Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/138/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200710 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ironex, s.r.o., Imeľ 231, Imeľ, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. júna 2015 č. 875334/2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. júna 2015 č. 875334/2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 423,73 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 353,73 eur a z iných trov konania v sume 70,- eur, a to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou zo dňa 27. 07. 2015 žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 06. 2015 č. 875334/2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 25. 03. 2015 č. 128498/2015. Týmto rozhodnutím správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel tejto dane v sume 16.471,20 eur za zdaňovacie obdobie máj 2013 z dôvodu neuznania nároku žalobcu na odpočet dane z faktúr od dodávateľa INVESTAV s.r.o. Tvrdil, že správca dane mu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie výlučne na tom základe, že sa mu v rámci daňovej kontroly nepodarilo skontaktovať s konateľom spoločnosti INVESTAV s.r.o., ktorý bol subdodávateľom daňového subjektu. Za zásadné v tejto veci považoval to, že reálne uskutočnenie prác vyfakturovaných spoločnosťou INVESTAV s.r.o. nie je spochybnené a žalovaný túto skutočnosť ani nenamieta, zabudovanie materiálov a dodanie prác teda nie je sporné a je aj dnes preukázateľné. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane všetky podklady, z ktorých bolo zrejmé riadne a reálne vykonanie diela, žalobca za zhotovenie diela cenu riadne zaplatil a o ďalšie súvislosti vo vzťahu k spoločnosti INVESTAV s.r.o. nebol dôvod sa zaujímať. Predpokladá však, že tento subjekt si svoje daňové povinnosti splnil, keďže sa nenachádza v zozname daňových dlžníkov vedenom Finančnou správou SR. Správca dane teda na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu vyhodnotil nezodpovedný prístup iného subjektu k svojim záležitostiam, pričom zo samotnej skutočnosti, že sa na adrese uvedenej v obchodnom registri v konkrétny deň nenachádzala žiadna osoba a že si tento subjekt neprevzal zásielku nemôže byť bez ďalšieho dôkazom nedodania služby. V tomto smere je aj odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vágne, keď v ňom správca dane ako dôvody pre svoje rozhodnutie uviedol skutočnosť, že uvedeného podnikateľa navštívil dňa 02. 04. 2014 a v mieste jeho sídla ho nenašiel, a ďalej že sa v dvoch prípadoch vrátila zásielka s reláciou pošty „adresát neznámy“. Takéto zistenia správcu dane rozhodne nie sú v príčinnej súvislosti so záverom správcu dane o nesplnení podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Na tieto zistenia správca dane naviazal svoje konštatovanie, že žalobca ako platiteľ dane porušil ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale akého konkrétneho konania alebo opomenutia sa žalobca dopustil, už správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú. Žalobca namietal zistenie správcu dane a žalovaného, a to hlavne z dôvodu, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z celého procesu daňovej kontroly priamo nevyplývajú. Žalovaný teda nevydal rozhodnutie na báze objektivity podporenej faktami a dôkazmi, ale na základe všeobecných a nedostatočných poznatkov o osobe konateľa spoločnosti INVESTAV s.r.o., čo je podľa názoru žalobcu pre nepreukázanie skutočností priamo súvisiacich s preverovanými faktúrami a uskutočneným zdaniteľným plnením neprípustné. Správca dane svoje rozhodnutie oprel výlučne o skutočnosť, že konateľ spoločnosti INVESTAV s.r.o. so správcom dane nespolupracoval, pričom neuviedol žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že táto spoločnosť plnenie pre žalobcu neposkytla. Žiadna zo skutočností vyplývajúcich z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie je priamym dôkazom toho, že táto spoločnosť neposkytla žalobcovi plnenie a že žalobca plnenie neprevzal a nezaplatil zaň. V podanej žalobe taktiež namietal, že je zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré nevie uniesť ani pri vynaložení neprimeraného úsilia, pretože