Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/133/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200693 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200693.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: SH TRADE Slovakia s.r.o., Valchovnícka 123/A, Komárno, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. mája 2015 č. 116208/2015-1, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 07. 2015 (doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 07. 2015) domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 05. 2015 č. 116208/2015-1, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 23. 01. 2015 zn. 1096158/1/25115/2015. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty vo výške 659,61 eur, z dôvodu, že po obdržaní informácie od príslušného finančného orgánu iného členského štátu - t. j. Maďarska nebola potvrdená pravdivosť ani správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím v colnom konaní č. 0615810301454 zo dňa 28. 05. 2013. Daňová povinnosť vznikla podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dňom 28. 05. 2013, t. j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že predmetnými rozhodnutiami bol poškodený na svojich právach tým, že bol zaviazaný zaplatiť daň z pridanej hodnoty v rozpore s právnymi predpismi. Postupom žalovaného a colného úradu bola porušená zásada neutrality a teritoriality v systéme dane z pridanej hodnoty, keď žalovanému (správne malo byť žalobcovi) bola uložená povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, aj keď tovar nebol spotrebovaný na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci colné orgány Slovenskej republiky neboli vecne ani miestne príslušným orgánom konať vo veci vymerania dane z pridanej hodnoty a porušili ust. § 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona, keď na zaplatenie dane použili zábezpeku, ktorú žalovaný (správne malo byť žalobca) zložil pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh. Z odôvodenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že preskúmanie zákonnosti nebolo cieľom žalovaného v odvolacom konaní, pretože jeho závery vo vzťahu k zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, nemajú oporu v právnych predpisoch, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, a teda jeho rozhodnutie považuje žalobca za rozhodnutie arbitrárne. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že rozhodnutie v tejto veci bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi a konanie nemohlo byť vedené podľa správneho poriadku. Po prepustení tovaru do režimu voľného obehu boli colné orgány oprávnené konať vo veci dane z pridanej hodnoty výlučne v rozsahu a za podmienok ustanovených v ust. § 48b zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaného právny názor, uvedený v odôvodnení rozhodnutia, že colný režim voľný obeh s kódom 42 00 možno považovať v súlade s ust. § 48 ods. vyššie citovaného zákona za colný režim s podmienečným oslobodením od časti colného dlhu, ktorou je daň z pridanej hodnoty, pretože podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu je jeho dodanie do iného členského štátu, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalovaný nerozlišoval medzi intrakomunitárnym dodaním a dovozom, resp. nebral do úvahy okamih, kedy ide o dovážaný tovar, na ktorý sa vzťahujú colné predpisy a kedy ide o intrakomunitárnu dodávku. Taktiež nebral do úvahy skutočnosť, že colné predpisy platia na celom území Európskej únie, zatiaľ čo daňové predpisy sú národné. Neexistuje colný režim voľný obeh s kódom 42 00, čo potvrdzuje čl. 4, ods. 16 písm. a/ v spojení s čl. 79 a nasl. colného kódexu. Právne nepodloženým je aj záver, že ide o režim s podmienečným oslobodením od časti colného dlhu, ktorou je daň z pridanej hodnoty, čo potvrdzuje čl. 4, ods. 9 colného kódexu, podľa ktorého colným dlhom je povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo alebo vývozné clo, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva. Neexistuje ani režim s podmienečným oslobodením od časti colného dlhu. Existuje len colný režim s podmienečným oslobodením od cla, medzi ktoré nepatrí colný režim voľný obeh, čo potvrdzuje čl. 84 na nasl. colného kódexu. Výklad, ktorý žalovaný použil, je v rozpore s ust. § 48b, ako aj s ust. § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podmienkou pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze nie je jeho dodanie do iného členského štátu, ako to tvrdí žalovaný. Podmienky na prepustenie tovaru do režimu voľného obehu sú uvedené v ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona, kde sú uvedené predpoklady, za akých môže byť tovar pri dovoze oslobodený. Teda ide o formálne právne podmienky, ktorých splnenie colný orgán skúma pri dovoze v rámci colného konania. Ustanovenie § 48b tohto zákona oprávňuje colné orgány v týchto prípadoch požadovať zabezpečenie dane (nie colného dlhu). Ak colný úrad postupoval v konaní podľa týchto ustanovení, je oprávnený vyrubiť daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 48b ods. 5 vyššie citovaného zákona. Ide o špeciálne ustanovenie a oprávnenie colných orgánov dané týmto zákonom, ktoré jednoznačne vymedzuje podmienky, na základe ktorých je colný úrad oprávnený vyrubiť daň z pridanej hodnoty. Pre tento postup musia byť splnené podmienky uvedené v ust. § 48b ods. 4 v spojení s ods. 3 tohto zákona a dochádza k vyrubeniu dane z dôvodu, že osoba nepredložila doklad a osoba, ktorej bol tovar prepustený, zabezpečila daň. Colné orgány v danom konaní mali postupovať výlučne podľa daňových predpisov, a nie colných predpisov, a preto ich rozhodnutie je v rozpore s ust. § 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (primerané použitie právnych predpisov neznamená, že sa budú vykladať daňové inštitúty ako colné inštitúty, colný dlh nie je daň, režim s podmienečným oslobodením od cla nie je režim s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a pod.). Podaním colného vyhlásenia vznikol colný dlh podľa čl. 201 colného kódexu a vznikla aj daňová povinnosť. Pretože deklarant pri colnom konaní splnil podmienky v ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona, colný úrad potvrdením colného vyhlásenia rozhodol právoplatne aj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty. Colné orgány mali pri preverovaní dodania tovaru postupovať podľa nariadenia Rady (ES) 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010. Z rozhodnutia sa nedá zistiť, podľa ktorého článku citovaného nariadenia postupovali. Dá sa z neho zistiť len to, že prišla odpoveď od maďarských orgánov. Žalobca tvrdil, že postup colného úradu nie je v súlade s týmto nariadením, pretože o tom, či bol tovar dodaný alebo nie, nerozhoduje dožiadaný orgán (v danom prípade maďarské orgány), ale colný úrad. Odpoveď maďarského orgánu, ani jeho vyjadrenie, nie je možné považovať za dôkaz. Informácia poskytnutá dožiadanými orgánmi, nie je dôkazom, ale podkladom na začatie konania v príslušnej krajine. Ako dôkaz mohli byť použité len výpovede konateľov, s ktorými žalobca mal právo sa oboznámiť. Súčasný konateľ spoločnosti KOTA Kft., Xhan Shan-Tsun a bývalý konateľ LiKun Min uviedli, že nepoznajú spoločnosť SH Trade Slovakia s.r.o., a preto s tou spoločnosťou neboli v kontakte. Taktiež nepoznajú obchodné transakcie uvedené na faktúrach. Z uvedeného colný úrad vyvodil záver, že nebola potvrdená pravdivosť a správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru - medzinárodného nákladného listu CM č. SK 6354764. Finančné orgány dožiadanej krajiny si vymieňajú informácie týkajúce sa podvodného konania s daňou z pridanej hodnoty a svoje závery uvedené v informáciách (informácia nie je výpoveď) sú povinné zdokumentovať listinami, ktoré tieto závery preukazujú. Colné orgány sa dozvedeli len to, že konatelia popreli obchodný vzťah so žalobcom. Toto popretie obchodného vzťahu obsiahnuté v informácii (ako bolo uvedené, nie je doložené žiadnym dôkazom) nie je dôkazom, pretože maďarský orgán ňou oznamuje údajnú výpoveď konateľov. Z rozhodnutia colného úradu sa nedá zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že táto výpoveď je hodnoverná, ak listiny, ktoré boli predložené, preukazujú opak. Colný úrad teda tvrdí, že sa nepotvrdilo dodanie, pretože príjemca ako účastník právneho vzťahu poprel tento vzťah. