Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/184/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200830 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: TST KUKI s.r.o., Kolta 42, Kolta, IČO: 47 596 261, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. augusta 2015 sp. zn. OPS/ BEZ/2015/3928,O-309/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu v dňoch 16. 12. 2014, 02. 02. 2015 a 05. 02. 2015 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Okrem iného bolo vykonanou inšpekciou u žalobcu zistené porušenie zákazu ustanoveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to: -fyzická osoba K. K., nar. XX. XX. XXXX, mala so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah pracovnou zmluvou zo dňa 01. 05. 2014 a vykonávala závislú prácu - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Dňa 05. 05. 2014 v čase od 06.43.34 hod. do 14.32.35 hod. žalobca využíval závislú prácu K. K. a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu pred začatím výkonu práce zamestnancom, ale svoju povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia si splnil dňa 05. 05. 2014 o 14.32 hod.; - fyzická osoba A. I., nar. XX. XX. XXXX, mala založený pracovnoprávny vzťah na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 23. 11. 2014, žalobca využíval prácu fyzickej osoby dňa 24. 11. 2014 v čase od 02.54.05 hod do 08.52.42 hod. ako vodič, pomocné práce, pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu pred začatím výkonu práce zamestnancom, ale si ju splnil prihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 24. 11. 2014 o 08.52 hod. 2. O výsledku inšpekcie práce spísal Inšpektorát práce Nitra protokol dňa 05. 02. 2015, v ktorom, okrem iného, uviedol zistené nedostatky - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u fyzických osôb K. K. a A. I.. Protokol bol prerokovaný dňa 05. 02. 2015 so štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol, že všetkých zistených nedostatkov sú si vedomí a chýb, ktorých sa spoločnosť dopustila, sa bude snažiť v čo najkratšej dobe odstrániť. 3. Inšpektorát práce Nitra v podaní zo dňa 24. 03. 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 07. 04. 2015, oznámil začatie správneho konania podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca sa k začatiu správneho konania v stanovenej lehote nevyjadril. 4. Inšpektorát bezpečnosti práce Nitra rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2015 č. k. 97/15/práv., IPNR/OPS/ ROZ/2015/287 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo porušil ako zamestnávateľ zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 05. 05. 2014 v čase od 06.43.34 hod do 14.32.35 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby K. K., ktorý vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2014 a dňa 24. 11. 2014 v čase od 02.54.05 hod. do 08.52.42 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A. I., ktorý vykonával prácu vodiča a pomocné práce, na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 23. 11. 2014 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce vykonanej v dňoch 16. 12. 2014, 02. 02. 2015 a 05. 02. 2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca zastúpený právnym zástupcom odvolanie zo dňa 20. 05. 2015. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Rozhodnutím zo dňa 14.08.2015 číslo: OPS/BEZ/2015/3928,O-309/2015 (ďalej pre účely rozsudku len napadnuté rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 6 ods. 1, písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o odvolaní podanom žalobcom rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.05.2015 č. k. 97/15/práv. 6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je možné nepochybne vyvodiť jednoznačný právny záver, že účastník konania dňa 05. 05. 2014 v čase do 06.43.34 hod. do 14.32.35 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - K. K., ktorý vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2014 a dňa 24. 11. 2014 v čase od 02.54.05 hod. do 08.52.42 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - A. I., ktorý pre účastníka vykonával dohodnutú prácu - vodič, pomocné práce na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 23. 11. 2014 bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle ust. § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedol, že účastník konania mal povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne dotknuté fyzické osoby - K. K. a A. I. pred vznikom poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti, resp. pred začatím výkonu práce. Z obstaraných dôkazov - registračné list FO, elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako aj z evidencie jázd jednoznačne vyplýva, že si účastník konania splnil svoju zákonnú povinnosť prihlásiť fyzické osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne až po začatí výkonu práce, resp. činnosti uvedených zamestnancov, a to u K. K. dňa 05. 05. 2014 o 14.32 hod. a u A. I. dňa 24. 11. 2014 o 08.52 hod. 7. K námietke žalobcu k nenariadeniu ústneho pojednávania uviedol, že podľa § 21 ods. 1 prvá veta zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán nariadi pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán má obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, pričom takáto právna situácia v riešenom prípade nenastala. Nenariadením ústneho pojednávania tak nedošlo k porušeniu práv účastníka konania na spravodlivý proces. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty vychádzal z hypotézy uvedenej v prvej časti právnej vety zákonného ustanovenia § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda zo zákonného rozpätia, ktoré stanovuje minimálnu sadzbu vo výške 2.000,- eur a maximálnu sadzbu vo výške 200.000,- eur. 9. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že v predmetnej veci bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané relevantnými dôkazmi, že účastník konania si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni uloženú mu zákonom včas a na porušenie takejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa ustanovenie § 19 ods. 2, písm. b/ zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce v rozpätí od 2.000,- eur do 200.000,- eur. Žalovaný ako odvolací správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženie vyplýva priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 25. 