Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200823 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200823.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX. XX. XXXX, X. XXXX/XX, I. E., zastúpeného advokátskou kanceláriou: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 05. 2015 č. 1100301/1/218033/2015/14003, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (vrátane spisu správcu dane) súd zistil, že správca dane vykonal u žalobca (daňového subjektu) daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až august 2013, čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania spísaná sa zúčastnil žalobca, ktorá začala dňa 02. 12. 2013 v súlade s ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku, bez jej oznámenia (odseku 1 zákona), na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava (doručenej správcovi dane dňa 18. 11. 2013) pre dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. 2. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol zo dňa 03. 11. 2014 č. 9412402/5/4861624/2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole zaslaný a doručený žalobcovi dňa 20. 11. 2014, ktorý využil svoje právo a dňa 11. 12. 2014 doručil správcovi dane elektronické podanie "vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole". Následne dňa 28. 01. 2015 sa žalobca zúčastnil ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok k protokolu zo dňa 03. 11. 2014 o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorá sa v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku považuje za poslednú a keďže správca dane pripomienky a námietky žalobcu k zisteniam uvedených v protokole neakceptoval, začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe získaných dôkazov vydal rozhodnutie dňa 29. 01. 2015 č. 9412402/5/222622/ 2015, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 1.274,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. 3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že preverované kópie pokladničných dokladov (8 ks. špecifikované v rozhodnutí) z elektronickej registračnej pokladnice neboli vyhotovené spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. na čerpacej stanici SLOVNAFT, a. s., prevádzka Komárňanská, Nové Zámky. Táto spoločnosť nedodala tovar na základe pokladničných dokladov z ERP DKP č. 6311020416265002, nakoľko predložené kópie dokladov neboli vyhotovené z ERP spoločnosti SLOVNAFT, a. s., ktorej potom nevznikla ani daňová povinnosť. Porovnaním dokladov z elektronickej registračnej pokladnice predložených žalobcom ku kontrole a dokladov predložených dodávateľom pohonných hmôt, t. j. spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. vytlačených z kontrolného záznamu bolo zistené, že doklady sa vzájomne nezhodujú. Doklady predložené žalobcom ku kontrole nesúhlasia s dokladmi predloženými dodávateľom pohonných hmôt v množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana a tým pádom aj v základe DPH a v sume spolu. 4. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu SLOVNAFT, a. s. (dožiadanie správcu dane zo dňa 30. 06. 2014 na Daňový úrad pre vybrane daňové subjekt Bratislava) preverované kópie pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265002 neboli vyhotovené daňovým subjektom SLOVNAFT, a. s. Čerpané množstvo pohonných hmôt z predložených dokladov za príslušný deň sa nezhoduje so sumárom čerpaného množstva pohonných hmôt (Tempo Plus Diesel) z príslušnej nádrže za príslušný mesiac a rok, t. j. v daný deň nedošlo k takému čerpaniu pohonných hmôt (diesel), ako je uvedené na kópiách dokladov. Z predmetnej odpovede ďalej vyplynulo, že daňový subjekt SLOVNAFT, a. s. nedodal tovar na základe pokladničných dokladov vyhotovených ERP s DKP č. 6311020416265002 uvedených v prílohe, nakoľko predložené kópie dokladov neboli vyhotovené ERP daňového subjektu SLOVNAFT, a. s. Daňovému subjektu SLOVNAFT, a. s. nevznikla daňová povinnosť a daň nebola priznaná a odvedená z pokladničných dokladov vyhotovených ERP s DKP č. 6311020416265002 predložených žalobcom V. G. ku kontrole. Dodávateľom pohonných hmôt SLOVNAFT, a. s. podľa jeho dokladov vytlačených z kontrolného záznamu (na základe poradovaného čísla dokladu/účtu) bolo zistené, že doklady sa vzájomne nezhodujú. Doklady predložené žalobcom ku kontrole nesúhlasia s dokladmi predloženými dodávateľom pohonných hmôt SLOVNAFT, a. s. v množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana, v sume základu dane, v sume dane z pridanej hodnoty a v sume spolu, pričom doklady predložené žalobcom sú vždy vystavené na podstatne vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt, ako je uvedené na dokladoch z kontrolného záznamu. 