Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200714 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200714.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: N. X., H. X. XXX, H. X., zastúpený advokátkou JUDr. Beatrice Babačovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, proti žalovanému: Poľovnícke združenie ČELÁR Hostie, Hostie 423, Hostie, zastúpený advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s.r.o., Námestie SNP 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 29. mája 2015 č. 2/2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie č. p. 2/2015 zo dňa 29. 05. 2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu predloženého spisu vyplýva a súd zistil, že PZ Čelár Hostie písomne predvolal žalobcu na zasadnutie výboru PZ Čelár Hostie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. 04. 2015 (prípis zo dňa 10. 04. 2015). Účelom predvolania bolo oboznámenie adresáta (žalobca) so stanoviskom výboru PZ k jeho správaniu na ČS konanej dňa 17. 05. 2014. 2. Dňa 17. 05. 2014 o 17.00 hod. sa konala členská schôdza PZ Čelár Hostie v Jedľových Kostoľanoch v pivnici u Jágerky. Schôdzi predsedal a túto viedol JUDr. H. H. ako predseda združenia. V priebehu prerokovávania bodu 4/rôzne vystúpil žalobca, ktorý mal nedôstojným a vulgárnym spôsobom v stave alkoholovej neprítomnosti prerušil schôdzu. Po upozornení predsedajúcim, aby sa správal slušne, reagoval ešte agresívnejšie, vyzliekol si kabát a vyzval prítomných do bitky, pokračovaniu incidentu zabránil predseda združenia, ktorý žalobcu vyviedol von z miestnosti. Žalobca mal javiť silné známky opitosti. Vulgárne správanie žalobcu odsúdili a vyhodnotili ako hrubé porušenie poľovníckej morálky a disciplíny. 3. Zo zápisnice PZ Čelár Hostie z 19. 04. 2014 vyplýva, že dôvodom zasadnutia bolo prejednanie disciplinárneho priestupku žalobcu, ako prvostupňového disciplinárneho orgánu podľa § 2 ods.1 písm. a/, a to nedôstojné správanie dňa 17. 05. 2014. Výbor (počet hlasov 8) uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v PZ Čelár Hostie. 4. Výbor PZ Čelár Hostie Rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2015 č. p. 1/2015 o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi PZ Čelár Hostie podľa § 5 ods. 2 Disciplinárneho poriadku uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v PZ Čelár Hostie z dôvodu, že v priebehu rokovania členskej schôdze dňa 17. 05. 2014, ktorej sa zúčastnil aj žalobca ako člen PZ Čelár Hostie, avšak nedôstojným spôsobom a sústavnými vulgarizmami smerujúcich na členov PZ, ako aj na členov výboru v stave takmer alkoholovej nepríčetnosti prerušoval priebeh členskej schôdze. Na upozornenie predsedajúceho, aby sa správal slušne, reagoval ešte agresívnejšie, pričom si vyzliekol sako a vyzýval prítomných do bitky slovami „kto chce dostať na p..., nech ide von“. Žalobca musel byť vyvedený von z miestnosti, aby mohla schôdza pokračovať. Uvedeným konaním hrubo porušil disciplínu SPZ, pričom vážnym spôsobom narušil medziľudské vzťahy PZ Čelár Hostie. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podal žalobca odvolanie podľa § 12 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, v ktorom namietal nesprávny postup disciplinárneho orgánu, ktorý bol v rozpore s § 8 SPZ a nevykonal k danej veci žiadne dokazovanie, či sa stal skutok, ktorý je možno považovať za disciplinárny priestupok a či tento skutok spáchal stíhaný a za akých pohnútok. Vo svojom podaní poukazoval na porušenie svojich práv ako člena občianskeho združenia PZ Čelár Hostie tým, že zo strany predsedu tohto združenia jednotlivých členov výboru PZ Čelár úmyselne z ich strany nebolo mu umožnené zúčastniť sa niektorých zasadnutí tohto združenia, napr. ktoré sa konalo dňa 12. 10. 2014. V odvolaní namietal postup predsedu PZ Čelár p. H., ktorý mu už v minulosti v r. 2014 vydal písomné predbežné opatrenie smerujúc k tomu, aby mu nebola vydaná verejná listina, a to povolenka na lov podľa osobitného zákona. Uvedené predbežné opatrenie nebolo vydané v súlade so zákonom, lebo žiadny právny predpis platný v SR v súčasnej dobe, ani v minulosti predsedu, ani výbor združenia na takúto činnosť neoprávňoval a ani nezmocňoval. 