KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra23. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/22/2015 z 23. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 23. mája 2016, sp. zn. 15S/22/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200708.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200708
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200708.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Ironex, s.r.o., Imeľ 231, IČO: 43 963
196, zastúpený: Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky,
IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 899064/2015 zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 899064/2015 zo dňa 17.06.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra
č. 128726/2015 zo dňa 25.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) OSP z r u š u j e a vec v r a c
i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 423,73 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 29.07.2015 domáhal aby súd rozhodol o zrušení
rozhodnutia žalovaného č. 899064/2015 zo dňa 17.06.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
128726/2015 zo dňa 25.03.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení podanej
žaloby poukázal na to, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie DÚ Nitra o určení rozdielu
dane z pridanej hodnoty za obdobie október 2013 vo výške 2.449,20 eura.
Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z priadnej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie
výlučne na tom základe, že sa mu v rámci daňovej kontroly nepodarilo skontaktovať s konateľom
spoločnosti INVESTAV s.r.o., ktorý bol subdodávateľom daňového subjektu.

Za zásadné v tejto veci žalobca považuje to, že reálne uskutočnenie prác vyfakturovaných spoločnosťou
INVESTAV s.r.o. nie je spochybnené a žalovaný túto skutočnosť ani nenamieta, zabudovanie materiálov
a dodanie prác teda nie je sporné a je aj dnes preukázateľné.

V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane všetky podklady, z ktorých bolo zrejmé
riadne a reálne vykonanie diela, žalobca za zhotovenie diela cenu riadne zaplatil a o ďalšie súvislosti vo
vzťahu k firme INVESTAV s.r.o. nebol dôvod sa zaujímať, predpokladá však, že tento subjekt si svoje
daňové povinnosti splnil, keďže sa nenachádza v zozname daňových dlžníkov vedenom Finančnou
správou SR. Správca dane teda na ťarchu dňového subjektu vyhodnotil nezodpovedný prístup iného
subjektu k svojim záležitostiam, pričom zo samotnej skutočnosti, že sa na adrese uvedenej v obchodnom
registri v konkrétny deň nenachádzala žiadna osoba a že si tento subjekt neprevzal zásielku nemôže
byť bez ďalšieho dôkazom nedodania služby.

V tomto smere je aj odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vágne, keď v ňom správca dane ako
dôvody pre svoje rozhodnutie uviedol skutočnosť, že uvedeného podnikateľa navštívil dňa 02.04.2014 a



v mieste jeho sídla ho nenašiel, a ďalej že sa v dvoch prípadoch vrátila zásielka s reláciou pošty „adresát
neznámy“. Takéto zistenia správcu dane rozhodne nie sú v príčinnej súvislosti so záverom správcu dane
o nesplnení podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet DPH.

Žalobca namieta zistenie správcu dane a žalovaného, a to hlavne z dôvodu, že takéto zistenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a z celého procesu daňovej kontroly priamo nevyplýva, žalovaný teda
nevydal rozhodnutie na báze objektivity podporenej faktami a dôkazmi, ale na základe všeobecných a
nedostatočných poznatkov o osobe konateľa spoločnosti INVESTAV, čo je podľa názoru žalobcu pre
nepreukázanie skutočností priamo súvisiacich s preverovanými faktúrami a uskutočneným zdaniteľným
plnením neprípustné.

Žiadna zo skutočností vyplývajúcich z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie je priamym dôkazom
toho, že táto spoločnosť neposkytla žalobcovi plnenie, a že žalobca plnenie neprevzal a nezaplatil zaň.

Žalobca namieta, že je zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré nevie uniesť ani pri
vynaložení neprimeraného úsilia, pretože sa týkajú iného subjektu, a v tomto smere poukazuje aj na
viacero rozhodnutí a stanovísk tak súdov SR ako i európskych súdov, ktorými je správca dane viazaný.
Z nich spravidla vyplýva, že právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa daňového subjektu a dodávateľových
subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
žalobca znášať dôkaznú núdzu.

