Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/186/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200832 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. Q., X. č. XX, N. I. K. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 06. 2015 č. k. 2015/97408/15632/SSZOSK, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. júna 2015 č. 2015/97408/15632/SSZOSK podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 01. 04. 2015 žiadosť o zradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. K žiadosti pripojil svoj výpis zo živnostenského registra, diplom o absolvovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave, výpis z obchodného registra spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o., v ktorej je žalobca vedený ako spoločník a konateľ, pracovnú zmluvu uzavretú dňa 01. 04. 2015 medzi zamestnávateľom (VINOPUBLIKA, s. r. o.) a zamestnancom (žalobcom), v ktorej bol medzi jej účastníkmi dohodnutý druh práce - poradenstvo a konzultačná činnosť v oblasti predaja vína, obchodno-marketingové aktivity a organizácia spoločenských podujatí - riadených degustácií. Dohodnutý rozsah pracovného času bol stanovený na 5 hodín týždenne a bol rozvrhnutý na 5 dní v týždni v čase od 19.00 do 20.00 hod. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 03. 2016 s dohodnutou mzdou 50,- eur mesačne. Okrem toho doložil aj potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia. 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (ďalej len správny orgán prvého stupňa) vydal dňa 21. 04. 2015 rozhodnutie č. k. LV1/RSK/ZAM/2015/16489, ktorým nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca má podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti VINOPULIKA, s. r. o. v tejto spoločnosti postavenie konateľa a spoločníka. Poukázal pritom na ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1 a 2 s poukazom na ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, v ktorom sa vymedzuje, kto je samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca sa voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolal a opätovne žiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie k 01. 04. 2015. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 3. Rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2015 č. 2015/97408/15632/SSZOSK žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 04. 2015 č.k.: LV1/RSK/ZAM/2015/16489 potvrdil. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že názory účastníka konania, ktoré uviedol v odvolaní, nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. K námietke žalobcu, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, keďže je zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, a preto sa na neho nevzťahuje ust. § 6 ods. 1, písm. c/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nesprávnu, nakoľko postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, a preto úrad žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 34 ods. 14, písm. h/ s poukazom na ustanovenie ust. § 6 ods. 1, písm. c/ tohto zákona. Uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v čase podanie žiadosti, t. j. 01. 04. 2015 spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o., teda v zmysle ust. § 34 ods. 14, písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1, písm. c/ v spojení s ust. 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti bol dôvod na nezaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 06. 2015 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 28. 08. 2015 (doručená Krajskému súdu v Nitre dňa 28. 08. 2015), ktorou žiadal, aby súd toto rozhodnutie ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 21. 04. 2015 č. k. LV1/RSK/ZAM/2015/16489 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. V žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je v rozpore so zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i so zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že správny orgán nebol schopný zaujať stanovisko ku skutočnosti, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol zároveň aj zamestnancom v pracovnom pomere. Podľa gramatického i logického výkladu ust. § 5 ods. 1, písm. a/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak je fyzická osoba konateľom a spoločníkom a zároveň zamestnancom, tak nie je samostatne zárobkovo činnou osobou. Takáto fyzická osoba môže byť konateľom a/alebo spoločníkom v ľubovoľnom počte firiem, pokiaľ je zároveň aj zamestnancom, pre účely vyššie citovaného zákona nebude považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z dokumentov, ktoré predložil pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je jednoznačne preukázané, že bol zamestnancom v pracovnom pomere podľa ust. § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, a preto je názor žalovaného, že bol samostatne zárobkovo činnou osobou právne, nesprávny. Funkciu konateľa vykonáva v spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o. bezodplatne. Žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného, účelového alebo mylne interpretovaného skutkového stavu veci. Poukázal nato, že rozhodnutie správneho orgánu musí logicky vyplývať z právnej normy a ak existuje pochybnosť, či konkrétny skutkový stav je jedným z prípadov, kedy možno aplikovať právnu normu, musia byť v rozhodnutí uvedené ďalšie kroky (úvahy), ktoré túto otázku vyjasnia. Takéto kroky v napadnutom rozhodnutí absentujú. 7. Ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza nepravdivý údaj, že pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyhlásil, že je osoba samostatne zárobkovo činná, čo mal potvrdiť svojim podpisom dňa 01. 04. 2015. Skutočný stav je presne opačný, v žiadosti uviedol, že samostatne zárobkovo činnou osobou nie je. Navyše, takéto čestné vyhlásenie sa v spisovom materiáli vôbec nenachádza. 8. Bol toho názoru, že žalovaný nesprávne interpretoval príslušné právne predpisy, keď uviedol, že údajné postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy a dôvody ním (žalobcom ) uvádzané nepovažoval na právne relevantné. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, podľa ktorej právnej normy žalovaný rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutočností preukázateľne mu známych. Správny orgán je povinný vyrovnať sa s argumentmi účastníka konania, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci a uviesť dôvody pre prijateľnosť alebo odmietnutie týchto argumentov. Iba samotné konštatovanie, že argument účastníka konania je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to správny orgán myslí, je arbitrárnym spôsobom vyrovnania sa s argumentom a je preto neprípustné. 