6. Žalobca namietal, že predseda PZ Čelár Hostie, ako i jednotliví členovia tohto výboru sú voči jeho osobe zaujaté a predpojaté, a preto žiadal, aby boli z uvedeného konania vylúčené. Ďalej poukázal na nesprávnu aplikáciu jednotlivých paragrafov v zmysle stanov SPZ (napr. § 12 ods. 1, ktoré nerieši podanie opravného prostriedku, ale rieši postavenie rady SPZ). Možnosť podať opravný prostriedok voči vydanému rozhodnutiu je obsiahnuté v § 12 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ. II. 7. Z výroku rozhodnutia členskej schôdze PZ Čelár Hostie (žalovaný) zo dňa 29. mája 2015 č. 2/2015 vyplýva, že rozhodoval ako druhostupňový disciplinárny orgán podľa § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku a žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil žalobcu z členstva v PZ Čelár Hostie. V časti odôvodnenie uviedla, že členská schôdza prerokovala odvolanie žalobcu a v súlade s § 12 ods. 4 Disciplinárneho poriadku a zamietla ho v celom rozsahu, po prerokovaní celého spisového materiálu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké rozhodnutie bolo predmetom druhostupňového disciplinárneho orgánu, akého disciplinárneho previnenia sa odvolateľ mal dopustiť a prečo žalovaný vydal rozhodnutie o vine a treste a nerozhodol podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku, ktoré upravuje druhostupňové správne konania. 8. Z predloženej zápisnice členskej schôdze PZ Čelár vyplýva, že podľa programu v bode 3. Bolo prerokovanie odvolania žalobcu a z 9 členov bolo prítomných 7, ktoré sa týkalo rozhodnutia zo dňa 19. 04. 2015 č. p. 1/2015 o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi PZ Čelár Hostie podľa § 5 ods. 2 Disciplinárneho poriadku uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v PZ Čelár Hostie. Z prezenčnej listiny a ani zo zápisnice nevyplýva, že by sa členskej schôdze zúčastnil i žalobca, resp. bol predvolaný. III. 9. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 29. mája 2015 č. 2/2015, ktorý odmietol jeho odvolanie a tiež ho uznal vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil žalobcu z členstva v PZ Čelár Hostie, ktoré mu bolo doručené poštou dňa 12. 06. 2015. 10. V žalobe uviedol, že žalovaný je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zák. č. 374/25009 o poľovníctve, ktorá vznikla v súlade s § 33 a 34 cit. zákona resp. spĺňa podmienky § 80 ods. 9 tohto zákona. Predmetná poľovnícka organizácia sa má pri svojej činnosti potom riadiť Stanovami, ktoré nie sú v rozpore so zákonom o poľovníctve a ani Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a ostatnými záväznými predpismi. Predmetná poľovnícka organizácia mala podľa § 39 ods. 4 Stanov SPZ zosúladiť svoje Stanovy a interné predpisy s týmito stanovami do 31. 12. 2012. Uvedená poľovnícka organizácia nemá podľa ustanovení Stanov SPZ ku dňu prerokovania jeho disciplinárneho konania vydané a zosúladené vlastné stanovy, ani vlastný Disciplinárny poriadok, ktorý by platil v predmetnej organizačnej zložke - PZ a bol by plne v súlade s prijatými Stanovami SPZ. 11. Poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý na svojej členskej schôdzi konanej dňa 29. 05. 2015 prerokovalo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodlo tak, že tento orgán ho uznal vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ Disciplinárneho poriadku SPZ, s čím sa stotožnil so stanoviskom výboru SPZ a menovaného vylúčil z členstva v Poľovníckom združení Čelár Hostie. Rozhodnutie mu bolo doručené 12. 06. 2015 a považuje ho za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúc zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom PZ. Poukázal na zákon o poľovníctve a Správny poriadok (§ 3, 32). 12. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že výbor PZ Čelár už v roku 2014 podal na neho oznámenie na Obvodné oddelenie PZ v Zlatých Moravciach pre podozrenie zo spáchania jeho protiprávneho konania, ktorého sa mal údajne dopustiť na členskej schôdzi konanej dňa 17. 05. 2014 v Obci Hostie, ktoré bolo následne odstúpené políciou, z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na riešenie príslušnému Okresnému úradu v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý po preskúmaní uvedených a tvrdených skutočností zo strany jednotlivých členov výboru PZ Čelár Hostie k jeho osobe a k uvedenému skutku, predmetné podanie odmietol a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVVS2-2015/003242 o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané (právoplatné dňa 29. 01. 2015, pripojené k žalobe). 13. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodňoval i tým, že rozhodnutia vydané prvostupňovým správnym orgánom - Výborom poľovníckeho združenia a následne aj rozhodnutie vydané druhostupňovým správnym orgánom - členskou schôdzou nemajú zákonom predpísané náležitosti a jednotlivých ustanovení Správneho poriadku (§ 46, 47). Vydané rozhodnutia vôbec neobsahujú náležitosti podľa § 11 Disciplinárneho poriadku SPZ, pretože podľa tohto ustanovenia sa každé rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutie o odvolaní musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s opisom skutku a označením predpisu, k akému porušeniu došlo, presné uvedenie disciplinárneho trestu, odôvodnenie so skutočným, presným a výstižným opisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Tieto rozhodnutia, ktoré mu boli doručené, neobsahujú predpísané náležitosti, nakoľko vo vydaných rozhodnutiach výrok neobsahoval výrok o vine s opisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo. Obdobne i odôvodnenie vo vydaných rozhodnutiach neobsahovalo stručný, presný a výstižný opis skutkového stavu. Je toho názoru, že tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, nie sú jednoznačné a sú nepresné. Teda po obsahovej stránke sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nejasnosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca ďalej poukázal na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu ešte pred rozhodnutím odvolacieho orgánu dňa 29. 05. 2015 doručil úplne nové rozhodnutie vo veci pod rovnakým číslom konania a bez možnosti sa k nemu vyjadriť, pričom išlo o zásadnú zmenu právnej kvalifikácie výroku už vydaného rozhodnutia, čo nie je možné považovať za chybu v písaní, v počtoch, či iných zrejmých nesprávnostiach v písomnom vyhotovení disciplinárneho rozhodnutia. 14. V ďalšej časti poukázal na nezákonné rozhodnutia, pokiaľ ide o skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, nakoľko je toho názoru, že tento skutok nemožno kvalifikovať ako spáchanie disciplinárneho priestupku v zmysle Disciplinárneho poriadku SPZ a ani iného interného predpisu, nakoľko z § 3 ods. 1 písm. b/ DP SPZ vyplýva, že disciplinárneho priestupku sa dopúšťa člen SPZ, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti poruší disciplínu SPZ alebo podľa § 3 ods. 1 písm. c/ DP SPZ sa disciplinárneho priestupku dopúšťa člen SPZ, ktorý vážnym spôsobom naruší medziľudské vzťahy. Z vydaných rozhodnutí oboch orgánov PZ Čelár Hostie nie je možné zistiť, nakoľko správny orgán vôbec žiadnym spôsobom neuviedol a neodôvodnil, v čom konkrétnom boli uvedené ustanovenia zo strany žalobcu naplnené. Žalovaný sa obmedzil iba na strohú citáciu uvedených ustanovení bez akéhokoľvek zdôvodnenia a objasnenia uvedeného previnenia z jeho strany. V ďalšej časti poukázal na § 4 ods. 1, 3 DP SPZ, ktoré upravujú disciplinárne tresty a podľa jeho názoru, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný v jeho prípade nemohol mu uložiť disciplinárny trest, a to vylúčenie z poľovníckeho združenia. 