Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200427 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200427.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobkyne: V.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Obec Čata, Hlavná 80, 935 63 Čata, o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného, takto r o z h o d o l : Súd fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 13.02.2015 a fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 11.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu iných trov konania vo výške 70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 13.02.2015 a fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobkyni dňa 11.03.2015. Dňa 29.01.2015 žalobkyňa e-mailom doručila žalovanému žiadosť o poskytnutie týchto informácií: - v akej výške eviduje obec nedoplatky za spotrebu vody občanov ku dňu 31.12.2014 a pokiaľ obec eviduje nedoplatky aj z minulých rokov, žiadala ich uviesť jednotlivo po rokoch vrátane obdobia, ktorého sa týkajú, - prečo obec nezvýšila cenu vodného a fakturovala v roku 2012 a 2013 občanom spotrebu za 1 m3 iba 0,79 eura, keď vodárenská spoločnosť každý rok zvyšovala cenu vodného a či boli tieto rozdiely vo fakturovaných sumách za roky 2012 a 2013 občanom obce dofakturované, - v akej výške eviduje obec nedoplatky za prenájom hrobových miest v obecnom cintoríne ku dňu 31.12.2014 a pokiaľ obec eviduje nedoplatky aj z minulých rokov, žiadala nedoplatky uviesť jednotlivo po rokoch vrátane obdobia, ktorého sa týkajú, - prečo Obec Čata porušuje zákon č. 546/2010 Z. z. tým, že na webovom sídle obce nezverejňuje dokumenty, ktoré v zmysle zákona podliehajú povinnému zverejňovaniu, - ktoré súdne spory, ktoré viedli, vedú bývalí zamestnanci obce s Obcou Čata, či sú už všetky súdne spory ukončené, v prípade ukončených súdnych konaní vyčísliť sumu, ktorú obec uhradila za ušlé mzdy, vrátane všetkých zákonných odvodov do inštitúcií zdravotného a sociálneho zabezpečenia, sumu na úroky z omeškania (pokiaľ si žalobcovia uplatnili nárok na úroky z omeškania), sumu, ktorú obec uhradila na trovy právneho zastúpenia žalobcov a sumu, ktorú obec uhradila svojmu právnemu zástupcovi, sumu za súdne poplatky (napr. poplatok za podanie odvolania na príslušný krajský súd atď.). Žalobkyňa namietala, že sa žalovaný jej žiadosťou nezaoberal. Podľa názoru žalobkyne mal žalovaný ako povinná osoba podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z. z. vybaviť jej žiadosť bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jej podania, teda do 10.02.2015. V zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v takomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Dňa 23.02.2015 žalobkyňa podala odvolanie podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z., v ktorom okrem iného žiadala o oznámenie termínu, kedy si môže požadované informácie na Obecnom úrade v Čate osobne prevziať. Žalovaný požadované informácie nesprístupnil a nevydal ani rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia požadovaných informácií, v dôsledku čoho sa prezumuje fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Fiktívnymi rozhodnutiami žalovaného došlo k porušeniu práv žalobkyne a nakoľko sú tieto nepreskúmateľné, žalobkyňa žiadala súd o zrušenie týchto rozhodnutí pre ich nezákonnosť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2015 uviedol, že na žiadosť žalobkyne zo dňa 19.01.2015 neodpovedal ani starosta Obce Čata a ani iný jej zamestnanec. V minulosti boli Obecnému úradu v Čate permanentne zasielané žiadosti o poskytnutie informácií zo strany zamestnankyne obecného úradu pani W. M., ktorá je matkou žalobkyne. Keď jej obecný úrad po tom, ako sa stala dočasne práceneschopná (od 02.12.2013) prestal poskytovať informácie, tejto činnosti sa ujala žalobkyňa. Takúto činnosť žalovaný nepovažuje za korektnú snahu o prístup k informáciám, ale skôr za snahu o vyvíjanie nátlaku zamestnanca na svojho zamestnávateľa. Súd na základe § 244 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. bez nariadenia pojednávania, po splnení zákonných podmienok podľa § 250f ods. 2 O. s. p. a po oboznámení sa s podanou žalobou, jej prílohami, ako aj s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a jeho prílohami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Zákon o slobode informácií v § 2 ods. 1 označuje za povinnú osobu aj obec. Zo znenia § 19 ods. 2 cit. zákona vyplýva, že prvostupňovým orgánom na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je obecný úrad. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový orgán rozhoduje starosta obce. Žalobkyňa v podanej žalobe označila za žalovaného Obec Čata a aj fiktívne rozhodnutia správneho orgánu prvého a druhého stupňa označuje v žalobnom petite ako fiktívne rozhodnutia žalovaného. Podľa § 250 ods. 4 O. s. p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010, v zmysle ktorých nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 O. s. p.), najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Žalobkyňa ako žiadateľka o poskytnutie požadovaných informácií mala právo, aby správny orgán, pokiaľ jej e-mailovej žiadosti zo dňa 29.01.2015 nemienil vyhovieť, vydal rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia upravené v § 47 správneho poriadku vrátane odôvodnenia, z ktorého by bolo možné zistiť dôvody nevyhovenia podanej žiadosti. Žalovaný bol povinný vybaviť podanú žiadosť do 10.02.2015, t. j. najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jej podania. Nakoľko tak neurobil, predpokladá sa, že v uvedený deň vydal rozhodnutie, ktorým odmietol požadované informácie poskytnúť, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobkyni sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie tejto žiadosti, t. j. 13.02.2015. Dňa 23.02.2015 žalobkyňa podala proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného odvolanie, o ktorom mal ako druhostupňový orgán rozhodnúť starosta obce do 15 dní odo dňa jeho doručenia, t. j. do 09.03.2015. Keďže k vydaniu rozhodnutia v uvedenej lehote nedošlo, predpokladá sa, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobkyni sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t. j. 11.03.2015. Vyššie uvedené rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú fiktívne rozhodnutia, ktoré sú dôsledkom nečinnosti osôb, ktorým zákon o slobode informácií ukladá povinnosť vydať o nesprístupnení informácií písomné rozhodnutie. Účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia prezumovaného zákonom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so svojou žiadosťou na povinnú osobu a táto v rozpore s jej zákonnými povinnosťami zostala nečinná. V prípade fiktívneho rozhodnutia je naplnený nedostatok jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože nespĺňa obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 správneho poriadku. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). S poukazom na uvedené dôvody a zistený skutkový stav súd zrušil žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 13.02.2015 a fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 11.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O. s. p.). Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Keďže mala žalobkyňa v konaní úspech, má proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Žalobkyňa si síce náhradu trov konania od žalovaného uplatnila, no ich výšku v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila, preto jej súd priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur, ktoré jej žalovaný zaplatí v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.