Žalobca trvá na tom, že tvrdenie správcu dane o tom, že u neho došlo k porušeniu ustanovení o nároku na
odpočítanie dane nie je správe, keď žiadne konkrétne ustanovenie správca dane v tomto smere necituje
a zo strany daňového subjektu ani k porušeniu žiadnej právnej normy nedošlo. Rovnako spochybňuje
záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne vykonávanie ekonomickej činnosti a
uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu, hoci na inom mieste uvádza, že reálne vykonanie
stavebných prác nie je sporné. Rozhodnutie žalovaného považuje preto žalobca za nezákonné.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to podaním doručeným súdu dňa 15.12.2015, keď navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení ďalej žalovaný uviedol, že trvá na výroku v žalobou
napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto
rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantný dôkaz o tom, že služby boli skutočne dodané
od dodávateľa, uvedeného na faktúre, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa
§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, pretože nedodal
služby, ktoré fakturoval, a tiež nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
tým, že fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané služby. Uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia sumy, uvedenej na faktúre, nie je predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Pokiaľ daňový subjekt ako platiteľ DPH uplatnil nárok na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní a v zmysle predložených dokladov, a
to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Ak nevie preukázať vyššie uvedenú skutočnosť, v takom
prípade mu nevzniká nárok na odpočítanie dane na základe predložených faktúr.

Žalovaný dodáva, že nespochybňuje a ani správca dane nespochybňoval, že dielo nebolo zhotovené
tak, ako to uviedol žalobca, t. j. že bolo odovzdané investorovi riadne a včas a že zabudované materiály
je možné preukázať aj dnes, ale žalovaný spochybňuje skutočnosť, že služby a tovar boli dodané
dodávateľom, uvedeným na faktúre.

Žalovaný uvádza, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie,
čo podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Zaslal na Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda
dožiadanie, v ktorom požadoval preveriť spoločnosti INVESTAV s.r.o. a WEMONT s.r.o., pretože zistil, že
obchodný partner žalobcu V. D., XXX XX Q. č. XXX realizoval výstavbu skladu so spracovaním produkcie
a predajné miesto v orechovom sade v Gbelciach prostredníctvom eurofondov a subdodávateľsky,



prostredníctvom spoločností INVESTAV s.r.o. a WEMONT s.r.o.. Ďalej uviedol, že pre V. D. stavebné
práce realizoval žalobca a faktúry č. 2013007, 20130029 a 20130021/2 aj vystavil.

V odpovedi dožiadaný správca dane uviedol, že splnomocnenému zástupcovi spoločnosti INVESTAV
s.r.o. Zsoltovi Miskolczimu zaslal oznámenie o výkone miestneho zisťovania, ktoré sa vrátilo s
poznámkou „adresát je neznámy“. Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie aj v sídle
spoločnosti, vypočul správcu budovy V. A., ktorý uviedol, že v prenajatej kancelárii sa nikto nezdržuje.
Správca dane niekoľkokrát zasielal predvolania na ústne pojednávanie I. F., no neúspešne. Správca
zaslal aj predvolanie na výsluch svedka do Maďarska J. F., ktorý bol konateľom spoločnosti INVESTAV
s.r.o.. Predvolaný svedok sa v deň výsluchu k správcovi dane nedostavil a nereagoval na predmetné
predvolanie. Žalovaný trvá naďalej na tom, že dôkladne preveril všetky možnosti, získania informácií
o dodávateľovi žalobcu, no bezvýsledne a žalobca nemal žiadne návrhy, ktorými by mohol potvrdiť
uskutočnené zdaniteľné plnenie, uvedené na faktúrach.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je
na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom
dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vplývajúce z reálneho
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, vyplývajúce zo
zistení, ktoré mal správca dane v priebehu daňovej kontroly k dispozícii.

