Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/621/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612205608 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4612205608.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. M. F., nar. XX. XX. XXXX, 2. P. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom S., D. U. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 4.419,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 5. júna 2014 č. k. 4C/228/2012-244, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,52 eura na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. Andreja Cifru so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 900,73 eura na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že rozsudkom č. k. 4C/228/2012-235 zo dňa 06. 05. 2014 boli odporcovia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,57 eura s príslušenstvom, pričom vo zvyšku bol návrh zamietnutý s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo veci samej dňom 27. 05. 2014, preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania samostatným uznesením s tým, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, na základe ktorého odporcom priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko mali neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (do sumy 103,57 eura s príslušenstvom z pôvodne vymáhanej sumy 4.419,36 eura s príslušenstvom). Náhrada trov konania pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia priznanej podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 900,73 eura, vychádzajúc z náhrady za jeden úkon právnej služby v sume 161,01 eura (§ 10 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Právnemu zástupcovi odporcov následne priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 161,01 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2014), 2 x paušál po 7,63 eura, 1 paušál v sume 7,81 eura a 1 paušál v sume 8,04 eura, čo spolu činilo 675,15 eura. Okrem toho priznal náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2014 a to za cestu z Lučenca do Topoľčian a späť, t.j. 318 km pri základnej náhrade 0,183 eura za km a pri spotrebe 7 litrov na 100 km, pričom cena za 1 liter paliva predstavovala 1,50 eura, a teda cestovné bolo spolu 91,58 eura. Náhrada za stratu času predstavovala 10 polhodín po 13,40 eura, t.j. 134 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia s náhradou cestovného a náhradou za stratu času boli vo výške 900,73 eura, na zaplatenie ktorej zaviazal súd navrhovateľa. Právny zástupca odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia aj za ďalší úkon a to doplnenie vyjadrenia k odvolaniu vo veci samej zo dňa 09. 12. 2013, avšak za tento úkon mu súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože právny zástupca odporcov sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 18. 01. 2013 a za tento úkon mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, pričom nebol súdom vyzvaný na ďalšie vyjadrenie k odvolaniu, a teda doplnenie vyjadrenia bolo podané iba z vlastnej iniciatívy právneho zástupcu odporcov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré odôvodnil tým, že právny zástupca odporcov pôvodne vystupoval ako právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Vedľajší účastník v konaní predložil písomné vyjadrenie, čo znamená, že právny zástupca odporcov už bol oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym stavom. Mal preto za to, že počas konania nedošlo k žiadnym skutkovým zmenám, ktoré by ovplyvnili nazeranie právneho zástupcu odporcov na daný prípad, v dôsledku čoho podal obsahovo podobné vyjadrenie aj ako právny zástupca odporcov. Nevidel účelnosť v podobných, v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli už skôr vykonané tým istým právnym zástupcom raz ako zástupcom vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom odporcu. Považoval ich za účelové, avšak neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Nespochybnil právo odporcov zvoliť si v konaní právneho zástupcu, avšak bolo zrejmé, že v danom prípade vzišla iniciatíva k prevzatiu právneho zastúpenia od právneho zástupcu. Následne vedľajší účastník z konania vystúpil. Vzhľadom na vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania vyjadril pochybnosti, či uvedený postup nebol len jednoduchšou cestou k získaniu trov právneho zastúpenia, keďže v otázke priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi sa názory súdov rôznia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v konečnom dôsledku došlo k zamietnutiu žalobného návrhu z iných dôvodov, ako uvádzal právny zástupca odporcov, a preto aj z tohto pohľadu boli úkony vykonané právnym zástupcom odporcov neúčelné, keďže sa nijakým spôsobom nepričinil o úspech odporcov v konaní. Zastal názor, že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania, a preto v danom prípade bola na mieste aplikácia § 150 ods. 1 OSP, ako aj žiadal prihliadnuť na to, že žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje veriteľovi uplatniť premlčaný nárok, ako aj naďalej zostáva nesporný fakt, že odporcovia si svoju povinnosť v zmysle zmluvy nesplnili. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie odvolaniu a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil voči odporcom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia, považujúc snahu navrhovateľa spochybniť nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za nemiestnu. Argumentáciu navrhovateľa považovali tiež za účelovú, vnútorne rozpornú a súčasne nesúcu pečať formulárového podania, ktoré nereaguje na konkrétne skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci. Čo sa týkalo argumentácie ohľadne totožnosti a nadbytočnosti úkonov právneho zástupcu, túto považovali za nelogickú až absurdnú, pretože až po prevzatí právneho zastúpenia, bolo zo strany odporcov podané úplne prvotné písomné podanie v prejednávanej veci a to vyjadrenie zo dňa 20. 11. 2012. Vedľajší účastník v konaní vôbec nevystupoval, písomne sa nevyjadroval, a preto argumentácia navrhovateľa bola irelevantná a vôbec nereagovala na skutkový stav veci. Okrem toho zdôraznili, že navrhovateľ paradoxne namieta výstup vedľajšieho účastníka z konania, a pritom robí všetko preto, aby dosiahol jeho nepripustenie do konaní. Rovnako nesúhlasili s tým, že k zamietnutiu žalobného návrhu došlo z iných dôvodov, ako v konaní odporcovia namietali, a preto považovali za potrebné dodať, že zo strany navrhovateľa sa zjavne jedná o jeho nadmernú snahu zbaviť sa svojej povinnosti náhrady trov konania, a to aj za cenu použitia absurdno- kotroveznej argumentácie. Argumentáciu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ dovolával aplikácie § 150 ods. 1 OSP, pokladali za nesprávnu, nakoľko je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných spotrebiteľov. S poukazom na uvedené navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako správne a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,25 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcom domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by im súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.419,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.334,11 eura od 05. 