08. 2015, doručenú súdu dňa 28. 08. 2015, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 08. 2015 sp. zn. OPS/BEZ/2015/3928, O-309/2015 a žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 04. 05. 2015 sp. zn. 97/15/práv., IPNR/OPS/ROZ/2015/287 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 11. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, týmto rozhodnutím bol dotknutý na svojich právach, rozhodnutie žalovaného trpí vadami procesného i hmotnoprávneho charakteru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zistených skutkových okolnostiach. Prvostupňový správny orgán nesprávne vec posúdil z hľadiska vecného účelu zákona o „nelegálnej práci“. 12. Z hľadiska procesného namietal porušenie postupu správneho orgánu v správnom konaní, keď správny orgán nepokladal za potrebné nariadenie ústneho pojednávania, pričom žalobca je toho názoru, že bolo potrebné v danom prípade vychádzať z ust § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupoch a ústne pojednávanie nariadiť. V dôsledku takéhoto postupu boli priamo porušené práva účastníka konania na spravodlivý proces. 13. Žalobca uviedol, že správny orgán pochybil, keď výšku pokuty odôvodnil tým, že bolo zistené nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb, avšak toto ustanovenie pre najnižšiu pokutu 5.000,- eur vyžaduje, aby sa jednalo o dve takéto fyzické osoby súčasne, čo nie je prípad žalobcu. Postih vo výške 5.000,- eur nezodpovedá pochybeniu žalobcu, tento je u podnikateľa jeho typu likvidačný. 14. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné najmä z dôvodu formálneho aplikovania ustanovení zákona o nelegálnom zamestnávaní v rozpore s jeho účelom, ktorý je týmto zákonom sledovaný. Pojmové znaky nelegálneho zamestnávania slúžia k tomu, aby bolo možné nelegálnu prácu bezpečne identifikovať a je potrebné brať ohľad aj na účel, ktorý je zákonom sledovaný a kontrolou nedosahovať len formálne výsledky na tomto úseku kontroly, ale skutočnú čiernu prácu na trhu riadne odhaľovať. Uviedol, že žalovaný i prvostupňový orgán si neobstarali pre svoje rozhodnutie dostatok podkladov, aby tieto vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom samotná pracovná zmluva a registračný formulár nemôžu byť dostatočným podkladom pre záver o nelegálnej práci. Žalobca sa nestotožnil s tým, že omeškanie s registráciou počítané v hodinách v rámci toho istého pracovného dňa, v ktorom nastal začiatok výkonu činnosti zamestnanca je situáciou, ktorú mal zákonodarca pri koncipovaní právnej normy na mysli. Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžo/51/2011 v spojitosti s rozhodnutím KS v Nitre sp. zn. 11S/25/2011. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú dôkazy, ktoré nesporne potvrdzujú, že žalobca si k obom fyzickým osobám splnil svoju prihlasovaciu povinnosť, resp. oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov až potom, čo tieto začali vykonávať dohodnutú prácu, resp. činnosť pre žalobcu, t. j. v prípade K. K. dňa 05. 05. 2014 až o 14.32 hod. a v prípade A. I. dňa 24. 11. 2014 až o 08.52 hod. V danej veci bolo nespochybniteľne preukázané spáchanie správneho deliktu, za spáchanie ktorého zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce. 16. Žalovaný k námietke žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania poukázal na to, že podľa ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/ ,i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/ , § 19 a 20 tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal na ust. § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo, ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné predpisy; takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nebolo potrebné objasnenie rozporuplných skutkových okolností tohto prípadu nariadením ústneho pojednávania s cieľom odstrániť tieto rozpory, žalovaný má za to, že takýmto konaním nedošlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. 17. Poukázal na to, že podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v rámci správneho konania na prvom stupni bolo žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej, k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania, žalobca ostal absolútne pasívny, nevyužil svoje procesné právo. 18. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že správy orgán prvého stupňa pri ukladaní sankcie a pri náležitom zdôvodnení jej výšky vychádzal z hypotézy uvedenej v prvej časti právnej vety zákonného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a teda zo zákonného rozpätia, ktoré stanovuje minimálnu sadzbu vo výške 2.000,- eur a maximálnu sadzbu vo výške 200.000,- eur, a nie za zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne, ako tvrdí žalobca. 19. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu potvrdiť. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 21. Podľa ust. § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. 22. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 4. zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2014, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 19 ods. 6 cit zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods.3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinnom do 31.12.2015, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších prepisov, účinnom do 30. 06. 2015, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. Podľa § 231 ods. 3 vyššie citovaného zákona, lehota na splnenie povinností podľa odseku 1 písm. a/,c/ až f/, h/ až j/, m/ a n/ je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b/ je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b/ odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). 23. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne z tvrdenia žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 24. Pri preskúmávaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 3 odkazuje. 25. V danej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav, sporným zostal iba výklad ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu vykonania kontroly. 