Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200242 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: AGROPROFIT Bešeňov, a.s. Bešeňov 624, Bešeňov, IČO: 36 550 264, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. septembra 2014 č. 1100301/1/403676/2014/5098, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou zo dňa 05. 03. 2015 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2014 č. 1100301/1/403676/2014/5098, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 20. 06. 2014 č. 9412401/5/2963911/2014. Týmto rozhodnutím správca dane podľa ust. § 68 ods. 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 62.576,27 eur. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisov. Poukázal na záver daňových orgánov, že počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. že tieto podmienky boli splnené len formálne. V predmetnom ustanovení je alternatíva odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska. Preto stačí, ak je splnená jedna z týchto podmienok, pričom alternatívna formulácia priamo vyplýva z čl. 141 písm. c/ Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje podmienku priameho odoslania alebo prepravy tovaru do iného členského štátu. Bol toho názoru, že splnil podmienky ust. § 43 ods. 5 vyššie citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012, nakoľko predložil kópiu faktúry, prepravný doklad, kúpnu zmluvu a výdajku, ktorá plní funkciu dodacieho listu. Daňové orgány však vyžadovali preukázanie reálneho uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru do členského štátu Česká republika platiteľovi PT - Group Trading, s.r.o. Preukazovanie reálneho dodania tovaru do iného členského štátu však upravila až novela zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z 26. 09. 2012 č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinná od 01. 10. 2012, ktorá jednoznačne stanovuje, že platiteľ je povinný preukázať reálne dodanie tovaru, a to potvrdením o prevzatí tovaru v inom členskom štáte na prepravnom doklade. Takéto preukazovanie prevzatia tovaru však vyššie citovaný zákon o dani z pridanej hodnoty v ust. § 43 ods. 5, písm. a/ v znení účinnom do 30. 09. 2012 neupravoval. Predmetné ustanovenie vychádza z dobrej viery platiteľa a nevyžaduje (na rozdiel od citovanej novely) aj preukázanie prevzatia tovaru potvrdením na prepravnom doklade. Z toho dôvodu potom daňový orgán nemôže od platiteľa vyžadovať splnenie povinností, ktoré zákon, účinný v čase dodania tovaru, neustanovoval a splnenie ktorých je podmienkou oslobodenia od dane až na základe zákona účinného po dodaní predmetného tovaru. Žalobca zároveň poukázal na to, že medzi účastníkmi predmetného obchodu bola uzavretá kúpna zmluva dňa 09. 09. 2008, z ktorej vyplýva záväzok pre odberateľa, zakladajúci dobrú vieru predávajúceho, že skutočne dôjde k preprave tovaru, a teda vylučuje akúkoľvek zodpovednosť predávajúceho za prípadné nevyvezenie tovaru, keďže túto zodpovednosť prevzal na seba kupujúci. Preto zodpovednosť za nepravdivosť prepravných dokumentov a v dôsledku toho i povinnosť zaplatiť dlžnú daň z pridanej hodnoty by mal niesť kupujúci, čo vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Teleos a.i., C-409/04, na ktorý žalobca poukazoval v priebehu daňového konania. Žalovaný striktne formálne posúdil predmetnú vec bez toho, aby sa bližšie zaoberal uvádzanými námietkami, najmä dobrou vierou žalobcu a možnou zodpovednosťou kupujúceho. Spôsob, akým sa daňové orgány vysporiadali s námietkami žalobcu, považuje žalobca za nedostatočný a svojvoľný, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode navrhoval žalobca v podanom odvolaní s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca zároveň poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok NCC Construction Danmark, C-174/08, Netto Supermarkt, C-271/06), z ktorých vyplýva povinnosť daňového orgánu skúmať prípadnú účasť dodávateľa na daňovom podvode nadobúdateľa a z ktorých vyplýva, že vnútroštátne daňové predpisy nemajú preniesť všetku zodpovednosť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty na dodávateľa nezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na daňovom podvode nadobúdateľa. Žalovaný ako odvolací daňový orgán mal podľa judikatúry Súdneho dvora skúmať, či sa dodávateľ podieľal na daňovom podvode nadobúdateľa, teda či úmyselne porušil daňové predpisy. Z rozsudku vo veci Netto Supermarkt vyplýva, že dodávateľ musí mať možnosť spoliehať sa na zákonnosť činnosti, ktorú uskutočňuje bez toho, aby hrozilo, že stratí právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ nemôže ani so starostlivosťou riadneho obchodníka zistiť, že podmienky oslobodenia v skutočnosti neboli splnené z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci. V predmetnej veci žalobca konal v súlade so starostlivosťou riadneho obchodníka a prijal všetky primerané a rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na akomkoľvek podvodnom konaní, najmä preveril, či odberateľ reálne existuje a či je platiteľom dane z pridanej hodnoty v Českej republike, žiadal od odberateľa bezhotovostné úhrady, a teda zabezpečil, že podmienky intrakomunitárneho dodania budú zákonným spôsobom splnené. Kupujúci v predmetnej kúpnej zmluve vyhlásil, že tovar bude prepravený na územie iného členského štátu a žalobca sa spoliehal na to, že kupujúci si zmluvné povinnosti splní. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie možno prijať záver, že ak boli splnené podmienky oslobodenia od dane, vrátane odoslania tovaru na územie iného členského štátu a dodatočne sa preukáže, že tovar reálne nebol prepravený na územie iného členského štátu a pokiaľ túto skutočnosť nespôsobil dodávateľ, povinnosť dodatočne zaplatiť daň sa vzťahuje nie na dodávateľa, ale na nadobúdateľa, ktorý bol povinný zabezpečiť prepravu na územie iného členského štátu, ale túto svoju povinnosť si nesplnil. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, najmä v tej časti, kde žalovaný na jednej strane tvrdí, že nemôže byť povinný skúmať, či bol daňový podvod spáchaný úmyselne a kým a na druhej strane uvádza, že tento prípad nie je možné stotožniť s prípadmi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie. Je otázne, ako mohol žalovaný vyhodnotiť nestotožniteľnosť predmetnej veci s prípadmi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie, keď sa odmietol zaoberať daňovým podvodom tak, ako ho posudzoval tento Súdny dvor. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vlastnú zodpovednosť podnikateľa pri jeho podnikaní, toto je v rozpore s rozsudkom vo veci Teleos a.i. Súdny dvor Európskej únie je oprávnený podávať autoritatívny výklad práva únie a súdne, ako i správne orgány musia v celom rozsahu uplatňovať výklad relevantných ustanovení práva Únie, ktoré podal Súdny dvor, pričom v tejto súvislosti poukázal na zásadu prednosti práva Únie, zásadu nepriameho účinku práva Únie a na všeobecnú záväznosť judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. S poukazom na uvedené je potom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného arbitrárne a nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nemá žiadny právny význam, či správca dane považoval hodnovernosť skúmaných dokladov na začiatku, v priebehu alebo na konci daňového konania. Žalobca si splnil všetky podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak, ako vyplývajú z ust. § 43 ods. 1 (dodanie tovaru, odoslanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, identifikácia nadobúdateľa pre daň v inom členskom štáte) a ods. 5 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (kópia faktúry, prepravný doklad, kúpna zmluva, výdajka, ktorá plní funkciu dodacieho listu). V zmysle uvádzanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nie je dlžníkom dane z pridanej hodnoty dodávateľ, ale nadobúdateľ tovaru. Prístup, ktorý žalovaný prezentuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, je v rozpore so zásadou efektivity, neguje význam judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a spôsobuje, že pre dodávateľa je prakticky nemožné dovolávať sa ochrany poskytovanej touto judikatúrou. Tvrdenie žalovaného, že objednávateľom prepravy nebola spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o., uvedená na faktúrach a prepravných dokladoch ako odberateľ, že preprava tovaru nebola vykonaná na účet ani jedného z deklarovaných účastníkov obchodného prípadu a nepreukázalo sa to ani svedeckou výpoveďou P. B., je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. P. B. vo svojej výpovedi potvrdil, že tovar od žalobcu odobral, odviezol do iného členského štátu - Českej republiky a riadne zaň zaplatil, pričom dopravu si zabezpečovala vyššie uvedená spoločnosť sama prostredníctvom niekoľkých autodopravcov, ktorí mu boli po nahliadnutí do jednotlivých CMR známi. Tento svedok tiež autorizoval svoj podpis a pečiatku na kúpnej zmluve, ako i na jednotlivých dokladoch CMR. Taktiež potvrdil i zaplatenie kúpnej ceny. Výpoveď tohto svedka potvrdzuje, že žalobca tovar predal tejto spoločnosti, ktorá zaň zaplatila, prevzala ho a následne zabezpečila dopravu do Českej republiky podľa kúpnej zmluvy prostredníctvom viacerých autodopravcov uvedených na jednotlivých dokladoch CMR. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2015 uviedol, že správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade so zák. č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalobca poukazuje na judikatúru Európskeho Súdneho dvora, ale nezaoberá sa jeho záverom, že je potrebné skúmať i skutočný pohyb tovaru. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 43 ods. 5 písm. a/ alebo c/ a ust. § 43 ods. 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly, ako i odvolacieho konania, bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol prepravený na územie Českej republiky. Žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, ale predložil kúpnu zmluvu uzavretú pred uskutočnením obchodných prípadov, v ktorej je uvedené, že tovar bude prepravený odberateľom do iného členského štátu. Žalobca tvrdí, že zodpovednosť za prepravu prevzal jeho obchodný partner a že podľa zákona účinného v čase uskutočnenia obchodných prípadov nebol povinný preukazovať prevzatie tovaru na území iného členského štátu. Správca dane vyhodnotil splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa zákona platného a účinného v kontrolovanom zdaňovacom období a žiadny doklad o prevzatí tovaru na území členského štátu (Česká republika) od žalobcu nežiadal. Príslušné ustanovenie kúpnej zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva, správca dane vyhodnotil tak, že ním nemožno nahradiť doklad uvedený v ust. § 43 ods. 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, teda písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. V súvislosti s vykonávanou kontrolou u žalobcu vznikli i ďalšie pochybnosti o tom, či preprava tovaru bola vykonaná na objednávku odberateľa, pretože vo vyjadrení prepravcov ani v jednom prípade nebolo preukázané, že objednávateľom prepravy tovaru bola spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. a taktiež boli pochybnosti o tom, že preprava bola vykonaná na účet odberateľa, pretože podľa vyjadrení prepravcov a získaných listinných dôkazov - faktúr za uskutočnenie prepravy bola táto vyfakturovaná iným daňovým subjektom. Žalovaný uviedol, že nebolo preukázané splnenie ani jednej z alternatívnych podmienok uvedených v zákone, teda ani podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu a ani podmienka jeho odoslania do iného členského štátu, nakoľko nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný do iného členského štátu, že objednávateľom prepravy bol odberateľ, alebo ktorýkoľvek z dvoch deklarovaných spoločností a nebolo preukázané ani to, že preprava bola vykonaná na účet ktoréhokoľvek z účastníkov právneho vzťahu, o čom svedčia listinné doklady. Daňové orgány jednoznačne vychádzali z ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase preverovaných obchodných prípadov, pričom konštatovali, že počas výkonu daňovej kontroly sa nepreukázala pravdivosť prepravných dokladov predložených žalobcom, nakoľko bolo preukázané, že tovar nebol prepravený na územie Českej republiky tak, ako to je deklarované v predložených dokladoch - medzinárodných nákladných listoch. Podľa tvrdenia žalobcu mal prepravu zabezpečiť odberateľ, teda spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. na svoje náklady. Žalobca ale nepredložil prehlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Ako jeden z dôkazov však predložil kúpnu zmluvu, v ktorej sa odberateľ zaväzuje, že tovar po jeho zakúpení bude prepravený na územie iného členského štátu, ale v zmluve nie je uvedené, či prepravu vykoná odberateľ, alebo ju zabezpečí prostredníctvom iných osôb a takýto záväzok uvedený v predloženej kúpnej zmluve nenahrádza doklad uvedený v ust. § 43 ods. 