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že colný úrad mal k dispozícii protichodné tvrdenia, a to tvrdenie žalobcu doložené listinami (faktúra a CMR, ktoré potvrdzovali aj dodanie tovaru) a ničím nepodložené tvrdenie príjemcu. Colný úrad z uvedeného usúdil, že nebolo preukázané dodanie, lebo dodanie poprel príjemca. Podaním svedeckej výpovede je podľa colného úradu preukázané, že tovar nebol dodaný a účtovníctvo dodávateľa je nedôveryhodné. Žalobcovi však nie je zrejmé, ktoré z ustanovení § 48b zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bráni vykonať dokazovanie. Podľa tohto ustanovenia má byť preverenie pravdivosti a správnosti dokladu. Nie je však stanovené, že preukázanie pravdivosti sa vykonáva výlučne výsluchom (nie je dôkaz o jeho vykonaní) príjemcu. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dôkazom, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, je najmä zmluva o preprave tovaru alebo prepravný doklad. Dopravca, na základe zmluvy o preprave veci, ktorej uzavretie potvrdzuje medzinárodný nákladný list, uskutočnil prepravu tovaru do Maďarska. Táto osoba a vodič, ktorí vykonali faktickú prepravu a dodali tovar príjemcovi, čo bolo potvrdené na liste CMR, vyvracajú tvrdenie uvedené v informácii, že maďarské subjekty neboli v žiadnom obchodnom vzťahu so žalobcom. Aj z hľadiska dvoch protichodných tvrdení, t. j. žalobcu a maďarského príjemcu, bolo nevyhnutné vykonať výsluch týchto osôb na odstránenie rozporov vo výpovedi. Popretie dodania nie je dôkazom, ale ničím nepreukázaným tvrdením (navyše tieto výpovede nie sú v administratívnom spise). Tento výsluch musí byť vykonaný aj z tohto dôvodu, aby sa zistilo, ktorý z orgánov je oprávnený vymerať daň z pridanej hodnoty, pri dodržaní zásady o neutralite dane. Nie je možné preukázať dodanie tovaru a pravdivosť predložených dokladov nikým a nikdy, ak pre colný úrad je jediným dôkazom informácia o tom, čo údajne povedal maďarský subjekt - príjemca. Príjemca mal zabezpečené prostredníctvom dopravcu dodanie tovaru, pretože ich zaväzovala zmluva o preprave. Dopravca si aj túto povinnosť dodať tovar, splnil, čo potvrdzuje prepravný list CMR. Colný úrad však nepotrebuje jeho výpoveď, pretože ako uviedol, aj keby potvrdil dodanie, výsledky medzinárodných preverovaní mu neumožňujú postupovať inak. Tento záver nemá oporu v žiadnom právnom predpise a prvostupňový orgán ani nepoukázal na žiadny predpis, ktorý by mu zakázal vykonať dôkazy. Z hľadiska základných zásad správneho (daňového) konania zásada zákonnosti vyjadruje súladnosť správneho správania orgánu so všetkými právnymi predpismi. Z postupu a záverov žalovaného vyplýva, že touto zásadou sa pri zhromažďovaní a hodnotení dôkazov neriadil. Colný úrad oprávnenie vyrubiť daň z pridanej hodnoty a použiť na to zloženú zábezpeku odvodil z informácie, ktorá mu bola zaslaná maďarskými orgánmi, v ktorej malo byť uvedené, že pôvodný konateľ aj súčasný konateľ popreli, že by obchodná spoločnosť bola v právnom vzťahu so žalobcom. Túto informáciu (ktorá nebola podložená žiadnou listinou, ktorá by potvrdzovala závery uvedené v informácii) colný úrad považuje za dôkaz. Na druhej strane odmietol vykonať dôkazy navrhnuté právnym zástupcom, pričom išlo o vykonanie takých dôkazov, ktoré mali odstrániť protichodné tvrdenia žalobcu aj konateľov príjemcu. Osoby, ktoré mali poskytnúť svedeckú výpoveď bol vodič, ktorý viezol v kamióne náklad podľa zmluvy medzi príjemcom a žalobcom a konateľ dopravcu. Navrhnutí svedkovia mali byť vypočutí k tomu, kde a na ktorom mieste vyložili zásielku, kto ju prevzal. Colný úrad konal podľa predpisov správneho poriadku, pričom z jeho postupu je zjavné, že sa neriadil ust. § 34 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že dokazovanie má byť vedené takým spôsobom, aby bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Rovnako colný úrad nepredložil dôkaz ani k záverom uvedeným v informácií, pričom za hodnoverné považoval tvrdenie uvedené v nej a z toho vyvodil záver, že nebola preukázaná pravdivosť dokladov, ktorými žalobca preukazoval dodanie. Z rozhodnutia sa nedá zistiť, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, že konatelia vypovedali tak, ako je uvedené v informácii a neboli ani uvedené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ich výpovede sú dôveryhodné. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 09. 2015 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že námietka žalobcu (že colné orgány nemôžu postupovať pri výmere dane z pridanej hodnoty podľa predpisov o správnom konaní a konanie malo byť vedené podľa daňového poriadku) ani jej odôvodnenie v žalobe nemá žiadnu oporu v aplikovaných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Aplikácia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pri vydávaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty bola správna. V predmetnom prípade išlo o dovoz tovaru z územia tretieho štátu na územie Európskej únie, pričom predmetný tovar bol v prejednávanom prípade pri vstupe na colné územie Európskej únie prepustený do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200). Kód uvedeného colného režimu je definovaný v prílohe 38 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), ako súčasné prepustenie tovaru, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, prípadne režim pozastavenia spotrebnej dane, do voľného obehu a daňového voľného obehu. Z uvedeného potom vyplýva, že uvedená právna úprava má oporu v komunitárnom práve a nie je len vnútroštátnou záležitosťou, ako sa snaží argumentovať žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal tiež na smernicu Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá je dôkazom toho, že otázky dane z pridanej hodnoty, a to nielen pri dovoze, sú predmetom úpravy právnych aktov Európskej únie. Pretože v danom prípade išlo o vznik a vymeranie platby (dane z pridanej hodnoty) v súvislosti s dovozom tovaru a teda podľa colných predpisov, tak ako to určuje ust. § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, colný úrad na konanie v predmetných právnych veciach správne aplikoval príslušné ustanovenia správneho poriadku tak, ako to vyžaduje ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“). Postup colného úradu podporuje tiež ust. § 84 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na správu dane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. S ohľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu je zrejmé, že námietka žalobcu, podľa ktorého konanie v tejto veci nemohlo byť vedené podľa predpisov o správnom konaní, ale musí sa riadiť výlučne daňovým poriadkom, je neopodstatnená a nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky ani v právnom poriadku Európskej únie. K námietke žalobcu uvedenej v bode III. žaloby (že neexistuje colný režim voľný obeh s kódom 42 00, čo potvrdzuje článok 4, ods. 16 písm. a/ v spojení s článkom 79 a nasl. Colného kódexu, že neexistuje režim s podmienečným oslobodením od časti colného dlhu, ale existuje len colný režim s podmienečným oslobodením od cla, medzi ktoré nepatrí colný režim voľný obeh, pričom daň z pridanej hodnoty nie je súčasťou colného dlhu), žalovaný uviedol, že takýto právny názor žalobcu nemá, rovnako ako predošlá námietka o potrebe aplikovať výlučne daňový poriadok, žiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Naopak colný úrad v danej právnej veci postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, aplikujúc ustanovenia národných aj komunitárnych právnych predpisov. Na uplatnenie požiadavky na oslobodenie dovážaného tovaru od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty sa uvádzajú kódy podľa osobitného predpisu a kódy uvedené v prílohe č. 3. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje predmetná vyhláška je príloha č. 38 nariadenia č. 2454/93, v ktorej je v časti „Odsek 37: Režim" upravené použitie kódov predstavujúcich požadovaný režim. Žalobca v colnom vyhlásení ev. č. 0615810301454 zo dňa 28. 05. 2013 uviedol do odseku 37 kód požadovaného režimu 42 00. V prílohe č. 38 nariadenia č. 2454/93 je kód 42, uvádzaný do odseku 37, definovaný ako súčasné prepustenie tovaru, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, prípadne režim pozastavenia spotrebnej dane, do voľného obehu a daňového voľného obehu. Na základe uvedeného bol v predmetnom prípade tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, ale s uplatnením oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu. Argumentáciu žalobcu, že daň z pridanej hodnoty nie je súčasťou colného dlhu nemožno prijať. Podľa ust. § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa názoru žalovaného je v danej právnej veci prípustná analógia práva (analógia iuris), keď orgán aplikácie práva postupuje podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného odvetvia práva. V predmetnom prípade je potrebné pripustiť výklad „platby s rovnocenným účinkom ako clo“, že inými platbami sú akékoľvek platby súvisiace s dovozom, t.j. aj daň z pridanej hodnoty. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo svojich ustanoveniach určuje podmienky, za ktorých je tovar pri dovoze, ak je následne dodaný do iného členského štátu, oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Ak sa zistí, že tovar bol prepustený do režimu 42 00, avšak podmienka dodania tovaru do iného členského štátu v zmysle ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona nebola splnená, majú colné orgány povinnosť prijať príslušné opatrenia v zmysle colných predpisov. Colný dlh v takomto prípade vzniká podľa článku 201, ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 Colného kódexu prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, okamihom prijatia colného vyhlásenia. Daňová povinnosť vzniká podľa článku 201, ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Colného kódexu v spojení s ust. § 21, ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňová povinnosť pri dovoze vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Daň z pridanej hodnoty v tomto prípade nemožno oddeliť od ostatných zložiek tvoriacich colný dlh. Pri dovoze tovaru zdieľa daň z pridanej hodnoty ako súčasť dovoznej platby právny režim cla. V danom prípade časť colného dlhu tvoriaca daňou z pridanej hodnoty, ktorá vznikla v zmysle uvedených ustanovení prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, nebola v colnom konaní vymeraná v dôsledku uplatneného oslobodenia v zmysle ust. § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Až preverovaním nepotvrdenou správnosťou a pravdivosťou dokladu predloženého podľa ust. § 48b ods. 3 vyššie citovaného zákona sa preukázalo, že podmienka oslobodenia, spočívajúca v dodaní tovaru do iného členského štátu, nie je splnená. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod pre oslobodenie tovaru od dane z pridanej hodnoty. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov, vo svojich ustanoveniach určuje podmienky, za ktorých je tovar pri dovoze, ak je následne dodaný do iného členského štátu, oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Colný režim voľný obeh s kódom 42 00 (voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu) možno považovať v súlade s ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona za colný režim s podmienečným oslobodením od časti colného dlhu, ktorou je daň z pridanej hodnoty, pričom podmienkou prepustenia tovaru do tohto colného režimu je jeho dodanie do iného členského štátu. Vo vyššie uvedenom ust. § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov sú uvedené podmienky, splnením ktorých príde k uplatneniu oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, ak je následne dodaný do iného členského štátu. Uvedený režim tak neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru do iného členského štátu, pričom je zároveň nevyhnutné preukázať splnenie tejto podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami vyššie citovaného zákona. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípade, kedy nebolo u tovaru prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód režimu 4200) preukázané dodanie do iného členského štátu, je priamym následkom konania, resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal. Uvedený režim neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru do iného členského štátu, pričom je zároveň nevyhnutné preukázať splnenie tejto podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 48b ods. 3, 4 vyššie citovaného zákona. K ďalšej námietke žalobcu (že z prvostupňového rozhodnutia sa nedá zistiť, podľa ktorého článku nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty colné orgány postupovali a ich postup nie je v súlade s týmto nariadením) žalovaný uviedol, že podrobnosti medzinárodnej spolupráce v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty priamo upravuje nariadenie Rady (ES) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010“). Colný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie v súlade so správnym poriadkom, rozhodnutie má všetky zákonom ustanovené náležitosti a obsahuje výpočet tých ustanovení právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zrozumiteľnosť, pričom nie je nutné uvádzať ustanovenia všetkých právnych predpisov, podľa ktorých orgány verejnej správy konajú. K námietkam žalobcu v bode IV. podanej žaloby (o tom, že informácia musí by doložená listinami, na základe ktorých bola vypracovaná, pričom žalobca spochybnil rozsah a spôsob dokazovania vykonávaného colnými a daňovými orgánmi a navrhol vlastný spôsob a rozsah dokazovania, ktorý mali colné orgány podľa jeho názoru vykonať) žalovaný uviedol, že tieto sú neopodstatnené z dvoch zásadných dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že v prípade preukazovania splnenia podmienok colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200) zákon presne určuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje. Druhým dôvodom je skutočnosť, že v prípade colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200) je nutné skúmať skutočnosti na území iného členského štátu, než je ten členský štát, na ktorého územie bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde bol do daného colného režimu prepustený. Vykonávanie dokazovania slovenskými colnými alebo daňovými orgánmi na území iného štátu nie je možné inak, ako dožiadaním príslušných orgánov tohto iného štátu. Slovenské colné orgány v uvedenom prípade vykonali dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, rešpektujúc skutočnosť, že zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov presne určuje ako môže byť splnenie podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri colnom režime s kódom 4200 preukázané. Maďarské colné orgány predmetné výpovede konateľov spoločnosti KOTA Kft. získali a spôsobom ustanoveným v nariadení č. 904/2010 oznámili kompetentným slovenským colným orgánom. K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že maďarské colné orgány na základe žiadosti skúmali, či bol, resp. mohol byť predmetný tovar dodaný príjemcovi uvedenému v colných vyhláseniach, resp. v sprievodných dokladoch. Predmetom skúmania bola okrem iného aj otázka, či spoločnosť KOTA Kft., ktorá bola označená ako príjemca predmetného tovaru, tento tovar aj skutočne prevzala. Vykonaným preverovaným bolo zistené, že súčasný konateľ spoločnosti KOTA Kft. Xang Shan-Tsun a bývalý konateľ Lin Kun Min uviedli, že nepoznajú spoločnosť SH TRADE Slovakia s.r.o., a preto s touto spoločnosťou neboli v kontakte. Taktiež nepoznajú obchodné transakcie uvedené na faktúrach. Ďalej uviedli, že nikdy nedostali žiadne faktúry od tejto spoločnosti a tiež pre ňu nikdy nevydali žiadne faktúry. Priamy zástupca žalobcu dňa 27. 