15. V žalobe žalobca namietal i postup správneho orgánu, nakoľko žalobca vôbec nebol písomne informovaný zo strany prvostupňového správneho orgánu o prijatí oznámenia k jeho osobe a o začatí príslušného správneho konania zo strany výboru PZ ako disciplinárneho orgánu, čo priamo vyplýva z § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Tento správny orgán svojím postupom porušil i ust. § 33 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko pred vydaním rozhodnutia mu vôbec nedal žiadnu možnosť, aby sa mohol vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán ho neoboznámil so zabezpečenými listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní o jeho disciplinárnom previnení. Nebolo mu vôbec oznámené, kto je oznamovateľom a na koho podnet bolo predmetné správne konanie začaté podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku. 16. Z dôvodu, že jednotliví členovia výboru Poľovníckeho združenia podali na neho podnet vo svojom mene na príslušné OO PZ v Zlatých Moravciach a následne aj na Okresný úrad Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy a boli v týchto oznámeniach v postavení oznamovateľov a následne vypočutí ako svedkovia, je toho názoru, že v prípade, ak ten istý výbor poľovníckeho združenia rozhodoval aj ako prvostupňový disciplinárny správny orgán pri prejednávaní uvedeného domnelého disciplinárneho previnenia má za to, že v danom prípade ide o jednoznačný konflikt záujmov uvedených osôb a v žiadnom prípade nemali byť v postavení nestranného správneho orgánu, ktorý vo veci konal a následne rozhodoval. Uvedenú námietku predpojatosti členov výboru, ako aj samotného predsedu PZ žalobca namietal už v odvolaní a priamo poukázal na vzniknutú situáciu podľa § 10 Správneho poriadku v spojení s § 1 ods. 14 DP SPZ, z ktorého vyplýva, že člen disciplinárneho orgánu je vylúčený z prerokovania rozhodovania o veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci a ku stíhaniu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Je toho názoru, že v danom prípade predseda výboru PZ Čelár Hostie mal byť v jeho prípade vylúčený z prerokovania rozhodovania o veci. Uvedené vylúčenie členov disciplinárneho orgánu malo byť vykonané aj s ohľadom na to, že tento predseda PZ vydal v roku 2014 písomné oznámenie o uložení predbežného opatrenia žalobcovi spočívajúce v tom, že z dôvodu ochrany verejného záujmu mu nebude vydaná povolenka na vstup do revíru. Ide o šikanózne uplatňovanie vydávaných zákazov zo strany predsedu PZ Čelár Hostie JUDr. H. H. voči jeho osobe, nakoľko pre samotné vydanie akéhokoľvek predbežného opatrenia nemal tento predseda združenia žiadne zákonné, či iné zmocnenie, teda nebol k tomu vôbec oprávnený. Je toho názoru, že na uskutočnenej členskej schôdzi PZ Čelár Hostie, konanej dňa 29. 05. 2015, sa jednotliví členovia nemali vôbec zúčastniť a nemali právo vo veci rozhodovať. 17. Žalobca poukázal i na tú skutočnosť, že pozvánka na členskú schôdzu PZ Čelár Hostie, ktorá sa uskutočnila dňa 29. 05. 2015, neobsahovala ako bod programu aj konanie o vylúčení žalobcu z PZ a rozhodovanie o jeho odvolaní voči vydanému rozhodnutiu výboru PZ. K otázke vylúčenia jeho osoby z uvedeného PZ boli započítané aj hlasy nezúčastnených členov tohto združenia, ktorí mali písomne splnomocniť iné osoby, aby ich na uvedenej členskej schôdzi zastupovali, ale uvedené splnomocnenie bolo dané len na body obsiahnuté a uvedené v pozvánke a v žiadnom prípade takéto splnomocnenie uvedených osôb nebolo možné použiť na hlasovanie o tomto mimoriadnom bode rokovania. PZ Čelár má v súčasnej dobe 39 členov a podľa neho za jeho vylúčenie hlasovalo 23 osôb (z toho 8 členov výboru a predseda, 5 osôb na základe splnomocnenia) a proti bolo 16 členov PZ a podľa neho predmetné hlasovanie malo byť v prospech žalobcu, a nie v jeho neprospech. Je toho názoru, že hlasovanie o priebeh konania uvedenej členskej schôdzi konanej dňa 29. 05. 2015 vôbec neprebehlo podľa platných interných predpisov, ani schválených Stanov a Disciplinárneho poriadku. Žiadal preto, aby súd rozhodnutie žalovaného, a to členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Čelár Hostie vydané pod č. 2/2015 zo dňa 29. 05. 