sa týka iného subjektu, a v tomto smere poukazoval aj na viacero rozhodnutí a stanovísk tak súdov SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7 Sž 124/01, 7 Sž 131-137/01, 6Sžf/10/2012 a v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom súd otázku zásadného právneho významu vyriešil vyslovením právnej vety, v zmysle ktorej v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti v osobe dodávateľa, ktorý v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt.) ako i európskych súdov (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 - Optigen, C-355/03 - Fulcrun Elektronics a C-484/03 - Bond House), ktorými je správca dane viazaný, kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Z týchto rozsudkov spravidla vyplýva, že právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa daňového subjektu a dodávateľových subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. Žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktoré bolo v jeho možnostiach predložiť a trval na tom, že tvrdenie správcu dane o tom, že u neho došlo k porušeniu ustanovení o nároku na odpočítanie dane nie je správe, keď žiadne konkrétne ustanovenie správca dane v tomto smere necituje a zo strany daňového subjektu ani k porušeniu žiadnej právnej normy nedošlo. Rovnako žalobca spochybnil záver správcu dane o tom, že nepreukázal reálne vykonávanie ekonomickej činnosti a uskutočnenie zdaniteľných obchodov, hoci na inom mieste uvádza, že reálne vykonanie stavebných prác nie je sporné. Rozhodnutie žalovaného považuje preto žalobca za nezákonné, ktorým sa žalovaný neoprávnene odchýlil od judikatúry Súdneho dvora EÚ v neprospech žalobcu a len na základe nemožnosti skontaktovať sa s konateľom dodávateľa tovaru a služieb uzavrel vec v neprospech žalobcu s tvrdením, že žalobca nepreukázal nárok na odpočet dane. Ďalej žalobca poukazoval i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a domáhal sa aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí na jeho prípad. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to v podaní zo dňa 19. 10. 2015, v ktorom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že trvá na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na jeho odôvodnenie ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantný dôkaz o tom, že služby boli skutočne dodané od dodávateľa, uvedeného na faktúre, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, pretože nedodal služby, ktoré fakturoval, a tiež nebola splnená podmienka podľa ust. § 49 ods. 2 vyššie citovaného zákona tým, že fakturovaná daň z pridanej hodnoty nebola uplatnená platiteľom za dodané služby. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia sumy, uvedenej na faktúre, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle vyššie citovaného zákona. Pokiaľ daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní a v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Ak nevie preukázať vyššie uvedenú skutočnosť, v takom prípade mu nevzniká nárok na odpočítanie dane na základe predložených faktúr. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje a ani správca dane nespochybňoval, že dielo nebolo zhotovené tak, ako to uviedol žalobca, t. j. že bolo odovzdané investorovi riadne a včas a že zabudované materiály je možné preukázať aj dnes, ale žalovaný spochybňuje skutočnosť, že služby a tovar boli dodané dodávateľom, uvedeným na faktúre. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, čo podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Zaslal na Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda dožiadanie, v ktorom požadoval preveriť spoločnosti INVESTAV s.r.o. a WESMONT s.r.o., pretože zistil, že obchodný partner žalobcu X. C. realizoval výstavbu skladu so spracovaním produkcie a predajné miesto v orechovom sade v Gbelciach prostredníctvom eurofondov a subdodávateľsky, prostredníctvom spoločností INVESTAV s.r.o. a WESMONT s.r.o.. Stavebné práce pre Vojtecha Izsáka realizoval žalobca a faktúry č. 2013007, 20130029 a 20130021/2 aj vystavil. Dožiadaný správca dane uviedol, že splnomocnenému zástupcovi spoločnosti INVESTAV s.r.o. K. U. zaslal oznámenie o výkone miestneho zisťovania, ktoré