Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200835 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: IKONA, s.r.o., Ľudovíta Štúra 1390, Bátorové Kosihy, IČO: 35 939 931, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Grác, s. r. o., Hubeného 17, Bratislava, IČO: 47 237 040, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/302446/2014 zo dňa 1. júla 2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra pobočka Komárno č. 9410402/5/1371925/14/Rig zo dňa 7. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-- eur ako iné trovy a 649,49 eura trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2014 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného jeho rozhodnutie č. 1100304/1/302446/2014 zo dňa 01.07.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/1371925/14/Rig zo dňa 07.04.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/1371925/14/Rig zo dňa 7. apríla 2014, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) určený rozdiel dane v sume 34.058,70 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 a súčasne bol prvostupňovým orgánom znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2012 zo sumy 34.101,14 eur na sumu 42,44 eur (t. j. odpočet dane z priadnej hodnoty bol znížený o sumu 34.058,70 eur). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 23. apríla 2014. Keďže prvostupňový orgán nevyhovel odvolaniu žalobcu, postúpil ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanému, ktorý prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Prvostupňový orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar - kryštálový cukor bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. obchodnou spoločnosťou JILIN s. r. o., Mostná 13, 949 01 Nitra, ktorý bol bezprostredným dodávateľom tovaru pre žalobcu ako kupujúceho v mesiaci september 2012. Žalovaný sa s predmetným právnym záverom, ako aj so súvisiacim skutkovým stavom v rozsahu, v akom bol zistený prvostupňovým orgánom, stotožnil. Žalobca je toho názoru, že uvedený záver oboch orgánov je nesprávny a prvostupňový orgán pri vykonávaní dokazovania v tomto smere postupoval nesprávne, keď dôkazné bremeno v plnom rozsahu ponechal len na žalobcovi. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z ďalších podkladov v daňovom konania vyplýva, že prvostupňový orgán mal pochybnosti o osobe dodávateľa žalobcu, ktoré viedli prvostupňový orgán k prijatiu záveru o tom, že doklady, ktoré predložil žalobca, ako podklady pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac september 2012, nie sú vierohodné, a to najmä z toho dôvodu, že dodávateľ žalobcu je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, svojím správaním neumožnil vykonanie úkonov, ktoré správca dane požadoval a nepredložil účtovné doklady a účtovné záznamy. Ak na strane dodávateľa žalobcu vznikli pochybnosti o vykonaní dodávok tovaru, prešlo dôkazné bremeno na prvostupňový orgán. Žalobca je však toho názoru, že prvostupňový orgán dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Je síce pravdou, že prvostupňový orgán vykonal dokazovanie aj v tom smere, aby preveril dodávky tovaru zo strany dodávateľa žalobcu v prospech žalobcu, ale žalobca poukazuje na to, že toto dokazovanie nebolo vykonané v rozsahu požadovanom daňovým poriadkom. V tomto prípade bolo povinnosťou prvostupňového orgánu zamerať dokazovanie predovšetkým na preukázanie samotnej realizácie dodávok fakturovaného tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ak prvostupňový orgán, ako správca dane, dospel k záveru, že má pochybnosti o týchto dodávkach. Prvostupňový orgán vypočul svedkov, ale rozpory medzi ich výpoveďami, resp. medzi skutočnosťami zistenými na základe výpovedí svedkov vykonaním ďalších dôkazov neodstránil a návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere neprijal s odôvodnením, že vykonaním dôkazov navrhovaných zo strany žalobcu nie je možné zistiť skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pretože žalobca a prvostupňový orgán boli toho názoru, že túto skutočnosť môžu preukázať iba tieto dva subjekty. Uvedený záver možno považovať za jednoznačne nesprávny a v rozpore so zásadami dokazovania, ktorými