2015, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal priznať i náhradu trov konania. IV. 18. Žalovaný na výzvu súdu podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie k žalobe a predložil spisový materiál vzťahujúci sa na disciplinárne previnenie žalobcu, bez predloženia Disciplinárneho poriadku a Stanov PZ Čelár Hostie, resp. Stanov SPZ a rozhodnutia Okresnému úradu Nitra - odbor všeobecnej a vnútornej správy, ktorý konanie o priestupku právoplatne zastavil č. OU-NR-OVVS2-2015 /003242. 19. Vo vyjadrení uviedol, že Poľovnícke združenie Čelár Hostie postupovalo v predmetnej veci striktne v zmysle platných stanov PZ Čelár Hostie zo dňa 25. 02. 2012, ako aj v súlade s platnými stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 01. 07. 2012 a jeho Disciplinárnym poriadkom. Poukázal na členskú schôdzu PZ Čelár Hostie v Jedľových Kostoľanoch, ktorá sa konala dňa 17. 05. 2014 v pivnici u Jágerky. Schôdzi predsedal a túto viedol JUDr. H. H., ako predseda združenia. V priebehu prerokovávania bodu 4/rôzne vystúpil žalobca, ktorý nedôstojným a vulgárnym spôsobom v stave alkoholovej neprítomnosti prerušil schôdzu. Po upozornení predsedajúcim, aby sa správal slušne, reagoval ešte agresívnejšie, vyzliekol si kabát a vyzval prítomných do bitky, pokračovaniu incidentu zabránil predseda združenia, ktorý žalobcu vyviedol von z miestnosti. Žalobca javil silné známky opilosti a vulgárne správanie sa žalobcu odsúdili, pretože to hodnotili ako hrubé porušenie poľovníckej morálky a disciplíny. 20. Dňa 23. 05. 2014 sa konalo mimoriadne zasadnutie výboru PZ Čelár Hostie, predmetom ktorého bolo prerokovanie hrubého porušenia poľovníckej morálky a disciplíny žalobcom na členskej schôdzi dňa 17. 05. 2014. Výbor jednomyseľne odsúhlasil, aby toto disciplinárne previnenie bolo riešené orgánmi činnými v trestnom konaní ako priestupok. Zároveň poveril predsedu združenia, aby vec prejednal. 21. Uviedol, že OO PZ Zlaté Moravce podnet od PZ Čelár Hostie postúpilo na prejednanie Okresnému úradu Nitra - odbor všeobecnej a vnútornej správy, ktorý konanie o priestupku právoplatne zastavil rozhodnutím č. OU-NR-OVVS2-2015/003242, pretože skutok nepovažoval za preukázaný. V dôsledku toho pozval predseda PZ Čelár Hostie žalobcu na zasadnutie výboru PZ Čelár Hostie dňa 19. 04. 2015 za účelom vyriešenia tejto udalosti. Napriek tomu, že žalobca bol na zasadnutie výboru dňa 19. 04. 2015 riadne predvolaný za účelom začatia disciplinárneho konania, neprišiel bez udania dôvodu. Výbor na tomto zasadnutí prejednal disciplinárny priestupok žalobcu v jeho neprítomnosti a uznal ho vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a rozhodol o jeho vylúčení z PZ Čelár Hostie. Rozhodnutie bolo vyhotovené v písomnej forme a doručené žalobcovi dňa 22. 04. 2015, ktoré si aj prevzal dňa 24. 04. 2015. 22. Proti uvedenému rozhodnutiu č. 1/2015 zo dňa 19. 04. 2015 podal žalobca odvolanie, ktoré neskôr prejednal výbor PZ Čelár Hostie na svojom zasadnutí dňa 29. 05. 2015 a odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietla - uznesenie č. 2/2015 bod III. Týmto dňom predmetné rozhodnutie zo dňa 19. 04. 2015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Nesprávne bolo uvedené „Stanovy SPZ“, pričom správne malo byť uvedené „Disciplinárny poriadok SPZ“. Výbor zaujal stanovisko, že zjavná chyba - nesprávne uvedenie predpisu nemôže negovať skutkovú podstatu spáchaného priestupku a oznámil, že výbor jeho odvolaniu nevyhovel a vec postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - členskej schôdzi PZ Čelár Hostie. 23. K námietkam žalobcu uvedených v žalobe uviedol, že postupoval v súlade s platnými stanovami SPZ zo dňa 01. 07. 2012, ako aj platného DP - SPZ, účinný od 01. 07. 2012 resp. stanov PZ Čelár Hostie zo dňa 25. 02. 2012. Žalobca síce tvrdí, že žalovaný nemá zosúladené stanovy zo dňa 25. 02. 2012 s hore uvedenými predpismi, avšak neuvádza ani jedno konkrétne ustanovenie. 24. K námietke žalobcu k podaniu v roku 2014 na jeho osobu, a to oznámenie na OO PZ Zlaté Moravce pre podozrenie z protiprávneho konania za skutok zo dňa 17. 