Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200147 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200147.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX S., v konaní zastúpený: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom v Leviciach, Bernolákova 12, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-LV-OKP-91/2015 zo dňa 05.02.2015 a disciplinárneho rozkazu vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach č. 1 zo dňa 09.12.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-LV-OKP-91/2015 zo dňa 05.02.2015 a disciplinárny rozkaz vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach č. 1 zo dňa 09.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 710,26 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 640,26 eura a z iných trov konania - zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. ORPZ- LV-OKP-91/2015 zo dňa 05.02.2015 a disciplinárneho rozkazu vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach č. 1 zo dňa 09.12.2014, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 27.11.2014 bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie vedúcim 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach preto, že dňa 21.11.2014 v čase od 7.30 hod. počas vykonávania ranného rozdelenia práce vyšetrovateľov 1. oddelenia vyšetrovania v kancelárii zástupcu riaditeľa OKP OR PZ v Leviciach uviedol: „Včera som bol u okresného, kde som vyslovil nedôveru nadriadenému, na čo mi bolo povedané, že je to trestný čin. Hovorím to tu preto, aby ste vedeli akých máte nadriadených, toto je kokotizmus, aby ste vedeli čo tu máte za kokotov a že klamú vaši nadriadení. R. mi tam klamal do očí . . .“, čím malo dôjsť k porušeniu článku 7 v prílohe N MV SR č. 3/2002 v platnom znení - etický kódex policajta, čl. 1 N MV SR č. 86/1997 v platnom znení o pravidlách služobnej zdvorilosti. Žalobcovo konanie bolo považované za porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, čím sa žalobca mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania bolo podpísané dňa 27.11.2014 vedúcim 1. oddelenia vyšetrovania Odboru Kriminálnej polície, OR PZ Levice mjr. Z.. R. J., priamym nadriadeným žalobcu. Vedúci 1. oddelenia vyšetrovania Odboru Kriminálnej polície, OR PZ Levice rozhodol disciplinárnym rozkazom č. 1 podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ dňa 09.12.2014 pod. č. p.: ORPZ-LV-OKP-465/2014 o uložení disciplinárneho opatrenia - písomného pokarhania žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.12.2014 riadny opravný prostriedok. Dňa 22.12.2014 bolo oznámené určenie senátu poradnej komisie na odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu. Žalobca podal námietku voči zaujatosti senátu poradnej komisie dňa 22.12.2014, pričom dňa 31.12.2014 bolo rozhodnuté, že sa o tejto námietke nebude konať. Dňa 05.02.2015 bolo napadnuté disciplinárne konanie potvrdené riaditeľom Odboru kriminálnej polície pplk. J.. T. R.. Žalobca si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona, ktorého by sa mal v súvislosti s konaním o prejave svojho názoru, ktoré bolo predmetom disciplinárneho konania, dopustiť. Tak ako uvádzal opakovane počas celého konania a aj v opravných prostriedkoch ním podaných, prezentoval iba názor nie na konkrétnu osobu, ale na funkcie a ich správanie voči podriadenému spojené s vyhrážaním sa a zastrašovaním. Žalobca nikdy v minulosti nebol upozornený na nevhodnosť a používanie týchto tzv. hanlivých a urážlivých slov, pretože ich pri styku s verejnosťou nepoužíva a na vyjadrenie svojho názoru v úzkom kruhu kolegov to bral ako samozrejmosť, lebo v tomto kruhu boli tieto slová používané bežne aj od osôb, ktoré začali a upozornili na toto disciplinárne previnenie. Použitie týchto slov bolo spojené s neserióznym konaním nadriadených voči žalobcovi ako podriadenému a neboli mierené na dehonestovanie osôb, ale skôr systému zastrašovania a riadenia na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach. Boli mierené na „výber nadriadených" a ich neschopnosť riadiť veci prirodzeným spôsobom. Kritika zo strany žalobcu bola prezentovaná medzi kolegami už aj v minulosti a zo strany kolegov a ani nadriadených nebola vyslovená nevhodnosť použitia uvedených výrazov, čo je aj uvedené výrazom „kokotizmus“ vo výroku príčiny disciplinárneho konania, pričom tieto slová nie sú nikde definované v Etickom kódexe príslušníka Policajného zboru, kde nie je jednoznačne napísané, ktoré slová nie je možné použiť ako kritiku, nakoľko v článku 7 tohto dokumentu sa píše: „Policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k spolupracovníkom korektne a neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické správanie.