Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200719 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200719.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: O. W., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, I. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť konať a v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť o návrhu žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 o určenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti pod č. T 213 182 začatej dňa 11. 01. 2002. II. Žalovaný je p o v i n n ý súdu v lehote 10 dní od vydania rozhodnutia podľa I. výroku tohto uznesenia doručiť vydané rozhodnutie súdu. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 03. 08. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 označené ako „žaloba na preskúmanie zákonného rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť preplatok v sume 1.890,- Sk - O. W., čo nie je prípustné, aby vznikla povinnosť“. Za žalovaného žalobca označil Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice, Sv. Michala 4, Levice. 2. V podaní okrem iného uviedol, že na konanie vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti sa vzťahujú predpisy o správnom konaní. Krajským súdom v Bratislave bolo vydané uznesenie č. k. 10Co 190/05-34 a Sociálna poisťovňa je od roku 2006 nečinná vo veci ukončenia dočasnej práceneschopnosti, ktorú určil posudkový lekár MUDr. Emil Holečka. Jedná sa o konanie, v ktorom rozhoduje orgán na to určený, a to je Sociálna poisťovňa. Krajský súd v Bratislave konanie zastavil s tým, že vec postupuje Sociálnej poisťovni, ktorá je však nečinná a nekoná, čím vznikajú účelové prieťahy v konaní. Sociálna poisťovňa takto ignoruje uvedenú skutočnosť, je nečinná a marí rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/190/05-34. Žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne tak, že „žalovaný ignoruje zastavenie konania, znovu koná v nej, nevykonáva ďalšie konania, je nečinný a neplní si svoje povinnosti uložené súdom“. 3. Tunajší súd požiadal Krajský súd v Bratislave o zapožičanie spisu zn. 10Co/190/2005. Mailovým podaním zo dňa 02. 09. 2015 bolo súdu oznámené, že žiadaný spis nie je možné zaslať, nakoľko Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol dňa 29. 09. 2006 a spis bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I, kde bola vec vedená pod sp. zn. 12C/49/2005. 4. Následne tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava I o zapožičanie spisu zn. 12C/49/2005, z ktorého zistil, že I. W. ako žalobca sa v podaní zo dňa 18. 01. 2005, doplnenom na základe výzvy súdu v podaní zo dňa 06. 05. 2005, domáhal toho, aby súd vyslovil ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. T 213 182 za neplatné, pričom za žalovaného označil Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava. 5. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21 konanie o vyslovenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená na konanie Sociálnej poisťovni. Na základe odvolania I. W. vo veci rozhodoval odvolací súd, t. j. Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 10Co 190/05-34 odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedené súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 03. 01. 2007. V spise Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/49/2005 sa nachádza listina zo dňa 30. 01. 2007 (spolu s doručenkou) preukazujúca, že spisový materiál bol dňa 01. 02. 2007 doručený Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave na ďalšie konanie s poukazom na právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21. 6. Na základe vyššie uvedených zistení vyplývajúcich zo spisu Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 12C/49/2005 a najmä údajov vyplývajúcich z podania žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 v tejto veci, tunajší súd dospel k záveru, že žalovaným má byť Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (napriek tomu, že žalobca za žalovaného označil Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice) a žalobca sa týmto podaním domáhal konania podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, t. j. konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci, ktorá bola postúpená Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave dňa 01. 02. 2007 na ďalšie konanie s poukazom na vyššie označené právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 10Co 190/05-34. 7. Na základe výzvy súdu, žalovaný (t. j. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave) podal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 02. 11. 2015, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Levice zo dňa 9. mája 2003 č. 200-152-4002/2003-1 bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný vrátiť preplatok na nemocenskom v sume 1.890,- Sk späť žalovanému. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca neuplatnil žiadny opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. júna 2003. Pretože si žalobca svoju povinnosť nesplnil, dňa 25. októbra 2004, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na predmetnú sumu súdnemu exekútorovi Mgr. Polákovi. O zákonnosti rozhodnutia pobočky žalovaného zo dňa 9. mája 2003 č. 200-152-4002/2003-1 sa nie raz rozhodovalo. Dňa 7. mája 2010 sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia pobočky žalovaného. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7. marca 2012 č. k. 2S/248/2010-19 rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nepodal proti napádanému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Proti tomuto uzneseniu sa žalobca odvolal a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26. februára 2013 v konaní pod sp. zn. 1 Sžso/16/2012 odvolanie žalobcu odmietol. Žalobca podal návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice zo dňa 9. mája 2003 č. 200-152-4002/2003-1 aj dňa 8. novembra 2010. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16. októbra 2012 v konaní pod sp. zn. 11S/8/2011 konanie zastavil z rovnakých dôvodov, ako Krajský súd v Bratislave dňa 07. 03. 2012 v konaní sp. zn. 2S/248/2010. Uznesenie Krajského súdu v Nitre potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. septembra 2013 v konaní pod sp. zn. 9Sžso/16/2013. Právny a skutkový stav v predmetnej veci sa od uvedených rozhodnutí žiadnym spôsobom nezmenil, a preto nie je možné rozhodnutie žalovaného č. 200-152- 4002/2003-1 preskúmať ani dnes. 8. Dňa 21. 03. 2016 boli tunajšiemu súdu doručené podania Ludevíta Kabátha zo dňa 12. 03. 2016. 9. Vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2016 (doručenom tunajšiemu súdu dňa 13. 04. 2016), podanom na základe výzvy súdu, žalovaný poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I v právnej veci žalobcu: I. W., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o vyslovenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 23. mája 2005 pod č. k. 12C/49/05-21 z dôvodu, že súd nie je oprávnený konať ani rozhodnúť v tejto veci. Podľa názoru súdu konanie vo veciach sociálneho poistenia, vrátane rozhodovania o ukončení pracovnej neschopnosti a opravných prostriedkov, je podrobne upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a preto v rámci posudkovej činnosti je posudkový lekár žalovaného vecne príslušný na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu, a to so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Posudkový lekár je zamestnancom Sociálnej poisťovne, a preto jeho postup v rámci posudkovej činnosti je vecne príslušná preskúmavať Sociálna poisťovňa, a nie súd. Rovnaký právny názor si osvojil i odvolací súd, t. j. Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 29. septembra 2006 č. k. 10Co/190/05-34 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Spisový materiál bol Sociálnej poisťovni doručený Okresným súdom Bratislava I dňa 01. 02. 2007 na ďalšie konanie. V ďalšej časti svojho podania žalovaný poukázal na to, že o dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 11. 01. 2002 do 06. 09. 2002, vrátane jej skončenia, rozhodoval ošetrujúci lekár v súlade s ust. § 37 zák. č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2004. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa nemohla rozhodnúť o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, v dôsledku čoho nebola po postúpení spisovej dokumentácie z Okresného súdu Bratislava I dňa 01. 02. 2007 príslušná na konanie a rozhodovanie vo veci. Pretože Sociálna poisťovňa nebola príslušná v predmetnom prípade konať, mala byť veci postúpená na konanie a rozhodnutie príslušným orgánom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2014 rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti nebolo upravené žiadnym právnym predpisom. Z dôvodu absencie relevantnej právnej úpravy teda nebolo možné postúpiť vec žiadnemu orgánu, ktorý by bol vo veci ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný na rozhodovanie. Uznesenia konajúcich súdov teda nemohla Sociálna poisťovňa vykonať. O tejto skutočnosti informovala Okresný súd Bratislava I v podaní zo dňa 14. februára 2007 pod č. P-24-873/2007. Sociálna poisťovňa s poukazom na uvedený právny stav nebola oprávnená viesť žiadne správne konanie vo veci ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, preto nedisponuje žiadnym spisovým materiálom. Dokumentácia, ktorú mala poisťovňa k dispozícii, bola v súvislosti s opakovanými podaniami žalobcu vybavovaná ako bežná korešpondencia s označením registratúrnej značky „s“ s lehotou uloženia päť rokov. Posledný záznam k spisu žalobcu bol vybavovaný v roku 2008. Po uplynutí dvoch rokov bol spis odovzdaný do registratúrneho strediska v súlade s vtedy účinným vnútorným predpisom žalovaného. Po uplynutí päťročnej lehoty bol v roku 2015 spis skartovaný. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu o vyslovenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti a o nečinnosť žalovaného zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v predmetom konaní. 10. Podľa § 244 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby žalobcom v predmetnej veci, súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. 11. Podľa § 250t ods. 1, 3, 4, 5, 7, 8 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. 12. Podľa § 242 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. Podľa § 244 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Podľa § 250 ods. 1, 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. Podľa § 251 ods. 1, 2 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do 31. 03. 2005 (teda i v čase začatia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, t. j. dňa 20. 01. 