06. 2013 predložil colnému úradu „Vyhlásenie“, ktorým mal konateľ spoločnosti KOTA Kft. - Lin Kun Min vyhlásiť, že v mene spoločnosti tovar prichádzajúci na meno a sídlo spoločnosti do vlastného skladu na horeuvedenej adrese preberie a podpíše doklady súvisiace s dodávkou tovaru. Podpis konateľa spoločnosti KOTA Kft. - Lin Kun Min, dát. nar.: XX. XX. XXXX, bytom: X. u. XX, XXXX N., mal byť overený dňa 11. 06. 2013 notárkou JUDr. Priskou Šterbovou, ktorá prehlásila, že vo veci osvedčovania pravosti podpisov, okrem iného č. O 401083/2013 zo dňa 11. 06. 2013, ani jeden podpis nebol osvedčovaný na ich notárskom úrade, jej pečiatka a aj jej podpis je sfalšovaný, nakoľko sa nikdy nepodpisovala tak, ako je uvedené na osvedčovacích doložkách. Dokazovaním na území Slovenskej republiky ako aj preverovaním na území Maďarska bolo zistené množstvo skutočností, ktoré vyvracajú tvrdenie žalobcu o dodaní predmetného tovaru príjemcovi, keďže skutočnosti uvádzané pri predložení jednotlivých dokladov o prevzatí tovaru neboli potvrdené. Tým bola splnená podmienka ust. § 48b ods. 4 posledná veta zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorej, ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa ust. § 48b ods. 3 tohto zákona, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Dôkazom o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je podľa ust. § 48b ods. 3 vyššie citovaného zákona doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Vzhľadom na skutočnosti zistené pri medzinárodnej výmene informácií nebolo preukázané, že právo nakladať s tovarom prešlo na príjemcu tovaru, a preto predložené dôkazy o prevzatí tovaru príjemcom nie je možné považovať za dostatočný a primeraný dôkaz o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte v súlade s ust. § 48b ods. 3 tohto zákona. Preverovanie tak bolo ukončené s tým, že pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte nebola potvrdená, čím nebola splnená podmienka na uvoľnenie zabezpečenia dane podľa ust. § 48b ods. 3 vyššie citovaného zákona. K rozsahu dokazovania žalovaný v kontexte námietok žalobcu tiež uviedol, že všetky tieto skutočnosti boli získané v súlade so zákonom a boli podrobne uvedené aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Dôkazom, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Preverenie dodania tovaru vypočutím konateľa dopravnej firmy a vodiča kamiónu, tak ako to navrhol žalobca, nie je právne relevantným dôkazom v zmysle platnej právnej úpravy a ich vykonanie v kontexte zistení, ktoré vyplynuli z medzinárodného preverovania dožiadaním maďarských finančných orgánov, by nemali vplyv na preukázanie skutočnosti, či tovar bol riadne dodaný príjemcovi. Zistený skutkový stav dokonca preukazuje, že dodanie predmetného tovaru príjemcovi tovaru do Maďarska sa neuskutočnilo a príjemca neuhradil daň z pridanej hodnoty v Maďarsku z dôvodu intrakomunitárnej prepravy, a preto táto námietka účastníka konania uplatnená v priebehu konania nie je opodstatnená. Výsluch zástupcu dopravnej firmy ani vodiča kamiónu nemôže nahradiť zákonom požadovaný doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte obsahujúci zákonom predpísané náležitosti ako dôkaz o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, v tomto prípade v Maďarsku. Z tohto dôvodu colný úrad nepochybil, keď nevykonal výsluch zástupcu dopravnej firmy a vodiča kamiónu a postupoval tak v súlade s oprávnením colného orgánu rozhodnúť; ktoré dôkazy netreba vykonať v zmysle ust. § 34 ods. 4 správneho poriadku, čo aj náležite vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Za daného skutkového stavu a nepotvrdenia pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, by ani prípadná svedecká výpoveď nemohla nahradiť listinný dôkazný prostriedok, ktorý vyžaduje priamo zákon (ust. § 48b ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). V ust. 48b ods. 3 tohto zákona je kogentne stanovené, aký doklad a s akými náležitosťami je potrebné predložiť, aby colný úrad uvoľnil zabezpečenie dane. Predloženie akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by mohli preukazovať prevzatie tovaru príjemcom, zákonodarca neustanovil. Tento doklad o prevzatí tovaru príjemcom je základnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Znenie ust. § 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona je hmotnoprávnej povahy a preverovaním nepotvrdená správnosť a pravdivosť dokladu predloženého podľa ust. § 48b ods. 3 tohto zákona má za následok vyrubenie dane z pridanej hodnoty, pričom žiadnu liberáciu zákon nepripúšťa. Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca si splnil povinnosť predložiť colnému úradu medzinárodný nákladný list CMR č. SK 6485471 a „Doklad o prevzatí tovaru - Invoice PQY- 48, č. kontajneru ZCSU8798880", ale zastáva stanovisko, že k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 až 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť colným orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom colné orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať, a to aj v zmysle už vyššie uvedených ustanovení colných predpisov. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R, v ktorom súd konštatuje, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok stanovených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Je teda v záujme deklaranta zabezpečiť, aby bol tovar, ktorý mu bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu, skutočne prevzatý príjemcom v inom členskom štáte a aby bola táto skutočnosť príjemcom tovaru správne a pravdivo potvrdená na príslušných dokladoch. Žalobca ako deklarant nezodpovedá za splnenie povinnosti príjemcu v danom členskom štáte (napr. za podanie daňového priznania), ale musí si byť vedomý toho, že ak nebude v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov preukázané, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte a nebude potvrdená pravdivosť a správnosť dokladu o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, bude mu podľa ust. § 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona vyrubená daň a na jej úhradu sa použije zabezpečenie dane. Žalovaný bol toho názoru, že na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového a právneho stavu danej právnej veci, colný úrad vydal rozhodnutie, ktoré je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rešpektuje zásadu zákonnosti a má všetky formálne i obsahové náležitosti požadované v ust. § 46 a § 47 správneho poriadku. Colný úrad v konaní zabezpečil všetky podklady, ktoré boli potrebné pre dostatočné zistenie skutkového stavu veci a v súlade so zákonom ich vyhodnotil. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia korešponduje s jeho výrokovou časťou a v plnej miere zrozumiteľným a prehľadným spôsobom vysvetľuje postup colného úradu v konaní o vyrubení dane z pridanej hodnoty a pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. mája 2015 č. 116208/2015-1, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní dňa 25. 05. 2016 (konanom v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný dňa 11. 04. 2016 a svoju neúčasť písomne ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa 24. 05. 2016) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis colného úradu, súd zistil, že žalobca ako deklarant podal colné vyhlásenie, ktoré bolo na colnom úrade zaevidované dňa 28. 05. 2013 pod č. 0615810301454, v ktorom navrhol prepustiť tam uvedený tovar (pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie) do colného režimu voľný obeh s kódom režimu 4200. Ako príjemca tohto tovaru je uvedená v ods. 8 colného vyhlásenia spoločnosť KOTA Kft. so sídlom v Budapešti. Predmetný tovar bol uvedený na faktúre zo dňa 27. 05. 2013 č. SHT2013/163, kde je ako dodávateľ uvedený žalobca a ako odberateľ vyššie uvedená spoločnosť so sídlom v Maďarsku. K týmto dokladom žalobca predložil medzinárodný nákladný list (CMR) SK 6485471, ktorý nebol potvrdený príjemcom tovaru. Rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2013 č. 9006158/1/257223/2013 Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky podľa ust. § 48b ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur, ktorú žalobca i zaplatil, čo nebolo sporné. Dňa 27. 