05. 2014, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania a ktoré polícia odmietla a postúpila OU v Nitre, uviedol, že podľa § 1 bod 7 Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárne orgány SPZ rozhodujú nezávisle od rozhodnutí štátnych orgánov a môžu uložiť disciplinárne opatrenie aj v prípadoch, ak štátne orgány zastavili stíhanie vzhľadom na to, že nezistili v konaní stíhaného prečin alebo priestupok. 25. K námietke žalobcu, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 19. 04. 2015, ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 19. 05. 2015 nemajú náležitosti podľa § 11 ods. 1 DP SPZ uviedol, že postupoval podľa § 11 ods. 5 DP SPZ, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia a v danom prípade obidve rozhodnutia obsahujú všetky predpísané náležitosti. Je pravdou, že ani jedno rozhodnutie neobsahuje pečiatku v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku, čo však nespôsobuje neplatnosť týchto rozhodnutí resp. ich nulitu pretože ide o odstrániteľný nedostatok. Námietka žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa v priebehu disciplinárneho konania je nedôvodná, pretože predseda PZ Čelár Hostie pozval žalobcu na zasadnutie výboru dňa 19. 04. 2015 a žalobca napriek tomu, že bol riadne písomne predvolaný na zasadnutie výboru za účelom začatia disciplinárneho konania, neprišiel bez udania dôvodu. Žalobca sa osobne zúčastnil zasadnutia druhostupňového orgánu dňa 29. 05. 2015 a mal možnosť sa k veci vyjadriť. 26. K námietke žalobcu, že žalovaný ho za uvedený skutok nemohol vylúčiť z PZ, uviedol, že túto námietku žalobca nezdôvodnil, iba poukázal na § 4 ods. 3 DP SPZ. Žalovaný konštatoval, že hrubé a vulgárne správanie sa voči predsedovi PZ Čelár na členskej schôdzi pred všetkými členmi PZ treba považovať za hrubé porušenie stanov PZ Hostie, ako aj všetkých súvisiacich predpisov, pretože žalobca svojím arogantným hrubým a vulgárnym správaním vážnym spôsobom narušil medziľudské vzťahy a porušil disciplínu v PZ Čelár Hostie. 27. Na bod § 1 bod 7 Disciplinárneho poriadku SPZ žalovaný poukázal i v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti voči jednotlivým členom výboru PZ a konštatoval, že nemohli byť zaujatí tí členovia výboru, ktorí vypovedali pred orgánmi v trestnom konaní, resp. priestupkovým orgánom, pretože ide o samostatné konania pred rozdielnym orgánmi. Žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody zaujatosti podľa § 1 bod. 14 DP SPK. V. 28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§10, §13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 písm. g/ v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje: e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"). Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie (ods. 2). Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V poznámke je odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 10 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 1, 2 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 2, 3,4, 5, 6 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 29. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžf 42/201.) 31. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O. s. p., účinný do 30. 06. 2016), a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne neriadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise o Správnom poriadku, na ktorý zákon zákona o poľovníctve odkazuje (§ 79 ods. 1). 32. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 34 ods. 3 ,§ 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 33. V predmetnej veci ide o rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorých bol žalobcovi uložený disciplinárny trest, a to vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry rozhodnutím, ktoré predstavuje zásah do práv fyzickej osoby, a preto nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Disciplinárne delikty zaraďuje teória správneho práva medzi správne delikty, spoločne s priestupkami, poriadkovými deliktami a inými správnymi deliktami. Preto podľa názoru krajského súdu je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup ako v sankčných veciach, t. j. postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku (vo veci konať a rozhodovať v dvoch stupňoch). 34. Vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia predstavuje veľmi prísnu sankciu, pretože na základe právoplatného rozhodnutia nemôže fyzická osoba vykonávať právo poľovníctva v poľovníckom združení. Deliktom sa rozumie také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. 35. Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí byť delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí spočívať jeho špecifikácii tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (uverejnený v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.) a je potrebné plne rešpektovať procesné práva obvineného z priestupku vyplývajúce zo zásad správneho konania a čl. 6. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 Sžo 238/2009). 36. Z ust. § 33 písm. c/ Stanov SPZ, ktoré predložil žalobca vyplýva, že výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý v disciplinárnom konaní ukladá členom PZ disciplinárne opatrenie. Krajský súd po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu výboru PZ Čelár Hostie zo dňa 19. 04. 2015 a členskej schôdze PZ Čelár Hostie zo dňa 29. 05. 2015 a oboznámení sa s predloženým spisovým materiál žalovaného zistil, že žalovaný ako druhostupňový disciplinárny orgán sa dôsledne neriadil ustanoveniami Správneho poriadku a vydal rozhodnutie v rozpore s § 58 a § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku, ktoré upravujú postup a spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu. 37. Zákon ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako i zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, avšak žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti § 47 ods. 1, 2, 3, 5 Správneho poriadku a ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku a vylúčil ho z členstva PZ Čelár Hostie, teda rozhodol ako prvostupňový správny orgán, ktorý vydal tiež rozhodnutie v rozpore s § 47 ods. 1, 2, 3, 5 Správneho poriadku, ktoré riadne neodôvodnili a vydal rozhodnutie bez dodržania zákonného postupu podľa § 3, § 18, § 32 a nasl. Správneho poriadku. 38. Krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, lebo výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. 39. V danej veci Výbor PZ Čelár Hostie rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2015 č. p. 1/2015 uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v PZ Čelár Hostie z dôvodu, že v priebehu rokovania členskej schôdze dňa 17. 05. 2014, ktorej sa zúčastnil aj žalobca ako člen PZ Čelár Hostie, avšak nedôstojným spôsobom a sústavnými vulgarizmami smerujúcich na členov PZ, ako aj na členov výboru v stave takmer alkoholovej nepríčetnosti prerušoval priebeh členskej schôdze. Z predloženého spisového materiálu tieto skutočnosti nevyplývajú, keďže neobsahuje žiadne dôkazné listiny a ani listiny o začatí disciplinárneho konania voči žalobcovi v zmysle 18 Správneho poriadku (začiatok a koniec dokazovania, skončenia disciplinárneho konania), aké dokazovanie bolo vykonané a o aké dôkazy správny orgán oprel svoje rozhodnutie o uznaní viny žalobcom podľa § 3 ods. 1, písm. b/, c/ Disciplinárneho poriadku SPZ, ktorý súdu nepredložil, vrátane Stanovy PZ, hoci na tieto interné predpisy odvoláva. Krajský súd preto nemohol posúdiť námietku žalobcu smerujúcu k tomu, že PZ Čelár Hostie nemá zosúladené svoje stanovy so Stanovami SPZ, ako i obranu žalovaného, že postupoval v zmysle platných Stanov PZ a Disciplinárneho poriadku SPZ. Žalovaný sa odvoláva na výpovede členov výboru, združenia a pod., ale v predloženom spise sa takéto dôkazy nenachádzajú. 