26. Súd poznamenáva, že žalobca preukázal prihlásenie zamestnanca K. K. na sociálne poistenie formou registračného listu FO elektronicky dňa 05. 05. 2014 o 14.32 hod., avšak v tomto prípade ide o oneskorené prihlásenie do registra poistencov, nakoľko zo spisu vyplýva, že K. K. mal so žalobcom uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 01. 05. 2014 a podľa evidencie jázd zo dňa 05. 05. 2014 vykonával prácu vodiča dňa 05. 05. 2014 od 06.43.34 hod do 14.32.35 hod. U A. I., s ktorým mal žalobca uzavretú dohodu o vykonaní práce zo dňa 23. 11. 2014, žalobca preukázal jeho prihlásenie do registra poistencov Sociálnej poisťovne formou registračného listu FO elektronicky dňa 24. 11. 2014 o 08.52 hod, hoci vykonával prácu vodiča a pomocné práce dňa 24. 11. 2014 od 02.54.05 hod. do 08.52.42 hod., čo bolo preukázané evidenciou jázd zo dňa 24. 11 2014. Prihlasovaciu povinnosť je však zamestnávateľ povinný splniť pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, čo výslovne vyplýva z ust. § 231 ods. 1, písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov, účinnom do 30. 06. 2015. Z uvedeného je potom zrejmé, že obidvaja zamestnanci (K. i I.) už vykonávali pracovnú činnosť, pričom zamestnávateľ ich prihlásil do registra poistencov v ten istý deň, avšak až potom, čo začali s výkonom činnosti pre žalobcu. 27. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol dňa 05. 02. 2015 v zmysle § 14 ods. 1 cit. zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie nelegálneho zamestnávania zamestnancov K. K. a A. I.. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a týchto zamestnancov neprihlásil do registra poistencov na príslušnej pobočke pred začatím výkonu práce, resp. činnosti, ale až následne (elektronicky). S obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 05. 02. 2015 bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený v ten istý deň, pričom zistenia nenamietal, uviedol, že si je vedomý zistených nedostatkov. 28. Aj podľa názoru súdu žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie takejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto ustanovenie upravuje finančný postih v rozpätí od 2.000,- eur do 200.000,- eur podľa závažnosti porušenia právneho predpisu. Žalovaný správny orgán (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvoria jeden celok) uložil žalobcovi postih na dolnej hranici, čo i odôvodnil. U žalobcu bol postih vyvodený z nesplnenia si povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zamestnávateľovi jednoznačne ukladá povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, ktorý je definovaný v § 4 ods. 1, 2 tohto zákona, pred vznikom tohto poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení definuje zamestnanca pre účely tohto zákona a taktiež upravuje vznik a zánik sociálneho poistenia v § 20 citovaného zákona, z obsahu ktorého vyplýva, že tieto druhy poistenia vznikajú odo dňa vzniku právneho vzťahu. 29. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 24. 02. 2015 bolo oneskorené prihlásenie obidvoch zamestnancov spôsobené tým, že niektorí jeho zamestnanci nenastúpili do práce, a preto musel situáciu riešiť v nedeľu, a to novými zamestnancami. K uvedenému tvrdeniu súd poukazuje na to, že ust. § 231 ods. 3 zákona o sociálnom poistení umožňuje práve v takýchto prípadoch splniť si svoju registračnú povinnosť aj zaslaním krátkej textovej správy (SMS), čo mohol využiť aj žalobca, ak sa dostal do neočakávanej situácie, ktorú musel riešiť operatívne. 30. Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni a k tomu, že si svoju registračnú povinnosť splnil dobrovoľne, bez akéhokoľvek podnetu, nie pod ťarchou kontroly alebo iného vplyvu a bez dopadu na verejné financie, súd považoval za bezdôvodnú. Súd dáva do pozornosti, že v teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu. I keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 5.000.- eur (kde zákon stanovuje rozpätie od 2000,- - 200.000,- eur), teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil tým, že sa jedná o porušenie právneho predpisu (nelegálneho zamestnávania) v dvoch prípadoch, ale nie súčasne. 31. Žalobca v žalobe namietal aj tú skutočnosť, že správny orgán porušil procesné predpisy tým, že nepokladal za potrebné nariadenie ústneho pojednávania a poukázal na to, že bolo potrebné vychádzať z ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ústne pojednávanie nariadiť. S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožňuje. Ustanovenie § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2014, neodkazuje na použitie zák. č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale na použitie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon predpokladá dve formy správneho konania, a to ústnu formu a formu písomnú. Nariadenie ústneho pojednávania správnym orgánom je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis a v ostatných prípadoch je len na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, neukladá príslušným správnym orgánom povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a keďže pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj správnym orgánom odvolacím, nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní zvoliac si písomnú formu správneho konania, postupovali tieto orgány v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. 32. Súd má ďalej za to, že nariadením ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav veci bol považovaný za náležite a dostatočne zistený. V preskúmavanej veci porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je správnym deliktom a preto na jeho prejednanie sa vzťahuje správny poriadok, a nie zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, ako nesprávne tvrdila právna zástupkyňa žalobcu. 33. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22. 08. 2012 (vec vedená na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/25/2011) z dôvodu podobnosti prípadu, avšak súd je toho názoru, že závery v tomto rozhodnutí mali základ v odlišných skutkových okolnostiach (posudzovanie začiatku výkonu závislej práce pre zamestnávateľa) ako u žalobcu v tejto veci. 34. Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).