Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200657 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200657.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobcu: ThyssenKrupp Materials Slovakia spol. s r.o., Bešeňovská cesta 17, Nové Zámky, IČO: 34144137, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Masárovou, Púchovská 12, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 č. 1100301/1/163075/2015/14003, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 č. 1100301/1/163075/2015/14003 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 760,68 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 690,68 eur a z iných trov konania v sume 70,- eur, a to všetko na účet právnej zástupkyne žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2015 č. 1100301/1/163075/2015/14003 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 16. 01. 2015 č. 9900430/5/107941/2015/VörA, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 15.244,94 eur za zdaňovacie obdobie január 2009, a to z dôvodu, že pri odberateľských faktúrach č. 2509010005, 2509010006, 2509010007, 2509010049, 2509010050, 2509010102 a 2509010125 pre odberateľa LATAR TRANS Sp. z o.o., Poľsko neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, konkrétne podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V žalobe (pod bodmi 6 - 23) žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vyrubenie dane až po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty. Uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až december 2009 sa u neho začala dňa 08. 02. 2011 a správca dane o predĺženie lehoty na jej vykonanie požiadal až dňa 04. 09. 2012. Rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21. 04. 2011, správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale toto rozhodnutie nemá oporu v zákone, a preto nemohlo vyvolať ani účinky podľa ust. § 25a ods. 5 tohto zákona. Podľa názoru žalobcu je nutné odlišovať daňovú kontrolu (pre ktorú zákon stanovuje maximálnu dĺžku jej trvania), ktorá nie je daňovým konaním a nemožno pri nej uplatniť postup podľa ust. § 25a vyššie citovaného zákona, a to ani s použitím ust. § 15 ods. 6 tohto zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57, ako i na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/68/2012 a 8Sžf/117/2013 zo dňa 17. 12. 2013, v ktorých Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale je iba výkonom dôkazného prostriedku a z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená. Uviedol, že výklad ust. § 25a tohto zákona, ktorý by umožňoval jeho aplikáciu aj na daňovú kontrolu, by znamenal, že sa prerušuje zákonom stanovený postup na zisťovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z dôvodu zisťovania týchto skutočností, čo je zjavne nelogické. Správca dane podľa názoru žalobcu nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, a tým porušil ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, ako i zásadu primeranosti a zákonnosti, čo znamená, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, ak by použitý bol, tak celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, v dôsledku čoho je rovnako nezákonné. Žalobca bol toho názoru, že neobstojí ani argumentácia žalovaného v tom smere, že daňovú kontrolu bolo možné prerušiť s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 03. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 160/2014. Ústavný súd SR sa v tomto svojom rozhodnutí otázkou možnosti aplikácie ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov na daňovú kontrolu ani nezaoberal a k tejto otázke sa nevyslovil. Vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však výslovne dávajú odpoveď na otázku, či je možné aplikovať ust. § 25a vyššie citovaného zákona na daňovú kontrolu a vyplýva z nich, že nie. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť súdu na dikciu ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého je zrejmé, že samotný zákonodarca rozlišuje medzi konaním o inej skutočnosti a získavaním informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, resp. takéto získavanie informácií na základe administratívnej spolupráce daňových orgánov nepovažuje za konanie o inej skutočnosti. Možnosť prerušenia konania i daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií zákonodarca zakotvil až do daňového poriadku s účinnosťou od 01. 01. 2012. Žalobca namietal postup správcu dane, ktorý napriek rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly pokračoval v jej výkone ďalšími úkonmi vykonávanými po 21. 04. 2011. Vykonávanie úkonov v daňovej kontrole dožiadanými správcami dane alebo samotným správcom dane svedčí o tom, že prekážka v postupe správcu dane v čase prerušenia konania neexistovala. Inštitút prerušenia konania nemožno zneužiť na to, aby správca dane pokračoval v zhromažďovaní dôkazov v daňovej kontrole, ktorú zjavne formálne prerušil za účelom, aby mu neplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly. Poukázal najmä na úkony, ktoré vykonávali dožiadaní správcovia dane (dňa 10. 06. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie s daňovým subjektom RM BUSINESS, pri ktorom boli Ing. Z. kladené otázky o skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu a u neho prebiehajúcej daňovej kontroly, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29. 06. 2011 s daňovým subjektom M. C.). Z týchto úkonov je zrejmé, že išlo o výsluch svedka, nakoľko vypočúvané osoby sa vyjadrovali k dôležitým okolnostiam, ktoré sa týkali iných osôb. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Sžf/28/2011 a sp. zn. 3Sžf/12/2012. Po prerušení daňovej kontroly boli teda vykonávané úkony nielen prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ale i samotným správcom dane (úkon zo dňa 12. 03. 2012 - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií), čo znamená, že správca dane vo výkone daňovej kontroly vykonávaním úkonov pokračoval, v dôsledku čoho mu vykonaním úkonu opätovne začala plynúť zákonná lehota na jej vykonanie, a nie až dňa 29. 06. 2012 ako to uvádza správca dane. Z ust. § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že prerušené konanie pokračuje vykonaním faktického prvého úkonu správcom dane. Žalobca bol toho názoru, že v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania neexistovala žiadna prekážka brániaca vykonávaniu dokazovania v daňovej kontrole a žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslané dva mesiace po začatí daňovej kontroly nijako nebránili pokračovaniu kontroly a vykonávaniu dokazovania v nej, a to i vzhľadom na 3 mesačnú lehotu, v ktorej bol dožiadaný zahraničný orgán povinný informácie poskytnúť. Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula ešte pred doručením protokolu z daňovej kontroly a jej pokračovanie po uplynutí zákonnej lehoty bolo nezákonným zásahom správcu dane do práv daňového subjektu. Predmetné rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že nebola dodržaná zákonná prekluzívna lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, upravená v ust. § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa ust. § 69 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že o vyrubení rozdielu dane musí byť právoplatne rozhodnuté pred uplynutím prekluzívnej lehoty ustanovenej zákonom. Pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je nutné aplikovať ust. § 45 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a v prípade žalobcu právo vyrubiť rozdiel dane zaniklo dňa 31. 12. 2014, nakoľko v tejto lehote rozhodnutie o vyrubení dane nebolo právoplatné, pretože rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 05. 2015. Rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane trpí takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V ďalšej časti žaloby (body 24 - 34) žalobca namietal vydanie rozhodnutia na základe neúčinného právneho predpisu pre toto konanie a vydanie rozhodnutia nepríslušným správcom dane. Uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ktorý v jeho prípade nemohol byť aplikovaný, v dôsledku čoho rozhodnutie trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. Správca dane svoje rozhodnutie vydal na základe ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako tak všetky úkony vykonával podľa tohto právneho predpisu. Daňové orgány však neodôvodnili svoj postup podľa tohto právneho predpisu a žalobca len predpokladá, že vychádzali z ust. § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré upravuje prechodné ustanovenia účinné od 30. 12. 2012. V prípade žalobcu však aplikácia prechodného ustanovenia nie je možná a vyrubovacie konanie malo byť uskutočnené výlučne podľa ust. § 165 ods. 5 tohto zákona, v zmysle ktorého vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole ukončenej podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov u žalobcu začalo až dňa 13. 04. 2013 a teda je nutné aplikovať výlučne postup upravený v ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j uskutočniť vyrubovacie konanie podľa pôvodnej právnej úpravy, t. j. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Uvedené platí i v prípade, ak rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu Nitra) vydané podľa ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo nadriadeným orgánom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Prechodné ustanovenie § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona je možné aplikovať iba na konania začaté do 30. 12. 2012, čo nie je prípad žalobcu. V tejto súvislosti žaloba poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sž 90/02. Žalobca taktiež namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané nepríslušným správcom dane, v dôsledku čoho trpí vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť a potvrdenie tohto rozhodnutia žalovaným je taktiež nezákonné. V čase začatia daňovej kontroly bol miestne príslušný správca dane - Daňový úrad Nové Zámky (po 01. 01. 2012 Daňový úrad Nitra - pobočka Nové Zámky) a tento bol miestne príslušný pre žalobcu (bez ohľadu na to, že u neho došlo medzičasom k zmene miestnej príslušnosti na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole. Bol toho názoru, že vyrubovacie konanie mal vykonať a rozhodnutie vydať Daňový úrad Nitra. Zrušením rozhodnutia totiž nastal stav, ako keby vydané nebolo, t.j. až do jeho opätovného vydania a doručenia žalobcovi bol miestne príslušným správcom dane pre konanie práve a len Daňový úrad Nitra, a nie Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý v rozpore so zákonom vykonával vyrubovacie konanie po zrušení pôvodného rozhodnutia Daňového úradu Nitra a vydal i rozhodnutie, ktoré žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil. I kedy súd neakceptoval námietku, že vyrubovacie konanie v predmetnej veci malo byť vykonané aj po vrátení veci do vyrubovacieho konania podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, žalobca zotrváva na námietke, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané miestne nepríslušným správnym orgánom i pri správnosti aplikácie zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ust. § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona vyplýva, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu z daňovej kontroly vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu a z takto stanovenej miestnej príslušnosti pre správcu dane vo vyrubovacom konaní neexistuje žiadna zákonná výnimka. V ďalšej časti žaloby (body 35 - 36) žalobca namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Uviedol, že rozdiel dane z pridanej hodnoty mu bol vyrubený z dôvodu, že podľa názoru žalovaného pri odberateľských faktúrach č. 2509010005, 2509010006, 2509010007, 2509010049, 2509010050, 2509010102 a 2509010125 v sume 80.236,53 eur pre odberateľa LATAR TRANS Sp. z o.o., Poľsko neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu. Pri predmetných dodávkach bol základ dane a dorubená daň vyčíslená v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a vyrubenie rozdielu dane v sume 15.244,94 eur je nezákonné. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona sa za základ dane považuje protihodnota, ktorú má dodávateľ prijať od príjemcu plnenia, znížená o daň. Z predložených dôkazov je zrejmé, že jediná protihodnota, ktorú mal žalobca prijať a prijal od svojho odberateľa bola suma uvedená na odberateľských faktúrach, t. j. celkovo suma 80.236,53 eur, z čoho potom vyplýva, že základ dane mohol byť žalobcovi zvýšený maximálne o sumu 67.425,66 eur a vyrubená daň o sumu 12.810,87 eur (čo spolu tvorí protihodnotu 80.236,53 eur, ktorá mala byť žalobcom prijatá od príjemcu plnenia). Aj ustálená rozhodovacia prax daňových orgánov je v súlade s postupom výpočtu dane tak, ako ho uvádza žalobca a ako vyplýva i z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nezákonného dôkazu, a to protokolu o daňovej kontrole, ktorého nezákonnosť vyplýva z nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z uvedených dôvodov tento protokol nemohol vyvolať žiadne právne účinky a jeho doručenie nemožno považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane, preto daň nebola právoplatným rozhodnutím vyrubená v zákonnej prekluzívnej lehote a právo vyrubiť daň za predmetné zdaňovacie obdobie zaniklo. Daňové orgány v predmetnej veci postupovali minimálne v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, arbitrárne a naviac žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie, ktoré bolo vydané miestne nepríslušným správcom dane a na základe právneho predpisu, ktorý pre dané konanie nebol relevantný. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 24. 08. 2015, v ktorom poukázal na výsledky vykonanej daňovej kontroly. Nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vyrubenia dane až po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty na jej vyrubenie. Uviedol, že daňová kontrola sa začala dňa 08. 02. 2011, prerušená bola z titulu medzinárodnej výmeny informácií od 21. 04. 2011 do 29. 06. 2012, pričom správca dane požiadal dňa 04. 09. 2012 o jej predĺženie. Žalovaný tejto jeho žiadosti vyhovel, lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 6 mesiacov a daňová kontrola bola ukončená dňa 12. 04. 2013. Námietku ohľadne nedodržania prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane považoval žalovaný za irelevantnú, pričom niektoré námietky žalobcu v podanej žalobe sú nad rámec odvolacieho konania a neboli uplatnené v odvolacom konaní. Postup správcu dane (Daňového úradu Nitra a Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) je podľa názoru žalovaného v súlade s prechodným ust. § 165 účinným od 30. 12. 2012. Daňová kontrola bola vykonávaná podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a bola ukončená po 31. 12. 2012. Vyrubovacie konanie sa v takomto prípade vykoná podľa tohto zákona a taktiež i rozhodnutie sa vydá taktiež podľa tohto zákona v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, že rozhodnutie bude v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, bude toto konanie prebiehať podľa ust. § 68 vyššie citovaného zákona. V čase začatia daňovej kontroly bol miestne príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Nitra, ktorý vydal dňa 23. 04. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane podľa ust. § 44 ods. 6, písm. b/, bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 15. 05. 2013 bol žalobca registrovaný na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty v Bratislave, a preto odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru podal už na tento daňový úrad ako miestne príslušnému správcovi dane. Odvolací orgán, teda žalovaný, dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný sa už v tomto rozhodnutí vyjadril, že dodatočný platobný výmer bol vydaný v súlade s ust. § 68 ods. 1 druhá veta zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, v nadväznosti na ust. § 165b vyššie citovaného zákona. Námietku žalobcu týkajúcu sa základu dane a dorubenia dane v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považoval žalovaný za absolútne rozpornú s týmto zákonom ako aj so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. V rozhodnutiach daňových orgánov je uvedený správny výpočet dane v zmysle vyššie citovaného zákona, ktorý je i odôvodnený. V prípade žalobcom uvedeného postupu by sa de facto neuplatňovalo ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. oslobodenie od dane, pretože fakturovaná suma odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie podľa výpočtu žalobcu je vrátane dane z pridanej hodnoty. Sumy uvedené na predmetných faktúrach tvoria základ dane, ktoré tvoria protihodnotu už zníženú o daň, pretože v prípade dodania tovaru do iného členského štátu sa daň neuplatňuje, ide o dodanie oslobodené od dane. K zistenému skutkovému stavu žalobca v podanej žalobe neuvádzal žiadne konkrétne námietky a s námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu daňového konania sa daňové orgány vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 až 5 vyššie citovaného zákona. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Na prejednanie podanej žaloby súd nariadil pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu predložila rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 03. 2016, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631766/2014/VörA (ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 4.377,26 eur) tak, že sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil na sumu 3.678,37 eur. Taktiež predložila i ďalšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 05. 2016, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631715/2014/VörA (ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 6.084,66 eur) tak, že sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil na sumu 5.113,16 eur. Poukázala na to, že tieto rozhodnutia vychádzajú z rovnakej daňovej kontroly ako žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 v tomto konaní, pričom žalovaný v rozhodnutiach zo dňa 14. 03. 2016 a 09. 05. 2016 (ktoré vydal následne potom, ako súd jeho predchádzajúce rozhodnutia zrušil) uznal argumentáciu žalobcu, že základ dane a daň boli vyčíslené v rozpore so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci na pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o určenie základu dane a vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 15.244,94 eur, a preto bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že Daňový úrad Nové Zámky vydal dňa 05. 01. 2011 oznámenie o výkone daňovej kontroly týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10. 01. 2011 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa začne dňa 08. 02. 2011. V tento deň správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti prokuristu a konateľa žalobcu, ktorí boli požiadaní o predloženie dokladov týkajúcich sa dane z priadnej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane v apríli 2011 z dôvodu pochybností o obchode žiadal informácie od daňovej správy Poľskej republiky týkajúce sa daňového subjektu ThyssenKrupp Energostal S.A., Torun, Z. O. Z., Krakow, LATAR TANS Sp. z o.o., H. (dňa 01. 