“ Ostatné články uvedeného dokumentu smerujú jasne voči verejnosti a nie voči nadriadeným. Žalobca namietal tento postup ako diskriminačný, nakoľko nik iný okrem žalobcu nebol v minulosti za používanie hanlivých slov ani len upozornený zo strany nadriadených na porušovanie etického kódexu v tomto smere, čo je dokázané v dotazníku v otázke č. 1, kde všetci kolegovia žalobcu uviedli, že sú to bežne používané slová („kokot, piča, kurva, jebať“) v úzkom kruhu kolektívu žalobcu. Žalobca ďalej namietal formálne nedostatky prvostupňového, ako aj odvolacieho rozhodnutia spočívajúce v chýbajúcom opísaní skutkového deja vo výrokovej časti napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový orgán sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s jeho vyjadreniami a dôvodmi, pre ktoré sa tak dňa 21.11.2014 vyjadril, neprihliadol na jeho obranu spočívajúcu v tom, že vyjadril len svoj názor na reakciu nadriadeného a nepriznal sa k žiadnemu disciplinárnemu previneniu. Uviedol, že z napadnutých rozhodnutí nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa správne orgány riadili pri uložení disciplinárneho opatrenia, nezdôvodnili povahu a intenzitu údajného protiprávneho konania, neprihliadli na okolnosti spáchania protiprávneho konania, neprihliadli na následky tohto konania, neprihliadli na plnenie služobných povinností a ani na postoj k práci. V napadnutých rozhodnutiach nie je zdôvodnené, prečo na nápravu žalobcu nepostačovala výčitka upravená v § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. Žiadal preto súd, aby napadnuté rozhodnutia ako nepreskúmateľné zrušil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nebol disciplinárne potrestaný za názor, ale za vulgárne vyjadrovanie sa voči nadriadeným a rovnako tak nebol potrestaný ani za používanie vulgarizmov ako takých, ale za to, že tieto vulgarizmy boli adresované jeho priamym nadriadeným. Podľa názoru žalovaného bol žalobca disciplinárne potrestaný oprávnene a je nepochybné, že porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca sa niekoľkokrát priznal, že si je plne vedomý použitia nevhodných a vulgárnych slov voči nadriadeným a vzhľadom na svoj intelekt mohol použiť aj iné vhodnejšie a slušnejšie slová. Žalovaný ďalej uviedol, že disciplinárne potrestanie žalobcu nemožno považovať za diskrimináciu a nebolo mu nadriadeným ani upierané právo na slobodu prejavu, ale tým, že sa v prítomnosti nadriadených a niekoľkých kolegov vyjadroval vulgárne na adresu priamych nadriadených, zneužil svoje právo na slobodu prejavu, čím mohlo dôjsť k podrývaniu disciplíny u ďalších príslušníkov OR PZ v Leviciach voči nadriadeným. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-LV-OKP-91/2015 zo dňa 05.02.2015 a disciplinárny rozkaz vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach č. 1 zo dňa 09.12.2014 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 21.11.2014 v čase od 7.30 hod. bolo v kancelárii zástupcu OKP OR PZ v Leviciach vykonávané ranné rozdelenie práce vyšetrovateľov 1. oddelenia vyšetrovania, ktoré vykonával mjr. Z.. R. J.. Počas rozdelenia práce mjr. N. Y. (ďalej len žalobca) uviedol: „Včera som bol u okresného, kde som vyslovil nedôveru nadriadenému, na čo mi bolo povedané, že je to trestný čin. Hovorím to tu preto, aby ste vedeli akých máte nadriadených, toto je kokotizmus, aby ste vedeli čo tu máte za kokotov a že klamú vaši nadriadení. R. mi tam klamal do očí . . . “ Zo záznamu z priebehu rozdelenia práce spísaného dňa 21.11.2014 mjr. Z.. J. J. vyplýva, že po ukončení rozdelenia práce žalobcu upozornil, že uvedenými