sa vrátilo s poznámkou „adresát je neznámy“, pričom miestne zisťovanie vykonal i v sídle spoločnosti, vypočul správcu budovy X. M., ktorý uviedol, že v prenajatej kancelárii sa nikto nezdržuje. Správca dane niekoľkokrát zasielal predvolania na ústne pojednávanie pre K. U., no neúspešne. Taktiež zaslal aj predvolanie na výsluch svedka E. U. do Maďarska, ktorý bol konateľom spoločnosti INVESTAV s.r.o. Predvolaný svedok sa v deň výsluchu k správcovi dane nedostavil a nereagoval na predmetné predvolanie. Žalovaný trval na tom, že dôkladne preveril všetky možnosti získania informácií o dodávateľovi žalobcu, no bezvýsledne a žalobca nemal žiadne návrhy, ktorými by mohol potvrdiť uskutočnené zdaniteľné plnenie, uvedené na faktúrach. V ďalšej často svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane v procese dokazovania skúmal, či sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko predmetom dane bolo dodanie služby deklarovanej na faktúrach. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vplývajúce z reálneho dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré mal správca dane v priebehu daňovej kontroly k dispozícii. Žalobca mal dosť času v priebehu daňovej kontroly predložiť relevantné dôkazy svojho tvrdenia, čo však neurobil, iba tvrdil, že správca dane neodôvodnene neuznal nadmerný odpočet. Ako platiteľ dane z pridanej hodnoty mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojné s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že vo veci dôkazného bremena bolo vydaných množstvo judikátov, ktorých závery vždy závisia od individuálneho posúdenia skutkového stavu. Existuje množstvo judikátov, ktoré potvrdili postup správcu dane vo veci dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sž/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17, 4Sžf/45/2014, 6Sžf/12/2014). Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 06. 2015 týkajúce sa dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia máj 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 06. 2015 č. 875334/2015 je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu, a preto podľa ust. 250j ods. 2 písm. b/ OSP toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, v ktorom ako daň uviedol sumu 26.342,76 eur, odpočítanie dane celkom v sume 26.211,51 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úradu v s sume 144,45 eur. Dňa 09. 01. 2014 bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní, predmetom ktorého bolo preverenie zdaniteľných obchodov s X. C. v zdaňovacom období júl - september 2013. Uviedol, že spoločnosť ako dodávateľ vykonala pre tohto odberateľa subdodávateľsky práce, a to spoločnosťami INVESTAV s.r.o. a WESMONT s.r.o.. Následne správca dane požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda o preverenie skutočností v týchto spoločnostiach. Podľa úradného záznamu spísaného dňa 02. 04. 2014 dožiadaný správca dane vykonal v tento deň miestne zisťovanie na adrese spoločnosti INVESTAV s.r.o., pričom bolo zistené, že spoločnosť má na adrese prenajatú kanceláriu, ale nikto zo spoločnosti sa tam nezdržuje. V podaní zo dňa 15. 04. 2014 dožiadaný správca dane okrem iného správcovi dane oznámil, že K. U. ako splnomocnenému zástupcovi spoločnosti INVESTAV s.r.o. bolo zaslané oznámenie o výkone miestneho zisťovania, ale zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 a október 2013. V ďalšom podaní zo dňa 20. 08. 2014 dožiadaný správca dane oznámil, že K. U. bolo zaslané predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa však vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Rovnako sa s touto poznámkou vrátilo i opakované predvolanie a z toho dôvodu dožiadaný správca dane nemá možnosť preveriť požadované skutočnosti. Následne dňa 22. 09. 2014 správca dane vydal vo vzťahu k žalobcovi oznámenie o daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za obdobie máj, júl - november 2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 30. 09. 2014 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 22. 10. 2014. V tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené tam uvedené listinné doklady, vrátane faktúry vystavenej dodávateľom, t.j. spoločnosťou INVESTAV s.r.o. dňa 30. 