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase kontrolovaných zdaniteľných obchodov, pretože nejde o písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty si uplatnil žalobca, a teda žalobca je povinný preukázať splnenie podmienok pre uplatnenie tohto práva. Nebolo však preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo tak, ako je to deklarované na listinných dokladoch, ktoré predložil žalobca, teda nebola preukázaná nielen preprava do iného členského štátu, ale ani skutočnosť, že preprava tovaru bola vykonaná na objednávku a účet ktoréhokoľvek z deklarovaných účastníkov zdaniteľných obchodov. Žalobca teda predložil listinné doklady, ktorými formálne preukazoval právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ale bolo preukázané, že tieto listiny nezodpovedajú skutočnosti, v dôsledku čoho nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a na tento prípad sa nemôžu aplikovať rozhodnutia ESD, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe. Doklady, ktorých pravdivosť sa nepreukázala, čo žalobca ani nespochybňuje, nemožno považovať za právne relevantné dôkazy. Zistenia správcu dane žalobca ani v jednom prípade nespochybnil a ani ich nenamietal. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nehovoria o daňovom podvode, ale konštatujú, že žalobca nepreukázal právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa zákona v znení účinnom v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov. V dôsledku toho, že daňové orgány nekonštatovali, že došlo k daňovému podvodu, nemôžu byť povinné ani skúmať, či bol daňový podvod spáchaný úmyselne a kým. Správca dane dokumenty predložené žalobcom v žiadnej etape neprijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, o čom svedčí aj zápisnica o začatí daňovej kontroly a predmetný prípad potom nemožno stotožniť s prípadmi uvádzanými v rozsudkoch ESD, keď najskôr došlo k prijatiu dôkazov a až následne bola preukázaná ich nepravdivosť. Formálne preukázanie deklarovaných skutočnosti nie je postačujúce, pokiaľ sa nepreukáže, že predložené listiny zodpovedajú skutočnosti. V priebehu daňovej kontroly nebola preukázaná pravdivosť predložených listinných dôkazov a správca dane konštatoval, že tieto nie sú právne relevantné, v dôsledku čoho nebolo preukázané právo na oslobodenie od dane. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol prepravený na územie členského štátu, neprepravovala ho svojimi vozidlami ani jedna zo zúčastnených strán, pričom objednávateľom prepravy nebol žalobca a ani spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. uvedená na faktúrach a prepravných dokladoch ako odberateľ a preprava tovaru nebola vykonaná na účet ani jedného z účastníkov obchodných prípadov. Žalobca teda nepreukázal právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a nemôže preniesť zodpovednosť za preukázanie týchto podmienok na svojho obchodného partnera. K výpovedi P. B. žalovaný uviedol, že tento len slovne deklaroval uskutočnenie intrakomunitárnych obchodov, potvrdil, že podpisy na dokumentoch sú jeho a pečiatka patrí spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. Podľa kúpnej zmluvy a svedeckej výpovede tohto svedka prepravu tovaru do Českej republiky zabezpečovala táto spoločnosť, ale tovar v skutočnosti podľa výpovedí všetkých autodopravcov nebol prepravený do Českej republiky a neboli potvrdené intrakomunitárne obchody s českým obchodným partnerom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal právne relevantnými dôkazmi splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, a tým porušil ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri dodaní tohto tovaru mu vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3, 24, 63 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 01. 06. 2015 poukázal na dôvody podanej žaloby, ako i na príslušné ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania (žalovaného a žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu) podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný v podaní zo dňa 21. 04. 2015 a právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 20. 05. 2015 oznámili súdu, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Následne súd, skúmajúc žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250j ods. 1, 2 OSP (súhlas účastníkov konania a verejné vyhlásenie rozsudku nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 03. 02. 2016. Podľa § 19 ods. 1, 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 30. 11. 2008, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Úlohou súdu potom bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 62.576,27 eur, t. j. 10.071,26 eur + 52.505,01 eur (žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní za september 2008 v sume 303.407,- Sk, t. j. 10.071,26 eur, pričom daň zistená správcom dane pri daňovej kontrole bola 1.581.766,- Sk, t. j. 52.505,01 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (repka olejná), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (kúpna zmluva zo dňa 09. 09. 2008, faktúry, príjemka-výdajka-prevodka-dodací list, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu v Českej republike v septembri 2008 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac september 2008 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 9.921.966,- Sk, z toho podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 9.921.966,- Sk, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Českej republiky. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V predmetnej veci z dožiadania českej daňovej správy (doručeného dožiadanému správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nové Zámky dňa 19. 09. 2011) vyplynulo, že spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. so sídlom v Českej republike vykazuje pri vysokých obratoch minimálnu daňovú povinnosť na dani z príjmov, ako i na dani z pridanej hodnoty a existuje podozrenie, že tovar nebol dovezený do Českej republiky, ale bol dodaný odberateľovi na Slovensku alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Následne správca dane preveroval deklarované obchodné prípady medzi dodávateľom (žalobca) a odberateľom PT - Group Trading, s.r.o. so sídlom v Českej republike. Žalobca tvrdil, že tomuto odberateľovi dodal v septembri 2008 repku olejnú, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 09. 2008, ku ktorej predložil faktúru zo dňa 10. 09. 2008 č. 2008140 (vystavenú žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou PT - Group Trading, s.r.o. ako odberateľom) na sumu 288.473,- Sk, ako i ďalšie faktúry, a to zo dňa 11. 09. 2008 č. 2008141 na sumu 2.770.368,50 Sk, zo dňa 12. 09. 2008 č. 2008142 na sumu 3.795.798,- Sk, zo dňa 16. 09. 2008 č. 2008143 na sumu 3.067.326,- Sk. Podľa predložených faktúr žalobca mal dodať deklarovanému odberateľovi so sídlom v Českej republike repku olejnú v celkovej sume 9.921.965,50 Sk, pričom jej prepravu si mal zabezpečiť odberateľ na vlastné náklady, čo uviedol i zástupca žalobcu do zápisnice o miestnom zisťovaní dňa 26. 10. 2011, pričom na tomto tvrdení žalobca zotrval v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania. Za účelom preukázania tohto tvrdenia žalobca k jednotlivým faktúram predložil medzinárodné nákladné listy - CMR, ktoré mali preukazovať vývoz tovaru do Českej republiky. S poukazom na tieto tvrdenia žalobcu a zistenia českej daňovej správy (uvedené v dožiadaní o výmenu daňových informácií doručenom správcovi dane dňa 19. 09. 2011), ktoré nepotvrdzovali žalobcom deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne deklarovanému odberateľovi do Českej republiky, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (kúpna zmluva, faktúry, príjemka-výdajka-prevodka-dodací list, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru - repky olejnej odberateľovi do Českej republiky. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR, ako i z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že dopravu do Českej republiky mali vykonať rôzni dopravcovia, ktorých mal zabezpečiť tvrdený odberateľ, teda spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - repku olejnú dodal do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. Podľa predložených listinných dokladov bola preprava tovaru vykonaná inou osobou ako dodávateľom alebo odberateľom, pričom podľa tvrdení žalobcu ju mal zabezpečiť odberateľ. Bolo preto povinnosťou žalobcu predložiť i prepravný doklad, resp. iný doklad o odoslaní s uvedením miesta určenia. Dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky žalobca preukazoval predložením štyroch faktúr (č. 2008140 zo dňa 10. 09. 2008, č. 2008141 zo dňa 11. 09. 2008, č. 2008142 zo dňa 12. 09. 2008, č. 2008143 zo dňa 16. 09. 2008), pričom ku každej faktúre pripojil doklad „príjemka-výdajka- prevodka-dodací list“ a medzinárodné nákladné listy - CMR. Na doklade „príjemka-výdajka-prevodka- dodací list“ je v kolónke „dodávateľ - odberateľ“ uvedená spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. a v kolónke „prijal“ je pečiatka deklarovaného odberateľa a nečitateľný podpis za tento subjekt, nie je tu však uvedený subjekt, ktorý tovar prevzal na prepravu od dodávateľa k odberateľovi a ktorý prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky mal realizovať, pričom z medzinárodných nákladných listov vyplýva a je nepochybné, že to mal byť iný subjekt ako dodávateľ alebo odberateľ tovaru. K jednotlivým faktúram žalobca pri daňovej kontrole predložil medzinárodné nákladné listy - CMR: - k faktúre č. 2008140 zo dňa 10. 09. 2008 predložil medzinárodný nákladný list č. SK 2994252, ktorý je opatrený pečiatkou a nečitateľným podpisom odosielateľa, t.j. žalobcu, pečiatkou dopravcu („Z. P. ALTRANZ, Hurbanovo) a jeho nečitateľným podpisom a v kolónke „tovar prevzal“ pečiatkou (PT - Group Trading, s.r.o., Praha - Karlín) a nečitateľným podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal. Ako miesto nakladania tovaru je uvedené: Bešeňov a miesto vykladania tovaru: Uherské Hradište, Kunovice. - k faktúre č. 2008141 zo dňa 11. 09. 2008 predložil medzinárodné nákladné listy č. SK 2994256, SK 2994255, SK 2994253, SK 0324588, SK 0500227, SK 0486788, SK 0508706, SK 0486627, SK 5091631 a SK 2994254, ktoré sú opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom odosielateľa, t. j. žalobcu, pečiatkou dopravcu (NDF spol. s r. o., BLOM 1. LV spol. s r.o., D. N. Autodoprava, Z. E. Autodoprava, R. D. Autodoprava,) a jeho nečitateľným podpisom a v kolónke „tovar prevzal“ pečiatkou (PT - Group Trading, s.r.o., Praha - Karlín) a nečitateľným podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal. Ako miesto nakladania tovaru je uvedené: Bešeňov a miesto vykladania tovaru: Brodské, resp. Uherské Hradište, Uherské Hradište Kunovice. - k faktúre č. 2008142 zo dňa 12. 09. 2008 predložil medzinárodné nákladné listy č. SK 2994257, SK 5230476, SK 5230500, SK 0479998, SK 5034534, SK 5034556, SK 4871074, SK 0479918, SK 0479997, SK 4871073, SK 5034526 a SK 5034533, ktoré sú opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom odosielateľa, t. j. žalobcu, pečiatkou dopravcu (M. V., U. T., L. U., U. N., C. P.) a jeho nečitateľným podpisom a v kolónke „tovar prevzal“ pečiatkou (PT - Group Trading, s.r.o., Praha - Karlín) a nečitateľným podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal. Ako miesto nakladania tovaru je uvedené: Bešeňov a miesto vykladania tovaru: Uherské Hradište Kunovice. - k faktúre č. 2008143 zo dňa 16. 09. 