Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200680 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: František Oťázik, Vážska 858, 925 72 Selice, IČO: 40 512 762, zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát, T. Vansovej 225/3, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/199638/2015 zo dňa 14.05.2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/199638/2015 zo dňa 14.05.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401404/5/274377/2015 zo dňa 04.05.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania - iné trovy konania vo výške 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou zo dňa 15.07.2015 žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.05.2015 č. 1100304/1/199638/2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 04.05.2015 č. 9401404/5/274377/2015. Správca dane týmto rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z príjmu za zdaňovacie obdobie 2011 vo výške 99.600,01 eura. V žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu Dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, z ktorej vyhotovil dňa 10.12.2014 protokol č. 9401404151537131112014 s výzvou na vyjadrenie sa, ku ktorému podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 09.01.2015. Podľa žalobcu prvostupňový daňový orgán žalovaného nepostupoval v súlade s ust. § 24 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca odovzdával správcovi dane mesačné prehľady o zrazených preddavkoch zo závislej činnosti ako aj ročné hlásenie o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti. O týchto platbách má správca dane vlastnú evidenciu a teda v súlade s § 24 ods. 3 Daňového poriadku sa táto známa skutočnosť z činnosti správcu dane nedokazuje. Žalovaný pri daňovej kontrole mal bez dokazovania a preukazovania žalobcom uznať ako daňový výdavok zrazenú a odvedenú daň zo závislej činnosti resp. zo zúčtovaných miezd ako skutočnosť známu správcovi dane z vlastnej činnosti. Žalovaný v súlade s ust. § 24 ods. 3 daňového poriadku mal zistiť zo svojho informačného systému výšku daňových odvodov žalobcu zo závislej činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 16.01.2015 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu a následne aj elektronicky cez portál finančnej správy, avšak správca dane protizákonne toto podanie žalobcu neuznal a hľadel na neho ako nepodané, pričom výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole neobsahuje poučenie o spôsobe podania, teda o elektronickom podaní cez portál finančnej správy. Žalobca ako daňový subjekt pritom musí byť poučený o svojich procesných práva tak, ako to predpokladá daňový poriadok. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.10.2015 zastáva názor, že žalobca v podanej žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na rozhodnutie súdu, pričom by neboli predmetom odvolania. S poukazom na ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Správca dane síce mal možnosť zabezpečiť si potrebné dôkazy, ale tým, že tak neurobil neporušil ust. § 24 os. 4 daňového poriadku. K neuznaným odvedeným preddavkom na daň zo závislej činnosti žalovaný uviedol, že tieto musia byť preukázané predložením mzdových listov zamestnancov. Žalobca si tým, že nepredložil správcovi dane ku kontrole účtovné a iné doklady, nesplnil svoju základnú daňovú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 2 daňového poriadku. Žalobca naviac predloženým potvrdením vydaným OO PZ Šaľa nepreukázal, že mu boli odcudzené účtovné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Podľa žalovaného z ust. § 13 ods. 1, 5 a § 14 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že predmetom elektronického doručovania sú všetky podania podávané daňovým subjektom aj bez upozornenia správcu dane na túto skutočnosť. Žalobca nepredložil správcovi dane ku kontrole žiadne účtovné a iné doklady. Správca dane si preto preveroval preukázateľnosť uplatnených daňových výdavkov na základe skutočností, zistených v spoločnostiach Eurostat, s.r.o. a AluCoal, spol. s.r.o. Konateľ jednej z týchto spoločností p. Peter Király sa však pri svedeckej výpovedi k vykonaniu prác pre žalobcu odmietol vyjadriť. Konateľka druhej spoločnosti p. Monika Nováková sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava z dôvodu jej pobytu v zahraničí a preto sa vykonanie prác touto spoločnosťou preveriť nepodarilo. K námietke žalobcu, že medzi preukazované skutočnosti by mali patriť aj zdaňované príjmy a nielen daňové výdavky žalovaný poukazoval na to, že preverenie týchto skutočností nebolo správcovi dane umožnené z dôvodov na strane žalobcu (nepredložil požadované doklady) a preto žalovaný považuje túto námietku za irelevantnú. Správca dane výsledky kontroly so žalobcom prejednal tým, že ho informoval o dôvodoch neuznania výdavkov v sume 211.183,40 eura za daňové výdavky a pokiaľ žalobca disponoval dôkazmi, ktorými by bolo možné rozhodnutie správcu dane zmeniť, mal možnosť mu ich predložiť. Žalobca však nepredložil správcovi dane k daňovej kontrole žiadne účtovné a iné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Keďže správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.05.2015 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane súd zistil, že dňa 16.05.2014 vydal Daňový úrad Nitra ako správca dane oznámenie o daňovej kontrole na daň z príjmov fyzickej osoby - rok 2011 u žalobcu ako daňového subjektu s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 12.06.2014 o 8.30 hod. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.05.2014. Dňa 12.06.2014 bola za účasti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Predmetom ústneho pojednávania bolo začatie daňovej kontroly. Na tomto ústnom pojednávaní žalobca predložil na nahliadnutie správcovi dane potvrdenie OO PZ Šaľa o krádeži daňových dokladov (správca dane si vyhotovil fotokópiu). Podľa úradného záznamu správcu dane zo dňa 31.07.2014 v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou predložil žalobca správcovi dane iba mesačné výkazy poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne za obdobia 04/2011 - 12/2011. Dňa 01.08.2014 vyzval správca dane žalobcu na predloženie účtovných a iných dokladov, preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady za kontrolované obdobie: rok 2011. Táto výzva bola žalobcovi doručená dňa 18.08.2014. Následne žalobca listom zo dňa 20.08.2014 oznámil správcovi dane, že požadované doklady nevie kompletne vydokladovať, nakoľko mu boli odcudzené. Ako dôkaz priložil potvrdenie OO PZ Šaľa č. DU: 139/Sa-2013 zo dňa 03.02.2013, podľa ktorého žalobca urobil oznámenie o krádeži daňových dokladov a o poškodení skla na vozidle. Dňa 19.09.2014 bola za prítomnosti žalobcu spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní, podľa ktorej žalobca bol požiadaný o predloženie dokladov ku kontrole, ktoré však nepredložil. Vyjadril sa, že k už predloženým dokladom nevie predložiť ostatné doklady. Výzvou zo dňa 14.10.2014 správca dane opakovane vyzval žalobcu na predloženie požadovaných dokladov. Opakovaná výzva bola žalobcovi doručená dňa 21.10.2014. Listom zo dňa 24.10.2014 žalobca opakovane oznámil, že účtovné doklady nevie predložiť, pretože mu boli odcudzené. Dožiadaniami zo dňa 10.05.2012 sa správca dane obrátil na DÚ Banská Bystrica a DÚ Trnava o preverenie účtovníctva spoločností AluCoal s.r.o. Žiar nad Hornom a EUROSTAT s.r.o., Galanta v preverovanom období z obchodných prípadov vo vzťahu k žalobcovi. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného sú i odpovede DÚ Banská Bystrica a DÚ Trnava na tieto dožiadania, obsah ktorých bol premietnutý do napadnutých rozhodnutí. Dňa 03.12.2014 bola za prítomnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za r. 2014. Správca dane dňa 10.12.2014 vyhotovil z daňovej kontroly protokol, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 18.12.2014. Podaním z dňa 09.01.2015, doručeným správcovi dane dňa 16.01.2015 sa žalobca písomne vyjadril k protokolu a ako ďalší dôkaz o výdavkoch do sociálnej poisťovne predložil správcovi dane fotokópiu z výpisu salda, teda aj uskutočnených platieb tak ako aj SZČO a aj ako zamestnávateľ za rok 2011. Uvedené platby sú vo výške 1.314,61 eura a 6.529,28 eura. Žalobca v tomto vyjadrení ako dôkaz ďalej označil i platby do zdravotnej poisťovne na základe salda o predpise a platbách a výpisy z bežného účtu za rok 2011. Na základe týchto skutočností žalobca namietal správnosť výpočtu dane (základ dane) správcom dane podľa § 6 zák. o dani z príjmu, uvedené v tabuľkách na strane 6, 7, 8 protokolu, kde je potrebné vyššie uvedené výdavky započítať do daňovo uznaných výdavkov. Listom zo dňa 21.01.2015 oznámil správca dane žalobcovi, že jeho písomné podanie zo dňa 09.01.2015 (vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov) nebolo podané v zmysle ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne a preto ho správca dane považuje za nedoručené. Následne žalobca toto svoje vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov zo dňa 09.01.2015 spolu s prílohami doručil správcovi dane aj elektronicky a to dňa 30.01.2015. Listom zo dňa 03.02.2015 správca dane žalobcovi oznámil, že keďže toto vyjadrenie žalobca nedoručil v zákonom stanovenej lehote, naň neprihliada. Vo veci potom správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 04.02.2015, ktoré po žalobcom podaní odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Žalobca v podanej žalobe v súvislosti s postupom pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane poukazoval na porušenie príslušných ustanovení daňového poriadku. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právnom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon (§ 3 ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Podľa § 24 ods. daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (§ 24 ods. 3 veta druhá). Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4). Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie (§ 20 ods. 2). Podľa § 26 ods. 12 daňového poriadku zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní. Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní (§ 26 ods. 16). V § 3 daňového poriadku sú ustanovené základné zásady správy daní, ktoré, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa má riadiť v daňovom konaní. Jednou z týchto zásad je i zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi bez ich zbytočného zaťažovania. Správca dane pri zisťovaní má povinnosť zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech daňového subjektu. Pri tomto zisťovaní nie je správca dane viazaný iba návrhmi účastníkov konania. Z administratívneho spisu žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správca dane nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami daňového poriadku. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou žalobca predložil správcovi dane ku kontrole iba mesačné výkazy odvodov poistného do zdravotnej poisťovne a príspevkov do Sociálnej poisťovne za obdobia 04/2011-12/2011. Ďalšie doklady žalobca nepredložil ani na opakovanú výzvu správcu dane s poukazom na odcudzenie týchto dokladov, o čom žalobca predložil fotokópiu potvrdenia OO PZ Šaľa zo dňa 03.02.2013. Je evidentné, že za tejto situácie sa žalobca dostal do dôkaznej núdze (tiesni) a preto v záujme čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností bolo povinnosťou správcu dane vychádzať i zo skutočností známych správcovi dane z jeho vlastnej činnosti (žalobca odovzdával správcovi dane mesačné prehľady o zrazených preddavkoch zo závislej činnosti ako aj ročné hlásenie o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti). K neuskutočnenému výsluchu svedka Moniky Novákovej - konateľky spoločnosti AluCoal spol. s.r.o. súd uvádza, že správca dane nepostupoval dôsledne podľa ust. § 20 ods. 1, 2 daňového poriadku. V tejto súvislosti však súd poukazuje i na to, že správca dane pri rozhodovaní nepoužil a nevychádzal zo skutočností, známe správcovi dane z jeho činnosti v súvislosti s kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2011 u žalobcu, čím bolo porušené ust. § 24 ods. 3 veta druhá daňového poriadku. Žalovaný potvrdením rozhodnutia správcu dane sa s týmto nesprávnym postupom prvostupňového správneho orgánu stotožnil. Podľa názoru súdu doterajšie zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci bez jeho doplnenia vo vyššie uvedenom smere. Súd preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi ich priznal v sume 70 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za žalobu (právny zástupca žalobcu si trovy právneho zastúpenia podľa § 151 ods. 1 OSP nevyčíslil). Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.