KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra26. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/148/2015 z 26. 4. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 1Sžfk/13/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4015200743.1 (23. 04. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 26. apríla 2016, sp. zn. 11S/148/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200743.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/148/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200743
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200743.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX. XX. XXXX, N.
XXXX/XX, U. Q., zastúpeného advokátskou kanceláriou: REKEN & PARNTERS Law Firm s. r. o.,
Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2015
č. 1100305/1/214072/2015/5056, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11. 08. 2015 (doručenou súdu dňa 12. 08. 2015)
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2015 č.
1100305/1/214072/2015/5056 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 01. 2015
č. 9412402/5/219270/2015 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení podanej žaloby poukázal na to, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 896,93 eur. Uviedol, že postup i rozhodnutia žalovaného i
správcu dane sú v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, a teda sú nezákonné. Vydané
rozhodnutia nie sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok) a bola porušená základná
zásada daňového konania, zásada zákonnosti. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane vychádzajú z
nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, ako i pre nedostatok
dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovaným i správcom dane nie je dostatočné pre posúdenie veci.

Správca dane v danom prípade porušil ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretože výkon daňovej
kontroly začal bez oznámenia a do zápisnice o začatí daňovej kontroly ako dôvod jej začatia uviedol
len citáciu zo zákona: „...Dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené,
znehodnotené alebo zničené....“. Zápisnica o začatí daňovej kontroly neobsahuje žiadne dôvody, ktoré
by mali viesť k úvahe správcu dane, že existuje podozrenie, že zo strany daňového subjektu, teda
žalobcu, má dôjsť k zničeniu, znehodnoteniu alebo pozmeneniu účtovných alebo iných dokladov.
Žalobca počas výkonu inej daňovej kontroly, ktorá začala skôr, so správcom dane spolupracoval a
predkladal všetky doklady, na predloženie ktorých bol správcom dane vyzvaný, žiadne z dokladov
nepozmeňoval, neničil ani neznehodnotil. Na základe uvedeného, daňová kontrola nebola začatá v
súlade so zákonom a všetky ďalšie úkony vykonané orgánmi kontroly počas daňovej kontroly, ako aj



v následnom vyrubovacom konaní, boli vykonané v rozpore so zákonom. V čase spísania zápisnice o
začatí daňovej kontroly správca dane neuviedol konkrétne dôvody na konanie, nebol naplnený právny
dôvod postupu správneho orgánu, tento dôvod nevyplýva ani z administratívneho spisu daňovej kontroly.
Pretože v čase začatia daňovej kontroly nebolo žiadnym spôsobom preukázané podozrenie zo zničenia,
znehodnotenia alebo pozmenenia účtovných a iných dokladov, tieto dôvody nikdy neboli žalobcovi
konkretizované, nebol naplnený účel a cieľ zákonného ustanovenia § 46 ods. 3 daňového poriadku.

Žalobca dňa 20. 10. 2014 doručil Daňovému úradu Nitra podanie označené ako sťažnosť a námietka
zaujatosti, v ktorom namietal, že má pochybnosti o nezaujatosti kontrolnej skupiny Bc. Y. G. a Ing. T.
T. vo veci daňovej kontroly. Daňový úrad Nitra toto podanie prijal a začal ho vybavovať podľa zákona
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“). Po
preskúmaní obsahovej stránky tohto podania dospel k záveru, že podanie je sťažnosťou podľa § 4 ods.
1 písm. b) citovaného zákona, čo oznámil listom zo dňa 05. 11. 2014 žalobcovi. V podaní zo dňa 29.
12. 2014 Daňový úrad Nitra žalobcovi oznámil, že predmetné podanie zo dňa 20. 10. 2014 označené
ako „Sťažnosť a námietka zaujatosti“ bolo podané v listinnej podobe, a preto nezakladá právne účinky a
správca dane ho považuje za nepodané podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane opomenul,
že uvedené podanie bolo podané ako sťažnosť a správcovi dane bolo postúpené na vybavenie tým
istým orgánom verejnej správy, ktorý uvedené podanie začal vybavovať ako sťažnosť, pričom zákon o
sťažnostiach neupravuje povinnosť podania elektronickými prostriedkami. Správca dane o predmetnej
námietke zaujatosti do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, čím porušil § 60 ods. 6 daňového
poriadku, pričom o námietke zaujatosti má rozhodnúť jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec.
Pretože správca dane nerozhodol o nezaujatosti kontrolnej skupiny v zložení Bc. Y. G. a Ing. T. T. vo veci
daňovej kontroly, o ktorej mal žalobca pochybnosti, daňová kontrola po uplynutí lehoty na rozhodnutie o
námietke zaujatosti bola vykonávaná menovanými zamestnancami správcu dane neoprávnene, pretože
títo boli po podaní námietky zaujatosti oprávnení vykonávať len nevyhnutné úkony podľa § 60 ods. 5
daňového poriadku. Napriek tejto skutočnosti menovaní zamestnanci správcu dane po ukončení daňovej
kontroly pokračovali aj vo vyrubovacom konaní a viedli vyrubovacie konanie až do vydania rozhodnutia,
ktoré je napadnuté touto žalobou a ktoré považuje za nepreskúmateľné.