05. 2013 pod č. 130503 (predmetom ktorej bolo „dodanie a výroba oceľovej konštrukcie na zmluvy o dielo č. 05042013 stavba spracovateľského miesta Orechov“) pre žalobcu ako odberateľa v sume 48.787,20 eur. Prílohou tejto faktúry bol súpis vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 opatrených pečiatkou spoločnosti INVESTAV s.r.o. a dvomi nečitateľnými podpismi. Správcovi dane bola predložená i ďalšia faktúra zo dňa 31. 05. 2013 č. 130504 (s predmetom fakturácie „na základe zmluvy o dielo č. 29042013 pontón s príslušenstvom“) taktiež vystavená spoločnosťou INVESTAV s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v sume 50.040,- eur. Prílohou tejto faktúry bol súpis vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 opatrených pečiatkou spoločnosti INVESTAV s.r.o. a dvomi nečitateľnými podpismi. Jedná sa však o totožný súpis vykonaných prác ako pri faktúre č. 130503. V priebehu daňovej kontroly správca dane predvolal na výsluch ako svedka Róberta Miskolcziho (konateľa spoločnosti INVESTAV s.r.o.) z adresy v Maďarsku, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 12. 11. 2014. Výsluch svedka sa však neuskutočnil, nakoľko sa ho predvolaný svedok nezúčastnil. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i dodatok č. 1 (ktorý mal byť uzavretý dňa 25. 08. 2013) k zmluve o dielo č. 05042013 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou INVESTAV s.r.o. ako zhotoviteľom, predmet ktorej je vymedzený v čl. 2 tohto dodatku „predmet zmluvy“ na strane 1 dodatku ako modernizácia farmy - rekonštrukcia spracovateľského miesta orechov so spracovaním produkcie a predajné miesto v rozsahu podľa čl. 2.2 zmluvy. Druhá strana dodatku (na ktorej je však v čl. II., bod 2.1. vymedzený predmet plnenia zmluvy ako dodanie tovaru „vyväzovací pontón“) a taktiež strany 3 až 5 nezodpovedajú prvej strane dodatku, ktorý sa končí stranou 6, ktorá ale nenadväzuje s stranu 5. Samotná zmluva o dielo č. 05042013 sa v spise nenachádza. Súčasťou predloženého spisu je i zmluva o dielo zo dňa 29. 04. 2013 č. 29042013 s názvom „vyväzovací pontón“ (ktorá však tiež nie je úplná, nakoľko po stranách 1 až 5, nasleduje strana 9 až 14) uzavretá medzi spoločnosťou INVESTAV s.r.o. (zastúpenou Róbertom Miskolczim - štatutárnym zástupcom a K. U. - zástupcom vo veciach zmluvných) ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom. V podaní zo dňa 19. 01. 2015 správca dane informoval žalobcu o priebežných výsledkoch daňovej kontroly. Dňa 10. 02. 2015 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, zo záverov ktorého vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2013 uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr č. 130503 a 130504 za stavebné práve vystavených dodávateľom INVESTAV s.r.o. v sume 16.471,20 eur. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne vykonávanie ekonomickej činnosti a uskutočnenie zdaniteľných obchodov v prospech spoločnosti žalobcu a správca dane skonštatoval, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 18. 02. 2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe tejto výzvy správcu dane sa žalobca vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a uviedol, že spoločnosť INVESTAV s.r.o. dodanie materiálov a prác vykonávala na základe zmluvy o dielo, všetky práce boli vykonané a materiál zabudovaný do príslušného objektu. Spoločnosť INVESTAV s.r.o. vykonávala práce subdodávateľsky. V podaní zo dňa 12. 03. 2015 bol žalobca informovaný o priebežných výsledkoch vyrubovacieho konania. Dňa 25. 03. 2015 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 16.471,20 eur s tým, že žalobca si v daňovom priznaní vyrubil daň v sume 144,45 eur a správcom dane bola zistená daň v sume 16.615,65 eur, čo je rozdiel 16.471,20 eur. Na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý dňa 17. 06. 