sa riadi daňový poriadok, pretože ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože dokazovanie viedol jednostranne v neprospech žalobcu a nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čo sa prejavilo najmä v nedostatočnom hodnotení dôkazov a v nedostatočnom odôvodnení nevykonania dôkazov navrhovaných žalobcom, ktorých cieľom bolo preukázanie uskutočnenia reálnych dodávok tovaru medzi ním a jeho dodávateľom/odberateľom. Žalobca je toho názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán postupovali nesprávne pri vykonávaní a/alebo hodnotení dôkazov, keď: a) listinné dôkazy predložené bývalým konateľom dodávateľa žalobcu p. F. X. a jeho výpoveď neopodstatnene odmietli, resp. nezohľadnili v daňovom konaní s odôvodnením, že ich svedok predložil v čase, kedy už nebol konateľom dodávateľa žalobcu, b) nesprávne vyhodnotili právny vzťah medzi žalobcom ako odberateľom a dodávateľom žalobcu, resp. pri hodnotení tohto vzťahu nevzali do úvahy aj osobitné všeobecne záväzné právne predpisy (najmä však zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), pretože: 1. na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, 2. ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak, spravuje sa prechod vlastníckeho práva k tovaru príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, 3. k odovzdaniu tovaru medzi predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo v sklade predávajúceho (sklad prevádzkovaný obchodnou spoločnosťou LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., Diaľničná cesta 4, 903 01 Senec), pričom k odovzdaniu tovaru došlo bez jeho prepravy a odoslania, t. j. bez fyzickej manipulácie s tovarom (tzv. traditio longa manu, resp. tzv. vôľové odovzdanie tovaru); uvedený spôsob odovzdania tovaru a prevod vlastníckeho práva je právne prípustný nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale aj z hľadiska daňového, 4. na platnosť udelenia plnej moci nie je vždy potrebná písomná forma, pričom ak ide o konanie podnikateľa, na ktorého sa vzťahuje Obchodný zákonník, je potrebné prihliadať aj na osobitnú právnu úpravu (obsiahnutú v § 15 a § 16 Obchodného zákonníka), ktorá nevyžaduje písomné poverenie na vykonávanie činností v mene podnikateľa; c) nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, keď konštatovali, že prvostupňový orgán, ako aj správca dane, neuzná žalobcovi odpočítanie dane z priadnej hodnoty na základe prijatých faktúr od dodávateľa žalobcu v zdaňovacom období september 2012, pretože: 1. žalobca uplatnený nárok na odpočítanie dane z priadnej hodnoty dokladoval predloženými listinnými dôkazmi (najmä faktúry, dodacie listy a CMR) a dodanie tovaru potvrdili aj výpovede nielen samotného žalobcu, ale výpovede p. J. P. a p. F. X., 2. dodanie tovaru bolo taktiež preukázané aj výpoveďami vodičov motorových vozidiel (p. X. M., K. M., X. Kozma), ktorí dodanie tovaru nielen potvrdili, ale aj výslovne deklarovali, že bol vyložený a naložený iný tovar ako prepravili do miesta určenia; vykonanie prepravy bolo potvrdené aj výpismi z elektronického mýtneho systému, 3. žalobca navrhol doplnenie dokazovania napríklad aj tým, že vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 17. februára 2014 uviedol, aby správca dane predvolal konateľa a skladový personál spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. (ktorých výpoveďami a predložením listín, ktorými disponujú ohľadom skladovania tovaru, mali byť dokázané skutočnosti spochybnené prvostupňovým orgánom ohľadom dodávok tovaru zo strany dodávateľa žalobcu žalobcovi a zo strany žalobcu jeho odberateľovi), ktoré však prvostupňový orgán odmietol vykonať, pričom jeho argumentáciu ohľadom odmietnutia vykonania ďalšieho dokazovania nie je možné považovať za správnu a logickú. Žalobca je toho názoru, že žalovaný a prvostupňový orgán: 1. nedostatočne zistili skutkový stav veci (resp. nezistili ho najúplnejšie v rozsahu potrebnom na správu daní), 2. bez ohľadu na niektoré skutkové zistenia nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, 3. nedostatočne a nesprávne odôvodnili nevykonanie ďalších dôkazov navrhovaných zo strany žalobcu, 4. pri hodnotení dôkazov nezohľadnili aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, 5. a pri hodnotení dôkazov nepostupovali v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, t. j. nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej z obsahu vyjadrenia vyplýva, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania. Správca dane kontrolu zistil, že daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2012 uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20120409/3, 20120409/4, 20120409/5, 20121009/1, 20121009/3, 20121009/4, 20121009/5, 20121209/2, 20121209/3, 20121209/4 vystavených dodávateľom JILIN s.r.o., Mostná 13, 949 01 Nitra, za dodanie cukru v celkovom množstve 239,85 ton, základ dane = 170.293,50 eura, DPH 20 % = 34.058,70 eura, spolu = 204.352,20 eura. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňového úradu Nitra. Tvrdenie žalobcu, že správca dane ponechal dôkazné bremeno v plnom rozsahu iba na žalobcovi je iba ničím nepreukázané tvrdenie a nie je vôbec pravdivé. Naopak, ako vyplýva zo spisového materiálu, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Preveroval sídlo JILIN s.r.o., pričom zistil, že JILIN s.r.o. má na adrese Mostná 13, 949 01 Nitra len registračné sídlo - tzv. virtuálne sídlo. Predvolal a aj vypočul ako svedka F. X., konateľa JILIN s.r.o, a požiadal ho, aby na ústne pojednávanie so sebou priniesol účtovné doklady spoločnosti. Na adresu JILIN s.r.o. zaslal žiadosť o zapožičanie dokladov. Informoval D. A., konateľa žalobcu o zistených skutočnostiach. Predvolal ako svedka V. O., nového konateľa JILIN s.r.o.. Požiadal českú daňovú správu, aby ako svedkov vypočula F. X., bývalého konateľa JILIN s.r.o. a V. O., konateľa JILIN s.r.o.. Predvolal na výsluch ako svedka J. Jaslovskú, o ktorej konateľ žalobcu tvrdil, že pre žalobcu zabezpečovala tovar. Od diaľničnej spoločnosti vyžiadal detailný výpis mýtnych transakcií pre určené vozidlá. Ako svedkov vypočul vodičov, ktorí mali vykonať prepravu predmetného tovaru. Požiadal maďarskú daňovú správu, v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej „MVI“), o preverenie obchodu. Faktúry samé o sebe nie sú dôkazom reálneho plnenia, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez ďalšieho dokazovania dôkazom o tom, že sa vzájomný obchod uskutočnil. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane, nestačí len ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad označujúci určitý zdaniteľný obchod, bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne realizovaný. Primárne v zmysle § 24 daňového poriadku dôkazné bremeno postihuje žalobcu. Ako zdôraznil NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014. Zásada objektívnej pravdy, ktorá by mala sprevádzať daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí. Žalovaný je toho názoru, že správcom dane vykonaný a žalobcom potvrdený záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Správca dane nemôže očakávať od konateľa LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., ani od personálu uvedenej spoločnosti, aby preukázali (predloženie dôkazov), že JILIN s.r.o. vystavila sporné faktúry a dodala cukor deklarovaný týmito faktúrami žalobcovi. Dodanie tovaru dodávateľom a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru kupujúcim je obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Túto skutočnosť musia preukázať tieto dve strany, a to na základe preukázateľného účtovníctva. Daňový subjekt nepredložil kúpnu zmluvu ani iný dokument, z ktorého by vyplynulo, že tovar mu dodávateľ JILIN s.r.o. má dodať do označeného skladu. Nepredložil ani zmluvu nájme alebo využívaní skladových priestorov LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., nepreukázal akým spôsobom mu bol tovar odovzdaný. Nepreukázal skladovanie cukru v uvedených skladových priestoroch a s tým súvisiace náklady. F. Pozděna pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2013 predložil, okrem fotokópie zmluvy o prevode obchodného podielu, prehľad vydaných faktúr JILIN s.r.o. pre žalobcu a kópie týchto faktúr. Predložené kópie nie sú podpísané, neobsahujú podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Faktúry neobsahujú označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje. Faktúry nie sú účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ich zaúčtovanie u dodávateľa nebolo preukázané. Z dôvodu nekontaktnosti JILIN s.r.o. nebolo možné jeho účtovníctvo preveriť, nie je možné doklady - dodávateľské faktúry považovať za vierohodné, z dôvodu, že nie ej možné preveriť, či JILIN s.r.o. má vôbec takéto doklady vo svojom účtovníctve zaúčtované a uvedené v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH. Žalovaný posúdil okolnosti uplatnenia odpočítania dane žalobcom vyplývajúce zo spisového materiálu predloženého správcom dane spolu s odvolaním, dôkazy a zistenia, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí. Zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená v zmysle zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie žalobcu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré viedli žalovaného k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na predloženej faktúre. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným, mal súd za preukázané, že správca dane vykonal u daňového subjektu, platiteľa DPH, v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. Kontrola bola začatá dňa 13.12.2012. O výsledku kontroly vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9410401/5/415260/14/Gel z 03.02.2014. Výzvu na vyjadrenie k protokolu spolu s protokolom daňový subjekt prevzal dňa 10.02.2014. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Dňa 07.04.2014 vydal správca dane rozhodnutie č. 9410402/5/1371925/14/Rig, ktoré bolo doručené daňovému subjektu dňa 10.04.2014. Správca dane kontrolou zistil, že daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2012 uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20120409/3, 20120409/4, 20120409/5, 20121009/1, 20121009/3, 20121009/4, 20121009/5, 20121209/2, 20121209/3, 20121209/4 vystavených dodávateľom JILIN s.r.o., Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 46 534 008 za dodanie cukru v celkovom množstve 239,85 ton, základ dane 170.293,50 eura, DPH 20 % = 34.058,70 eura, spolu = 204.352,20 eura. Daňový subjekt deklaroval dodanie cukru maďarskej spoločnosti SUGAR TREND Korlátolt Felelősségű Társaság. Pre odberateľa vystavil faktúry č. 120100022 - 120100027 na celkové množstvo 239,85 ton, v celkovej sume 191.880,00 eur bez dane z pridanej hodnoty. Prepravu tovaru hradila spoločnosť SUGAR TREND Kft. Správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia na dodávateľských faktúrach uvedených zdaniteľných obchodov. Za týmto účelom preveroval sídlo JILIN s.r.o.. Zistil, že JILIN s.r.o. má na adrese Mostná 13, 949 01 Nitra len registračné sídlo - tzv. virtuálne sídlo. Správca dane tieto zistenia vyhodnotil tak, že daňový subjekt na adrese sídla nevykonáva ekonomickú činnosť. Za účelom preverenia zdaniteľného obchodu, nákupu cukru daňovým subjektom od JILIN s.r.o., správca dane predvolal na výsluch ako svedka F. X., konateľa JILIN s.r.o.. Dňa 08.03.2013 sa F. X. bez oznámenia dostavil k správcovi dane. Predložil fotokópiu zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.01.2013, predmetom ktorej je odplatný prevod obchodného podielu prevodcu (F. X.) so všetkými právami a povinnosťami na nadobúdateľa (V. O.). Na základe uvedeného nastala zmena - jediným spoločníkom a konateľom JILIN s.r.o. sa od 24.01.2013 stal V. O.. Pri ústnom pojednávaní svedok uviedol, že všetky doklady, týkajúce sa JILIN s.r.o. má nový konateľ V. O., ktorému odovzdal celú dokumentáciu JILIN s.r.o.. Na otázku správcu dane, akým spôsobom vie preukázať, že JILIN s.r.o. skutočne dodala cukor pre IKONA, s.r.o. odpovedal, že predaj cukru vie preukázať nový konateľ pán O., ktorý má celú dokumentáciu. F. X. pri ústnom pojednávaní predložil, okrem fotokópie zmluvy o prevode obchodného podielu, prehľad vydaných faktúr od JILIN s.r.o. pre IKONA, s.r.o. a kópie vystavených faktúr. Predložené kópie nie sú podpísané, neobsahujú podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Správca dane predvolal D. A., konateľa IKONA, s.r.o.. Z odpovedí vyplýva, že D. A. pri dojednávaní obchodu komunikoval s J. P., ktorá zabezpečovala tovar pre IKONA, s.r.o. a