V danom prípade nedal ani prvostupňový ani odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutí odpoveď na
právne relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodneniach ani neuviedli. Z odôvodnení
nie je zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri uzatváraní záveru o skutkovom stave,
prečo nepovažovali za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považujú jeho námietky za
neopodstatnené. Preto je potrebné považovať takéto rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, nedávajúce dostatočné záruky na to, že boli vydané v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil na argumentácii, že na základe
pokladničných dokladov, ktoré boli predložené žalobcom ako kontrolovaným subjektom, neprišlo k
dodaniu pohonných hmôt, pretože tieto pokladničné bloky sa v kontrolných záznamoch elektronickej
registračnej pokladnice nenachádzajú. Toto jeho zistenie však nevylučuje, že pohonné hmoty dodávateľ
žalobcovi nedodal. V tejto súvislosti správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, svoje rozhodnutie
postavil na dohadoch o predpokladoch, ktoré však bolo potrebné jednoznačne ustáliť a vzniknuté
pochybnosti pred vydaním rozhodnutia jednoznačne odstrániť, čo ani prvostupňový ani odvolací orgán
zjavne nevykonali.

Správca dane porušil § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku, keď neviedol dokazovanie takým spôsobom,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane nepreukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
žalobcovi, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Rozhodnutiu správneho orgánu musí
predchádzať činnosť tohto orgánu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie,
ktoré zodpovedá ústavným garanciám spravodlivého procesu, najmä garanciám obsiahnutým v princípe
rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie (I.ÚS 52/03).

Správca dane počas daňovej kontroly ako dôkazy použil vyjadrenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a
spoločnosti Datapac s.r.o., ktoré získal z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch:
- správa spoločnosti SLOVNAFT, a.s. k žiadosti č. 16100/2014/126 zo dňa 17. 03. 2014,



- odpoveď spoločnosti Datapac s.r.o., ktorá je servisnou organizáciou elektronickej registračnej
pokladnice.

Tieto dôkazy nie je možné použiť v daňovej kontrole a v daňovom konaní, pretože tieto boli získané
v inom konaní ako v daňovom, v ktorom daňový subjekt nemá ustanovené také práva, ktoré mu
vyplývajú zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Správca dane neumožnil žalobcovi nahliadnuť do predmetných listín, preto žalobca nepozná
obsah uvedených dokumentov, vyjadrenia správcu dane môžu byť neúplné, účelovo sformulované. Keby
osoby, ktoré sú oprávnené konať za tieto spoločnosti boli vypočuté v daňovom konaní ako svedkovia,
daňový subjekt by mal právo klásť svedkom otázky a nahliadnuť do dokladov, ktoré boli predmetom
ústneho pojednávania. O selektívnom dokazovaní, jednostrannosti, účelovom postupe a predčasne
vydanom napadnutom rozhodnutí správcu dane svedčí skutočnosť, že na jednej strane správca dane
svoje rozhodnutie založil na základe informácií z trestného konania, ale na druhej strane nevyčkal na
výsledky znaleckého dokazovania, ale ani na meritórne právoplatné rozhodnutie v trestom konaní a
daňovú kontrolu ukončil predčasne.