Žalobca mal dosť času v priebehu daňovej kontroly predložiť relevantné dôkazy svojho tvrdenia, čo však
neurobil, iba tvrdil, že správca dane neodôvodnene neuznal nadmerný odpočet.

Vzhľadom na to, že žalobca, ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej
kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale
je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojné s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný podľa ust. § 247 ods. 1 OSP preskúmal rozhodnutie
a postup žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia a dospel k záveru,
že je dôvod na jeho zrušenie ako aj zrušenie rozhodnutia správcu dane podľa ust. § 250j ods. 2 písm.
b) a c) OSP.

Vychádzajúc z obsahu spisu predložených listinných dôkazov ako aj administratívneho spisu bolo v
konaní preukázané, že Daňový úrad Nitra vykonal u daňového subjektu, žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 a to na základe oznámenia č.
9412402/5/4315674/2014 zo dňa 22.09.2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval
protokol č. 9412402/5/37197/2015 zo dňa 10.02.2015, pričom súčasne vyzval žalobcu na vyjadrenie sa
k zisteným skutočnostiam uvedeným v predmetnom protokole. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne nové skutočnosti ani nepredložil ďalšie nové dôkazy, na základe ktorých by správca dane doplnil
dokazovanie v rámci daňovej kontroly.

Správca dane vo svojom rozhodnutí stanovil rozdiel dane v sume 2.449,20 eura vychádzajúc z dane
zistenej správcom v sume 4.437,57 eura a dane uvedenej v daňovom priznaní v sume 1.988,37 eura.
Vyrubený rozdiel dane teda obsahuje rozdiel týchto dvoch súm. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie
dane z faktúry č. 131044 zo dňa 31.10.2013 a to za stavebné práce od dodávateľa INVESTAV s.r.o.,
Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda.

Správca dane zaslal na Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda dožiadanie, v ktorom uviedol, že
u Vojtecha Izsáka, 941 37 Strekov č. 918, IČO: 37 866 052, správca dane vykonáva daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na DPH za zdaňovacie
obdobie október 2013 a bolo zistené, že Vojtech Izsák realizoval výstavbu skladu so spracovaním
produkcie a predajné miesto v orechovom sade v Gbelciach prostredníctvom eurofondov. Pre Vojtecha
Izsáka stavebné práce realizoval daňový subjekt. V rámci miestneho zisťovania správca dane zistil, že
predmetné práce daňový subjekt realizoval subdodávateľsky, prostredníctvom spoločností INVESTAV
s.r.o. a WEMONT s.r.o., Nová ves 5555/55, Dunajská Streda.