2005), tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa § 153 ods. 1, 2, 5, 8, 9 vyššie citovaného zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (ods. 1) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. (ods. 2) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. (ods. 5) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. (ods. 8) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia. (ods. 9) Podľa § 172 ods. 1, 2, 3, 5 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis. (ods. 1) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. (ods. 2) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). (ods. 3) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. (ods. 5) Podľa § 177 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 178, ods. 1 písm. a/, bod 12, ods. 2 vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 12. o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, 95) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. (ods. 2) 14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, § 246a a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase začatia konania) na konanie v predmetnej veci, bez nariadenia pojednávania preskúmal postup žalovaného v konaní o vyslovení neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, začatom u žalovaného dňa 01. 02. 2007 na základe postúpenia veci uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 10Co/190/05-34 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v zmysle ust. § 250 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016 vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán v predmetnej veci bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. 15. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať o uplatnených nárokoch spôsobom ustanoveným zákonom. 16. Ústava Slovenskej republiky zakladá v čl. 46 ako jedno zo základných práv každému domôcť sa svojho práva. Nemôže byť pochybnosť o tom, že právo na prejednanie a rozhodnutie veci v správnom konaní takým právom je, ako to potvrdzuje aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Bez prejednania veci v správnom konaní nie je možné dotknutému subjektu domôcť sa svojho práva na preskúmanie veci na súde v správnom súdnictve. 17. Podanie žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 súd podľa jeho obsahu (v ktorom žalobca poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/190/2005-34, na postúpenie veci Sociálnej poisťovni tvrdiac, že táto nekoná a je nečinná od roku 2006 vo veci ukončenia jeho dočasnej práceneschopnosti) posúdil ako návrh na začatie súdneho konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v konaní začatom na základe podania žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 na Okresnom súde Bratislava I (o určenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu T 213 182), kde bola vec vedená pod sp. zn. 12C/49/2005 a právoplatným uznesením tohto súdu zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 10Co/190/05-34 bola vec postúpená dňa 01. 02. 2007 Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave. 18. Na podanie tohto návrhu bol žalobca aktívne legitimovaný podľa ust. § 250t ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, nakoľko správny orgán (Sociálna poisťovňa, ústredie) bol nečinný v konaní, ktoré sa u neho preukázateľne začalo dňa 01. 02. 2007 na základe toho, že žalovanému (ako orgánu do právomoci ktorého patrilo i konanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti) bola právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21 postúpená vec, t. j. podanie žalobcu zo dňa 18. 01. 2005, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti T 213 182. 19. I keď žalobca za žalovaného označil Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice, súd za žalovaného s poukazom na ust. § 250t ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 považoval Sociálnu poisťovňu, ústredie v Bratislave, nakoľko tomuto orgánu bola vec postúpená dňa 01. 02. 2007 na základe právoplatných súdnych rozhodnutí. Žalovaný (Sociálna poisťovňa, ústredie) nevedel ani na základe opakovaných výziev súdu preukázať, ako pokračoval v konaní začatom u neho dňa 01. 02. 2007, resp. či a ako sa toto konanie u neho skončilo. Taktiež žalovaný nevedel predložiť súdu administratívny spis týkajúci sa podania žalobcu zo dňa 18. 01. 2005, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 01. 02. 2007 a listiny (súdne rozhodnutia), ktoré predkladal nepreukazujú priebeh, príp. ukončenie konania o určení neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti T 213 182. Vzhľadom na neexistenciu administratívneho spisu, nebolo možné posúdiť ani prípadnú korešpondenciu žalobcu a žalovaného vo veci týkajúcej sa podania žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 o určenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaný však v podaní zo dňa 11. 04. 2016 potvrdil, že opakované podania žalobcu boli vybavované ako bežná korešpondencia, ktorá bola skartovaná v roku 2015. Z uvedených dôvodov potom súd posúdil návrh žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prípustný. 20. V priebehu súdneho konania došlo s účinnosťou od 01. 07. 2016 k zmene procesného právneho predpisu (OSP), pričom s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP účinného od 01. 07. 2016 platí nový zákon (t .j. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej „SSP“) aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona. Uvedené v predmetnej veci znamená, že súd podanie žalobcu zo dňa 22. 