05. 2013 žalobca predložil colnému úradu medzinárodný nákladný list SK 6485471, ktorý je potvrdený nečitateľným podpisom a pečiatkou príjemcu tovaru (KOTA Kft.) s dátumom 28. 05. 2013, a to za účelom preukázania dodania tovaru do Maďarska. Taktiež predložil i listinu s označením „doklad o prevzatí tovaru -invoice PQV-48, č. kontajneru ZCSU 8798880“, podľa ktorého odberateľom bola spoločnosť KOTA Kft., Budapest s dátumom 28. 05. 2013, na ktorej je uvedené ako meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala (U. G. O.), nečitateľný podpis a pečiatka spoločnosti KOTA Kft. Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vo výzve zo dňa 05. 06. 2013 vyzval žalobcu (ktorý v zmysle ust. § 48b ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predložil doklady o prevzatí tovaru k uvoľneniu zabezpečenia určeného okrem iného i rozhodnutím č. 9006158/1/257223/2013) na predloženie písomných dôkazov, ktoré by preukazovali totožnosť osôb, ktoré konali v mene spoločnosti KOTA Kft. deklarovanej ako príjemca tovaru uvedeného v colnom vyhlásení 0615810301454 a na CMR SK 6485471. Následne žalobca predložil písomné vyjadrenie zo dňa 27. 06. 2013, prílohou ktorého bolo vyhlásenie spísané v Budapešti dňa 04. 03. 2013, podľa ktorého spoločnosť KOTA Kft. zastúpená konateľom Lin Kun Min vyhlásila, že v mene spoločnosti tovar prichádzajúci na meno a sídlo spoločnosti do vlastného skladu na udanej adrese preberie a podpíše doklady súvisiace s dodávkou tovaru. Na predmetnom vyhlásení je uvedené „KOTA Kft. -Lin Kun Min“, pečiatka spoločnosti KOTA Kft. a nečitateľný podpis. Zároveň bolo colnému úradu predložené osvedčenie o pravosti podpisu, z ktorého vyplýva, že podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov bola osvedčená pravosť podpisu Lin Kun Min, ktorého totožnosť bola zistená podľa občianskeho preukazu a ktorý podpis na listine uznal za svoj vlastný a centrálny register osvedčovaných podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 401083/2013. Predložené osvedčenie, vystavené dňa 11. 6. 2013 v Novom Meste nad Váhom je opatrené nečitateľným podpisom pri texte „JUDr. Priska Šterbová“ a okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom a s textom „JUDr. Priska Šterbová, notár, Nové Mesto nad Váhom“. Taktiež bola predložená obchodná zmluva uzavretá v Budapesti s dátumom 01. 09. 2012 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou Kota Kft. ako kupujúcim, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci odkúpi obchodný tovar (odev a obuv) od predávajúceho vo veľkom množstve (kontajneroch). Na základe žiadosti Colného úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 09. 07. 2013 notárka JUDr. Priska Štěrbová v podaní zo dňa 12. 07. 2013 oznámila vo veci osvedčovania pravosti podpisov, okrem iného i podpisu pod č. O 401083/2013 zo dňa 11. 06. 2013, že tento podpis nebol osvedčovaný na jej notárskom úrade, jej pečiatka a podpis sú sfalšované a nikdy sa nepodpisovala tak, ako je to uvedené na osvedčovacej doložke. V podaní zo dňa 19. 07. 2013 Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky oznámil žalobcovi, že na základe vzniknutých pochybností začal v zmysle ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov preverovať pravdivosť a správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru uvedeného na colných vyhláseniach a okrem iných i na colnom vyhlásení č. 0615810301454, ktorý bol prepustený do colného režimu s kódovým označením 4200 s tým, že preverovanie sa uskutoční prostredníctvom finančného orgánu členského štátu príjemcu tovaru. Žiadosťou zo dňa 19. 07. 2013 Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky žiadal žalovaného v spolupráci s príslušným finančným orgánom Maďarska o preverenie pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru a preverenie dodania tovaru deklarovaného okrem iného i na colnom vyhlásení č. 0615810301454. Originál vyplneného formuláru „SCAC 2004“ výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES sa nachádza v administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/132/2015 (rovnakí účastníci konania) spolu s odpoveďou príslušného dožiadaného orgánu v Maďarsku. Žalobca výzvou zo dňa 03. 09. 2013 vyzval Colný úrad Nitra na vydanie zábezpeky s tým, že na postup, aký zvolil colný úrad nie je dostatočný a ani zákonný dôvod. V podaní zo dňa 21. 10. 2014 žalovaný oznámil Colnému úradu Nitra, že mu bola doručená odpoveď príslušného zahraničného orgánu, v zmysle ktorej súčasný konateľ spoločnosti KOTA Kft. (Xang Shan - Tsun) a bývalý konateľ tejto spoločnosti (Lin Kun Min) uviedli, že spoločnosť SH Trade Slovakia s.r.o. nepoznajú, neboli s ňou v kontakte, nepoznajú ani obchodné transakcie uvedené na faktúrach, ktoré ani nedostali a ani pre túto spoločnosť nevydali žiadne faktúry, teda nevyhlásili nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za dané obdobie. Vyššie uvedené oznámil Colný úrad Nitra pobočke v Nových Zámkoch, a to v podaní zo dňa 03. 11. 2014, s tým, že súčasný ani bývalý konateľ spoločnosti KOTA Kft. nevyhlásili nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za dané obdobie. Dňa 13. 11. 2014 vydal Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky oznámenie o začatí konania vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola potvrdená pravdivosť a správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, t.j. CMR č. SK 6485471. Žalobca podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 27. 11. 2014. Dňa 23. 01. 2015 vydal Colný úrad Nitra, pobočka Nové Zámky rozhodnutie č. 1096158/1/25115/2015, ktorým žalobcovi v zmysle ust. § 21 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur, nakoľko po obdržaní informácie od príslušného finančného orgánu iného členského štátu - t. j. Maďarska nebola potvrdená pravdivosť ani správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím v colnom konaní č. 0615810301454 zo dňa 28. 05. 2013. Daňová povinnosť vznikla podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dňom 28. 05. 2013, t. j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Zároveň Colný úrad Nitra týmto rozhodnutím po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. 10. 1992, ktorým s ustanovuje Colný kódex spoločenstva v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1 Colného kódexu vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím v colnom konaní zo dňa 28. 05. 2013 č. 0615810301454 vyrubenie dane z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 11. 02. 2015 proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 23. 01. 2015 č. 1096158/1/25115/2015 (daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur) vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý svojim rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2015 č. 116208/2015-1 potvrdil rozhodnutie zo dňa 23. 01. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1, písm. a), ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Podľa § 43 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Podľa § 48 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane. Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. Podľa § 48b ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou 4b) bez výhrad. Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní. Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Podľa § 69 ods. 8 vyššie citovaného zákona, pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Podľa § 84 vyššie citovaného zákona, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, 33) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. _________________________ 33) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa § 1 zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie, tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov 1) pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie 1a) (ďalej len "colné územie únie") a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom. Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie. Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia. Podľa § 85 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak. ______________________ 1) Napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992) v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2.7.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993) v znení neskorších zmien a doplnkov. 1a) Čl. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení. 25) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 83) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení. Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení. Podľa čl. 79 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov, prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Podľa čl. 201 ods. 1, písm. a/ ods. 2, 3 vyššie citovaného nariadenia, 1. Colný dlh pri dovoze vzniká: a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo 2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. 3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá. Podľa čl. 217 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, 1. Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len "sumu cla", akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis). Podľa č. 220 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, 1. Ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07. 10. 2010, na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich. Podľa čl. 56 vyššie citovaného nariadenia, správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 05. 2015 č. 116208/2015-1 a posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi (daňovými, colnými a procesnými), keď potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 23. 01. 2015 č. 1096158/1/25115/2015, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur, a to podľa ust. § 84 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 21 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zároveň mu po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1 Colného kódexu vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu oznámil vyrubenie dane vo vyššie uvedenej sume. Žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného i to, že konanie v predmetnej veci nemohlo byť vedené podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ale po prepustení tovaru do režimu voľný obeh, boli colné orgány oprávnené konať vo veci výlučne a za podmienok ustanovených v ust. § 48b zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V súvislosti s touto námietkou však súd poukazuje na ust. § 84 vyššie citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak a taktiež súd poukazuje i na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je správcom dane i colný úrad. Je nepochybné, že v predmetnej veci sa jednalo o dovoz tovaru zo štátu mimo územia únie do členského štátu únie, preprava ktorého mala skončiť v Maďarsku, a preto je správcom dane colný úrad a na správu dane sa požijú colné predpisy, pretože inak nie je ustanovené. Uvedené znamená, že sa použije i zák. č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z jeho ust. § 85 ods. 1 jednoznačne vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, t. j. nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Colný úrad teda nepochybil, keď pri vyrubovaní dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dovozom tovaru z územia mimo únie, ktorý bol v colnom konaní (v ktorom žalobca vystupoval ako deklarant) prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a preprava ktorého mala skončiť v inom členskom štátu únie (Maďarsko), postupoval podľa vyššie citovaného zákona o správnom konaní. Právomoc colného úradu vyrubovať a evidovať dane vyberané podľa daňových predpisov vyplýva z ust. § 9 ods. 3, písm. k/ zák. č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nepochybil ani žalovaný, keď rozhodoval podľa ust. § 4 ods. 3, písm. s/ zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, z ktorého ustanovenia výslovne vyplýva, že žalovaný okrem iného rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov i colných úradov a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom toto ustanovenie výslovne odkazuje na zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a na zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z. Námietka žalobcu, že konanie nemalo byť vedené podľa správneho poriadku je potom v plnom rozsahu nedôvodná, nakoľko colný úrad ako i žalovaný postupovali v konaní podľa tohto procesného predpisu, čo bolo v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. V tejto súvislosti súd poukazuje i na vyjadrenie žalobcu zo dňa 27. 11. 2014, v ktorom žiadnym spôsobom nenamietal použitie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v predmetnej veci. Podľa čl. 4 ods. 16, písm. a) nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, „voľný obeh“ je jedným z druhov colného režimu. Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenie obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. Podľa Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02. 07. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, prílohy č. 37, oddiel II, písm. C, t. j. „Formality týkajúce sa colného režimu pri dovoze“, ods. 37, t.j. „Režim“ sa pri uplatňovaní zodpovedajúcich colných predpisov spoločenstva, uvedie režim, do ktorého sa tovar prihlasuje na preclenie v mieste určenia. Žalobca ako deklarant označil za odberateľa tovaru spoločnosť KOTA Kft. so sídlom v Budapešti a v kolónke 37 colného vyhlásenia zaevidovaného dňa 28. 05. 2013 pod č. 0615810301454 uviedol colný režim 42 00, t. j. použitie na domácom trhu so simultánnym prepustením tovaru do voľného obehu, ktorý je oslobodený od cla. Jednalo sa o colné vyhlásenie ohľadne tovaru dovezeného z krajiny mimo Európskej únie, v ktorom je (v kolónke 8) ako príjemca tovaru uvedená spoločnosť KOTA Kft. so sídlom v Maďarsku a v kolónke 37 (režim) je uvedený kód 4200. Uvedené znamená, že predmetný tovar mal byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu jeho dovozu (prepravy, odoslania) z tretieho štátu do iného členského štátu, t.j. do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená. V predmetnej veci je teda nesporné, že žalobca ako deklarant podal colné vyhlásenie, ktoré bolo prijaté a zaevidované colným úradom dňa 28. 05. 2013 pod č. 0615810301454 a ako deklarant žiadal o prepustenie tovaru dovezeného z územia tretieho štátu (teda mimo krajín spoločenstva) do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty z dôvodu prepravy predmetného tovaru do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená. Podľa faktúry zo dňa 27. 05. 2013 č. SHT2013/163 je ako dodávateľ tovaru uvedený žalobca a odberateľ spoločnosť KOTA Kft. so sídlom v Maďarsku s tým, že tovar je oslobodený od dane. Miestom dovozu, t. j. miestom zdaniteľného plnenia malo byť podľa predložených listinných dokladov Maďarsko, teda členský štát, v ktorom sa mali skončiť colné opatrenia, colne schválené určenie alebo colný režim, do ktorého bol zahraničný tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu. V ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - obuv dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti KOTA Kft.. Podľa predložených listinných dokladov bola preprava tovaru vykonaná inou osobou ako dodávateľom alebo odberateľom. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúry (č. SHT2013/163 zo dňa 27. 05. 2013), medzinárodného nákladného listu - CMR, na ktorom je ako prepravca uvedená spoločnosť EAST-TRANS s.r.o., Malé Kosihy 2 (ktorej konateľom je Elhag Ali Ali Salaheldin, Kapy utca 1/B. 2em. 3a. Budapest, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti) a ako príjemca tovaru je uvedená spoločnosť KOTA Kft.. Taktiež predložil doklad o prevzatí tovaru zo dňa 28. 05. 2013, vyhlásenie zo dňa 04. 03. 