zastupovala JILIN s.r.o.. Niekoľkokrát sa s ňou stretol osobne, neskôr boli v telefonickom kontakte. JILIN s.r.o. ponúkala cez internet na predaj cukor, on sa na nich nakontaktoval. F. X. mu povedal, s kým bude pri obchodovaní komunikovať, a že pani P. bude zabezpečovať tovar od JILIN s.r.o.. Tovar prevzal v Senci, v sklade LAGERMAX. Dostal telefón od pani P., kedy mu príde cukor od JILIN s.r.o.. Potom zavolal V. O. z SUGAR TREND Kft., ktorý zabezpečil prepravu, cukor naložil v Senci v sklade LAGERMAX a bol prepravený do SUFAR TREND Kft. Podľa jeho vedomia O. chodil do skladu a bol prítomný pri prevzatí tovaru. Na základe žiadosti zo dňa 26.08.2013 česká daňová správa volala ako svedka V. O.. Svedok V. O., konateľ JILIN s.r.o. vo svojej výpovedi na otázky v súvislosti s prevodom obchodného podielu na neho, k jeho funkcii konateľa a spoločníka v JILIN s.r.o. uviedol, že nevie o ničom takom. Nemal a ani nemá 5.000,00 eur na žiadny vklad. Nikdy nič také nekúpil. V. O. uviedol, že doklady mu odovzdané neboli, nič o JILIN s.r.o. nevie. Správca dane predvolal na výsluch ako svedka J. P., B. XX, XXX XX Q. P.. J. P. v svedeckej výpovedi uviedla, že vyššie uvedené vyjadrenia D. A. sú pravdivé. Ďalej uviedla, že zastupovaním JILIN s.r.o. na spoluprácu s IKONA, s.r.o. ju poveril F. X., v tom čase konateľ JILIN s.r.o.. Písomné poverenie od JILIN s.r.o. nemala. S konateľom JILIN s.r.o. bola v telefonickom kontakte, všetky objednávky sa riešili elektronicky. Tovar sa nakladal v LAGERMAX, s.r.o., Diaľničná cesta 3, Senec. Daňový subjekt deklaroval dodanie cukru maďarskej spoločnosti SUGAR TREND Kft. na základe faktúr č. 120100022 - 120100027 na celkové množstvo 239,85 ton, v celkovej sume 191.880,00 eur bez dane z pridanej hodnoty. Správca dane vypočul vodičov, ktorí prepravu vykonali. Podľa vyhlásenia V. O. SUGAR TREND Kft. kúpila od IKONA, s.r.o. cukor v 50 kg baleniach, v papierových vreciach. V sídle IKONA, s.r.o. v Bátorových Kosihách uzavreli rámcovú zmluvu. Subjekt nevedel povedať, komu ďalej nadobudnutý tovar predával. SUGAR TREND Kft. v mesiaci 09/2012 neuskutočnila predaj pre JILIN s.r.o.. SUGAR TREND Kft. v deň nadobudnutia tovaru od IKONA, s.r.o. predávala v každom prípade tovar do Slovenskej republiky, ktorý bol podľa CMR v takej istej úprave, zhodovali sa aj prepravca aj poznávacia značka, pod ktorou bol tovar dovezený aj vyvezený. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení, po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že neuzná IKONA, s.r.o. odpočítanie dane z priadnej hodnoty na základe prijatých faktúr od JILIN s.r.o. za dodávku cukru v zdaňovacom období september 2012 v sume 34.058,70 eura z dôvodu, že: O nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. JILIN s.r.o. so správcom dane nespolupracoval, svojim správaním neumožnil správcovi dane vykonať potrebné úkony, nepredložil účtovné doklady a účtovné záznamy, je nevierohodným subjektom. O IKONA, s.r.o. nepreukázala, kedy a ako na ňu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nebola v kontakte so svojim dodávateľom JILIN s.r.o., podľa vyjadrenia konateľa bol v kontakte s J. P., ktorá nemala písomné poverenie konať v mene JILIN s.r.o., a ktorá mu telefonicky oznámila, že si má prevziať cukor. Tieto tvrdenia nie sú však ničím podložené a nemôžu preukazovať prevzatie tovaru daňovým subjektom. O IKONA, s.r.o. nepreukázala ako došlo k dodaniu tovaru pre odberateľa SUGAR TREND Kft.. O prevzatie tovaru od JILIN s.r.o. a nakladanie tovaru mal zabezpečovať odberateľ SUGAR TREND Kft., ktorý dával šoférom pokyny. Zástupca IKONA, s.r.o. ani nebol prítomný pri nakladaní tovaru, čo je vzhľadom na obchodné zvyklosti nezvyčajné. Daňový subjekt nepreukázal, že tovar mu bol dodaný platiteľom a daň voči nemu bola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, nepreukázal nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník, nesplnil podmienku na odpočítanie dane v zmysle citovaného paragrafu zákona o DPH. Odvolací orgán pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení procesnoprávneho (zákon č. 563/2009 Z. z.) a hmotnoprávneho (zákon o DPH) predpisu. Zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pri