5. Správca dane požiadal spoločnosť Datapac s.r.o. o vyjadrenie, či je možné vytlačiť (alebo či boli vytlačené) v prílohe zaslané doklady na predmetnej ERP nainštalovanej na čerpacej stanici SLOVNAFT, a. s., prevádzka Komárňanská, Nové Zámky, keďže uvedené doklady sa nenachádzajú v kontrolnom zázname spoločnosti SLOVNAFT, a. s. Z odpovede zo dňa 25. 08. 2014, zaslanej spoločnosťou Datapac s.r.o. na uvedenú výzvu, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 27. 08. 2014, vyplynulo, že doklady zaslané v prílohe výzvy neboli vytvorené a neboli vytlačené na uvedenej registračnej pokladnici a údaje na dokladoch sa nezhodujú s údajmi kontrolného záznamu ERP a len v jednom prípade (doklad 133168) sú údaje zhodné s údajmi kontrolného záznamu ERP. 6. Správca predvolal na pojednávanie B. H. - prevádzkovateľa čerpacej stanice SLOVNAFT, a. s., Komárňanská, Nové Zámky, ktorý sa vyjadril k dodávkam a predaju pohonných hmôt na tejto čerpacej stanici, taktiež predvolal i vodičov, ktorí boli zamestnaní u žalobcu za účelom podania vysvetlenie ohľadne tankovania pohonných hmôt do vozidiel žalobcu. 7. Správca dane využil i poznatky získané v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 8. Žalovaný bol toho názoru, ktorý aj uviedol v napadnutom rozhodnutí, že zo všetkých vyššie uvedených zistení správcu dane je zrejmé, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi o ich nákupe. Nakoľko z vyššie uvedených zistení je tiež zrejmé, že u dodávateľa pohonných hmôt SLOVNAFT, a. s. prevádzka Komárňanská, Nové Zámky nevznikla daňová povinnosť, zákonným spôsobom nie je možné uplatniť odpočítanie dane. 9. So zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012, ako i v priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca opakovane oboznámený a aj sa k nim vyjadroval a v rámci dokazovania boli brané do úvahy jeho požiadavky. Splnomocnený zástupca žalobcu sa zúčastňoval výsluchov svedkov. 10. Správca dane však nepovažoval za potrebné vypočuť ďalších svedkov, ktorí i za predpokladu, že by svedčili v prospech žalobcu a potvrdili by tankovanie nafty na predmetnej čerpacej stanici, nemohli by spochybniť zistenia správcu dane. Žalovaný podobne ako správca dane nespochybňujú, že žalobca na predmetnej čerpacej stanici nikdy netankoval, avšak správca dane nespochybniteľne preukázal, že pohonné hmoty mu neboli dodané tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi z ERP. II. 11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (žalovaný), ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 01. 2015 č. 9412402/5/222332/2015, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 1.274,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 ako vecne správne, keďže dospel k záveru, že závery správcu dane boli prijaté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a náležite odôvodnené s podložením právnych predpisov, ktoré neboli dodržané resp. boli porušené. Správca dane zistil, že daňové doklady, na základe ktorých bol uplatnený nárok na odpočítanie dane, neboli vydané z elektronickej registračnej pokladnice deklarovaného dodávateľa, že deklarovaný tovar tento dodávateľ nedodal a pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Svojvoľný zásah obsluhy čerpacej stanice do elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia nepotvrdila a preto záver, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a to vznik daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) bol jednoznačne preukázaný. 12. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platiteľ dane má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú podaním vyplneného daňového priznania a predložením dokladov. V prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dokazovaním vedeným v zmysle ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), preverením predložených listinných dôkazov a dokladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť opäť prechádza na daňový subjekt, ktorý predložením alebo navrhnutím dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. III. 13. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20. 08. 2015 (doručenou súdu dňa 25. 08. 2015) domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 01. 2015 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V žalobe svoje argumenty špecifikoval tak, že postup i rozhodnutia žalovaného, vrátane i správcu dane sú v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, a teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a bola porušená základná zásada daňového konania, zásada zákonnosti. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, ako i pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovaným i správcom dane nie je dostatočné pre posúdenie veci. 15. Správca dane v danom prípade porušil ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretože výkon daňovej kontroly začal bez oznámenia a do zápisnice o začatí daňovej kontroly ako dôvod jej začatia uviedol len citáciu zo zákona: "...Dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené....". Zápisnica o začatí daňovej kontroly neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k úvahe správcu dane, že existuje podozrenie, že zo strany daňového subjektu, teda žalobcu, má dôjsť k zničeniu, znehodnoteniu alebo pozmeneniu účtovných alebo iných dokladov. Žalobca počas výkonu inej daňovej kontroly, ktorá začala skôr, so správcom dane spolupracoval a predkladal všetky doklady, na predloženie ktorých bol správcom dane vyzvaný, žiadne z dokladov nepozmeňoval, neničil ani neznehodnotil. Na základe uvedeného, daňová kontrola nebola začatá v súlade so zákonom a všetky ďalšie úkony vykonané orgánmi kontroly počas daňovej kontroly, ako aj v následnom vyrubovacom konaní, boli vykonané v rozpore so zákonom. V čase spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly správca dane neuviedol konkrétne dôvody na konanie, nebol naplnený právny dôvod postupu správneho orgánu, tento dôvod nevyplýva ani z administratívneho spisu daňovej kontroly. Pretože v čase začatia daňovej kontroly nebolo žiadnym spôsobom preukázané podozrenie zo zničenia, znehodnotenia alebo pozmenenia účtovných a iných dokladov, tieto dôvody nikdy neboli žalobcovi konkretizované, nebol naplnený účel a cieľ zákonného ustanovenia § 46 ods. 3 daňového poriadku. 16. Žalobca dňa 20. 10. 2014 doručil Daňovému úradu Nitra podanie označené ako sťažnosť a námietka zaujatosti, v ktorom namietal, že má pochybnosti o nezaujatosti kontrolnej skupiny Bc. S. W. a Ing. K. K. vo veci daňovej kontroly. Daňový úrad Nitra toto podanie prijal a začal ho vybavovať podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sťažnostiach"). Po preskúmaní obsahovej stránky tohto podania dospel k záveru, že podanie je sťažnosťou podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, čo oznámil listom zo dňa 05. 11. 2014 žalobcovi. V podaní zo dňa 29. 12. 2014 Daňový úrad Nitra žalobcovi oznámil, že predmetné podanie zo dňa 20. 10. 2014 označené ako "Sťažnosť a námietka zaujatosti" bolo podané v listinnej podobe, a preto nezakladá právne účinky a správca dane ho považuje za nepodané podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane opomenul, že uvedené podanie bolo podané ako sťažnosť a správcovi dane bolo postúpené na vybavenie tým istým orgánom verejnej správy, ktorý uvedené podanie začal vybavovať ako sťažnosť, pričom zákon o sťažnostiach neupravuje povinnosť podania elektronickými prostriedkami. Správca dane o predmetnej námietke zaujatosti do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, čím porušil § 60 ods. 6 daňového poriadku, pričom o námietke zaujatosti má rozhodnúť jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pretože správca dane nerozhodol o nezaujatosti kontrolnej skupiny v zložení Bc. S. W. a Ing. K. K. vo veci daňovej kontroly, o ktorej mal žalobca pochybnosti, daňová kontrola po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke zaujatosti bola vykonávaná menovanými zamestnancami správcu dane neoprávnene, pretože títo boli po podaní námietky zaujatosti oprávnení vykonávať len nevyhnutné úkony podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku. Napriek tejto skutočnosti menovaní zamestnanci správcu dane po ukončení daňovej kontroly pokračovali aj vo vyrubovacom konaní a viedli vyrubovacie konanie až do vydania rozhodnutia, ktoré je napadnuté touto žalobou a ktoré považuje za nepreskúmateľné. 17. V danom prípade nedal ani prvostupňový ani odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutí odpoveď na právne relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodneniach ani neuviedli. Z odôvodnení nie je zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažovali za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považujú jeho námietky za neopodstatnené. Preto je potrebné považovať takéto rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nedávajúce dostatočné záruky na to, že boli vydané v súlade so zákonom. 18. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil na argumentácii, že na základe pokladničných dokladov, ktoré boli predložené žalobcom ako kontrolovaným subjektom, neprišlo k dodaniu pohonných hmôt, pretože tieto pokladničné bloky sa v kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice nenachádzajú. Toto jeho zistenie však nevylučuje, že pohonné hmoty dodávateľ žalobcovi nedodal. V tejto súvislosti správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, svoje rozhodnutie postavil na dohadoch o predpokladoch, ktoré však bolo potrebné jednoznačne ustáliť a vzniknuté pochybnosti pred vydaním rozhodnutia jednoznačne odstrániť, čo ani prvostupňový ani odvolací orgán zjavne nevykonali. 