2008 predložil medzinárodné nákladné listy č. SK 2994242, SK 2994241, SK 5091680, SK 0324550, SK 0324549, SK 0500277, SK 0486639, SK 0486791, SK 0390585 a SK 0486785, ktoré sú opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom odosielateľa, t. j. žalobcu, pečiatkou dopravcu (BLOM 1. LV spol. s r.o., Z. E., R. D., D. N.) a jeho nečitateľným podpisom a v kolónke „tovar prevzal“ pečiatkou (PT - Group Trading, s.r.o., Praha - Karlín) a nečitateľným podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal. Ako miesto nakladania tovaru je uvedené: Bešeňov a miesto vykladania tovaru: Uherské Hradište Kunovice. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, dokazovania vykonaného správcom dane, ako i dožiadanými správcami dane a českou daňovou správou i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Českej republiky ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. so sídlom v Českej republike. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca dodanie tovaru vyššie uvedenému odberateľovi v Českej republike preukazoval výlučne predložením listín označených ako „príjemka- výdajka-prevodka-dodací list“, medzinárodných nákladných listov, ako i kúpnou zmluvou zo dňa 09. 09. 2008. Listiny označené ako „príjemka-výdajka-prevodka-dodací list“ sú v kolónke „prijal“ opatrené pečiatkou spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., Sokolovská 428/130, Praha 8 - Karlín ako deklarovaným odberateľom tovaru a nečitateľným podpisom. Takto (pečiatkou a podpisom) sú opatrené i medzinárodné nákladné listy v kolónke „tovar prevzal“, v ktorých je však uvedené ako miesto vykladania tovaru Uherské Hradište - Kunovice, resp. Brodské, Uherské Hradište. Pochybnosti o dovoze tohto tovaru do Českej republiky deklarovanému odberateľovi vznikli už na strane českej daňovej správy, ktorá v dožiadaní doručenom dňa 19. 09. 2011 správcovi dane príslušnému pre žalobcu (v tom čase Daňový úrad Nové Zámky) uviedla, že nadobudnutie priznané zdaniteľnou osobou v Českej republike sa nezhoduje s údajmi zo systému VIES a existuje podozrenie, že tovar nebol dovezený do Českej republiky. Pri preverovaní tohto obchodu zástupca žalobcu dňa 26. 10. 2011 uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, ktorý sa zaviazal, že tovar opustí územie Slovenska a žalobcovi teda nie je známe miesto vykládky tovaru. Zástupca žalobcu zároveň predložil medzinárodné nákladné listy k jednotlivým faktúram, ktorými mienil preukázať, že tovar bol vyvezený do Českej republiky. Žalobcom predložené medzinárodné nákladné listy sú opatrené pečiatkou dopravcu, a teda správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane pre toho, ktorého dopravcu o vykonanie miestneho zisťovania u nich, týkajúceho sa deklarovanej prepravy. K faktúre žalobcu č. 2008140 pre odberateľa PT - Group Trading, s.r.o. žalobca predložil medzinárodný nákladný list SK 2994252 (dopravca Z. P.). Deklarovaný dopravca však nepotvrdil vykonanie prepravy podľa tohto nákladného listu do Českej republiky a uviedol, že preprava bola vykonaná podľa jeho dokladov a záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy v rámci Slovenska a do Maďarska na základe objednávky spoločnosti Veľká Ryba spol. s r.o., s čím korešpondujú i ním predložené doklady (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 22. 11. 2011). K faktúre žalobcu č. 2008141 pre vyššie uvedeného odberateľa žalobca predložil medzinárodný nákladný list SK 2994256 (dopravca NDF spol. s r. o.), medzinárodné nákladné listy SK 2994255, SK 5091631 a SK 2994254 (dopravca BLOM 1. LV spol. s r.o.), medzinárodný nákladný list SK 2994253 (dopravca D. N.), medzinárodný nákladný list SK 0324588 (dopravca Z. E.), medzinárodné nákladné listy SK 0500227, SK 0486788, 0508706, SK 0486627 (dopravca R. D.). Dopravca NDF spol. s r. o. zastúpený svojím konateľom uviedol, že prepravu tovaru - repky v septembri 2008 vykonali, nakládka bola v Dvoroch nad Žitavou, resp. v Bešeňove a vykládka v Magdeburgu, pričom prepravu si objednala spoločnosť Provit SK s.r.o. S týmito tvrdeniami korešpondujú i listinné doklady predložené týmto dopravcom (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 16. 11. 2011), zástupca ktorého zároveň uviedol, že preprava podľa medzinárodného nákladného listu SK 2994256 nebola vykonaná. Vyjadrenie dopravcu BLOM 1. LV spol. s r.o. sa nepodarilo získať z dôvodu nemožnosti vypočutia jeho štatutárneho zástupcu, ktorý nebol predvedený na výsluch ani na základe požiadavky správcu dane, pričom v spoločnosti došlo k predaju obchodných podielov, k zrušeniu bez likvidácie zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou (opakovane), k zmene sídla a k zmene štatutárneho zástupcu (odpoveď dožiadaného správcu dane zo dňa 02. 12. 2011, 15. 05. 2012 ). Ďalší dopravca D. N. k preprave vykonanej na základe medzinárodného nákladného listu SK 2994253 uviedol, že deklarované miesto nakládky bolo Bešeňov a deklarované miesto vykládky bolo Uhreské Hradište, Kunovice, v skutočnosti však bol tovar naložený v Dvoroch nad Žitavou a vyložený v Budapešti (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 18. 11. 2011) a tomuto jeho tvrdeniu zodpovedajú i ním preložené doklady - záznamy o prevádzke motorového vozidla. Dopravca Z. E. uviedol, že na medzinárodnom nákladom liste SK 0324588 je deklarovaná preprava z Bešeňova do Uherského Hradišťa - Kunovice, podľa jeho záznamov o prevádzke vozidla však bola vykonaná preprava z Bešeňova do Nového Mesta nad Váhom na základe objednávky R. D. (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 29. 11. 2011). Dopravca R. D. uviedol, že prepravu podľa medzinárodných nákladných listov SK 0500227, SK 0486788, SK 0508706 a SK 0486627 nevykonal, nemá ich vo svojej evidencii a nikto si takúto prepravu ani neobjednal (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 11. 2011). K faktúre žalobcu č. 2008142 pre vyššie označeného odberateľa predložil žalobca medzinárodný nákladný list SK 2994257 (dopravca M. V.), medzinárodné nákladné listy SK 5230476 a SK 5230500 (dopravca U. T.), medzinárodné nákladné listy SK 0479998, SK 0479918, SK 0479997 (dopravca L. U.), medzinárodné nákladné listy SK 5034534, SK 5034556, SK 5034526, SK 5034533 (dopravca U. N.), medzinárodné nákladné listy SK 4871074 a SK 4871073 (dopravca C. P.). Dňa 12. 