ktorej preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 34.058,70 eura, pričom nepreukázal splnenie zákonom určených podmienok. Odvolací orgán preskúmal spisový materiál predložený spolu s odvolaním. Nezistil také konanie správcu dané, ktorým by bol porušil zásady daňového konania. Daňovým subjektom namietaný záver z kontrolných zistení vedúci k vyrubeniu rozdielu dane vykonal na základe zákonných zistení pri preverovaní dodávateľskej spoločnosti a reálnosti dodania tovaru. Naplnil ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., keď dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zákon neukladá správcovi dane zistiť skutočnosti so stopercentnou istotou, najmä ak to reálne ani vzhľadom na správanie a konanie subjektu nie je možné, ale zistiť ich čo najúplnejšie. Pre nárok na odpočet dane je nevyhnutné, aby prijaté plnenie bolo skutočne prijaté od dodávateľa, platiteľa DPH. Daňový subjekt pokiaľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu neplatí pre správcu dane vyhľadávacia zásada ale prejednávacia. Správca dane nevyhľadáva dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Ak IKONA, s.r.o. uzatvárala obchody s JILIN s.r.o., ktorú zastupovala J. P., tak jednal s neoprávnenou osobou. Zo zápisnice z ústneho pojednávania ja zrejmé, že J. P. nevie preukázať dodanie cukru od JILIN s.r.o. pre IKONA, s.r.o., nemá doklady JILIN s.r.o., ani ju nezastupuje. Požiadavku na opätovné predvolanie J. P. ako svedka nepovažujeme za odôvodnenú, nakoľko uvedená osoba nedisponuje žiadnymi dokladmi a dôkazmi, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok kontroly. Výpoveď svedka bez dokladov preukazujúcich jeho tvrdenie nie je dôkazom pre účely tohto konania. K výzve daňového subjektu, aby správca dane predvolal konateľa a skladový personál LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. odvolací orgán uvádza, že takáto požiadavka nie je opodstatnená. Správca dane nemôže očakávať od konateľa LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., ani od personálu uvedenej spoločnosti, aby preukázali (predloženie dôkazov), že JILIN s.r.o. vystavila faktúry a dodala cukor deklarovaný týmito faktúrami pre IKONA, s.r.o.. Dodanie tovaru dodávateľom a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru kupujúcim je obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Túto skutočnosť musia preukázať tieto dve strany, a to na základe preukázateľného účtovníctva. Daňový subjekt nepredložil kúpnu zmluvu ani iný dokument, z ktorého by vyplynulo, že tovar mu dodávateľ JILIN s.r.o. má dodať do označeného skladu. Nepredložil ani zmluvu o nájme alebo využívaní skladových priestorov LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., nepreukázal akým spôsobom mu bol tovar odovzdaný. Nepreukázal skladovanie cukru v uvedených skladových priestorov a s tým súvisiace náklady. Odvolací orgán posúdil postup správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu. Po preverení predložených dokladov potvrdzuje skutočnosť, že sa vysporiadal s nastolenou otázkou preukázania rozporov s právnymi predpismi, ktoré ho viedli k tvrdeniu, že daňový subjekt uplatnením odpočítania dane porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Vykonaný záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a cit. ustanovení, dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podstatou sporu bolo konštatovanie žalovaného, že v predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe prijatých faktúr od spoločnosti JILIN s.r.o. za dodávku cukru v zdaňovacom období september 2012. Podľa žalovaného ale aj správneho orgánu prvého stupňa si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH, keď nepreukázal splnenie zákonom uvedených podmienok resp. nepreukázal, že deklarované plnenie aj bolo skutočne prijaté. Z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len záujmy štátu ako prioritné, ale sú povinné zachovávať aj práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 cit. ust. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o ročné podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách a pod.. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného vyjadrenou v napadnutých rozhodnutiach, v zmysle ktorej dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje v tomto prípade žalobcu ako daňový subjekt. Samotné preukázanie dodania tovaru len účtovnými dokladmi nie je postačujúce. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ. Doklady predložené daňovým subjektom musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, cukor deklarovaný na kontrolovaných faktúrach mal byť žalobcovi dodávaný spoločnosťou JILIN s.r.o., pričom dodávky sa realizovali prostredníctvom spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., ktorá mala deklarovaný tovar prevziať od spoločnosti JILIN spol. s.r.o., a následne ho mala vydať odberateľovi žalobcu spoločnosti SUGAR TREND Kft.. V tomto smere žalobca požadoval, aby správca dane vykonal dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti, ktorá skladové priestory vlastní, prípadne aj zamestnancov skladu k skutočnostiam, či a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Správca dane takéto dokazovanie vykonať odmietol s odôvodnením, že dodanie tovaru je vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, pričom túto skutočnosť musia preukázať tieto dve strany, a to na základe preukázateľného účtovníctva. V tomto smere súd s konštatovaním správcu dane nesúhlasí s odvolaním sa na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Súd poukazuje na to, že hoci skutkové tvrdenia žalobcu a vypočutých svedkov sú rozporné, navrhnutým dokazovaním by bolo možné ozrejmiť mechanizmus, akým sa mali jednotlivé dodávky realizovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že k odovzdaniu tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom došlo v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o. bez fyzickej manipulácie s tovarom, t. j. bez jeho prepravy a odoslania. V konaní pred správcom dane vo svojej výpovedi uviedol, že konateľ spoločnosti JILIN s.r.o. F. X. mu oznámil, kedy mu tovar do skladu dodá. To potvrdila aj svedkyňa J. P., ktorá uviedla, že bola konateľom spoločnosti JILIN s.r.o. ústne splnomocnená na konanie menom tejto spoločnosti, pričom p. X. ju telefonicky informoval o jednotlivých dodávkach do skladu (LAGERMAX Slovakia s.r.o.). Svedok X. uviedol, že tovar bol dodávaný z priestorov Mutenice do Senca, pričom prepravu do Senca zabezpečoval dodávateľ. Z uvedených výpovedí je zrejmé, že tovar mal byť dodávaný spoločnosťou JILIN s.r.o. do skladu spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o., odkiaľ ho mal odoberať odberateľ žalobcu spoločnosť SUGAR TREND Kft.. Výsluchom konateľa spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o. by teda mohlo dôjsť k ozrejmeniu mechanizmu ako jednotlivé dodávky mali byť realizované, pričom zo skladovej evidencie by sa mohlo dať preveriť, či bol žalobcom deklarovaný tovar prijatý na sklad od dodávateľa, a či bol následne vydaný žalobcovmu odberateľovi. Súd ďalej namieta konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď tento uvádza, že ak jednal žalobca s p. J. P., tak jednal s neoprávnenou osobu, nakoľko táto nebola na takéto konanie písomne splnomocnená. Zároveň žalovaný uvádza, že výpoveď takejto svedkyne nie je pre účely konania dôkazom, čo je v zjavnom rozpore s už cit. ustanovením § 24 ods. 4 daňového poriadku. Ak teda žalobca mal uniesť svoje dôkazné bremeno, bolo povinnosťou správcu dane vykonať ním navrhnuté dokazovanie, ak toto vzhľadom na vyššie uvedené bolo spôsobilé prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Ak tak správca dane resp. žalovaný neurobili, rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Keďže žalobca bol v konaní pred súdom úspešný, vzniklo mu podľa § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, ktoré mu súd priznal vo výške 70,-- eur za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a 649,49 eura - trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 2 x 142,04 eura a 1 x 151,58 eura vrátane režijného paušálu vo výške 2 x 8,04 eura a 1 x 8,58 eura, cestovné náhrady Bratislava - Nitra a späť vo výške 48,38 eura, náhrada za stratu času vo výške 57,20 eura (v súlade s ust. § 11 ods. 4, 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).