2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane z dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 1) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (ods. 3) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (ods. 5) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (ods. 6) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (ods. 8) Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 1) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 2) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (ods. 3) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (ods. 4) Podľa § 25 ods. 1, 4, vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 37 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, ods. 2 písm. c/, d/, e/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, t. j. i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 16.471,20 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou žalobcom v daňovom priznaní, t. j. 144,45 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a daňou zistenou správcom dane, t. j. 16.615,65 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2014 a 2015 pri dodržaní jej časového rozsahu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa INVESTAV s.r.o. Medzi účastníkmi konania bol teda sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 pri ním tvrdených dodávkach podľa faktúry č. 130503 s predmetom fakturácie „dodanie a výroba oceľovej konštrukcie n zmluvy o dielo č. 05042013 stavba spracovateľského miesta Orechov“, prílohou ktorej je súpis vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 opatrený pečiatkou spoločnosti INVESTAV s.r.o. a dvomi nečitateľnými podpismi. Ďalšia faktúra zo dňa 31. 05. 2013 č. 130504 bola vystavená s predmetom fakturácie „na základe zmluvy o dielo č. 29042013 pontón s príslušenstvom“ a jej prílohou bol súpis vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 opatrený pečiatkou spoločnosti INVESTAV s.r.o. a dvomi nečitateľnými podpismi (jedná sa však o totožný súpis vykonaných prác priložený k dvom rôznym faktúram). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach od spoločnosti INVESTAV s.r.o. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tam uvedeného plnenia, t. j. spoločnosťou INVESTAV s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, resp. diela (prác alebo služieb), ktorý mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. INVESTAV s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare alebo diele (prácach alebo službách), vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. V predmetnej veci súd, skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 06. 2015, zistil, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval dostatočnú pozornosť priebehu daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, vykonaným dôkazom a ani predloženému administratívnemu spisu. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane nepostupoval vo vzťahu k žalobcovi v súlade s vyššie citovaným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 na základe faktúry zo dňa 30. 05. 2013 č. 130503 vystavenej spoločnosťou INVESTAV s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej malo byť „dodanie a výroba oceľovej konštrukcie na zmluvy o dielo č. 05042013 stavba spracovateľského miesta Orechov“. Predmetnú dodávku žalobca preukazoval súpisom vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013, ktorý je opatrený pečiatkou dodávateľa, t. j. spoločnosti INVESTAV s.r.o. a nečitateľným podpisom a taktiež i ďalším nečitateľným podpisom s poznámkou „prevzal“. Odpočítanie dane si žalobca uplatnil i na základe faktúry zo dňa 31. 05. 2013 č. 130504 vystavenej spoločnosťou INVESTAV s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej mala byť „dodávka na základe zmluvy o dielo č. 29042013 pontón s príslušenstvom“ Predmetnú dodávku žalobca preukazoval súpisom vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013, ktorý je opatrený pečiatkou dodávateľa, t. j. spoločnosti INVESTAV s.r.o. a nečitateľným podpisom a taktiež i ďalším nečitateľným podpisom s poznámkou „prevzal“. Pozornosti súdu neuniklo, že súpisy vykonaných prác, ktoré sú priložené k rôznym faktúram sú totožné. Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 03. 