vyjadreniami porušil čl. 7 v prílohe N MV SR č. 3/2002 v platnom znení - etický kódex policajta, čl. 1 N MV SR č. 86/1997 Z. z. v platnom znení o pravidlách služobnej zdvorilosti a § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení. Dňa 27.11.2014 mjr. Z.. R. J., vedúci 1. oddelenia vyšetrovania, oznámil žalobcovi začatie disciplinárneho konania pre vyššie uvedené výroky a požiadal ho, aby sa k veci vyjadril s možnosťou navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Predmetné oznámenie si žalobca osobne prevzal dňa 27.11.2014. Dňa 01.12.2014 sa žalobca ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení, okrem iného, uviedol, že dňa 03.11.2014 požiadal o preloženie na OR PZ Levice, OKP, 2. oddelenie vyšetrovania - ekonomické, nakoľko disponoval informáciami, že na tomto oddelení dôjde k uvoľneniu jedného miesta. Po podaní žiadosti prišiel za žalobcom riaditeľ OKP OR PZ Levice a prosil ho, aby zmenil svoju žiadosť a napísal novú na 1. oddelenie vyšetrovania. Žalobca mu vysvetlil, že si nechce dávať žiadosť na 1. oddelenie vyšetrovania, pretože tu pôsobí už približne 7 rokov a má potrebu zmeny, nakoľko sa cíti „vyhasnutý“, čo avizoval aj v minulosti. Jeho žiadosť o pomoc adresovaná okresnému riaditeľovi bola vyhodnotená ako sťažnosť na prokuratúru. Dňa 07.11.2014 bol v jeho kancelárii zástupca riaditeľa OKP OR PZ Levice, ktorý mu znova prízvukoval, že si má dať žiadosť na 1. oddelenie vyšetrovania, lebo okresný riaditeľ to tak chce a ak to neurobí, tak na to doplatí a že vie, aký on je pomstychtivý a on mu to vráti. Žalobca tomu nerozumel, pretože bolo v jeho kompetencii preložiť ho na uvoľnené miesto a upozornil, nech sa mu nevyhráža, lebo na to nemá právo. Nadriadení potom poslali za žalobcom personalistku, ktorá prišla a ukázala mu, že počmárala jeho žiadosť, aby ju prepísal. Žalobca jej vysvetlil, že si žiadosť podal a nič prepisovať nebude. Následne si žalobcu zavolal okresný riaditeľ, ktorý mu dal slovo, že ho k 15.11.2014 preloží na uvoľnené miesto 1. oddelenia vyšetrovania - všeobecné a k 01.01.2015 na 2. oddelenie vyšetrovania - ekonomické. Dňa 14.11.2014 podpísal rozkaz o preložení. Následne si pozrel SAP, kde bolo uvedené, že rozkaz bol vydaný na jeho žiadosť. Zavolal na personálne oddelenie OR PZ Levice a poprosil, aby upravili pri rozkaze o jeho preložení, že to bolo na jeho žiadosť, lebo si takúto žiadosť nepodal. Po pár minútach mu volala personalistka z Nitry, ktorá sa ospravedlnila a povedala, že to opravia, lebo ten rozkaz bol zlý a nemal vôbec existovať. V poobedňajších hodinách si žalobcu zavolal okresný riaditeľ a za účasti jeho zástupcu a riaditeľa OKP mu vynadal, ako si dovoľuje volať na personálne oddelenie OR PZ Levice, prečo nedodržiava služobný postup a vyhrážal sa mu potrestaním. Uviedol, že si žalobca nemôže dovoliť hocikedy hocičo povedať. Pri podaní vysvetlenia mu žalobca povedal, že nedôveruje svojim nadriadeným, lebo zistil, že ho oklamali. Nato sa začal žalobcovi vyhrážať, že nesmie hovoriť, že im nedôveruje a zašlo to až tam, že žalobcovi povedal, že spáchal trestný čin. Pred odchodom sa žalobca spýtal, či platí dohoda, nakoľko sa v ničom neprevinil a povedal len svoj názor, že nedôveruje svojim nadriadeným, lebo vidí v tomto smere korupciu, ktorá je skrytá v ich servilnosti, pretože sa na tieto posty nerobí výber, osoby sú len dosadené a vzhľadom na získanie funkcie sú donútené konať v prospech osoby, ktorá ich tam dosadila. Žalobca následne komunikoval so zástupcom riaditeľa OR PZ Levice, ktorý mu naznačil, že by nechcel pokaziť jeho kariéru, čím narážal na jeho zahraničné pôsobenie v misiách a na školeniach v pozícii inštruktora. Žalobca nemal pocit, že by porušil etický kódex, lebo na druhý deň ráno chcel poukázať len na svoju skúsenosť a vyjadriť názor, ako korupcia a servilnosť funkcionárov môže ublížiť. Bol vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, pretože aj napriek svojim pracovným výsledkom bol vždy utláčaný a šikanovaný rôznymi nepodstatnými vecami, ako je toto disciplinárne konanie alebo popieranie práva na názor. Vyjadril to slovami, ktoré sú v jeho úzkom kolektíve používané bežne. Nevhodnosť týchto slov si plne uvedomoval. Po tomto incidente si ho zavolal zástupca riaditeľa OKP a povedal mu, že rozmýšľa o tom, že napíše na žalobcu záznam. Dňa 27.11.2014 vedúci 1. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ Levice odovzdal žalobcovi záznam o porušení základných povinností policajta. Žalobca má za to, že služobnú zdvorilosť v žiadnom prípade neporušil. Ak vyjadruje svoj názor, ten nemá nič spoločné so služobnou zdvorilosťou, nikomu nenadával, vyjadroval len svoj hnev a pocity nad tým, ako sa správajú nadriadení, ktorým v ich servilnosti vôbec nevadí, že zneužívajú svoju právomoc využívaním moci, ktorá by mala byť premenená na zodpovednosť a nie na vytváranie prirodzenej autority donucovaním, vyhrážaním sa a naháňaním strachu, čo je cítiť na okresnom riaditeľstve na každom kroku. Dňa 03.12.2014 mjr. Z.. R. J., vedúci 1. oddelenia vyšetrovania, predložil pplk. J.. T. R. správu o vykonaných opatreniach, v ktorej uviedol, že považuje konanie policajta za porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona. Uviedol, že na základe uvedených skutočností boli na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin prijaté nasledovné opatrenia: dňa 03.12.2014 boli preškolení vyšetrovatelia 1. a 2.oddelenia vyšetrovania, OKP, OR PZ Levice z: N MV SR č. 3/2002 v platnom znení - etický kódex policajta, N MV SR č. 86/1997 v platnom znení o pravidlách služobnej zdvorilosti a základné povinnosti policajta podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Dňa 09.12.2014 mjr. Z.. R. J., vedúci 1. oddelenia vyšetrovania, uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu vyplýva, že v zmysle § 56 ods. l zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, bol vyšetrovateľ mjr. J.. N. Y. požiadaný, aby sa písomne vyjadril k veci. Vyjadrenie predložil v lehote dňa 01.12.2014 vedúcemu 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach. Vo vyjadrení popísal dôvod svojho konania a celý priebeh danej veci, kde sa k pochybeniu priznal. Horeuvedeným konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, čl. 7 v prílohe N MV SR č. 3/2002 v platnom znení - etický kódex policajta. Zavineným porušením uvedenej povinnosti sa mjr. Mgr. N. Y. dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona. Dňa 15.12.2014 mjr. Z.. R. J., vedúci 1. oddelenia vyšetrovania, predložil pplk. J.. T. R. správu o vykonaných opatreniach, v ktorej uviedol, že sa dňa 26.11.2014 na základe predloženého záznamu z priebehu rozdelenia práce vyšetrovateľov 1. oddelenia vyšetrovania pod číslom ORPZ- LV-OKP-465/2014 zo dňa 21.11.2014 dozvedel o skutočnosti, ktorá zakladá vyvodenie právnej zodpovednosti za porušenie povinnosti policajta, nakoľko dňa 21.11.2014 bolo v čase od 07.30 hod., v kancelárii zástupcu riaditeľa OKP OR PZ v Leviciach, vykonávané ranné rozdelenie práce vyšetrovateľov 1. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ Levice a počas rozdelenia práce mjr. J.. N. Y. uviedol: „Včera som bol u okresného, kde som vyslovil nedôveru nadriadenému, na čo mi bolo povedané, že je to trestný čin. Hovorím to tu preto, aby ste vedeli akých máte nadriadených, toto je kokotizmus, aby ste vedeli čo tu máte za kokotov a že klamú vaši nadriadení. R. mi tam klamal do očí . . .“ Uvedeným konaním došlo zo strany dotknutého policajta k porušeniu čl. 7 v prílohe N MV SR č. 3/2002 v platnom znení - etický kódex policajta, ako aj čl. 1 N MV SR č. 86/1997 v platnom znení o pravidlách služobnej zdvorilosti a k porušeniu základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona a disciplinárnym rozkazom vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania, odboru kriminálnej polície, okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach č. 1/2014 zo dňa 9.12.2014 mu bolo podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Dňa 16.12.2014 podal žalobca proti disciplinárnemu rozkazu zo dňa 09.12.2014 odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nepriznal k žiadnemu porušeniu základných povinností policajta, ani k disciplinárnemu previneniu. To, čo uviedol, bol jeho názor na nadriadených, nakoľko ho