19. Správca dane porušil § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku, keď neviedol dokazovanie takým spôsobom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane nepreukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči žalobcovi, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Rozhodnutiu správneho orgánu musí predchádzať činnosť tohto orgánu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie, ktoré zodpovedá ústavným garanciám spravodlivého procesu, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie (I.ÚS 52/03). 20. Správca dane počas daňovej kontroly ako dôkazy použil vyjadrenie spoločnosti SLOVNAFT, a. s. a spoločnosti Datapac s.r.o., ktoré získal z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch (správa spoločnosti SLOVNAFT, a. s. k žiadosti č. 16100/2014/126 zo dňa 17. 03. 2014) a odpoveď spoločnosti Datapac s.r.o., ktorá je servisnou organizáciou elektronickej registračnej pokladnice. 21. Tieto dôkazy nie je možné použiť v daňovej kontrole a v daňovom konaní, pretože tieto boli získané v inom konaní ako v daňovom, v ktorom daňový subjekt nemá ustanovené také práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správca dane neumožnil žalobcovi nahliadnuť do predmetných listín, preto žalobca nepozná obsah uvedených dokumentov, vyjadrenia správcu dane môžu byť neúplné, účelovo sformulované. Keby osoby, ktoré sú oprávnené konať za tieto spoločnosti boli vypočuté v daňovom konaní ako svedkovia, daňový subjekt by mal právo klásť svedkom otázky a nahliadnuť do dokladov, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania. O selektívnom dokazovaní, jednostrannosti, účelovom postupe a predčasne vydanom napadnutom rozhodnutí správcu dane svedčí skutočnosť, že na jednej strane správca dane svoje rozhodnutie založil na základe informácií z trestného konania, ale na druhej strane nevyčkal na výsledky znaleckého dokazovania, ale ani na meritórne právoplatné rozhodnutie v trestom konaní a daňovú kontrolu ukončil predčasne. 22. Odvolací orgán v odvolacom konaní odmietol návrh žalobcu na vypočutie svedka V. G., ktorého daňový subjekt navrhol vypočuť z dôvodu, aby dosvedčil ako osoba, ktorá nemá blízky vzťah k daňovému subjektu skutočnosť, že žalobca na predmetnej čerpacej stanici patriacej spoločnosti SLOVNAFT, a. s. pohonné látky nakupoval. Odvolací orgán doplnenie tohto dôkazu odmietol. V prípade, ak správca dane odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodení rozhodnutia presvedčivo uviesť, prečo tento navrhnutý dôkaz nevykonal. 23. Preverenie skutkového stavu tak, ako je uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ako i v rozhodnutí odvolacieho orgánu, považuje žalobca za nedostatočne zistený, pretože správny orgán žiadnym preukazným spôsobom tvrdenia spoločnosti SLOVNAFT, a. s. neoveril, nevykonal žiadnym spôsobom kontrolu dodávok pohonných látok na predmetnú čerpaciu stanicu, ktorá by nespočívala len v evidencii, ktorá je napojená na výstupy z ERP. Správny orgán vychádzal z hypotézy, že tvrdenia spoločnosti SLOVNAFT, a. s. sú pravdivé. Správca dane ani odvolací orgán sa nevyjadrili ani k námietke žalobu, či tento prípad spochybnenia pokladničných dokladov z ERP subjektu SLOVNAFT, a. s. je ojedinelý a ako správca dane postupoval v týchto prípadoch, aby bolo dodržané ust. § 9 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane má dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 24. Žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi - pokladničnými dokladmi, ktoré mu boli odovzdané dodávateľom pri nákupe pohonných látok, svoje tvrdenie o nákupe podporil aj svedeckými výpoveďami zamestnancov a výpoveďou manželky, ktorej výpoveď správca dane spochybnil len na základe blízkeho vzťahu. Svoj nárok na odpočet žalobca preukázal aj vykonaním prepravných výkonov, ktoré by bez spotreby pohonných látok nebolo možné vykonať. Naďalej trval na tom, že pohonné hmoty boli dodané a boli predmetom zdaniteľného plnenia a u dodávateľa pohonných hmôt vznikla daňová povinnosť, a preto mohol uplatniť odpočítanie dane tak, ako to bolo vykonané. IV. 25. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril (doručené súdu dňa 23. 11. 2015), v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu, že správca dane porušil § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretože do zápisnice o začatí kontroly neuviedol dôvod začatia daňovej kontroly uviedol, že do zápisnice zo dňa 02. 12. 