodnuté opätovne. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zmene súdneho exekútora vracia súdu prvého stupňa na postup podľa ust. § 374 ods. 4 OSP, nakoľko o návrhu oprávneného v 2. rade na zmenu súdneho exekútora a o náhrade trov konania (vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému bolo podané odolanie) musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.