11. 2009 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 12. 06. 2003 uzavrel postupca s odporcami zmluvu č. 262188517, na základe ktorej postupca poskytol odporcom peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Okrem toho dodal, že odporkyňa v 1. rade svoj záväzok uznala v Dohode o uznaní záväzku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009, uzavretej medzi postupcom a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Dňa 27. 09. 2012 vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania a žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd prvého stupňa následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 10. 2012. V rámci predvolania na pojednávanie zaslal účastníkom konania oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania a vedľajšiemu účastníkovi zaslal návrh na začatie konania. Predmetnú zásielku vedľajší účastník prevzal dňa 11. 10. 2012 a podaním zo dňa 11. 10. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 10. 2012, zobral svoj návrh na vstup do konania späť a vystúpil z predmetného konania. Dňa 28. 11. 2012 došlo súdu prvého stupňa vyjadrenie odporcov v 1. a 2. rade vo veci samej, v rámci ktorého predložili všeobecnú plnú moc a na svoje zastupovanie v konaní splnomocnili JUDr. Andreja Cifru, advokáta. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 11. 2012 č. k. 4C/228/2012-94 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo dňa 06. 02. 2014 č. k. 9Co/57/2013-145 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vo veci nariadil ďalšie pojednávanie a rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 05. 2014 č. k. 4C/228/2012-235 tak, že odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,57 eura s 8,50% ročným úrokom z omeškania od 05. 11. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Rovnaké právo má aj ten účastník, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. V danej veci navrhovateľ podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 900,73 eura na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Aj keď odporcovia mali vo veci úspech len čiastočný, súd prvého stupňa im v zmysle § 142 ods. 3 OSP priznal plnú náhradu trov konania, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vznikli a boli účelne vynaložené na bránenie práva a to z dôvodu, že mali neúspech v pomerne nepatrnej časti a tou bolo zaplatenie sumy 103,57 eura s príslušenstvom. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že požadovaním trov konania dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 150 OSP. Rovnako tak neobstojí ani argumentácia týkajúca sa práva navrhovateľa uplatniť aj premlčaný nárok a skutočnosť, že odporcovia si svoju povinnosť v zmysle zmluvy nesplnili, napriek tomu, že zo strany veriteľa im boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré neboli odporcami vrátené, pretože navrhovateľ, resp. jeho predchodca sú podnikateľmi, ktorí sú si vedomí dôsledkov premlčania, a preto je v ich záujme uplatňovať si svoje práva včas, t.j. pred uplynutím premlčacej doby, v opačnom prípade musia niesť zodpovednosť za výsledok konania. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu odvolací súd má za to, že dôvody uvádzané navrhovateľom nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, preto súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 OSP, ako aj správne prihliadol na to, že neúspech odporcov bol v pomerne nepatrnej časti. Rovnako tak argumentáciu navrhovateľa, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania odporcov, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože odporcom nemožno odoprieť ich právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a samotná okolnosť, že sa dali zastúpiť právnym zástupcom, ktorý pôvodne zastupoval vedľajšieho účastníka, nemôže mať vplyv na účelnosť vykonaných úkonov, ak ich právny zástupca vykonal v záujme odporcov. Ani samotná skutočnosť, že právny zástupca odporcov sa s predmetom konania oboznámil v čase, keď zastupoval vedľajšieho účastníka, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby odporcom patrila náhrada trov konania za podania a vyjadrenia uskutočnené právnym zástupcom v ich mene a po prevzatí zastupovania. Naviac, z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca počas zastupovania vedľajšieho účastníka neurobil v konaní žiadny relevantný úkon, ako ani nepodal žiadne vyjadrenie k žalobnému návrhu, ani nevzniesol námietku premlčania. Je pritom irelevantné, z akých dôvodov v konečnom dôsledku mali odporcovia úspech, pretože podstatná je skutočnosť, že úkony právneho zástupcu boli vykonané za účelom bránenia práva odporcov a tí vo veci samej mali len nepatrný neúspech. Okrem toho nebolo možné stotožniť sa s argumentom navrhovateľa, týkajúcim sa účelnosti vystúpenia vedľajšieho účastníka z konania, pretože tento úkon je dispozitívnym úkonom vedľajšieho účastníka a nemožno ho nútiť zotrvať v konaní, ak on sám to nepovažuje za vhodné a v tomto prípade, prevzatím právneho zastúpenia, dôvod jeho účasti odpadol. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so závermi navrhovateľa, že v danej veci nešlo zo strany odporcov o účelne vynaložené trovy konania a s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v rámci ktorých navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnu výšku priznaných trov konania odporcom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa po vysporiadaní sa s námietkami navrhovateľa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešným odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,52 eura pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu v časti trov konania) v sume 25,73 eura podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo základu 900,73 eura, pretože predmetom odvolacieho konania boli už len trovy konania, režijného paušálu 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH vo výške 6,75 eura. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.