2013 o začatí daňovej kontroly ako dôvod začatia daňovej kontroly uviedol dôvodné podozrenie, že účtové alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené a žalobca ju podpísal bez výhrad. Túto skutočnosť žalobca nenamietal ani v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní. Ďalej uviedol, že závery správcu dane boli prijaté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a náležite odôvodnené s podložením právnych predpisov, ktoré neboli dodržané resp. boli porušené. Správca dane zistil, že daňové doklady, na základe ktorých bol uplatnený nárok na odpočítanie dane, neboli vydané z elektronickej registračnej pokladnice deklarovaného dodávateľa, že deklarovaný tovar tento dodávateľ nedodal a pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Svojvoľný zásah obsluhy čerpacej stanice do elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia nepotvrdila a preto záver, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a to vznik daňovej povinnosti u dodávateľa (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). 26. K námietke žalobcu, že splnomocnený zástupca dodávateľa nebol vypočutý ako svedok, čím žalobcovi nebolo umožnené klásť mu otázky, uviedol, že v rámci daňovej kontroly správca dane využil inštitút, a to dožiadanie podľa § 21 a v súlade s ust. § 26 ods. 7 daňového poriadku a požiadal servisnú organizáciu o vyjadrenie k manipulácii s elektronickou registračnou pokladnicou dodávateľa. Skutočnosť, že niektoré pokladničné bloky bolo možné jednoznačne považovať za falzifikáty, potvrdili aj výsledky znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym útvarom PZ SR, čo potvrdilo záver správcu dane i odvolacieho orgánu. 27. K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy dôkazy v prospech žalobcu, a to, že v tomto konaní nebolo sporné, že žalobca použil pohonné hmoty na výkon podnikateľskej činnosti, uviedol, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky, t. j. aby okrem použitia pohonných hmôt na podnikateľské účely bolo zo strany žalobcu jednoznačne preukázané, že pohonné hmoty dodal skutočne ten daňový subjekt, ktorý aj vyhotovil daňové doklady, na základe ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane. Tvrdenie žalobcu, že pohonné hmoty dodala spoločnosť SLOVNAFT, a. s. správca dane jednoznačne spochybnil a skúmanie, či nakúpené pohonné hmoty sú úmerné dopravným výkonom, by toto spochybnenie správcu dane neodstránilo. V. 28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, v spojení s § 491 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP a § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., ďalej len "SSP"), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok podľa § 250f ods. 2 OSP) a rozsudok dňa 14. 09. 2016 verejne vyhlásil podľa § 137 Správneho súdneho poriadku. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2010, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vykonania daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 1.274,08 eur, ako rozdielu medzi daňou vyrubenou žalobcom v podanom daňovom priznaní, t. j. 3.322,87 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní, t. j. 4.596,87 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z tovaru v rozpore so zákonom. 30. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 32. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov a zabezpečil si dôkazy cestou dožiadaných daňových úradov a pod. na verifikáciu tvrdení žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom na vyplatenie nadmerného odpočtu z deklarovaných listín viažucich sa na podané daňové priznanie v kontrolovanom zdaňovacom období. 33. Súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z pripojeného administratívneho spisu a skutkového stavu zisteného v priebehu daňovej kontroly opísaného v I. časti tohto rozhodnutia. Daňová kontrola bola ukončená vydaním Protokolu dňa 03. 11. 2014 a prerokovaním pripomienok daňového subjektu k protokolu o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 28. 01. 2015, ktorého sa žalobca zúčastnil (§ 68 ods. 3 daňového poriadku). Keďže správca dane pripomienky a námietky žalobcu k zisteniam uvedených v protokole neakceptoval, začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe získaných dôkazov vydal rozhodnutie dňa 29. 01. 2015 č. 9412402/5/222332/2015, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 1.274,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. 34. Žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 01. 2015 č. 9412402/5/222332/2015, ako vecne správne. Žalovaný bol toho názoru, ktorý aj uviedol v napadnutom rozhodnutí, že zo všetkých vyššie uvedených zistení správcu dane je zrejmé, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi o ich nákupe. Nakoľko z vyššie uvedených zistení je tiež zrejmé, že u dodávateľa pohonných hmôt SLOVNAFT, a. s. prevádzka Komárňanská, Nové Zámky nevznikla daňová povinnosť, a preto žalobca si nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa predložených dokladov. 