2013 s osvedčeným podpisom konateľa (Lin Kun Min) spoločnosti KOTA Kft. S poukazom na ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona je od dane z pridanej hodnoty oslobodený dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, a to v prípade, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa ust. § 43 ods. 1 až 4 vyššie citovaného zákona. Oslobodenie od dane sa uplatní za podmienky, ak dovozca tovaru poskytne colnému orgánu informácie uvedené v ust. § 48 ods. 3 tohto zákona. Príslušný colný úrad prepustil tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh a deklarantovi uložil povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur, a to podľa ust. § 48b ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Predmetnú sumu žalobca ako deklarant i zaplatil dňa 28. 05. 2013. Medzinárodný nákladný list vystavený dňa 28. 05. 2013 č. SK 6485471 je (v kolónke 24) opatrený nečitateľným podpisom a pečiatkou deklarovaného odberateľa, t. j. spoločnosti KOTA Kft. a zároveň je tu i meno Lin Kun Min. Odberateľ mal tovar prevziať dňa 29. 05. 2013. Tento doklad (medzinárodný nákladný list - CMR) žalobca predložil ako dôkaz na preukázanie výstupu tovaru zo Slovenskej republiky, a teda na preukázanie toho, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, konkrétne v Maďarsku. Taktiež predložil i doklad o prevzatí tovaru -Invoice PQV-48 zo dňa 28. 05. 2013, na ktorom je okrem iného uvedené meno Lin Kun Min, podpis a pečiatka KOTA Kft. Budapest, Minori u. 2-4. V podaní doručenom správcovi dane dňa 29. 05. 2013 žalobca, zastúpený spoločnosťou JUVETO SK s.r.o. žiadal o uvoľnenie sumy zábezpeky 659,61 eur. Na základe výzvy správcu dane bolo predložené vyhlásenie (zo dňa 04. 03. 2013) spoločnosti KOTA Kft. so sídlom v Budapesti, Monori u. 2-4 zastúpenej konateľom Lin Kun Min, že v mene spoločnosti tovar prichádzajúci na meno a sídlo spoločnosti do vlastného skladu na uvedenej adrese preberie a podpíše doklady súvisiace s dodávkou. Podľa osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 11. 06. 2013 Lin Kun Min uznal podpis na listine za svoj vlastný a centrálny register osvedčovaných podpisov mu pridelil poradové číslo O 401083/2013. Podpis mal byť osvedčený u notárky JUDr. Prisky Šterbovej v Novom Meste nad Váhom. Vzhľadom k tomu, že číslo osvedčenia pravosti podpisu nebolo možné overiť na internetovej stránke Notárskej komory SR, pečiatka notárky so štátnym znakom neobsahovala poradové číslo a priezvisko notárky na pečiatke nebolo uvedené presne, colný úrad požiadal notárku JUDr. Prisku Štěrbovú o vyjadrenie k podpisu osvedčenému pod poradovým číslom O 401083/2013. Oslovená notárka sa v podaní zo dňa 12. 07. 2013 vyjadrila celkom jednoznačne, že ani jeden z označených podpisov, teda ani podpis pod poradovým číslom O 401083/2013 nebol osvedčený na jej notárskom úrade, pečiatka je sfalšovaná a tak isto i jej podpis. Na základe uvedeného zistenia colný úrad nadobudol dôvodné pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti žalobcom predložených dokladov o prevzatí tovaru označeným príjemcom v inom členskom štáte a s poukazom na ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bol povinný preveriť ich pravdivosť a správnosť, a to prostredníctvom žalovaného vo forme žiadosti o výmenu informácií adresovanej príslušnému finančnému orgánu v Maďarsku. O tomto postupe colný úrad informoval žalobcu, a to v podaní zo dňa 19. 07. 2013. Žalovaný v podaní zo dňa 21. 10. 2014 oznámil colnému úradu výsledok medzinárodného dožiadania, z ktorého vyplynulo, že súčasný konateľ spoločnosti KOTA Kft. (Xang Shan - Tsun) a bývalý konateľ tejto spoločnosti (Lin Kun Min) uviedli, že spoločnosť SH Trade Slovakia s.r.o. nepoznajú, neboli s ňou v kontakte, nepoznajú ani obchodné transakcie uvedené na faktúrach, ktoré ani nedostali a ani pre túto spoločnosť nevydali žiadne faktúry, teda nevyhlásili nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za dané obdobie. Vyššie uvedené oznámil Colný úrad Nitra pobočke v Nových Zámkoch, a to v podaní zo dňa 03. 11. 2014 s tým, že súčasný ani bývalý konateľ spoločnosti KOTA Kft. nevyhlásili nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za dané obdobie. Na základe uvedeného príslušný orgán, t. j. colný úrad dospel k záveru, že predmetný tovar podľa predložených dokladov nebol prijatý deklarovaným príjemcom v Maďarsku, t.j. spoločnosťou Kota Kft., nakoľko konatelia (súčasný konateľ ani bývalý konateľ) tejto spoločnosti nepotvrdili nadobudnutie tovaru od spoločnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu potom colný úrad s poukazom na ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nemohol uvoľniť žalobcom zložené zabezpečenie dane v sume 659,61 eur, nakoľko nebola potvrdená pravdivosť žalobcom predložených dokladov (medzinárodného nákladného listu - CMR zo dňa 28. 05. 2013 pod č. 6485471, dokladu o prevzatí tovaru -Invoice PQV-48 č. kontajneru ZCSU - 8798880 zo dňa 28. 05. 2013). Podľa informácie získanej colným úradom na základe medzinárodného dožiadania, príslušným finančným orgánom iného členského štátu (Maďarsko) nebola potvrdená pravdivosť týchto dokladov, nakoľko súčasný i bývalý konateľ spoločnosti KOTA Kft. nepotvrdili dodanie, resp. prevzatie tovaru, u ktorého si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu (Maďarsko). Deklarovaný odberateľ žalobcu, t. j. spoločnosť KOTA Kft. teda nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu podľa žalobcom predložených dokladov. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska a tým i pravdivosť žalobcom predloženého dokladu - vyhlásenia zo dňa 04. 03. 2013 s osvedčeným podpisom osoby Lin Kun Min, ktorý mal byť osvedčený dňa 11. 06. 2013 pod č. O 401083/2013, bola spochybnená i s poukazom na oznámenie notárky JUDr. Prisky Štěrbovej (ktorá mala osvedčiť pravosť tohto podpisu) zo dňa 12. 07.2013, z ktorého vyplýva, že tento podpis nebol osvedčený na jej notárskom úrade, jej pečiatka i podpis sú sfalšované. Na základe takto zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu colný úrad postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2015 vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur, na úhradu ktorej sa použije žalobcom zložené zabezpečenie dane, nakoľko neboli splnené podmienky na jej vrátenie žalobcovi. Takéto rozhodnutie colného úradu vychádza podľa názoru súdu z dostatočne zisteného skutkového stavu. Za nedôvodnú teda súd považoval námietku žalobcu v podanej žalobe spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania (napr. výsluchom dopravcu, resp. vodiča). Je zrejmé, že žalobca v čase dovozu tovaru z tretieho štátu, pri ktorom si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu jeho ďalšieho vývozu do iného členského štátu (Maďarsko) predložil dôkaz (vyhlásenie deklarovaného odberateľa, t.j. spoločnosti KOTA Kft. zo dňa 04. 03. 