Odvolací orgán v odvolacom konaní odmietol návrh žalobcu na vypočutie svedka C. F., ktorého daňový
subjekt navrhol vypočuť z dôvodu, aby dosvedčil ako osoba, ktorá nemá blízky vzťah k daňovému
subjektu skutočnosť, že žalobca na predmetnej čerpacej stanici patriacej spoločnosti SLOVNAFT, a.s.
pohonné látky nakupoval. Odvolací orgán doplnenie tohto dôkazu odmietol. V prípade, ak správca dane
odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodení
rozhodnutia presvedčivo uviesť, prečo tento navrhnutý dôkaz nevykonal.

Preverenie skutkového stavu tak, ako je uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ako i v
rozhodnutí odvolacieho orgánu, považuje žalobca za nedostatočne zistený, pretože správny orgán
žiadnym preukazným spôsobom tvrdenia spoločnosti SLOVNAFT, a.s. neoveril, nevykonal žiadnym
spôsobom kontrolu dodávok pohonných látok na predmetnú čerpaciu stanicu, ktorá by nespočívala
len v evidencii, ktorá je napojená na výstupy z ERP. Správny orgán vychádzal z hypotézy, že tvrdenia
spoločnosti SLOVNAFT, a. s. sú pravdivé. Správca dane ani odvolací orgán sa nevyjadrili ani k námietke
žalobu, či tento prípad spochybnenia pokladničných dokladov z ERP subjektu SLOVNAFT, a.s. je
ojedinelý a ako správca dane postupoval v týchto prípadoch, aby bolo dodržané ust. § 9 ods. 3 daňového
poriadku. Správca dane má dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi - pokladničnými dokladmi, ktoré mu boli odovzdané
dodávateľom pri nákupe pohonných látok, svoje tvrdenie o nákupe podporil aj svedeckými výpoveďami
zamestnancov a výpoveďou manželky, ktorej výpoveď správca dane spochybnil len na základe blízkeho
vzťahu. Svoj nárok na odpočet žalobca preukázal aj vykonaním prepravných výkonov, ktoré by bez
spotreby pohonných látok nebolo možné vykonať. Naďalej trval na tom, že pohonné hmoty boli dodané
a boli predmetom zdaniteľného plnenia a u dodávateľa pohonných hmôt vznikla daňová povinnosť, a
preto mohol uplatniť odpočítanie dane tak, ako to bolo vykonané.

Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 13. 11. 2015 (doručené súdu dňa 19.
11. 2015), v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu, že správca dane
porušil § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretože do zápisnice o začatí kontroly neuviedol dôvod začatia
daňovej kontroly uviedol, že do zápisnice zo dňa 02. 12. 2013 o začatí daňovej kontroly ako dôvod
začatia daňovej kontroly uviedol dôvodné podozrenie, že účtové alebo iné doklady budú pozmenené,
znehodnotené alebo zničené a žalobca ju podpísal bez výhrad. Túto skutočnosť žalobca nenamietal ani
v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní.

Ďalej uviedol, že závery správcu dane boli prijaté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
a náležite odôvodnené s podložením právnych predpisov, ktoré neboli dodržané resp. boli porušené.
Správca dane zistil, že daňové doklady, na základe ktorých bol uplatnený nárok na odpočítanie
dane, neboli vydané z elektronickej registračnej pokladnice deklarovaného dodávateľa, že deklarovaný
tovar tento dodávateľ nedodal a pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti. Svojvoľný zásah obsluhy čerpacej stanice do elektronickej registračnej pokladnice servisná
organizácia nepotvrdila a preto záver, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre



uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a to vznik daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) bol jednoznačne preukázaný.

K námietke žalobcu, že splnomocnený zástupca dodávateľa nebol vypočutý ako svedok, čím žalobcovi
nebolo umožnené klásť mu otázky, uviedol, že v rámci daňovej kontroly správca dane využil inštitút, a to
dožiadanie podľa § 21 a v súlade s ust. § 26 ods. 7 daňového poriadku a požiadal servisnú organizáciu o
vyjadrenie k manipulácii s elektronickou registračnou pokladnicou dodávateľa. Skutočnosť, že niektoré
pokladničné bloky bolo možné jednoznačne považovať za falzifikáty, potvrdili aj výsledky znaleckého
posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym útvarom PZ SR, čo potvrdilo záver správcu
dane i odvolacieho orgánu.