12. 2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s U. V. (splnomocneným zástupcom dopravcu - M. V.), ktorý uviedol, že ako vodič nevykonal prepravu repky podľa medzinárodných nákladných listov SK 2994257 a SK 4138879, ktoré ani nepodpísal a neopečiatkoval, pričom v dňoch 10. 09. 2008 a 12. 09. 2008 vykonal prepravu v rámci Slovenska (nakládka Mikulov Dvor, resp. Dvory nad Žitavou a vykládka v obci Svinná, resp. Nové Mesto nad Váhom), o čom predložil záznamy o prevádzke motorového vozidla, pričom prepravu si objednala spoločnosť Veľká Ryba spol. s .r.o. Ďalší dopravca U. T. uviedol, že prepravu repky podľa medzinárodných nákladných listov SK 5230476 a SK 5230500 nevykonali. V rámci Slovenska, resp. do Maďarska však vykonali v septembri 2008 prepravu poľnohospodárskych komodít, pričom preprava bola vykonaná na základe objednávky spoločnosti HK speed, s.r.o. a podľa predložených záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy s tým, že spoločnosť žalobcu, ani PT - Group Trading, s.r.o. nepozná (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 22. 11. 2011). Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 16. 11. 2011 u dopravcu L. U., o čom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, ž prepravu repky v dňoch 10. 09. 2008 a 12. 09. 2008 vykonali na území Slovenska na základe objednávky L. E. s miestom nakládky Dvory nad Žitavou, resp. PD Bešeňov a miestom vykládky Svinná, resp. Nové Mesto nad Váhom. Dopravca U. N. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11. 11. 2011 uviedol, že vykonal prepravu repky dňa 12. 09. 2008 s miestom nakládky v Bešeňove pre odberateľa PT - Group Trading, s.r.o. a s miestom vykládky Uherské Hradište - Kunovice. Pri nakládke boli vystavené 4 medzinárodné nákladné listy (SK 5034556, SK 5034526, SK 5034534 a SK 5034533), ktoré i predložil, pričom ani jeden z nich nie je opatrený pečiatkou a podpisom príjemcu tovaru, teda toho, kto tovar prevzal. Zároveň však uviedol, že vodiči sa riadili pokynmi špedičnej spoločnosti HK speed, s.r.o. a tovar bol dovezený odberateľovi AGRONOVAZ a.s. v Novom Meste nad Váhom, čo vyplýva i z dodacích listov (dodávateľ Veľká Ryba, s.r.o.) zo dňa 12. 09. 2008, záznamov o vážení a záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ktoré taktiež predložil. Na pojednávaní predložil i listiny s označením „príjemka-výdajka-prevodka-dodací list“, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť „PT Group Trading Praha“. Dopravca Ivan Pisca uviedol, že prepravu repky v septembri 2008 vykonali, nie však podľa predložených CMR, ale vykládka bola v Dvoroch nad Žitavou, čomu zodpovedá i záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 15. 11. 2011). K faktúre žalobcu č. 2008143 pre vyššie označeného odberateľa predložil žalobca medzinárodné nákladné listy SK 2994242, SK 2994241, SK 5091680 (dopravca BLOM 1. LV spol. s r.o.), medzinárodné nákladné listy SK 0324550 a SK 0324549 (dopravca Z. E.), medzinárodné nákladné listy SK 0500277, SK 0486639, SK 0486791, SK 0390585 (dopravca R. D.) a medzinárodný nákladný list SK 0486785 k faktúre (dopravca D. N.). Dopravca Z. E. k medzinárodným nákladným listom SK 0324550 a SK 0324549 uviedol, že je na nich deklarovaná preprava z Bešeňova do Uherského Hradišťa - Kunovice, podľa jeho záznamov o prevádzke vozidla však bola vykonaná preprava z Bešeňova, resp. z Dvorov nad Žitavou do Nového Mesta nad Váhom na základe objednávky R. D. (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 29. 11. 2011). Ďalší dopravca D. N. k preprave vykonanej na základe medzinárodného nákladného listu SK 0486785 uviedol, že deklarované miesto nakládky bolo Bešeňov a deklarované miesto vykládky bolo Uherské Hradište, Kunovice, v skutočnosti však bol tovar naložený v Bešeňove a vyložený v Novom Meste nad Váhom (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 18. 11. 2011) a tomuto jeho tvrdeniu zodpovedajú i ním preložené doklady - záznamy o prevádzke motorového vozidla. Dopravca R. D. uviedol, že prepravu podľa medzinárodných nákladných listov SK 0500277, SK 0486639, SK 0486791 a SK 0390585 nevykonal, nemá ich vo svojej evidencii a nikto si takúto prepravu ani neobjednal (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 11. 2011). Vyššie uvedené vyjadrenia deklarovaných dopravcov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepotvrdili vykonanie prepravy tovaru podľa žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov do Českej republiky pre deklarovaného odberateľa, t. j. spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o., Praha - Karlín. Správca dane žalobcovi oznámil, že doteraz nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobcu vyzval, aby preukázal reálne uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru platiteľovi PT - Group Trading, s.r.o. na základe faktúr č. 2008140, 2008141, 2008142 a 2008143. Následne na základe požiadavky žalobcu boli opätovne (za prítomnosti zástupkyne žalobcu) vypočutí dopravcovia: Z. E. (zápisnica u ústnom pojednávaní zo dňa 17. 09. 2012), D. N. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 09. 2012) a R. D. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 09. 2012). Z. E. uviedol, že dňa 11. 09. 2008 podľa CMR SK 0324588 a dňa 16. 09. 2008 podľa CMR SK 0324550 a SK 0324549 vykonal prepravu z Bešeňova do Uherského Hradišťa pre R. D., ale miesto vykládky si už nepamätá, pričom v záznamoch o prevádzke vozidla nákladnej dopravy je omylom uvedené, že preprava sa uskutočnila z Bešeňova, resp. z Dvorov nad Žitavou do Nového Mesta nad Váhom. D. N. uviedol, že dňa 11. 09. 2008 podľa medzinárodného nákladného listu SK 2994253 a dňa 16. 09. 2008 podľa medzinárodného nákladného listu SK 0486785 vykonal prepravu z Bešeňova do Uherského Hradišťa pre R. D., pričom v záznamoch o prevádzke vozidla nákladnej dopravy je omylom uvedené miesto vykládky v Novom Meste nad Váhom. R. D. uviedol, že nevystavil medzinárodné nákladné listy SK 0500227, SK 0486788, 0508706, SK 0486627, SK 0500277, SK 0486639, SK 0486791 a SK 0390585 a v dňoch 11. 