04. 2011) a NIKA Sp. z o.o. (dňa 14. 04. 2011). Rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2011 (ktoré žalobca prevzal dňa 21. 04. 2011) správca dane podľa ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. začalo sa konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií s tým, že daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu a správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia sú uvedené IČ DPH pre zahraničné daňové subjekty, u ktorých správca dane preveruje skutočnosti ohľadne obchodných transakcií v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru do iných členských štátov (nachádzajú sa medzi nimi i IČ DPH vyššie uvedených daňových subjektov). Dňa 04. 07. 2011 bola správcovi dane doručená odpoveď daňovej správy Poľskej republiky ohľadne daňového subjektu LATAR TRANS Sp. z o.o., H., ktorej štatutárnym orgánom bol V. O., z ktorej vyplýva, že boli vykonané neúspešné pokusy o overenie transakcií za obdobie január - marec 2009, pretože s daňovým subjektom sa nepodarilo skontaktovať a tento od januára 2009 nepredložil žiadne daňové priznanie, vyše roka nemá sídlo a nevykonáva obchodnú činnosť na registrovanej adrese. Prílohou tejto informácie boli faktúry č. 2509010005, 2509010006, 2509010007, 2509010049, 2509010050, 2509010102 a č. 2509010125 vystavené žalobcom v januári 2009 (v tom čase ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o.) ako dodávateľom pre odberateľa LATAR TRANS Sp. z o.o., H., ktoré sú opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom. K jednotlivým faktúram sú pripojené doklady, a to: výdajka/ dodací list (všetky opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom), dodacie listy (na ktorých je uvedená ŠPZ vozidla a meno osoby, ktorá mala tovar prevziať s nečitateľným podpisom, pečiatka dodávateľa a nečitateľný podpis), vyhlásenia odberateľa (opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom ako i pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom) o tom, že tovar zakúpený u dodávateľa s odberným miestom Košice, Južná trieda 82, s uvedením čísla faktúry a dátumu jej vystavenia vyviezli do členského štátu Poľská republika a medzinárodné nákladné listy (opatrené pečiatkou dodávateľa, dopravcu a nečitateľnými podpismi), na ktorých je ako miesto dodania uvedené „Poland“, resp. „H.“, resp. LATAR TRANS Sp. z o.o., H.). Ďalšia odpoveď daňovej správy Poľskej republiky vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne daňového subjektu Z. O. Z., G. bola správcovi dane doručená dňa 13. 07. 2011 a dňa 02. 08. 2011 mu bola doručená odpoveď ohľadne daňového subjektu ThyssenKrupp Energostal S.A., Torun. Dňa 29. 06. 2012 bola správcovi dane doručená odpoveď daňovej správy Poľskej republiky vo veci medzinárodného dožiadania týkajúceho daňového subjektu NIKA Sp. z o.o., z ktorej vyplýva, že tento daňový subjekt je v likvidácii a nevlastní doklady za zdaňovacie obdobie 1. až 3. štvrťroku 2009, ktoré boli zaistené prokurátorom v konaní, ktoré sa vedie. V podaní zo dňa 02. 07. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04. 07. 2012, správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 29. 06. 2012 pominuli prekážky, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009, nakoľko v tento deň bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií a v jej výkone sa pokračuje. Následne správca dane v podaní zo dňa 04. 09. 2012 požiadal žalovaného odôvodnenou žiadosťou o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pričom žalovaný tejto žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o šesť mesiacov, čo oznámil správcovi dane v podaní zo dňa 14. 09. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 09. 2012. V podaní zo dňa 01. 10. 012 (doručenom žalobcovi dňa 03. 10. 2012) správca dane žalobcovi oznámil predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o šesť mesiacov. Správca dane dňa 09. 10. 2012 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so zástupcom spoločnosti žalobcu (prokuristom), pričom za žalobcu bola prítomná i zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia k. s., Ing. V. P. P., a to na základe plnomocenstva zo dňa 05. 10. 2012. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie žalobcu s priebežnými výsledkami daňovej kontroly. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 15 nariadenia 2010/904/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane dňa 31. 10. 2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu pochybností o preprave a žiadal informácie od daňovej správy Poľskej republiky týkajúce sa daňového subjektu a NIKA Sp. z o.o. V podaní zo dňa 06. 02. 2013 správca dane informoval žalobcu (prostredníctvom zástupcu - spoločnosti GT&C Slovakia k. s.) o priebežných výsledkoch daňovej kontroly. Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 11. 03. 2013 spísaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a z jeho záverov okrem iného vyplýva, že daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 15.244,94 eur, pričom žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktoré sa uskutoční dňa 12. 04. 2013. Dňa 14. 03. 2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 09. 03. 2013 k priebežným výsledkom daňovej kontroly, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že so spoločnosťou LATAR TRANS Sp. z o.o. začali spolupracovať v roku 2009 a za žalobcu vystupoval zodpovedný obchodný manažér Mgr. Z. O., ktorý sa osobne stretával s konateľom spoločnosti LATAR TRANS Sp. z o.o. (pán H.), ktorý predložil výpis z obchodného registra ako i potvrdenie o IČ DPH, pričom komunikácia prebiehala i telefonicky alebo mailom. Pán O. aj pán H. boli väčšinou prítomní pri nakládke, ktorá sa uskutočňovala v Košiciach a tovar bol dodávaný do Sliezska, najmä v okolí mesta Katowice. Prepravu vykonávala spoločnosť NIKA, ktorá si vo väčšine prípadov priniesla i vlastné tlačivá CMR, pričom žalobca uviedol i mená vodičov kamiónov, ktorí mali prepravu vykonať. Žalobca navrhol vypočuť p. O., ktorý nemal akúkoľvek pochybnosť o tom, že tovar by nebol určený pre poľský trh ako i skladníkov, ktorý sa zúčastnili nakládky tovaru pre vyššie označeného odberateľa. K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa žalobca písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 03. 2013. Dňa 08. 04. 2013 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 11. 03. 