K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy dôkazy v prospech žalobcu,
a to, že v tomto konaní nebolo sporné, že žalobca použil pohonné hmoty na výkon podnikateľskej
činnosti, uviedol, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby boli dodržané všetky
zákonom stanovené podmienky, t. j. aby okrem použitia pohonných hmôt na podnikateľské účely bolo zo
strany žalobcu jednoznačne preukázané, že pohonné hmoty dodal skutočne ten daňový subjekt, ktorý
aj vyhotovil daňové doklady, na základe ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane. Tvrdenie
žalobcu, že pohonné hmoty dodala spoločnosť SLOVNAFT, a.s. správca dane jednoznačne spochybnil a
skúmanie, či nakúpené pohonné hmoty sú úmerné dopravným výkonom, by toto spochybnenie správcu
dane neodstránilo.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie
v predmetnej veci vyzval účastníkov konania (žalovaného a žalobcu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu) podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v určenej lehote od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu
veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že
nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný, ani žalobca sa k výzve
súdu nevyjadrili a súd teda vychádzal z predpokladu, že účastníci konania proti prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania nemajú námietky a takéto prejednanie veci nie je ani v rozpore s verejným
záujmom. Následne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 05. 2015, ako
i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov
žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j
ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rozsudok pri splnení podmienok
podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP verejne vyhlásil dňa 27. 04. 2016.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov platnom do 31. 12. 2010, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vykonania daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.



Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov
pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume
896,93 eur ako rozdielu medzi daňou vyrubenou žalobcom v podanom daňovom priznaní, t. j. 285,20
eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní, t. j. 1.182,13 eur a zistiť, či daňové orgány
pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 uplatnil
odpočítanie dane z tovaru, ktorý nebol dodaný.

Súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z pripojeného administratívneho spisu a
zistil, že podľa zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 02. 12. 2013 začal správca dane daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za obdobie január až december 2010. Ústneho pojednávania,
na ktorom bola táto zápisnica spísaná, sa zúčastnil žalobca. Dôvod začatia daňovej kontroly bol
uvedený: dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. Predmetná daňová kontrola bola správcom dane začatá na základe žiadosti Kriminálneho
úradu Finančnej správy Bratislava zo dňa 11. 11. 2013 doručenej správcovi dane dňa 18. 11. 2013.

S poukazom na vyššie uvedené teda v súlade s ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku začal správca
dane daňovú kontrolu bez jej oznámenia podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia z dôvodu, že o
vykonanie daňovej kontroly bol požiadaný orgánom činným v trestnom konaní. Súd sa preto nestotožnil
s úvodnou argumentáciou žalobcu k podanej žalobe, podľa ktorej správca dane začal daňovú kontrolu
v rozpore so zákonom, pričom poukázal na to, že dôvodom jej začatia malo byť podozrenie, že účtovné
alebo iné doklady budú podmienené alebo znehodnotené a zničené, pričom táto argumentácia žalobcu
o začatí daňovej kontroly nezodpovedá skutkovému stavu, keďže ako už bolo konštatované, o daňovú
kontrolu požiadal orgán činný v trestnom konaní. Nebolo teda potrebné zaslať žalobcovi oznámenie
správcu dane o začatí daňovej kontroly.

Ako ďalší dôvod v podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 20. 10. 2014 doručil správcovi dane sťažnosť
a námietku zaujatosti voči osobám povereným vykonaním daňovej kontroly (Bc. Y. G. a Ing. T. T.), pričom
tieto osoby ďalej pokračovali v daňovej kontrole a o sťažnosti nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v administratívnom spise žalovaného sa podanie
zo dňa 20. 10. 2014 nenachádza a nenachádza sa tam ani žiadna reakcia správcu dane na žalobcom
tvrdené podanie. Žalobca za účelom preukázania svojho tvrdenia o podanej námietke zaujatosti



nepripojil k žalobe žiadny dôkaz o tom, že dňa 20. 10. 2014 podal voči zamestnancom povereným
vykonaním daňovej kontroly námietku zaujatosti. Pokiaľ správca dane jeho údajné podanie nevyhodnotil
ako námietku zaujatosti, bolo potrebné, aby žalobca tento dôkaz súdu predložil, aby sa ním súd mohol
kvalifikovane zaoberať, a to podľa jeho obsahu, dátumu podania a subsumovania pod ustanovenie
právneho predpisu účinného v čase podania údajnej námietky zaujatosti. Keďže žalobca takýto dôkaz
súdu nepredložil, nemohol sa súd ani touto jeho námietkou relevantne zaoberať.

Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu SLOVNAFT, a.s. preverované kópie
pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265002 neboli
vyhotovené daňovým subjektom SLOVNAFT, a.s. Čerpané množstvo pohonných hmôt z predložených
dokladov za príslušný deň sa nezhoduje so sumárom čerpaného množstva pohonných hmôt (diesel)
z príslušnej nádrže za príslušný mesiac a rok, t. j. v daný deň nedošlo k takému čerpaniu pohonných
hmôt (diesel), ako je uvedené na kópiách dokladov. Z predmetnej odpovede ďalej vyplynulo, že
daňový subjekt SLOVNAFT, a.s. nedodal tovar na základe pokladničných dokladov vyhotovených
ERP s DKP č. 6311020416265002 uvedených v prílohe, nakoľko predložené kópie dokladov neboli
vyhotovené ERP daňového subjektu SLOVNAFT, a.s. Daňovému subjektu SLOVNAFT, a.s. nevznikla
daňová povinnosť a daň nebola priznaná a odvedená z pokladničných dokladov vyhotovených ERP s
DKP č. 6311020416265002 predložených žalobcom C. F. ku kontrole. Dodávateľom pohonných hmôt
SLOVNAFT, a.s. podľa jeho dokladov vytlačených z kontrolného záznamu (na základe poradovaného
čísla dokladu/účtu) bolo zistené, že doklady sa vzájomne nezhodujú. Doklady predložené žalobcom
ku kontrole nesúhlasia s dokladmi predloženými dodávateľom pohonných hmôt SLOVNAFT, a.s. v
množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana, v sume
základu dane, v sume dane z pridanej hodnoty a v sume spolu, pričom doklady predložené žalobcom
sú vždy vystavené na podstatne vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt, ako je uvedené na
dokladoch z kontrolného záznamu.

Správca dane požiadal spoločnosť Datapac s.r.o. o vyjadrenie, či je možné vytlačiť (alebo či boli
vytlačené) v prílohe zaslané doklady na predmetnej ERP nainštalovanej na čerpacej stanici SLOVNAFT,
a.s., prevádzka Komárňanská, Nové Zámky, keďže uvedené doklady sa nenachádzajú v kontrolnom
zázname spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Z odpovede zo dňa 25. 08. 2014, zaslanej spoločnosťou Datapac
s.r.o. na uvedenú výzvu, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 27. 08. 2014, vyplynulo, že doklady
zaslané v prílohe výzvy neboli vytvorené a neboli vytlačené na uvedenej registračnej pokladnici a údaje
na dokladoch sa nezhodujú s údajmi kontrolného záznamu ERP a len v jednom prípade (doklad 133168)
sú údaje zhodné s údajmi kontrolného záznamu ERP.

Správca predvolal na pojednávanie D. V. - prevádzkovateľa čerpacej stanice SLOVNAFT, a.s.,
Komárňanská, Nové Zámky, ktorý sa vyjadril k dodávkam a predaju pohonných hmôt na tejto čerpacej
stanici, taktiež predvolal i vodičov, ktorí boli zamestnaní u žalobcu za účelom podania vysvetlenie
ohľadne tankovania pohonných hmôt do vozidiel žalobcu.

Správca dane využil i poznatky získané v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže v
zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žalovaný bol toho názoru, ktorý aj uviedol v napadnutom rozhodnutí, že zo všetkých vyššie uvedených
zistení správcu dane je zrejmé, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca
predloženými dokladmi o ich nákupe. Nakoľko z vyššie uvedených zistení je tiež zrejmé, že u dodávateľa
pohonných hmôt SLOVNAFT, a.s. prevádzka Komárňanská, Nové Zámky nevznikla daňová povinnosť,
zákonným spôsobom nie je možné uplatniť odpočítanie dane.

So zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2010, ako i v priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca opakovane
oboznámený a aj sa k nim vyjadroval a v rámci dokazovania boli brané do úvahy jeho požiadavky.
Splnomocnený zástupca žalobcu sa zúčastňoval výsluchov svedkov.

Správca dane však nepovažoval za potrebné vypočuť ďalších svedkov, ktorí i za predpokladu, že by
svedčili v prospech žalobcu a potvrdili by tankovanie nafty na predmetnej čerpacej stanici, nemohli by



spochybniť zistenia správcu dane. Žalovaný podobne ako správca dane nespochybňujú, že žalobca
na predmetnej čerpacej stanici nikdy netankoval, avšak správca dane nespochybniteľne preukázal, že
pohonné hmoty mu neboli dodané tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi z ERP.

Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol zo dňa 03. 11. 2014 č. 9412402/5/4859367/2014,
v ktorom na základe vykonaného dokazovania zistil, že preverované kópie pokladničných dokladov
z elektronickej registračnej pokladnice neboli vyhotovené spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. Táto
spoločnosť nedodala tovar na základe pokladničných dokladov z ERP DKP č. 6311020416265001
a č. 6311020416265002, nakoľko predložené kópie dokladov neboli vyhotovené z ERP spoločnosti
SLOVNAFT, a.s., ktorej potom nevznikla ani daňová povinnosť. Porovnaním dokladov z elektronickej
registračnej pokladnice predložených žalobcom ku kontrole a dokladov predložených dodávateľom
pohonných hmôt, t. j. spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. vytlačených z kontrolného záznamu bolo zistené,
že doklady sa vzájomne nezhodujú. Doklady predložené žalobcom ku kontrole nesúhlasia s dokladmi
predloženými dodávateľom pohonných hmôt v množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia
dokladu, v čísle výdajného stojana a tým pádom aj v základe DPH a v sume spolu.

Z obsahu spisu bolo ďalej nepochybne preukázané, že správca dane svojím rozhodnutím zo dňa 29.
01. 2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 896,93 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Súčasťou
predloženého administratívneho spisu je viacero listinných dôkazov, a to zápisnica o začatí daňovej
kontroly, dožiadanie správcu dane pre daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, odpoveď na toto
dožiadanie, zápisnica o miestnom zisťovaní z 15. 07. 2014 a 15. 08. 2014, výzva správcu dane pre
Datapac s.r.o., protokol z daňovej kontroly zo dňa 03. 11. 2014, výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch o ustanovení znalca v
trestnom konaní, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava.

Žalovaný dňa 25. 05. 2015 vydal rozhodnutie č. 1100305/1/214072/2015-5056, ktorým na
základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 01. 2015 č.
9412402/5/219270/2015 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení
tohto svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dokladov
za nákup pohonných hmôt TEMPO PLUS Diessel od dodávateľa SLOVNAFT, a.s., obchodný partner
D. V., prevádzka Komárňanská, Nové Zámky, vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou
č. DKP 6311020416265001. Správca dane dospel k záveru, že neprišlo k dodaniu pohonných hmôt,
resp. nedošlo k reálnemu plneniu, a preto si žalobca nemohol uplatniť odpočítanie dane. K takémuto
záveru dospel na základe toho, že čerpané množstvo pohonných hmôt z predložených dokladov za
príslušný deň za nezhoduje so sumárom čerpaného množstva pohonných hmôt z príslušnej nádrže
za príslušný mesiac a rok. Ďalej bolo preukázané, že dodávateľ pohonných hmôt nedodal tovar na
základe pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265001 a
č. 631102041665002, pretože predložené kópie dokladov neboli vyhotovené uvedenými elektronickými
registračnými pokladnicami, lebo sa v kontrolných záznamoch uvedených elektronických registračných
pokladníc nenachádzajú.