2013 s osvedčeným podpisom konateľa tejto spoločnosti Lin Kun Min), ktorých pravdivosť bola v priebehu ďalšieho konania spochybnená (notárka, na ktorej notárskom úrade mal byť podpis osvedčený, poprela jeho osvedčenie), v dôsledku čoho boli potom spochybnené i ďalšie ním predložené listiny (medzinárodný nákladný list, colné vyhlásenie), a teda bolo spochybnené i dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Nakoľko dodanie tovaru do iného členského štátu bolo v predmetnej veci hmotnoprávnou podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, a to s poukazom na ust. § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, colný úrad podľa názoru súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď pri vzniku pochybností o pravdivosti predložených dokladov o prevzatí tovaru deklarovaným príjemcom v inom členskom štáte, začal preverovať pravdivosť týchto dokladov. Pri tomto preverovaní zvolil postup, ktorý priamo vyplýva z ust. § 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona (prostredníctvom žalovaného požiadal finančný orgán iného členského štátu o poskytnutie informácie), teda postup podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. V zmysle čl. 9 tohto nariadenia „na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich“. Na základe dožiadania colného úradu realizovaného prostredníctvom žalovaného, príslušný dožiadaný orgán v Maďarsku vo forme správy, resp. informácie oznámil (opätovne prostredníctvom žalovaného), že súčasný ani bývalý konateľ spoločnosti KOTA Kft. neboli so spoločnosťou žalobcu v kontakte, nepoznajú obchodné transakcie uvedené na faktúrach a faktúry ani nedostali. Z uvedeného vyplýva, že konatelia obchodnej spoločnosti, ktorej mal žalobca dodať tovar nepotvrdili, že by sa realizácia obchodu uskutočnila. Túto správu colný úrad použil ako jeden z dôkazov, čo je v súlade s čl. 56 vyššie citovaného nariadenia. Jedná sa však o dôkaz, ktorý nebol vykonaný colným úradom, a preto nemožno postup a spôsob získania tohto dôkazu v rámci medzinárodnej výmeny informácií považovať za postup porušujúci právo žalobcu na oboznámenie sa s výpoveďami konateľov. Dožiadaný maďarský finančný orgán nerozhodol o tom, či tovar bol alebo nebol dodaný deklarovanému odberateľovi v Maďarsku (ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe), ale vo forme správy, resp. informácie oznámil colnému úradu výsledky preverovania u konateľov (súčasného i bývalého) deklarovaného odberateľa, t. j. spoločnosti KOTA Kft.. Táto správa, resp. informácia sa do dispozície colného úradu dostala v rámci výmeny informácií uskutočnenej podľa článku 7 Nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to na základe žiadosti colného úradu vo forme formulára „SCAC 2004“ zo dňa 21. 10. 2013, ktorá sa nachádza v administratívnom spise predloženom žalovaným tunajšiemu súdu v konaní pod sp. zn. 11S/132/2015, ktoré má tých istých účastníkov. Medzinárodná výmena informácií v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov bola realizovaná medzi maďarskými a slovenskými finančnými orgánmi spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Jeho účelom je stanoviť pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru a kontrole riadneho uplatňovania dane z pridanej hodnoty, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s touto daňou. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu so správou, resp. informáciou získanou na základe medzinárodného dožiadania riadne oboznámený, a to v podaní so dňa 13. 11. 2014 označenom ako „oznámenie o začatí konania“. V predmetnej veci sa písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 11. 2014, pričom navrhol výsluch zástupcu dopravcu a vodiča kamiónu (bez uvedenia údajov o nich). Takýto dôkaz colný úrad nevykonal, a to s poukazom na formuláciu ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom jeho postup bol podľa názoru súdu v súlade s týmto zákonom. V predmetnej veci je nepochybné, že colný úrad dôvodne nadobudol pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov o prevzatí tovaru deklarovaným príjemcom, t. j. spoločnosťou KOTA Kft., a to vzhľadom na vyhlásenie tejto spoločnosti zo dňa 04. 03. 2013 zastúpenej konateľom Lin Kun Min, ktorý mal podpis na tomto vyhlásení dňa 11. 06. 2013 na notárskom úrade notárky JUDr. Prisky Šterbovej uznať za svoj vlastný. Ako už bolo vyššie uvedené, notárka JUDr. Priska Štěrbová oznámila, že podpis nebol osvedčovaný na jej notárskom úrade a jej pečiatka i podpis sú sfalšované. Z dôvodu vzniku týchto pochybností bolo vykonané medzinárodné dožiadanie, v rámci ktorého colný úrad nedostal informáciu od príslušného finančného orgánu z Maďarska, ktorá by potvrdzovala pravdivosť žalobcom predložených dokladov o prevzatí tovaru deklarovaným odberateľom. Pri vzniknutých pochybnostiach o pravdivosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane z pridanej hodnoty (čoho sa žalobca domáhal) v prípade, ak dostane informáciu od príslušného finančného orgánu, ktorá potvrdí pravdivosť dokladu o prevzatí tovaru. Takúto informáciu colný úrad nedostal, a teda nebola potvrdená pravdivosť žalobcom predloženého dokladu o prevzatí tovaru, v dôsledku čoho bol colný úrad povinný vyrubiť žalobcovi daň z pridanej hodnoty, na úhradu ktorej sa použije žalobcom zložené zabezpečenie dane. Uvoľnenie zloženého zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je teda výslovne viazané na informáciu od príslušného finančného orgánu iného členského štátu potvrdzujúcu pravdivosť dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Nakoľko takúto informáciu colný úrad nedostal, bolo by i podľa názoru súdu nedôvodné a nadbytočné vykonávať výsluch zástupcu prepravnej spoločnosti, resp. i vodiča kamiónu, pretože takýto dôkaz by nemohol mať žiadny vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Relevantnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je s poukazom na formuláciu ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov informácia potvrdzujúca pravdivosť alebo správnosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru. Konatelia (súčasný i bývalý konateľ) spoločnosti KOTA Kft. podľa oznámenia dožiadaného finančného orgánu nepotvrdili prevzatie (dodanie) tovaru od žalobcu, a preto bolo dôvodné konštatovanie colných orgánov, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú hmotnoprávnu podmienku pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty. Za tejto situácie colný úrad nebol povinný vykonať dokazovanie v rozsahu, ako navrhoval žalobca, nakoľko nebola preukázaná jedna z hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § ust. 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona. Následne po zistení, že sa nepotvrdila pravdivosť žalobcom predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, bol colný úrad povinný postupovať v zmysle ust. § 48b ods. 4, veta druhá za bodkočiarkou vyššie citovaného zákona a žalobcovi vyrubiť daň z pridanej hodnoty, na úhradu ktorej sa použije zabezpečenie dane. Táto povinnosť o vyrubení dane pre colný úrad vyplýva priamo zo zákona, ktorý stanovuje i spôsob uhradenia vyrubenej dane z pridanej hodnoty tak, že na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Predloženie dokladov (faktúr, CMR) je len jednou z podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým preukázaná reálnosť obchodnej transakcie, t. j. dodanie a preprava tovaru deklarovanému príjemcovi. Medzinárodný nákladný list je predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje jednoznačne daňový subjekt, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru len faktúrou, resp. ďalšími listinnými dokladmi, nie je podľa názoru súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom v prípade, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, ktoré odrážajú skutočné, reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť odpočet dane. Je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku nekalých obchodných transakcií. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa dodávateľ pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude poznačené jeho účasťou na nekalom obchode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému colné orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi do Maďarska, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou colného úradu ako správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Colné orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník. Nepostačuje teda len vývoz tovaru do iného členského štátu, ale tento musí byť preukázateľne dodaný konkrétnemu subjektu identifikovanému na daň z pridanej hodnoty. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval colný úrad ako správca dane, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2015 vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 659,61 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že colné orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver colného úradu ako správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, v súlade s vyššie citovanými colnými predpismi ako i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať ako procesný predpis. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).