07. 2015 podané podľa piatej časti štvrtej hlavy OSP (ust. § 250t - § 250u OSP) v znení platnom do 30. 06. 2016, t. j. návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy posúdil ako žalobu podľa štvrtej časti, prvej hlavy SSP (ust. § 242 - § 251 SSP) v znení účinnom od 01. 07. 2016, t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 21. Súdy v správnom súdnictve s poukazom na ust. § 6 ods. 1, 2, písm. e/ SSP (účinného od 01. 07. 2016) poskytujú i ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, nevykonáva zákonom predpísané úkony, resp. koná iba s neodôvodneným prieťahmi. 22. Správny súd na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej správy podľa štvrtej časti prvej hlavy SSP (ust. § 242 - § 251 SSP) v znení účinnom od 01. 07. 2016, t .j. konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy skúma, či činnosť orgánu verejnej správy, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri poskytovaní ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej správy správny súd taktiež skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách, napr. po začatí správneho konania, pri zaobstarávaní podkladov na vydanie rozhodnutia a pri dokazovaní. Keďže aj konanie o ochrane pred nečinnosťou orgánov verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava konanie a postup správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v podanej žalobe. 23. Zo zákonných ustanovení, ktoré sú vyššie uvedené a z predložených listín (najmä zo spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 12C/49/2005) vyplýva, že dňa 20. 01. 2005 sa na súde začalo konanie na základe návrhu žalobcu zo dňa 18. 01. 2005, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti pod č. T 213 182 začatej dňa 11. 01. 2002. Nakoľko nebola daná právomoc súdu na konanie o podanom návrhu žalobcu, vec bola postúpená žalovanému právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/05-21. Spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci bol žalovanému preukázateľne doručený dňa 01. 02. 2007, čo potvrdzuje prezentačná pečiatka žalovaného s uvedeným dátumom nachádzajúca sa na podaní Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 01. 2007, ktoré je súčasťou súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 12C/49/2005. Týmto dňom, t. j. 01. 02. 2007 sa u žalovaného začalo konanie podľa ust. § 172 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. So začatím konania je spojený celý rad práv a povinností tak pre správny orgán, ako aj pre účastníka konania. 24. V čase začatia konania na základe podania žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 na súde (dňa 20. 01. 2005) patrilo do pôsobnosti pobočky poisťovne podľa ust. § 178 ods. 1, písm. a/, bod 12 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2005 (v čase začatia konania), resp. do 31. 07. 2006 (teda i v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I o postúpení veci) rozhodovať o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bol zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý bol však s účinnosťou od 01. 01. 2005 zrušený zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Napriek uvedenej skutočnosti, t. j. zrušenia osobitného predpisu s účinnosťou od 01. 01. 2005, na ktorý predpis odkazovalo ust. § 178 ods. 1, písm. a/, bod 12 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2005 do 31. 07. 2006, je potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenie vyššie citovaného zákona bolo v označenom období (teda i v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I dňa 23. 05. 2005 o zastavení konania a postúpení veci Sociálnej poisťovni) formulované tak, že „do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, 95)“. 25. Okresný súd Bratislava I vo svojom uznesení zo dňa 23. 05. 2005 č. k. 12C/49/2005-21 poukazoval práve na ust. § 178 ods. 1, písm. a/, bod 12 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase jeho rozhodovania, v zmysle ktorého v čase doručenia podania žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 na súd (dňa 20. 01. 2005) patrilo do pôsobnosti žalovaného, resp. jeho pobočiek rozhodovať, okrem iného i o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu. V odôvodnení uznesenia súd okrem iného uviedol, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je uvedené v tretej časti zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (konanie vo veciach sociálneho poistenia, t. j. ust. § 172 a nasl.). Potvrdenie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je správny akt, na ktorý sa do 01. 01. 2005 vzťahoval zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečenom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne upravoval postup v prípade nesúhlasu pacienta s rozhodnutím lekára vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti. Zdôraznil, že zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečenom poriadku v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, pričom preskúmanie rozhodnutí vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti nebolo do právnej úpravy prevzaté. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Konanie vo veciach sociálneho poistenia, vrátane rozhodovania o ukončení pracovnej neschopnosti, je podrobne upravené, vrátane opravných prostriedkov, v tomto zákone, ktorý zveril rozhodovanie v týchto veciach do právomoci Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne je vecne príslušný na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu, a to s ohľadom na odbornú úroveň ošetrujúceho lekára, ako i dodržiavania liečeného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Posudkový lekár je zamestnancom Sociálnej poisťovne, a preto jeho postup v rámci posudkovej činnosti je vecne príslušná preskúmavať Sociálna poisťovňa, resp. zodpovedný vedúci v sústave jej vnútornej organizačnej štruktúry. Z uvedených dôvodov súd nebol v tejto veci oprávnený konať ani rozhodnúť. Okresný súd Bratislava I teda už vo svojom uznesení zo dňa 23. 05. 2005 reflektoval na tú skutočnosť, že od 01. 01. 2005 bol zrušený zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečenom poriadku v znení neskorších predpisov ako osobitný predpis, na ktorý odkazovalo ust. § 178 ods. 1, písm. a/, bod 12 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia konania a rozhodovania súdu. Nakoľko však vec nespadala do právomoci súdov, s poukazom na ust. § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 súd postúpil vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, pričom právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali zachované. 26. V predmetnej veci bola potom podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že v čase začatia konania o návrhu žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 na určenie neplatnosti ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti pod č. T 213 182 (čo bolo na súde dňa 20. 01. 2005) patrilo do pôsobnosti žalovaného, resp. jeho pobočiek rozhodovať i o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (i po zrušení osobitného predpisu, ktorým bol zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, s čím sa Okresný súd Bratislava I vysporiadal v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 23. 05. 2005) tak, ako to bolo vyššie uvedené a žalovaný tak neurobil, ani nepostúpil vec svojej pobočke. 27. Žalovaný je tak prakticky od februára 2007 nečinný, resp. súdu nevedel preukázať žiadne úkony, ktoré by bolo možné považovať za úkony smerujúce k ukončeniu začatého konania a k vydaniu rozhodnutia. Konanie v predmetnej veci nie je teda ukončené ani po viac ako deviatich rokoch od postúpenia veci žalovanému (01. 02. 2007) a súdom neboli zistené žiadne zákonné, ani iné prekážky, ktoré by žalovanému bránili vo veci konať a rozhodnúť, z čoho vyplýva, že žalovaný je nečinný, nakoľko nekonal a ani nekoná spôsobom určeným príslušným právnym predpisom v znení účinnom v čase podania návrhu žalobcu na určenie neplatnosti ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. 28. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že nie je vecne pasívne legitimovaný v predmetnom konaní a že pre absenciu relevantnej právnej úpravy nebolo možné vec postúpiť žiadnemu orgánu a ani nemohol vykonať uznesenie súdu o postúpení veci. Ako už bolo vyššie uvedené, v čase začatia konania o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (na súde dňa 20. 01. 2005) boli oprávnené a povinné o podanom návrhu konať orgány žalovaného a pokiaľ v priebehu začatého konania, t. j. od 20. 01. 2005) došlo k zmene právneho predpisu, žalovaný sa mal s týmto vysporiadať, príp. postupovať podľa prechodných ustanovení právneho predpisu. 29. Podľa názoru súdu nie je možné akceptovať stav, keď súdne konanie o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti začaté na súde dňa 20. 01. 2005 bolo právoplatne skončené zastavením konania a postúpením veci žalovanému (pri zachovaní právnych účinkov spojených s podaním návrhu) ako vecne príslušnému orgánu na konanie v čase jeho začatia (t. j. dňa 20. 01. 2015) a žalovaný v konaní u neho začatom dňa 01. 02. 2007 (po postúpení veci) nepreukázal žiadny úkon smerujúci k ukončeniu tohto konania. 30. Rozhodnutie predstavuje finálne a zároveň najvýznamnejšie štádium správneho konania na danom stupni. Pod pojmom rozhodnutie treba rozumieť univerzálnu formu pre označenie rôznych správnych aktov vydávaných správnymi orgánmi. V zásade sa všetky rozhodnutia vydávané v správnom konaní delia na meritórne rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej a procesné rozhodnutia. Tým, že žalovaný o podaní žalobcu zo dňa 18. 01. 2005, ktoré mu bolo postúpené súdom na ďalšie konanie, doteraz žiadnym spôsobom nerozhodol, dopustil sa podľa názoru súdu závažného pochybenia. Dôsledkom tohto pochybenia je skutočnosť, že z dôvodu nevydania rozhodnutia žalobca nemôže využiť opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného, resp. i žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu (v prípade, ak by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu ). 31. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou žalovaného vydať v súdom určenej lehote rozhodnutie o podaní žalobcu zo dňa 18. 01. 2005 so všetkými jeho náležitosťami, ktorým rozhodne o podanom návrhu žalobcu o vyslovenie neplatnosti skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti a toto rozhodnutie doručí žalobcovi ako i súdu v lehote určenej v II. výroku tohto uznesenia. Ak žalovaný ako orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví, a to s poukazom na ust. § 251 ods. 2 SSP. 32. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 v zmysle ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.