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov). Právo na odpočítanie dane podľa tohto zákona s poukazom na ust. § 51 ods. 1 citovaného
zákona môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71 citovaného zákona.
Podstatou zisťovania skutkového stavu a dokazovania v rámci daňovej kontroly bola skutočnosť, že
žalobcom predložené pokladničné doklady od dodávateľa D. V., nevykazovali zhodné údaje s tými,
ktoré sa nachádzajú na pokladničných dokladoch vystavovaných z ERP zn. POSIBE MCFS od výrobcu
Datapac s.r.o., Svätý Jur, pričom tento typ ERP v čase vystavenia sporných účtovných dokladov používal
žalobcom označený dodávateľ - fyzická osoba D. V., F. XXX, U. Q..

Správca dane teda pri vykonanom dokazovaní, okrem iného, vychádzal aj zo súčasne prebiehajúceho
trestného konania, v ktorom bol na žiadosť OR PZ v Topoľčanoch vyhotovený znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 02. 03. 2015 za účelom preukázania pravosti
pokladničných dokladov, ktorými disponoval žalobca a ktoré predložil správcovi dane na CD nosiči.
Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že všetky sporné pokladničné doklady s výnimkou
26 ks sú falošné, t. j. neboli vyhotovené na tlačiarni, ktorou boli vytlačené originálne bloky. Taktiež
sporné pokladničné doklady sa nevyznačujú takými identifikačnými znakmi, na základe ktorých by bolo



možné bližšie špecifikovať zariadenie použité na ich vyhotovenie. Obchodná spoločnosť Datapac s.r.o.
ako výrobca a súčasne servisná spoločnosť v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedla, že z
predložených fotokópií dokladov z obdobia roka 2012 je zhodný podľa údajov ERP od dodávateľa len
jeden doklad pod č. 133168/52. Ostatné doklady neboli vytvorené ani vytlačené na uvedenej ERP.
Taktiež na dožiadanie správcu dane daňový úrad pre vybrané daňové subjekty po vykonanom miestnom
zisťovaní oznámil správcovi dane, že preverované kópie pokladničných dokladov z ERP nachádzajúcej
sa u dodávateľa D. V., U. Q. neboli vyhotovené daňovým subjektom SLOVNAFT, a.s., množstvo
pohonných hmôt podľa predložených dokladov za príslušný deň sa nezhoduje na sumár čerpaného
množstva pohonných hmôt príslušnej nádrže za príslušný mesiac a rok a teda v daný deň neprišlo
k takému čerpaniu PHM ako je uvedené v kópiách dokladov. Daňovému subjektu SLOVNAFT, a.s.
nevznikla daňová povinnosť a daň nebola priznaná a odvedená z uvedenej ERP patriacej dodávateľovi.
V priebehu daňovej kontroly boli taktiež vypočutí svedkovia, výpovede ktorých nepotvrdili čerpanie
konkrétneho množstva PHM do jednotlivých vozidiel, ako aj dátum a čas takéhoto konania, pričom
jedinou skutočnosťou bolo potvrdenie, že žalobca mal používať na čerpanie PHM nádrž o objeme 1000
l, z ktorej mal následne čerpať PHM do jednotlivých vozidiel.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej
kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na
to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný
a vyčerpávajúci. Závery zo zisteného skutkového stavu dôveryhodným a jednoznačným spôsobom
preukázali, že žalobcom predložené daňové doklady nie sú spôsobilým daňovým dokladov podľa ust.
§ 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého vzniká právo na zákona uplatnenie odpočítania dane podľa § 51 citovaného zákona. Pokiaľ
si teda platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodaného tovaru, musí
byť nepochybne schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie (obchod) bol reálne uskutočnený tak, ako
je deklarovaný v daňovom doklade. V prejednávanej veci žalobca neuniesol v rámci daňovej kontroly
dôkazné bremeno, že tovar podľa predložených dokladov z ERP od ním označeného dodávateľa
nadobudol. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní
daňovej kontroly postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. citovaného zákona a daňového poriadku,
keď žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2010 rozdiel dane v sume 896,93 eur a taktiež
správne postupoval žalovaný, ktorý svoj/m rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil. V konaní bol
teda náležite zistený skutkový stav a tento bol správne právne posúdený. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia
správcu dane a žalovaného. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP, a to tak, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 4015200743)

  1. 26. 4. 2016Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/148/2015 z 26. 4. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 24. 4. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/13/2016 z 24. 4. 2018