2015 uviedol, že odpočítanie dane pri týchto faktúrach nie je možné priznať, nakoľko nie je preukázané, že uskutočnené stavebné práce boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom. Zároveň uviedol, že nespochybňuje uskutočnenie stavebných prác, ale osobu dodávateľa. Takýto záver (s ktorým sa stotožnil i žalovaný) správca dane vyvodil zo zistenia dožiadaného správcu dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda) zadováženého ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu (čo bolo dňa 22. 10. 2014) o tom, že na adrese sídla deklarovaného dodávateľa pri miestnom zisťovaní dňa 02. 04. 2014 nikto neotváral, kancelária bola zamknutá, zásielka adresovaná pre splnomocneného zástupcu K. U. sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“ a na ústne pojednávanie sa v priebehu daňovej kontroly nedostavil ani Róbert Miskolczi (konateľ spoločnosti INVESTAV s.r.o.), ktorý bol predvolaný z adresy v Maďarsku, pričom predvolanie mu bolo riadne doručené. Nie je zrejmé, prečo daňové orgány pripísali na ťarchu žalobcu, že spoločnosť, ktoré mala byť dodávateľom žalobcu, so správcom dane nekomunikuje. Takto zistený skutkový stav a z neho vyvodený záver daňových orgánov je podľa názoru súdu predčasný, nemá oporu v predloženom administratívnom spise a je s ním v rozpore. Ako už bolo vyššie uvedené, v administratívnom spise sa nachádzajú dva súpisy vykonaných prác opatrené pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom a taktiež i nečitateľným podpisom osoby, ktorá tieto súpisy prevzala. Zo súpisu vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 pripojeného k faktúre zo dňa 30. 05. 2013 č. 130503 vyplýva, že sa jedná o stavbu: rekonštrukcia spracovateľského miesta. Predmetom tejto faktúry bolo „dodanie a výroba oceľovej konštrukcie na zmluvu o dielo č. 05042013 stavba spracovateľského miesta Orechov“. Súpis vykonaných prác teda súvisí s vyššie uvedenou faktúrou, ktorá odkazuje na zmluvu o dielo č. 05042013. Táto zmluva sa v predloženom administratívnom spise nenachádza. Nachádza sa tu však fotokópia dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 05042013, ktorá ako už bolo vyššie uvedené je zmätočná a nie je možné vychádzať z jej obsahu ani vyhodnotiť predmet plnenia. V čl. 2 tohto dodatku na strane 1 je vymedzený „predmet zmluvy“ ako modernizácia farmy - rekonštrukcia spracovateľského miesta orechov so spracovaním produkcie a predajné miesto v rozsahu podľa čl. 2.2 zmluvy. Druhá strana dodatku (na ktorej je však v čl. II., bod 2.1. vymedzený predmet plnenia zmluvy ako dodanie tovaru „vyväzovací pontón“) a taktiež strany 3 až 5 nezodpovedajú prvej strane dodatku, ktorý sa končí stranou 6, ktorá ale nenadväzuje na stranu 5. K zmluve o dielo č. 05042013 bol predložený i protokol zo dňa 28. 11. 2013 o odovzdaní a prevzatí prác a materiálov - rekonštrukcia spracovateľského miesta orechov Gbelce, podpísaný odovzdávajúcim (INVESTAV s.r.o.) a preberajúcim (žalobca), v ktorom je uvedené, že práce boli vykonané bez závad a s termínom ukončenia 28. 11. 2013. Súčasťou spisu je taktiež i zmluva o dielo zo dňa 29. 04. 2013 č. 2904213 s názvom „vyväzovací pontón“ uzavretá medzi spoločnosťou INVESTAV s.r.o. (zastúpenou Róbertom Miskolczim - štatutárnym zástupcom a K. U. - zástupcom vo veciach zmluvných) ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom. Predmet tejto zmluvy je špecifikovaný v čl. II zmluvy s odkazom na časť B.1 súťažných podkladov (ktoré sa v predloženom spise nenachádzajú) s tým, že zhotoviteľ sa zaviazal dielo, t. j. vyväzovací pontón s príslušenstvom dopraviť a uložiť na objednávateľom určené miesto, t .j. rieka Dunaj rkm 1792, breh rieky parc. č. XXX/X. Fotokópia tejto zmluvy však tiež nie je úplná, nakoľko po stranách 1 až 5, nasleduje strana 9 až 14, čo znemožňuje vyhodnotiť obsah tejto zmluvy. Za takejto situácie, aká vyplýva z vyššie uvedených listinných dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, bolo podľa názoru súdu namieste vykonať podrobný výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu za účelom zistenia, čo vlastne bolo predmetom plnenia fakturovaného vyššie uvedenými dvoma faktúrami vystavenými dodávateľom žalobcu v mesiaci máj 2013, ktoré sa odvolávajú na zmluvu o dielo č. 050402013 (faktúra č. 130503), ktorá sa v predloženom spise ani nenachádza (a predložený dodatok č. 1 k nej je zmätočný) a na zmluvu o dielo č. 29042013 (faktúra č. 130504), ktorej