2013. Vyššie uvedený protokol zo dňa 11. 03. 2013 z daňovej kontroly v znení jeho dodatku zo dňa 08. 04. 2013 bol so žalobcom prerokovaný dňa 12. 04. 2013, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky) vydal dňa 23. 04. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 15.244,94 eur za zdaňovacie obdobie január 2009. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie (ktoré už adresoval Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), o ktorom žalovaný rozhodol dňa 08. 08. 2013 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 04. 2013 (dodatočný platobný výmer) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov tam uvedených (nedostatočne zistený skutkový stav, čo sa týka dôkazov o vykonaní prepravy do iného členského štátu v prípade odberateľa LATAR TRANS Sp. z o.o.). Rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 08. 2013 bolo doručené Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty dňa 17. 09. 2013. Následne správca dane v podaní zo dňa 04. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že s poukazom na rozhodnutie žalovaného bude pokračovať v ďalšom konaní za účelom zistenia a preverenia skutkového stavu, ako i všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Žalovaný (na základe žiadosti správcu dane zo dňa 24. 10. 2013) v podaní zo dňa 07. 11. 2013 predĺžil správcovi dane (Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie január 2009 o 300 dní. Následne správca dane spísal dňa 17. 12. 2013, 19. 12. 2013, 04. 03. 2014, 28. 03. 2014 zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom žalobcu na pojednávaniach zastupovala Ing. V. P. P. ako zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia, k. s. V predloženom administratívnom spise sa nachádza aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 01. 2014, podané prostredníctvom vyššie označeného zástupcu, ktorom žalobca podával vyjadrenie k otázkam, ktoré mu boli položené na ústnom pojednávaní dňa 17. 12. 2013, pričom sa vyjadril i k odberateľovi LATAR TRANS Sp. z o.o., v ktorom opätovne navrhol, výsluch Z. O., ktorému boli zo strany odberateľa predložené príslušné dokumenty k nahliadnutiu a zotrval na tom, že konateľom jeho odberateľa bol pán H., ktorého totožnosť bola overená predložením preukazu totožnosti. Overenie odberateľa teda spočívalo v predložení dokumentov, a to výpisu z obchodného registra odberateľa, preukazu totožnosti konateľa a taktiež si vyžiadali i originál osvedčenia o registrácii odberateľa pre účely dane z pridanej hodnoty. Zároveň uviedol, že nie je možné predložiť ako dôkaz mailovú komunikáciu žalobcu a jeho odberateľa z dôvodu, že u pána O. došlo k vymazaniu predmetných mailov z dôvodu zmeny v mailovej adrese a nastaveniach mailového konta. Opätovne navrhol vypočuť výsluch tohto svojho obchodného zástupcu s tým, že vodiči vozidiel podľa dostupných informácií neboli oprávnení konať v mene odberateľa a doklad CMR nepredstavuje jediný dôkaz o preprave tovaru do iného členského štátu. V predloženom administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná dňa 07. 05. 2013 (07. 05. 2014?) spísaná na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, referát Košice, na ktorom bol ako svedok vypočutý Ing. F. Z. (pričom žalobcu zastupovala Ing. V. P. P. ako zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia, k. s.), ktorý pracoval ako vedúci skladu u žalobcu v Košiciach a uviedol, že spoločnosť LATAR TRANS Sp. z o.o. mu je povedomá a bolo pre ňu vybavovaných viac kamiónov. Okrem iného uviedol, že nedisponuje informáciami, respektíve inými dôkazmi, ktorými by bolo možné preukázať, že tovar bol dodaný vyššie označenému odberateľovi a prepravený zo skladu v Košiciach do iného členského štátu. Väčšiu časť svojho pracovného času trávil v sklade, resp. v presklenej kancelárii, ktorá sa nachádzala v sklade a mal prehľad na celú halu, pričom denne sa manipulovalo približne od 3 do 30 kamiónov. Dňa 31. 07. 2014 vydal správca dane s poukazom na ust. § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie o prerušení konania od 06. 08. 2014 až do prijatia podkladov na základe, ktorých bude možné správne určiť základ dane a daň. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty u žalobcu, a to z dôvodu preverovania spôsobu a podmienok prepravy tovaru do iného členského štátu. Dňa 01. 12. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď daňovej správy Poľskej republiky týkajúca sa spoločnosti NIKA Sp. z o.o., z ktorej vyplýva, že tento poľský daňový subjekt nepredložil žiadne doklady potvrdzujúce uskutočnenie prepravných služieb pre spoločnosť LATAR TRANS Sp. z o.o. Správca dane v podaní zo dňa 02. 12. 2014 oznámil žalobcovi, že dňa 01. 12. 2014 pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené a bude sa v ňom pokračovať. Dňa 14. 01. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný priebeh a výsledky dokazovania týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2009. Následne Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako správca dane vydal dňa 16. 01. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 15.244,94 eur ako rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t. j. 376.151,84 eur a daňovou povinnosťou zistenou správcom dane po daňovej kontrole, t. j. 391.396,78 eur, čo je rozdiel 15.244,94 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 17. 04. 2015 (druhým v poradí) tak, že rozhodnutie správcu dane dňa 16. 01. 2015 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení. Súčasťou predloženého spisu sú i faktúry č. 2509010005, 2509010006, 2509010007, 2509010049, 2509010050, 2509010102 a č. 2509010125 vystavené žalobcom v januári 2009 (v tom čase ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o.) ako dodávateľom pre odberateľa LATAR TRANS Sp. z o.o., H., ktoré sú opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom. K jednotlivým faktúram sú pripojené doklady, a to: výdajka/dodací list (všetky opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom), dodacie listy (na ktorých je uvedená ŠPZ vozidla a meno osoby, ktorá mala tovar prevziať s nečitateľným podpisom, pečiatka dodávateľa a nečitateľný podpis), vyhlásenia odberateľa (opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom ako i pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom) o tom, že tovar zakúpený u dodávateľa s odberným miestom Košice, Južná trieda 82, s uvedením čísla faktúry a dátumu jej vystavenia vyviezli do členského štátu Poľská republika a medzinárodné nákladné listy (opatrené pečiatkou dodávateľa, dopravcu a nečitateľnými podpismi), na ktorých je ako miesto dodania uvedené „Poland“, resp. „H. PL“, resp. LATAR TRANS Sp. z o.o., H.). Dodávky uvedené na vyššie označených dokladoch do iného členského štátu považoval správca dane za sporné. Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. 1) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. ___________________________________ 1) Zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov, Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy 5) neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu 6) a u právnickej osoby jej sídlom. ________________________________ 5) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 558/2005 Z. z. Podľa § 165 ods. 2, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 5 ods. 1, 3 písm. a) zák. č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Daňový úrad a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, 6) _____________________ 6) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 1, 3, 5 zák. č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je Bratislava. V pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sú vybrané daňové subjekty. Na účely tohto zákona sa vybraným daňovým subjektom rozumie a) banka a pobočka zahraničnej banky, b) poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, c) daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; zmena príslušnosti tohto daňového subjektu k daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty nastáva k 1. januáru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; ak ročný obrat tohto daňového subjektu poklesne pod ustanovenú hranicu, dochádza k zmene príslušnosti daňového úradu po dvoch rokoch od roku, v ktorom poklesol jeho obrat pod ustanovenú hranicu; to neplatí, ak počas týchto dvoch rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40 000 000 eur a viac. Na daňový úrad pre vybrané daňové subjekty sa vzťahuje § 5 ods. 3 písm. a) až h), j), k) a m) a ods. 4 až 6. Podľa § 19 ods. 1, 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 31. 03. 2009, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2015, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 15.244,94 eur. V predmetnej veci je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podal na tunajší súd samostatné žaloby, o ktorých sa konalo pod sp. zn. 11S/61/2015, sp. zn. 11S/62/2015 (zdaňovacie obdobie august 2009) a pod sp. zn. 11S/63/2015 (zdaňovacie obdobie júl 2009). V konaní vedenom pod sp. zn. 11S/62/2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/1/13159/2015/14003, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631766/2014/VörA, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.377,26 eur za zdaňovacie obdobie august 2009 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/63/2015 sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/1/13419/2015/14003, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631715/2014/VörA, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.084,66 eur za zdaňovacie obdobie júl 2009. Jedná sa o rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe jednej daňovej kontroly správcu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2009 a na základe tejto daňovej kontroly bolo vydané i žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 (teda rozhodnutie, ktorého preskúmania a zrušenia sa žalobca domáha v tomto konaní), ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia január 2009 a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2015 č. 9900430/5/107941/2015/VörA o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 15.244,94 eur. Rozsudkom zo dňa 16. 12. 2015 č. k. 11S/62/2015-123 tunajší súd podľa ust. 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/13159/2015/14003 (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631766/2014/VörA, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 4.377,26 eur) a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepredloženia úplného administratívneho spisu, pričom žalovanému uložil, aby sa v novom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe, teda vrátane námietky žalobcu týkajúcej sa spôsobu výpočtu základu dane a samotnej dane z pridanej hodnoty. Z rovnakých dôvodov (nepredloženie úplného administratívneho spisu) tunajší súd rozsudkom zo dňa 16. 12. 2015 č. k. 11S/63/2015-90 podľa ust. 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/13419/2015/14003 (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631715/VörA, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 6.084,66 eur) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom žalovanému uložil, aby sa v novom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe, teda vrátane námietky žalobcu týkajúcej sa spôsobu výpočtu základu dane a samotnej dane z pridanej hodnoty. V ďalšom konaní žalovaný samostatným rozhodnutím opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631766/2014/VörA (zdaňovacie obdobie august 2009) a rozhodol tak, že toto rozhodnutie zmenil a sumu vyrubeného rozdielu dane 4.377,26 eur zmenil na sumu 3.678,37 eur. Obdobne žalovaný postupoval i v prípade rozhodovania o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631715/2014/VörA (zdaňovacie obdobie júl 2009) a rozhodol tak, že toto rozhodnutie zmenil a sumu vyrubeného rozdielu dane 6.084,66 eur zmenil na sumu 5.113,16 eur. Na pojednávaní v predmetnej veci (t. j. vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/125/2015) týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 04. 2015 č. 1100301/163075/2015/14003 (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2015 č. 9900430/5/107941/2015/VörA, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 15.244,94 eur) právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu obe vyššie uvedené rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 03. 2016 (týka sa dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia august 2009) a zo dňa 09. 05. 2016 (týka sa dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia júl 2009), ktoré žalovaný vydal na základe toho, že jeho predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa týchto zdaňovacích období boli súdom zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, pričom rozhodnutia správcu dane zmenil a žalobcovi znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august a júl 2009. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že zo vznesených námietok žalobcu akceptoval len jeho námietku spočívajúcu v tom, že pri predmetných dodávkach bol základ dane a dorubená daň vyčíslená v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 14. 03. 2016 týkajúceho s zdaňovacieho obdobia august 2009 poukázal na ust. § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého sa za základ dane považuje protihodnota, ktorú má dodávateľ prijať od príjemcu plnenia, znížená o daň a výslovne uviedol, že „Odvolací orgán súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že z predložených dôkazov je zrejmé, že jediná protihodnota, ktorú mal daňový subjekt prijať od svojich odberateľov, bola suma uvedená na odberateľských faktúrach, t. j. celkovo v sume 23.038,20 eur. Z uvedeného vyplýva, že podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH mohol byť základ dane daňovému subjektu zvýšený maximálne o sumu 19.359,83 eur a vyrubená daň o sumu 3.678,37 eur, čo spolu tvorí protihodnotu v sume 23.038,20 eur, ktorá mala byť daňovým subjektom prijatá od príjemcov plnenia“. V prípade zdaňovacieho obdobia január 2009 správca dane v rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2015 pri výpočte dane z pridanej hodnoty v sume 15.244,94 eur postupoval obdobným spôsobom (ako pri výpočte dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2009 a júl 2009) a žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2015 za toto zdaňovacie obdobie, teda január 2009 potvrdil, a to žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2015. Následne však dňa 14. 03. 2016 a 09. 05. 2016 pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2009 a júl 2009 prehodnotil spôsob a postup pri výpočte základu dane a samotnej dane a uznal nesprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodnutiach správcu dane zo dňa 14. 10. 2014, v dôsledku čoho pristúpil k zmene týchto rozhodnutí správcu dane týkajúcich s zdaňovacieho obdobia august 2009 a júl 2009 a k zníženiu dane z pridanej hodnoty za tieto zdaňovacie obdobia. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že pokiaľ rozhodnutia správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január, august a júl 2009 boli vydané na základe jednej daňovej kontroly, mal by byť i postup pri zisťovaní základu dane a spôsob výpočtu dane z pridanej hodnoty obdobný, nakoľko k podstatnej zmene právneho predpisu, ktorý je potrebné aplikovať v uvedených zdaňovacích obdobiach nedošlo. Z uvedených dôvodov bolo potrebné podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 04. 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2015 o vyrubení dane z pridanej hodnoty v sume 15.244,94 eur za zdaňovacie obdobie január 2009 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko v obdobných, resp. skutkovo zhodných veciach by mali daňové orgány postupovať obdobne, čo vyplýva zo základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 3 ods. 9, 10 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, čo sa primerane vzťahuje i na konanie žalovaného. V prípade, ak v predmetnej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január 2009 nebude možné postupovať obdobne ako v prípade zdaňovacích období august 2009 a júl 2009, bude potrebné zdôvodniť, prečo takto (obdobne) postupovať nemožno s odkazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenie. K žalobcom namietanému postupu správcu dane ohľadne prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (t. j. začalo sa konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií) možno s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR uviesť nasledovné. I keď zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovoril o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania, bolo potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. § 25a vyššie citovaného zákona bolo možné prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým patril i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Ustanovenie § 25a vyššie citovaného zákona o prerušení konania sa vzťahovalo i na daňovú kontrolu, ktorú potom na základe tohto zákonného ustanovenia bolo možné v odôvodnených prípadoch i prerušiť a táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/32/2012, zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/19/2013) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č.k. II. ÚS 189/2013-10). Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nebolo možné vyvodiť záver o vylúčení použitia ust. § 25a tohto zákona na daňovú kontrolu. Naopak, z ust. § 25a ods. 5 tohto zákona jednoznačne vyplývalo, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona, teda i lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakotvené v ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, neplynú. Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňového subjektu (odberateľov žalobcu) v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho správca dane potom daňovú kontrolu prerušil, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, v ktorom bola riešená obdobná problematika. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že „v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 7.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty“. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zároveň zdôraznil, že „výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011. Vo svojom vyššie označenom rozhodnutí Ústavný súd SR zároveň konštatoval, že „daňová kontrola je procesom kontrolným, nie rozhodovacím. Takýto záver však nevylučuje alternatívu aplikovania ustanovení o možnosti prerušiť konanie aj na daňovú kontrolu (rovnako ako sa na daňovú kontrolu nepochybne vzťahujú napríklad základné zásady daňového konania v zmysle § 2 zákona o správe daní a poplatkov“. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly a počas jej prerušenia neplynú zákonné procesné lehoty, čo znamená, že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní a ani na ukončenie daňovej kontroly. K námietke žalobcu, že dožiadaní správcovia dane vykonávali ústne pojednávania so svedkami, pričom žalobca nebol o tomto ani upovedomený, možno vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ sa vypočutí svedkovia vyjadrovali k okolnostiam, ktoré sa týkajú i žalobcu a u neho vykonávanej daňovej kontroly, potom podľa názoru súdu bolo potrebné žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu o ich výsluchu upovedomiť a umožniť žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 5, písm. e/ zák. č. 511/192 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. ust. § 45 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Taktiež nie je podľa názoru súdu prípustné, aby správca dane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (iného daňového subjektu) v rámci úkonu miestneho zisťovania tvrdiac, že o takomto úkone nie je povinný upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt, nakoľko miestne zisťovanie sa vykonáva u iného daňového subjektu. Dožiadaný správca dane musí taktiež zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňových subjektov, ktoré sú stanovené zákonom a (rovnako ako správa dane) nemôže vykonávať úkony v prípade, ak je daňová kontrola prerušená. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 20. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/28/2011, zo dňa 03. 04. 2012 v konaní pod sp. 3 Sžf/12/2012, zo dňa 29. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/36/2010 ako i z rozsudkov v konaní pod sp. zn. 3Sžf/81/2008, 5Sžf/5/2009 a 3Sžf/35/2009), v ktorých bola riešená obdobná právna problematika týkajúca sa vykonávania miestneho zisťovania a výsluchu osôb, u ktorých sa miestne zisťovanie vykonávalo. I keď od vydania týchto rozhodnutí došlo k zmene právnej úpravy a daňové konanie vrátane daňovej kontroly je upravené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava procesných práv a povinností daňových subjektov zakotvená v ust. § 45 ods. 1, 2 tohto zákona zodpovedá právnej úprave zakotvenej v ust. § 15 ods. 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého bola vykonaná daňová kontrola, zákonnosť ktorej bola posudzovaná Najvyšším súdom SR v jeho vyššie označených rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že v prípade, ak správca dane alebo dožiadaný správca dane po prerušení daňovej kontroly a bez upovedomenia daňového subjektu vykonali určitý relevantný právny úkon týkajúci sa predmetnej veci, na takýto úkon sa v ďalšom konaní neprihliada a je potrebné ho zopakovať. K námietke žalobcu, že rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu neúčinného pre toto konanie a nepríslušným správcom dane súd považuje za potrebné uviesť, že daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 08. 02. 2011, teda za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a bola ukončená dňa 12. 04. 2013 prerokovaním protokolu o daňovej kontrole v znení jeho dodatku, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne dňa 13. 04. 2013 sa začalo vyrubovacie konanie podľa vyššie citovaného zákona, a to s poukazom na ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov t.j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V priebehu daňového konania správca dane vydal dňa 23. 04. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorý bol žalovaným dňa 08. 08. 2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie správcovi dane. Z uvedeného je zrejmé, že daňové konanie sa začalo podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a je irelevantná skutočnosť, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane dňa 23. 04. 2013 bol žalovaným zrušený, pretože podstatnou je skutočnosť, že daňové konanie sa začalo dňa 13. 04. 2013 podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako daňové konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust. § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona sa daňové konanie začaté podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov dokončí podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane takto i postupoval, keď dňa 16. 01. 2015 vydal rozhodnutie podľa ust. § 68 ods. 5 vyššie citovaného zákona. Vyrubovacie konanie teda po zrušení prvého rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru) správcu dane v predmetnej veci nebolo možné uskutočniť podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetnú námietku žalobcu teda súd z vyššie uvedených dôvodov posúdil ako nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval súd i námietku týkajúca sa toho, že rozhodnutie v prvostupňovom konaní vydal nepríslušný správca dane. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 08. 02. 2011 a bola ukončená dňa 12. 04. 2013, pričom ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24. 08. 2015 k podanej žalobe, žalobca je od 15. 05. 2013 registrovaný na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, čoho dôkazom je i skutočnosť, že odvolanie zo dňa 20. 05. 2013 proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane (Daňového úradu Nitra, pobočka Dnové Zámky, ktorý vykonával daňovú kontrolu) zo dňa 23. 04. 2013 žalobca už podal na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Tento daňový úrad je teda príslušným správcom dane pre žalobcu, a to od 15. 05. 2013, pričom dňa 16. 01. 2015 vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O príslušnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na konanie v predmetnej veci súd nemal pochybnosti. Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP a v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 16. 01. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 760,68 eur (575,57 eur + 115,11 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 575,57 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 422,66 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 po 139,83 eur a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 po 143,- eur (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní) podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 25,36 eur, t. j. 2 x 8,39 eur režijný paušál k vykonaným úkonom v roku 2015 a 1x 8,58 eur k úkonu vykonanému v roku 2016, zo sumy 41,75 eur (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Nitry a späť dňa 08. 06. 2016 pri základnej náhrade 31,11 eur = 0,183 eur za 1 km x 170 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 10,645 eur = 5,7 l : 100 km x 170 km x 1,099 eur) a z náhrady za stratu času v sume 85,80 eur (6 polhodín x 14,30 eur za čas strávený cestou na pojednávanie z Bratislavy do Nitry a späť). Právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).