35. Podľa názoru súdu daňové orgány správne vychádzali z vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu SLOVNAFT, a. s., ktorý uviedol, že preverované kópie pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265002 neboli ním vyhotovené. Čerpané množstvo pohonných hmôt z predložených dokladov za príslušný deň sa nezhoduje so sumárom čerpaného množstva pohonných hmôt (Tempo Plus Diesel) z príslušnej nádrže za príslušný mesiac a rok, t. j. v daný deň nedošlo k takému čerpaniu pohonných hmôt (diesel), ako je uvedené na kópiách dokladov. Daňový subjekt SLOVNAFT, a. s. nedodal tovar na základe pokladničných dokladov vyhotovených ERP s DKP č. 6311020416265002. Daňového subjektu SLOVNAFT, a. s. Daňovému subjektu SLOVNAFT, a. s. nevznikla daňová povinnosť a daň nebola priznaná a odvedená z pokladničných dokladov vyhotovených ERP s DKP č. 6311020416265002 predložených žalobcom V. G. ku kontrole. Z odpovede zo dňa 25. 08. 2014, zaslanej spoločnosťou Datapac s.r.o. na uvedenú výzvu, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 27. 08. 2014, vyplynulo, že doklady zaslané v prílohe výzvy neboli vytvorené a neboli vytlačené na uvedenej registračnej pokladnici a údaje na dokladoch sa nezhodujú s údajmi kontrolného záznamu ERP. V odpovedi na dožiadanie správcu dane táto spoločnosť uviedla, že z predložených fotokópií dokladov je zhodný podľa údajov ERP od dodávateľa len jeden doklad pod č. 133168/52 a to z obdobia roka 2012. Ostatné doklady neboli vytvorené ani vytlačené na uvedenej ERP. 36. Dodanie deklarovaných pohonných hmôt žalobcovi nepotvrdil ani B. H. - prevádzkovateľ čerpacej stanice SLOVNAFT, a. s., Komárňanská, Nové Zámky, ktorý sa vyjadril k dodávkam a predaju pohonných hmôt na tejto čerpacej stanici. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. a využil i poznatky získané v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní (zo súčasne prebiehajúceho trestného konania). V trestnom konaní bol na žiadosť OR PZ v Topoľčanoch vyhotovený znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 02. 03. 2015 za účelom preukázania pravosti pokladničných dokladov, ktorými disponoval žalobca a ktoré predložil správcovi dane na CD nosiči. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že všetky sporné pokladničné doklady s výnimkou 26 ks sú falošné, t. j. neboli vyhotovené na tlačiarni, ktorou boli vytlačené originálne bloky. Taktiež sporné pokladničné doklady sa nevyznačujú takými identifikačnými znakmi, na základe ktorých by bolo možné bližšie špecifikovať zariadenie použité na ich vyhotovenie. Obchodná spoločnosť Datapac s.r.o. ako výrobca a súčasne servisná spoločnosť v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedla, že z predložených fotokópií dokladov z obdobia roka 2012 je zhodný podľa údajov ERP od dodávateľa len jeden doklad pod č. 133168/52. Ostatné doklady neboli vytvorené ani vytlačené na uvedenej ERP. 37. V priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca opakovane oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, aj sa k nim vyjadroval a v rámci dokazovania boli brané do úvahy jeho požiadavky. Splnomocnený zástupca žalobcu sa zúčastňoval výsluchov svedkov. Aj podľa názoru súdu postup správcu dane bol v súlade so zákonom, keď nepovažoval za potrebné vypočuť ďalších svedkov, ktorí i za predpokladu, že by svedčili v prospech žalobcu a potvrdili by tankovanie nafty na predmetnej čerpacej stanici, nemohli by spochybniť zistenia správcu dane, že dodanie tovaru podľa predložených daňových dokladov od deklarovaného dodávateľa sa neuskutočnil. Žalovaný a ani správca dane nespochybňujú, že žalobca na predmetnej čerpacej stanici nikdy netankoval, ale správca dane daňovou kontrolou a zabezpečenými dôkazmi nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že pohonné hmoty žalobcovi neboli dodané tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi z ERP. 38. Súd považuje za potrebné uviesť, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Právo na odpočítanie dane podľa tohto zákona s poukazom na ust. § 51 ods. 1 citovaného zákona môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71 citovaného zákona. Podstatou zisťovania skutkového stavu a dokazovania v rámci daňovej kontroly bola skutočnosť, že žalobcom predložené pokladničné doklady od dodávateľa B. H., nevykazovali zhodné údaje s tými, ktoré sa nachádzajú na pokladničných dokladoch vystavovaných z ERP zn. POSIBE MCFS od výrobcu Datapac s.r.o., Svätý Jur, pričom tento typ ERP v čase vystavenia sporných účtovných dokladov používal žalobcom označený dodávateľ - fyzická osoba B. H., G. XXX, I. E.. V priebehu daňovej kontroly boli taktiež vypočutí svedkovia, výpovede ktorých nepotvrdili čerpanie konkrétneho množstva PHM do jednotlivých vozidiel, ako aj dátum a čas takéhoto konania, pričom jedinou skutočnosťou bolo potvrdenie, že žalobca mal používať na čerpanie PHM nádrž o objeme 1000 l, z ktorej mal následne čerpať PHM do jednotlivých vozidiel. 39. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. V administratívnom konaní, pri výkone daňovej kontroly správcom dane, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie dožiadaním na príslušné daňové orgány, spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní, výsluchom konateľa, predložením listín, znaleckým posudkom a pod. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone o DPH. 40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám preto, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade (faktúra, pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice a pod.) a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 563/12009 Z. z. V prejednávanej veci však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Nepreukázal reálne dodanie tovaru podľa predložených dokladov z ERP od ním označeného dodávateľa. Správca dane nad akúkoľvek pochybnosť zistil a listinnými dôkazmi preukázal, že ním deklarovaný dodávateľ podľa predložených dokladov z ERP poprel tieto daňové transakcie, poprel dodanie uvedených pohonných hmôt žalobcovi a preto mu ani nevznikla daňová povinnosť daň priznať a odviesť podľa zákona o DPH. Úlohou správcu dane pri výkone daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa podložených daňových dokladov za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie, ale práve naopak tieto skutočnosti je povinný preukazovať daňový subjekt (žalobca). 41. Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH. 42. Predloženie dokladov (faktúr, pokladničných dokladov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane. 43. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákona o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu zmysle zákona o DPH. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (napr. rozsudok NS SR č. 6Sžf/53/2011). 44. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť a ustálenú súdnu prax pri skúmaní nároku na nadmerný odpočet, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/52/201 (na ktorý poukazuje i žalovaný), sp. zn. 5Sžf/63/2011 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011 (na ktorý poukazuje i žalovaný), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 24 ods. 2 daňového poriadku, v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a pod. považoval za nedôvodné lebo súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07). 46. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie lebo žalobca spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre odpočet DPH a oslobodenia dane v zmysle zákona o DPH tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a podľa predložených dokladov za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly. 47. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach o porušení § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodaného tovaru podľa predložených listín zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom. 48. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu na postup správcu dane opísaný v bode 32, 33 V. časti rozsudku, že nepozná obsah týchto listín a pod., nakoľko z § 21 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 4 daňového poriadku vyplýva, že správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie, teda jeho postup bol zákonný. Súd považuje túto námietku za účelovú obranu, v snahe žalobcu vyhnúť sa dôkaznému bremenu, ktoré ho zaťažuje podľa § 24 daňového poriadku. 49. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, ktorú uviedol v žalobe a to, že dňa 20. 10. 2014 doručil správcovi dane sťažnosť a námietku zaujatosti voči osobám povereným vykonaním daňovej kontroly (Bc. S.U. a Ing. K. K.), pričom tieto osoby ďalej pokračovali v daňovej kontrole a o sťažnosti nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, keďže v administratívnom spise žalovaného sa podanie zo dňa 20. 10. 2014 nenachádza a nenachádza sa tam ani žiadna reakcia správcu dane na žalobcom tvrdené podanie. Žalobca za účelom preukázania svojho tvrdenia o podanej námietke zaujatosti nepripojil k žalobe žiadny dôkaz o tom, že dňa 20. 10. 2014 podal voči zamestnancom povereným vykonaním daňovej kontroly námietku zaujatosti. Pokiaľ správca dane jeho údajné podanie nevyhodnotil ako námietku zaujatosti, bolo potrebné, aby žalobca tento dôkaz súdu predložil, aby sa ním súd mohol kvalifikovane zaoberať, a to podľa jeho obsahu, dátumu podania a subsumovania pod ustanovenie právneho predpisu účinného v čase podania údajnej námietky zaujatosti. 50. Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych (daňových) orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 190 SSP v spojení s prechodnými ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, nakoľko žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016. 51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.