vyhotovenie v spise je taktiež zmätočné. Pokiaľ daňové orgány tvrdili, že predmetom vyššie uvedených 2 faktúr bola fakturácia stavebných prác, pričom nespochybnili ich vykonanie, ale osobu dodávateľa, takýto ich záver je celkom predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa údajov na faktúre č. 130503 bolo predmetom fakturácie „dodanie a výroba oceľovej konštrukcie na zmluvy o dielo č. 05042013 stavba spracovateľského miesta Orechov“. Tomuto by zodpovedal i súpis vykonaných prác zo stavby označenej ako „rekonštrukcia spracovateľského miesta, objekt Gbelce“. Ten istý súpis vykonaných prác však bol pripojený i k faktúre č. 130504, predmetom ktorej bola fakturácia „na základe zmluvy o dielo č. 29032013 pontón s príslušenstvom“. Bolo právom, ale zároveň povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby sa za danej situácie k uvedeným zmätočným listinným dokladom vyjadril a ozrejmil ich obsah, okolnosti dodania a prevzatia fakturovaného plnenia. V daňovom konaní je dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti a oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty na strane daňového subjektu. Povinnosťou daňového subjektu je preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane v prípade, ak získa oprávnené pochybnosti o tom, či bolo zdaniteľné plnenie (tovar, práce, resp. služby) skutočne dodané podľa preložených dokladov (a subjektom, ktorý je na dokladoch uvedený ako dodávateľ), nie je povinný dokazovať ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a taktiež musí vedieť preukázať, kto uvedené plnenie skutočne aj reálne poskytol a to i v prípade, ak by sa toto plnenie malo poskytnúť subdodávateľsky. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy preukazujúce, že dožiadaný správca dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda) zaslal spoločnosti INVESTAV s.r.o. ako deklarovanému dodávateľovi žalobcu oznámenie o vykonaní miestneho zisťovania (pričom sa tak malo stať ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu), taktiež sa tu nenachádza ani zásielka s oznámením o výkone miestneho zisťovania a zásielka s predvolaním na pojednávanie (obe mali byť adresované K. U. a obe sa mali vrátiť s tým, že adresát je neznámy). Na tieto dôkazy sa správca dane pritom vo svojom rozhodnutí odvoláva. Nie je zrejmé, z akých dôvodov správca dane po začatí daňovej kontroly u žalobcu nevypočul jeho štatutárneho zástupcu (resp. i ďalšie ním označené osoby) a nepredvolal zákonným a preukázateľným spôsobom na ústne pojednávanie K. U., ktorý je uvedený na zmluve o dielo č. 29042013 ako zástupca spoločnosti INVESTAV s.r.o. vo veciach zmluvných a realizačných (resp., prečo o takýto úkon nepožiadal dožiadaného správcu dane). Nakoľko daňové orgány nevykonali všetky úkony potrebné na zistenie skutkového stavu v predmetnej veci (na čo poukazoval i žalobca v podanej žalobe) a vyvodili záver o tom, že je pochybné dodanie stavebných prác zo strany deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti INVESTAV s.r.o., toto ich konštatovanie je predčasné i s poukazom na podpísaný súpis vykonaných prác viažúci sa k faktúre zo dňa 30. 05. 2013 č. 130503. V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 06. 2015 č. 875334/2015 je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu (potvrdený súpis vykonaných prác) a neboli splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 03. 2015 potvrdil. Doteraz zistené skutočnosti nepostačujú na správne určenie daňovej povinnosti žalobcu s konečnou platnosťou a záver daňových orgánov o vyrubený dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 16.471,20 eur, teda záver o určení daňovej povinnosti je zatiaľ predčasný. Za dôkaznej situácie, ktorá vyplýva z administratívneho spisu a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, bolo namieste vykonať na ústnom pojednávaní podrobný výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu (vyzvať ho na odstránenie zmätočnosti v predložených listinných dokladoch, v prípade, že túto zmätočnosť sám spôsobil, a to postupom podľa ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), štatutárneho zástupcu spoločnosti INVESTAV s.r.o., resp. i K. U. ako zástupcu vo veciach zmluvných a realizačných (podľa zmluvy o dielo č. 29042013), nakoľko táto spoločnosť podľa predložených listinných dokladov mala byť dodávateľom žalobcu a prípadne vypočuť i ďalšie nimi označené osoby (napr. vodičov, zamestnancov žalobcu a zamestnancov dodávateľa za predpokladu, že pri dodaní plnenia alebo jeho prevzatí boli činní), ktoré by sa vedeli vyjadriť k dodaniu plnenia pre žalobcu ako odberateľa. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 17. 06. 2015 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP) a jeho povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 03. 2014, pričom v odvolacom konaní ma široké kompetencie vyplývajúce z ust. § 74 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že je oprávnený vykonávať i dokazovanie, ak to považuje za potrebné. V odôvodnených prípadoch odvolaním napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Súd je toho názoru, že v ďalšom konaní a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bude potrebné vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom s dodávateľom tovaru, resp. prác alebo služieb (spoločnosť INVESTAV s.r.o.) a tak, ako už bolo vyššie uvedené i štatutárneho zástupcu (resp. i zástupcu vo veciach zmluvných a realizačných ako to vyplýva zo zmluvy o dielo č. 29042013), príp. i ďalšie nimi označené osoby, napr. zamestnancov týchto spoločností, resp. subdodávateľských subjektov. V prípade potreby správca dane zváži i možnosť konfrontácie medzi vypočúvanými osobami. Pokiaľ sa predvolané osoby ako svedkovia na výsluch nedostavia, daňové orgány pri splnení zákonom stanovených podmienok môžu zákonnými prostriedkami zabezpečiť ich účasť na pojednávaní v prípade, ak sa jedná o štátnych občanov Slovenskej republiky. O výsluchu týchto osôb bude potrebné upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt a umožniť mu, aby mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Pokiaľ bude potrebné pred správcom dane alebo dožiadaným správcom dane vypočuť osoby, ktorú sú štátnymi občanmi iného štátu a slovenský jazyk neovládajú, daňové orgány prijmú také opatrenia, aby ich výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom. V prípade, že sa štátni občania iného štátu na základe predvolania nedostavia na výsluch k správcovi dane, tento zváži možnosť využitia medzinárodnej spolupráce s príslušným štátom, o občanov ktorého sa jedná. Pokiaľ sa vyskytnú rozpory medzi výpoveďami štatutárnych zástupcov žalobcu, svedkov a listinnými dokladmi, bude potrebné, aby sa daňové orgány s týmto v ďalšom konaní zákonným spôsobom vysporiadali a posúdili, či žalobcom deklarované nadobudnutie plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúrach bolo alebo nebolo dostatočne preukázané a či teda žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013. Taktiež bude potrebné preveriť žalobcom predložený súpis vykonaných prác zo dňa 30. 05. 2013 týkajúci sa rekonštrukcie spracovateľského miesta a zmluvy č. 05042013, resp. preveriť i existenciu iných dokladov týkajúcich sa zmluvy o dielo č. 29042013 s názvom vyväzovací pontón. V neposlednom rade bude potrebné skompletizovať administratívny spis a odstrániť zmätočnosť tam sa nachádzajúcich listín (spôsobenú žalobcom alebo i správcom dane, napr. pri vyhotovovaní fotokópií listín). Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP a v ďalšom konaní a rozhodovaní sa vysporiadajú i s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 423,73 eur (294,78 eur + 58,95 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 294,78 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu v sume 278,- eur, t.j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 po 139,- eur podľa uplatnenia právneho zástupcu žalobcu (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd), a to podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 16,78 eur, t. j. 2 x 8,39 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2015. Právny zástupca žalobcu je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pod IČ DPH SK 2022425185 a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sume 58,95 eur (t. j. 294,78 eur x 20 %), a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).