Správca dane v dožiadaní žiadal miestne príslušného správcu dane preveriť, či spoločnosti INVESTAV
s.r.o. a WEMONT s.r.o. uskutočnili zdaniteľné obchody na základe faktúry č. 131044, či vznikla daňová
povinnosť a či ju priznali v daňovom priznaní DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane
žiadal preveriť predmetné stavebné práce, či boli realizované vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky,
kto vykonával stavebný dozor, akým spôsobom sa získali predmetné zákazky, ďalej žiadal predložil
stavebný denník a zoznam osôb, ktoré sa zúčastnili na realizácii stavby, akým spôsobom bola platba
prijatá, atď. Miestne príslušný správca dane zaslal predbežnú odpoveď na dožiadanie, v ktorej bolo
uvedené, že dňa 31.01.2014 pánovi I. F., Ul. K. Z. XXXX/XX, XXX 01 A., splnomocnenému zástupcovi
spoločnosti INVESTAV s.r.o. bolo zaslané oznámenie o výkone miestneho zisťovania. Predmetné
oznámenie sa vrátilo s poznámkou: „adresát je neznámy“. Miestne príslušný správca dane vykonal dňa
02.04.2014 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti (Alžbetínske nám. 1203, 920 01 Dunajská Streda) a
zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza administratívna budova, na informačnej tabuli bolo uvedené
číslo kancelárie 406 spoločnosti NVESTAV s.r.o.. Na poštovej schránke bolo taktiež uvedené firemné
označenie spoločnosti INVESTAV s.r.o.. Ďalej miestne príslušný správca dane uviedol, že na opakované
klopanie nikto neotvoril dvere, kancelária bola zamknutá. Správca budovy sa vyjadril, že spoločnosť má
prenajatú kanceláriu č. 406 a poštovú schránku v administratívnej budove, avšak nikto sa tam nezdržuje.
Dňa 22.08.2014 správca dane obdržal odpoveď na dožiadanie, v ktorej bolo uvedené, že dňa 29.05.2014
v súvislosti s výkonom šetrenia vykonania zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období november 2013
bolo pánovi I. F., Ul. K. Z. XXXX/XX, XXX 01 A., splnomocnenému zástupcovi spoločnosti INVESTAV
s.r.o., zaslané predvolanie č. 9210401/5/2312238/2014/Inc na ústne pojednávanie, ktoré sa vrátilo
miestne príslušnému správcovi dane s poznámkou „adresát je neznámy“. Dňa 23.06.2014 miestne
príslušný správca dane zaslal opakované predvolanie č. 9210401/5/3021409/2014/Inc pánovi I. F. na
ústne pojednávanie, ktoré sa vrátilo miestne príslušnému správcovi dane s poznámkou: „adresát je
neznámy“. Vzhľadom k vyššie uvedenému miestne príslušný správca dane v odpovedi na dožiadanie
uviedol, že nemôže preveriť požadované skutočnosti. Po obdržaní odpovede na dožiadanie, správca
dane zaslal konateľovi spoločnosti INVESTAV s.r.o. J. F., bytom L. út XX, F. XXXX, F. predvolanie
na výsluch svedka č. 9412402/5/4905096/2014 zo dňa 05.11.2014 na deň 09.12.2014 a zároveň o
vypočutí svedka upovedomil daňový subjekt upovedomením zo dňa 05.11.2014, ktoré mu bolo doručené
dňa 10.11.2014. Predvolaný svedok sa v deň výsluchu k správcovi dane nedostavil a nereagoval na
predmetné predvolanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z. z., každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal
hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi uskutočnenie zdaniteľných obchodov, uvedených na
vyššie uvedených faktúrach, že daňový subjekt nepreukázal právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., v dôsledku čoho mu zvýšil vlastnú
daňovú povinnosť na sumu 2.449,20 eura, a to rozhodnutím č. 128726/2015 zo dňa 25.03.2015.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, ktoré sú v podstate
zhodné s obsahom žaloby.

O odvolaní rozhodol žalovaný, a to napadnutým rozhodnutím č. 899064/2015 zo dňa 17.06.2015, ktorým
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie sa v skutočnosti uskutočnilo.
Samotný daňový doklad (faktúra), ako aj doklad o zaplatení dane s predpísanými náležitosťami
účtovného dokladu a ich riadne zaúčtovanie samé o sebe nie sú dôkazom o tom, že nárok na odpočítanie
dane bol uplatnený v súlade so zákonom. Účtovný doklad môže byť takým dôkazom len vredy, ak bol
vystavený na základe reálneho plnenia. Preto predložením dokladov daňový subjekt len potvrdil, že
k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný ho preukázať. Z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že správca dane pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral
sa predovšetkým na skutkový stav veci a realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných
súvislostiach. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je
viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich
vylučuje priznanie nároku.



Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané
odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností
preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na
základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených
dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť
nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.

Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s
ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú,
potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného
zákonníka právnu ochranu, to znamená, pochybnosti správcu dane sú oprávnené.