oklamali. Svoj názor bude hovoriť aj naďalej a nevidí v tom žiadne porušenie etického kódexu. Ako dôkaz pripojil anonymný dotazník svojich 17 kolegov s ich názorom na jeho konanie. Na prvú otázku v dotazníku, či počuli v komunikácii v kruhu kolegov na ranných rozdeleniach slová „kokot, piča, kurva, jebať“, 17 kolegov odpovedalo „áno“; na druhú otázku v dotazníku, ak niekto použije slovný výraz „kokot funkcionár“, či to berú ako jeho osobnú urážku alebo všeobecné vyjadrenie názoru - nesúhlasu so systémom riadenia a manažovania, 2 kolegovia označili obe odpovede za správne, 15 kolegov označilo za správnu len odpoveď, že ide o vyjadrenie názoru; na tretiu otázku v dotazníku, či považujú za jednoznačné pravidlá etického kódexu policajta v smere používania tzv. neslušných slov na vyjadrenie svojho názoru, 1 kolega odpovedal „áno“, 16 kolegov uviedlo „nie“; na štvrtú otázku v dotazníku, či považujú disciplinárne konanie žalobcu vzhľadom na systém riadenia a manažovania za adekvátny a správny, alebo za šikanózny s prejavom ukážky moci a servilnosti, sa 1 kolega nevyjadril a 16 kolegov uviedlo, že v prípade žalobcovho disciplinárneho rozkazu ide o ukážku moci. Žalobca ďalej uviedol, že chcel len poukázať na subjektívnosť rozhodovania nadriadených a na porušenie základných práv a povinností policajta podľa § 48 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany nadriadených podľa § 2a/ toho istého zákona, nakoľko aj dotazník preukazuje používanie týchto slov ako bežný spôsob komunikácie v úzkom kruhu kolektívu. Chcel tiež upozorniť na porušovanie Európskeho kódexu policajnej etiky, kde sa v bode 4 pod č. 33 píše, že disciplinárne opatrenia proti zamestnancom polície musia byť predmetom konania nezávislého orgánu alebo súdu. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol zrušiť disciplinárny rozkaz z dôvodu jeho nezákonnosti a subjektívneho rozhodnutia nadriadeného voči jeho osobe, čoho dôkazom je aj pripojený dotazník. Dňa 19.12.2014 mjr. Z.. R. J., vedúci 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach, vydal k odvolaniu žalovaného proti disciplinárnemu rozkazu stanovisko, v ktorom uviedol, že uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania je v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. v platnom znení najnižšie disciplinárne opatrenie, nakoľko sa pri ukladaní trestu prihliadlo aj na výsledky práce žalobcu a jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Uloženie trestu v tomto prípade nemožno považovať za menej závažné a teda nie je na mieste uloženie výčitky v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. v platnom znení. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť odvolanie žalobcu ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie ponechať v platnosti. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie č. ORPZ-LV-OKP-91/2015 zo dňa 05.02.2015 a disciplinárny rozkaz vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach č. 1 zo dňa 09.12.2014, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení (ďalej len zákon o štátnej službe), nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Podľa § 52 ods. 1 cit. zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, disciplinárnym opatrením je a/ písomné pokarhanie, b/ zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c/ zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d/ zákaz činnosti, e/ prepadnutie veci. Podľa § 54 cit. zákona, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 56 ods. 2 cit. zákona, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa § 243 ods. 1 cit. zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podľa § 48 ods. 3 písm. e/ cit. zákona, policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. Podľa článku 7 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k spolupracovníkom korektne a neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické správanie. Podľa čl. IV. 4 bod 33 Európskeho kódexu policajnej etiky, disciplinárne opatrenia proti zamestnancom polície musia byť predmetom konania nezávislého orgánu alebo súdu. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu a z obsahu napadnutých rozhodnutí súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že prvostupňové a ani druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje vo výroku opis skutku, za ktorý bol žalobca písomným pokarhaním disciplinárne postihovaný. V stručnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu sa konštatuje, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe a článok 7 etického kódexu policajta, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona a že vzhľadom na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj k plneniu služobných povinností a prácu vyšetrovateľa 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach, je disciplinárne opatrenie primerané. Z takto formulovaného odôvodnenia však nie je zrejmé, v čom presne spočíva porušenie povinností žalobcu špecifikovaných v § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe a článku 7 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru s prihliadnutím na okolnosti spáchania skutku a jeho následky, akými úvahami sa správny orgán pri uložení disciplinárneho opatrenia riadil, prečo na obnovenie služobnej disciplíny vzhľadom na závažnosť konania žalobcu nepostačovala výčitka a akým spôsobom sa vysporiadal s obranou žalobcu uvedenou v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2014. Druhostupňový správny orgán odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil napriek nedostatku jeho dôvodov, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobcom použité slová sú vo všeobecnosti používané ako hanlivé alebo urážlivé na označenie osoby alebo situácie zo dňa 21.11.2014. Obranu žalobcu uvedenú v odvolaní považoval bez bližšej konkretizácie za účelovú s cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu opatreniu, uloženú sankciu bez akéhokoľvek zdôvodnenia označil za primeranú závažnosti disciplinárneho previnenia, ktoré bolo uložené oprávnene a nijako sa nevysporiadal s námietkou žalobcu spočívajúcou v údajnom subjektívnom rozhodnutí nadriadeného voči jeho osobe a možnosti prezentovať vlastný názor v úzkom kruhu jeho kolegov spôsobom, ktorý je žalobcom prezentovaný ako bežný spôsob komunikácie v úzkom kruhu kolektívu. Keďže vyššie uvedené nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov v nich uvedených, súd ich podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nakoľko mal žalobca v konaní úspech, súd mu priznal podľa § 250k ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP náhradu trov konania vo výške 710,26 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 640,26 eura a z iných trov konania - zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal súd žalobcovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 3 úkony právnej služby podľa prvej vety § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. a) a d) cit. vyhlášky (2 úkony právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10.02.2015 a za písomné vyjadrenie zo dňa 16.09.2015 po 139,83 eura, zodpovedajúcich 1/6 z výpočtového základu 839 eur za rok 2015 a 1 úkon právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo výške 143 eur, zodpovedajúcich 1/6 z výpočtového základu 839 eur za rok 2016), t. j. 422,66 eura + 2 x 8,39 eura režijný paušál za rok 2015 a 1 x 8,58 eura režijný paušál za rok 2016 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd žalobcovi podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu cestovného právnej zástupkyne žalobcu z Levíc do Nitry a späť na pojednávanie dňa 12.04.2016 v uplatnenej výške 28,33 eura (2 x 55 km x 0,183 eura + 2 x 55 km x 1,008 eura/l x 7,4 l/100 km) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) vo výške 57,20 eura (2 x 2 začaté polhodiny cesty na pojednávanie dňa 12.04.2016 z Levíc do Nitry a späť po 14,30 eura). Nakoľko je právna zástupkyňa žalobcu od 01.03.2009 platiteľkou DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 106,71 eura (533,55 eura x 20 %). Žalovaný zaplatí žalobcovi trovy konania v celkovej výške 710,26 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Jany Ondrášikovej podľa § 149 ods. 1 OSP v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.