9. Po vecnej stránke neobsahuje žalobou napadnuté rozhodnutie oproti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žiadne nové skutočnosti, okrem tvrdenia žalovaného, že „postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Žalobca poukázal i na to, že časť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá je nosným právnym argumentom, vychádza z interného usmernenia žalovaného. Vyššie citovaný zákon, ani žiadne iné právne predpisy takúto frázu, ani ustanovenie s takýmto alebo podobným významom nezakotvuje a jedná sa teda o subjektívny výklad žalovaného, ktorý je v hrubom rozpore s literou zákona. Zdôraznil, že žalovaný mu neumožnil sa k tomuto podkladu vyjadriť. 10. V závere uviedol, že princíp právnej istoty spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa narúšajú tento princíp a tým aj jeho práva. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 11. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 26. 10. 2015 uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nestotožnil s názorom žalobcu a uviedol, že keď bol žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o., tak nespĺňal podmienku pre zaradenie do evidencie v zmysle ust. § 6 ods. 1, písm. c/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto je jeho rozhodnutie správne. Žalobcovi nemohla byť priznaná výnimka z definície samostatne zárobkovej činnosti obsiahnutej v ust. § 5 vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti. V súvislosti s dovetkom v ust. § 5 ods. 1 písm. a/ tohto zákona uviedol, že hoci bol žalobca zamestnancom u zamestnávateľa VINOPUBLIKA, s. r. o. s mesačnou mzdou vo výške 50,- eur, tak aj napriek tomu ho nebolo možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nesúhlasil s názorom, podľa ktorého, ak je osoba, ktorá je spoločníkom alebo konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným zároveň aj zamestnancom, tak nie je považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Ak by bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie osoba, ktorá je spoločníkom, resp. konateľom obchodnej spoločnosti, t. j. prevádzkuje a vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona o zákona o službách zamestnanosti, t. j. spĺňa podmienku pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tak stráca opodstatnenie ust. § 6 ods. 1, písm. c/ vo vzťahu k ust. § 5 ods. 1, písm. a/ tohto zákona. V prípade, ak by bol do evidencie zaradený spoločník, resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je zároveň zamestnancom, tak by takej osobe zákon umožňoval neprimerané a ničím odôvodené zvýhodnenie oproti osobe, ktorá je držiteľom rovnakého oprávnenia na vykonávanie, resp. prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti, t.j. spoločníkovi, resp. konateľovi spoločnosti, ktorý ale zároveň zamestnancom nie je. Z tohto dôvodu je potrebné ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti vykladať v súlade s pravidlom minori ad maius, t. j. ak nemôže byť zaradený do evidencie spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, u ktorého sa ani neskúma výška jeho príjmu, t. j. nemusí žiaden príjem dosahovať, tak o to viac nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie spoločník, resp. konateľ spoločnosti, ktorý má zároveň aj príjem z ďalšej činnosti ako zamestnanec. Iné chápanie tohto ustanovenia by viedlo k neakceptovateľnému výkladu. 12. Ďalej žalovaný uviedol, že slovné spojenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v predmetnom ustanovení, je potrebné vykladať výlučne tak, že status osoby ako zamestnanca v kontexte nesplnenia podmienok na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v dôsledku čoho ho úrad v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 34 ods. 14, písm. h/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti. Ide potom o chápanie pojmu zamestnanca, ktorý nespĺňa podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a teda, ktorý nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP verejne vyhlásil dňa 20. 04. 2016. 14. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. 15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. Uchádzač o zamestnanie môže a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa § 12, písm. l), t), ae) a af) vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti ústredia patrí l) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na 1. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 2, 2. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo odseku 15, 3. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4, t) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad, ae) rozhodovať o uložení pokuty, af) rozhodovať o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu. Podľa § 13 ods. 1, písm. e), bod 1. vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti úradu patrí e) rozhodovať o 1. nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2. Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ vyššie citovaného zákona, do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Podľa § 70 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Predmetom preskúmania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 06. 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 04. 2015 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na ust. § 34 ods. 14, písm. h/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nesplnil podmienky ust. § 6 ods. 1 a 2 s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. 17. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v ňom citoval ustanovenia vyššie uvedeného zákona, uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s týmito ustanoveniami, že názory žalobcu sú nesprávne a postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, a preto žalobcu nebolo možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 34 ods. 14, písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1, písm. c/ tohto zákona. 18. Súd je však tohto názoru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie), nemožno odôvodniť v podstate len odkazom na ustanovenia právneho predpisu a konštatovaním, že názory žalobcu sú nesprávne a postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil. 19. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na nedostatky v odôvodnení rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že tento sa nevysporiadal s jeho argumentmi uvádzanými v priebehu konania a s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona len konštatoval, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy, ktorú mal k dispozícii a ktorá má zásadný význam pre určenie postavenia žiadateľa ako zamestnanca. 20. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, súd zistil, že pri podaní žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, žalobca prehlásil, že je v pracovnom pomere, nie je držiteľom živnostenského listu, nie je osobou samostatne zárobkovo činnou, vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu a jeho mzda podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Podľa výpisu zo živnostenského listu zo dňa 01. 04. 2015 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť k 31. 10. 2012 a podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je žalobca spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o. a zároveň podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2015 je zamestnancom tejto spoločnosti s dohodnutým rozsahom pracovného času 5 hodín týždenne od 19.00 do 20.00 hod. s dohodnutou mzdou 50,- eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa ho do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradil z dôvodu, že nespĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1, 2 s poukazom na ust. § 5 ods. 1, písm. a/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S týmto sa stotožnil i žalovaný, ktorého podstatným a jediným argumentom v žalobou napadnutom rozhodnutí bolo, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti, a preto správny orgán prvého stupňa žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho by postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby malo mať prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti. 21. Z ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je zamestnancom. Žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa) sa však vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s. r. o. a zároveň je aj zamestnancom tejto spoločnosti s deklarovaným príjmom 50,- eur mesačne. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena na vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Dohodnutá mzda žalobcu 50,- eur (podľa pracovnej zmluvy) mesačne nepochybne nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, napriek tomu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou nevysporiadali a žalovaný len stroho konštatoval, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti. Vyššie citovaný zákon o službách zamestnanosti však neobsahuje ustanovenie, z ktorého by takýto záver vyplýval. 22. Ak vychádzalo rozhodnutie žalovaného z jeho usmernenia zo dňa 20. 05. 2013 (k zákonu č. 96/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s nadobudnutím účinnosti 1. mája 2013), ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, z tohto usmernenia vyplýva, že „v prípade, ak sa preukáže, že občan má postavenie zamestnanca, tento status občana na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto ho úrad v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 34 ods. 14, písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1, písm. a/ zákona o službách zamestnanosti“. 23. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď ako fyzická osoba je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň je zamestnancom tejto spoločnosti, pričom jeho mzda za vykonávanie tejto činnosti podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Konštatovanie žalovaného, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona je celkom nedostatočná a zatiaľ ničím nepodložená argumentácia. 24. Z rozhodnutia žalovaného teda nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri svojom rozhodovaní a ktorá skutočnosť bola dôvodom toho, že správny orgán prvého stupňa žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, napriek tomu, že i keď tento je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale zároveň je podľa predloženej pracovnej zmluvy zamestnancom tejto spoločnosti. Zároveň žalobca splnil ďalšiu podmienku zákona, a to, že môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak jeho príjem nedosahuje výšku 75 % zo sumy životného minima. 25. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie malo okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní a predloženými listinnými dôkazmi. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010). Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 06. 2015 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania), ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaným vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 26. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie je ani zmienka o tom, akými úvahami sa žalovaný riadil, z akého zákonného ustanovenia vychádza jeho tvrdenie, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti, o to viac, ak toto tvrdenie je v rozpore s usmernením žalovaného zo dňa 20. 05. 2013. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného potom neobsahuje všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že správny orgán prvého stupňa podľa názoru žalovaného dôvodne nevyhovel žiadosti žalobcu o jeho zaradenie do evidencie nezamestnaných. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 04. 2015. Z dikcie ustanovenia § 59 od s. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci (pokiaľ nie je ustanovené inak) je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen, čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ust. § 46 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 250j ods. 7 OSP. 27. O trovách konania súd rozhodol na pojednávaní dňa 20. 04. 2016 podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, nakoľko v podanej žalobe si právo na náhradu trov konania uplatnil. Bolo však povinnosťou žalobcu, aby si trovy konania vyčíslil najneskôr v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov konania nevyčíslil, v dôsledku čoho potom súd nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tak, ako bolo vyhlásené dňa 20. 04. 2015. Z toho dôvodu súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania nevyčíslil a žalobcov iné trovy konania zo spisu nevyplývajú. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).