Správca dane vykonal kontrolu štandardným spôsobom. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z. z., hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane pri
preverovaní zdaniteľných obchodov s dodávateľom INVESTAV s.r.o. zaslal dožiadane na Daňový úrad
Trnava, pobočka Dunajská Streda a z odpovedi miestne príslušného správcu dane zistil, že dodávateľ bol
nekontaktný. Bolo vykonané aj miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, kde správca budovy sa vyjadril,
že v prenajatej kancelárii sa nikto nezdržiava.

Súd teda v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodovania žalovaného ako aj správneho orgánu
posudzoval či žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
rozhodol v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. a zák. č. 222/2004 Z. z. Zákon o správe daní a poplatkov
je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov pričom teda upravuje postup, ktorým
správcovia daní realizujú úlohy určené hmotnoprávnymi normami. Zo zákona o správe daní vyplýva, že
dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje
všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. platiteľ
môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa ust. § 24 Zák. č. 563/2009 Z. z. dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa ods. 4 tohto zák. ust. ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Aké skutočnosti preukazuje
daňový subjekt je uvedené v ust. § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z.

Je nepochybné, že samotné predloženie účtovného dokladu, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti
nevzniká nárok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti musí byť preukázané, že došlo k samotnému
zdaniteľnému plneniu a teda predmetná existencia realizácie zdaniteľného plnenia je nepochybne
dôvodom na skúmanie a dokazovanie v priebehu daňovej kontroly. V daňovom konaní kontrolovaný
daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, na ktoré bol vyzvaný správcom dane avšak súčasne je nutné poukázať na
to, že daňový subjekt nemôže preukázať také skutočnosti, ktoré nie sú a ani neboli v jeho dispozičných
možnostiach a schopnostiach.

V danom prípade bola spornou skutočnosť, či dodávateľ žalobcu obch. spol. INVESTAV s.r.o. splnil
podľa uzavretej platnej zmluvy o dielo v prospech žalobcu v súvislosti s vystavenou faktúrou č. 131044
a teda či došlo k preukázaniu existencie zdaniteľného plnenia. Samotný žalovaný resp. správca dane v
priebehu daňovej kontroly nespochybnili realizáciu predmetu zmluvy o dielo a teda nebola spochybnená
materiálna existencia realizovaných prác ako aj reálna existencia výsledku týchto činností.



Súčasťou administratívneho spisu je aj zmluva o dielo medzi žalobcom a INVESTAV s.r.o. č. 05042013
a zmluva o dielo č. 29042013 ako aj protokol o odovzdaní a prevzatí prác a materiálov, z ktorých možno
vyvodiť vyššie uvedený záver o jednoznačnom preukázaní realizácie zdaniteľného plnenia spoločnosťou
INVESTAV s.r.o. v prospech žalobcu.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nemožnosť predvolania konateľa spoločnosti INVESTAV s.r.o.
J. F. na výsluch nemôže byť v rámci dokazovania v neprospech žalobcu, pričom taktiež v konaní nebola
zistená ani naznačená skutočnosť, že by predmet diela mohol resp. vykonal nejaký tretí subjekt čo
by mohlo mať vplyv na prípadnú dôvodnosť zisteného skutkového stavu správcom dane. Nakoľko ani
dožiadaný DÚ Trnava, pobočka Dunajská Streda neoznámil správcovi dane požadované skutočnosti
ohľadne konania obch. spol. INESTAV s.r.o. v súvislosti s kontrolovanými faktúrami nemožno považovať
správcom dane zistený skutkový stav za dostatočný a naviac jeho nedostatočnosť uplatniť v neprospech
žalobcu, súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie nebolo dostatočné na vydanie rozhodnutia.
Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a to celkom v sume
423,73 eura, ktorá pozostáva z dvoch úkonov právne pomoci t.j. 2 x 139 eur spolu s režijným paušálom
2 x 8,39 eura a zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur. Nakoľko PZ žalobcu je platcom DPH táto mu
bola vo výške 20% z trov konania priznaná.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.