09. 2008 a 16. 09. 2008 vykonal vnútroštátnu prepravu z Bešeňova do Nového Mesta nad Váhom pre objednávateľa Veľká Ryba spol. s r.o. Z. E. a D. N. vykonali pre neho dňa 11. 09. 2008 a 16. 09. 2008 vnútroštátnu prepravu. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, šetrenia vykonaného českou daňovou správou a vykonaného dokazovania (i po jeho doplnení) i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Českej republiky ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 9.921.965,50 Sk medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom, t. j. spoločnosťou PT - Group Trading, s.r.o., nakoľko žalobca nevedel preukázať reálne dodanie tovaru tomuto odberateľovi. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy tovaru do Českej republiky, nakoľko dopravcovia, ktorí podľa predložených medzinárodných nákladných listov mali prepravu vykonať, vykonanie prepravy popreli, resp. jej vykonanie nepotvrdili a na tomto závere nič nemení ani výpoveď Z. E. a D. N., ktorí pri opakovanom výsluchu vykonanie prepravy do Českej republiky potvrdili, ale táto ich výpoveď je v rozpore s dokladmi, ktoré sami predložili (záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy) a taktiež je v rozpore i s výpoveďou R. D., ktorý uviedol, že títo dopravcovia pre neho vykonali vnútroštátnu prepravu, čo zodpovedá i záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a kumulatívne i ďalšími dokladmi v závislosti od toho, či prepravu tovaru zabezpečil alebo vykonal odberateľ, resp. dodávateľ. V predmetnej veci žalobca tvrdil, že prepravu zabezpečil alebo vykonal odberateľ. Je teda potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V predmetnej veci žalobca predložil medzinárodné nákladné listy opatrené pečiatkou deklarovaného dopravcu a nečitateľným podpisom, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto listinné doklady nezodpovedajú skutočnosti a preprava v nich deklarovaná, nebola v skutočnosti vykonaná do Českej republiky, resp. ju nevykonali tam uvedení dopravcovia. Dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v Českej republike teda nebolo potvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. Dodanie tovaru do Českej republiky nepotvrdzuje ani kúpna zmluva zo dňa 09. 09. 2008, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou PT - Group Trading, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej mala byť repka olejná z úrady roku 2008 v množstve 850 ton s termínom dodania od 10. 09. 2008 do 16. 09. 2008, v ktorej kupujúci prehlásil (čl. V, bod 5 zmluvy), že tovar, ktorý je predmetom zmluvy, bude prepravený na územie iného členského štátu. Z tejto formulácie nemožno zistiť, do ktorého členského štátu bude tovar prepravený, či tovar prepraví do iného členského štátu sám kupujúci, alebo či zabezpečí jeho prepravu. Ustanovenie § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi zabezpečením prepravy inou osobou (ako dodávateľom alebo odberateľom) a jej vykonaním odberateľom alebo dodávateľom. Žalobca v predmetnej veci uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na vlastné náklady, a preto mu nie je známe ani miesto vykládky. S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Českej republiky spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. ako deklarovanému odberateľovi, čo znamená, že nesplnil základnú podmienku pre oslobodenie o dane z priadnej hodnoty, ktoré si v súvislosti s deklarovaným vývozom uplatnil. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/ EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 (v zmysle ktorej daňové orgány v predmetnej veci i postupovali a jej aplikácie sa domáhal i žalobca v podanej žalobe) teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach repky olejnej, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Žalobcom predložené doklady (medzinárodné nákladné listy) odporujú výpovediam deklarovaných dopravcov, ktorí vykonanie prepravy do Českej republiky na základe žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov nepotvrdili. Vykonanie prepravy do Českej republiky nemožno vyvodiť ani z opakovanej výpovede dopravcov Z. E. a D. N., nakoľko tieto výpovede sú v rozpore s ich predchádzajúcou výpoveďou, so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (ktoré sami predložili) ako i s výpoveďou R. D., ktorý uviedol, že u týchto dopravcov si objednal vnútroštátnu prepravu, ktorá bola i vykonaná. Zo žalobcom predložených listinných dokladov, s poukazom na vykonané dokazovanie, potom nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dôkazom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia Slovenskej republiky do Českej republiky neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ, ani spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. ako deklarovaný odberateľ a nebolo preukázané ani to, že by táto spoločnosť mala prepravu do Českej republiky zabezpečiť, nakoľko to jednoznačne popreli vypočutí dopravcovia (resp. ich zástupcovia). Na tejto skutočnosti nič nemení ani výpoveď zástupcu odberateľa P. B., ktorý dňa 23. 01. 2014 uviedol, že prepravu si zabezpečovali sami a príslušní dopravcovia im za prepravu fakturovali. Žiadna takáto fakturácia prepravy spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. ako odberateľovi tovaru nebola preukázaná a ani jeden z dopravcov uvedených na medzinárodných nákladných listoch neuviedol, že si prepravu do Českej republiky objednala táto spoločnosť. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014. K námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, s ktorým riadne obchoduje a že daňové orgány sa nezaoberali otázkou daňového podvodu na strane odberateľa, t. j. spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov a daňových únikov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu, v tomto prípade do Českej republiky, resp. aby sa uistil, či nedôjde k daňovému úniku, resp. podvodu. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podozrením z daňového úniku, závisí predovšetkým od okolnosti konkrétnej veci. Súd je toho názoru, že žalobca v predmetnej veci takéto opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku daňového úniku, resp. podvodu v potrebnej miere neprijal, keď sa uistil len o tom, či odberateľ reálne existuje a či je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ako sám uvádza v podanej žalobe), čo by mohlo postačovať pri vnútroštátnom obchode, ale nie v intrakomunitárnom obchode s následným uplatnením oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Nedôvodne sa uspokojil len s prehlásením odberateľa v kúpnej zmluve zo dňa 09. 09. 2008, že tovar bude prepravený na územie iného členského štátu (pričom ani nie je zrejmé do ktorého) a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa, napr. pokiaľ ide vykonanie prepravy tovaru (či ju vykoná sám odberateľ, alebo ju zabezpečí inými dopravcami, kde bude tovar vyložený, kto ho preberie a pod.). Treba pripomenúť i tú skutočnosť, že deklarovaný odberateľ žalobcu nekonal prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, ale na základe splnomocnenia zo dňa 01. 07. 2008 za neho konal P. B.. Žalobca si pri uzatváraní predmetného obchodu (v hodnote takmer 10.000.000,- Sk) nepreveril ani to, či menovaný je skutočne oprávnený konať za odberateľa (napr. kontaktovaním štatutárneho zástupcu). Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť záver, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka a na jeho „intrakomunitárny obchod“ s deklarovaným odberateľom nemožno aplikovať rozsudok Súdneho dvora (štvrtej komory) vo veci C-271/06, Netto Supermarkt & Co. OHG proti Finanzamat Malchin (pričom jeho aplikácie sa žalobca domáhal), v zmysle ktorého oslobodenie od dane z pridanej hodnoty možno priznať, i keď podmienky na oslobodenie nie sú splnené, ale zdaniteľná osoba nemohla tento nedostatok zistiť ani so starostlivosťou riadneho obchodníka z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne dodaný, resp. vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodaní a vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. Rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci vychádzajú zo zistenia, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom (zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2008, teda v čase, kedy sa malo plnenie uskutočniť) stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom (ale nepreukázanom) vývoze tovaru do Českej republiky. Ustanovene § 43 vyššie citovaného zákona v znení do 30. 11. 2008 (ani v inom znení) podľa názoru súdu nikdy nevychádzalo z dobrej viery platiteľa dane (ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe), ale vždy z objektívneho preukázania dodania tovaru do iného členského štátu. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2008 stanovoval striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Podmienkou bolo, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet dane uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa ust. § 43 vyššie citovaného zákona bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Českej republike i zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos, na ktorý v podanej žalobe poukazoval i žalobca). K splneniu zákonných podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty bol preto žalobca povinný preukázať reálne dodanie tovaru spoločnosti v Českej republike. Žalobca si však uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, existenciu ktorého nevedel reálne preukázať. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi do Českej republiky, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne plnenie). Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Českej republiky spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 62.576,27 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca v podanej žalobe poukazoval taktiež i na povinnosť súdnych a správnych orgánov v celom rozsahu uplatňovať výklad relevantných ustanovení práva Únie, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie a v tejto súvislosti poukazoval i na staršiu judikatúru Súdneho dvora. Tu je potrebné uviesť, že v súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie je vnútroštátny súd, správny orgán alebo aj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok (okrem iných i Centrosteel, C-456/98. 13.7.2000. Zb. s. I-6007, bod 16, na ktorý poukazoval i žalobca) a túto povinnosť si správca dane, ako i žalovaný podľa názoru súdu splnili, keď okrem vnútroštátnej právnej úpravy aplikovali i výklad príslušných ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Taktiež sa žalobca odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, bolo však jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z ním uvádzaných rozsudkov a nielen poukazovať na niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. V prejednávanej právnej veci nebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí žalobca, ktorý nevedel preukázať (bola to jeho dôkazná povinnosť), že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal, že sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Zároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty upravené v Smernici 2006/112/ ES (čl. 138 ods. 1), v zmysle ktorého členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639 - bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe, nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci spôsobom, aký mal na mysli žalobca, t. j. v jeho prospech. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že daňové orgány posudzovali predmetnú vec podľa vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 10. 2012, takáto námietka sa ukázala ako nedôvodná. Daňové orgány v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vychádzali zo znenia vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu, teda do 30. 11. 2008 a ktorý taktiež vyžadoval preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, pričom táto povinnosť zaťažuje daňový subjekt (v predmetnej veci žalobcu), ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a žalobca túto dôkaznú povinnosť jednoznačne neuniesol. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).