40. Krajský súd preto dospel k záveru, že žalovaný ako druhostupňový disciplinárny orgán, ktorý podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku môže, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, čo sa musí premietnuť vo výroku rozhodnutia, ktorý je záväzný a musí mať odraz v odôvodnení, aby bol preskúmateľný. Žalovaný tak nepostupoval, keďže ani rozhodnutie výboru PZ Čelár Hostie ako správny orgán prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria jeden celok), v konaní o disciplinárnom previnení žalobcu a nezistili náležite skutkový stav v súlade s § 3 v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a vydal rozhodnutie v rozpore s ust. § 46 a § 47 ods. 1, 2, 3, 5 Správneho poriadku. Výrok predmetného rozhodnutia absentuje a neobsahuje popis skutku, nie je konkretizovaný spôsob spáchania tohto previnenia. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Previnenie je popísané nekonkrétne v odôvodnení, čo z hľadiska právnej záväznosti je nulitné a nepreskúmateľné, lebo len výrok je záväzný s právnymi následkami, zákonnosť ktorého je možné súdom preskúmať. Skutková podstata disciplinárneho previnenia musí spĺňať štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku (analógia § 11 zákona o priestupkoch). Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku . 41. Aj podľa názoru súdu pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ za danej dôkaznej situácie neboli splnené podmienky, ktoré sú stanovené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo odôvodňované hrubým porušením disciplíny SPZ (vulgárne nadávky na členskej schôdzi), ale tieto uvádzané skutočnosti neboli listinnými dôkazmi preukázané a v rozhodnutí náležite odôvodnené. Preto aj v tejto časti krajský súd postup správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. 42. Krajský súd, k námietke žalobcu o dvojitom postihu za ten istý delikt, a k obrane žalovaného, že takýto postup nevylučuje Disciplinárny poriadok SPZ, považuje za potrebné uviesť, že zásadu zákazu dvojitého trestania za jeden skutok, možno použiť iba v prípade, keď porušenie priestupcu naplnilo znaky rôznych skutkových podstát, rôznych porušení podľa rôznych právnych predpisov (priestupca nemôže byť postihnutý za protiprávne konanie dvakrát). Uvedený názor vyplýva i zo štrasburskej judikatúry. Postih za delikty v zmysle štrasburskej judikatúry má charakter trestného obvinenia (princíp ne bis in idem). 43. K ďalšej námietke žalobcu k vznesenej námietke zaujatosti k predsedovi a členom výboru PZ a k oprave chýb v písaní, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 47 ods. 6 SP, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti môže v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomí o tom účastníkov konania, avšak nie je možné vykonať opravu vydaného rozhodnutia, ktorá mení podstatu právnej kvalifikácie skutku. Žalobca podal žalobu na súd včas a žalovaného označil podľa rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené a vydané žalovaným. Najzávažnejšieho pochybenia sa dopustil žalovaný tým, že nerozhodol o vznesenej námietke žalobcom postupom podľa § 11, § 12 Správneho poriadku a vydal rozhodnutie o odvolaní žalobcu, teda nezákonné rozhodnutie, ktorým zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Neobstojí potom námietka žalovaného, že v danom prípade obidve rozhodnutia obsahujú všetky predpísané náležitosti podľa § 11 ods. 5 DP SPZ. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 491 ods. 1 a ust. § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku pre porušenie ustanovení o konaní (vady správneho konania) a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátiť na nové konanie. 45. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), rozhodnúť o námietke zaujatosti a až potom opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zákonným rozhodnutím s náležitosťami § 59 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených. 46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd zrušil rozhodnutie žalovaného), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa ust. § 168 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.