Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200845 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200845.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: D.L.H., spol. s r.o., Hlavné nám. 19, Šahy, IČO: 00596183, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Didim, Hontianska cesta 4, Šahy proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 05. 2013 č. k. S/2013/01623, O-73/2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V dňoch 26. 09. 2012, 04. 10. 2012 a 09. 10. 2012 vykonal Inšpektorát práce Nitra u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a na kontrolu nelegálnej práce e nelegálneho zamestnávania. O výsledku inšpekcie práce spísal protokol zo dňa 09. 10. 2012 č.: INA-61-17-2.3/P-E24, A25 - 12. V časti B novozistené nedostatky, v bode 5 okrem iného uviedol, že zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnankyniam: Mgr. H. R., rod. O., Z. V. a T. P. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru v zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, čím porušil § 129 ods. 3 Zákonníka práce. 2. Žalobca sa podaním zo dňa 16. 10. 2012 písomne vyjadril k zisteným nedostatkom a uviedol, že vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku prevzal na seba nový zamestnávateľ, o čom boli bývalé zamestnankyne informované v dohode o skončení pracovného pomeru, kde je uvedené: „všetky práva a povinnosti zamestnávateľa prechádzajú na spoločnosť FRANCO s.r.o. Šamorín.“ Tento záväzok prevzal nový zamestnávateľ v kúpnej zmluve medzi spoločnosťami, v ktorej sa uvádza: „Kupujúci prevezme všetkých zamestnancov so všetkými právnymi náležitosťami tak, ako keby nemali rozviazaný pracovný pomer.“ 3. Správny orgán podaním zo dňa 28. 01. 2013 (ktoré žalobca prevzal dňa 05. 02. 2013) oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty 500,- eur pre nedostatky zistené pod bodom 5 protokolu. Podaním zo dňa 07. 02. 2013 sa žalobca vyjadril k začatiu správneho konania o uložení pokuty a uviedol, že nový obchodný zástupca FRANCO s.r.o., zastúpený konateľom Františkom Fulajtárom dňa 25. 03. 2011 pri preberaní predajne prehlásil pred zamestnankyňami, že ich preberá aj s dovolenkami. Podľa žalobcu im nárok na preplatenie dovolenky za rok 2010 prepadol, lebo Zákonník práce stanovuje, že nevyčerpanú dovolenku zamestnanec musí vyčerpať alebo sa dohodnúť na preplatení do konca nasledujúceho roka, teda do konca roku 2011. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou FRANCO, s.r.o. nedošlo k prevodu zamestnancov. Podľa Zákonníka práce nebolo možné vykonať prevod, lebo Zákonník práce ukladá nahlasovaciu povinnosť, ktorú nebolo možné časovo dodržať. Z tohto dôvodu bývalé zamestnankyne žalobcu ukončili pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Napriek uvedenému žalobca pristúpil k vyúčtovaniu nevyčerpaných dovoleniek a dňa 13. 12. 2012 zaslal vyúčtovanie nevyčerpanej dovolenky k dátumu rozviazania pracovného pomeru: W. 532,15 eur, P. 387,36 eur a V. 302,87 eur. Žiadal, aby správny orgán zohľadnil tieto skutočnosti, lebo pokuta vo výške 500,- eur je pre neho likvidačná. 4. Rozhodnutím zo dňa 25. 02. 2013 č. k. 3/13/práv. (ktoré bolo žalobcovi doručené 05. 03. 2013) Inšpektorát práce Nitra podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 129 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 116 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších prepisov tým, že pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnankyniam Mgr. H. W., Z. V. a T. P. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Rozhodnutím zo dňa 13. 05. 2013 č. S/2013/01623, O-73/2012 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 25. 02. 2013 č. k.: 3/13/práv. potvrdil. 6. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že účastník konania skončil pracovný pomer so zamestnankyňami uvedenými vo výroku rozhodnutia dohodami zo dňa 27. 03. 2011 s vymedzením dôvodu: „predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností zamestnanca na novú spoločnosť FRANCO s.r.o., prevádzkovateľa predajne ORANGE Šahy“, pričom následne nevyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru v deň skončenia pracovného pomeru a neurobil tak ani do najbližšieho výplatného termínu nasledujúceho po dni skončenia pracovného pomeru. K argumentu žalobcu, že kúpnopredajnou zmluvou medzi ním a spoločnosťou FRANCO s.r.o. prevzala táto spoločnosť všetkých zamestnancov žalovaný uviedol, že povinnosť účastníka konania vo vzťahu k zostávajúcej dovolenke neprešla na nového zamestnávateľa z dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou, resp. narušením kontinuálnosti týchto pracovnoprávnych vzťahov. V danom prípade nebolo možné použiť ust. § 28 ods. 1 Zákonníka práce, lebo je aplikovateľné len na prípady prechodu práv a povinností (generálnej sukcesie do práv a povinností) z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa uskutoční ex lege bez toho, aby bolo potrebné rozväzovať pracovnoprávny vzťah. Poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 500,- € sledoval predovšetkým preventívny význam, pričom poukázal na to, že podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku až do 100.000,- eur. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie ohľadne výšky pokuty a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil a odvolací orgán mal za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 05. 2013 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 16. 07. 2013 (doručená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 16. 07. 2015 č.k. 6S/196/2013-24 postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre), ktorou žiadal, aby súd toto rozhodnutie, ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 25. 02. 2013 č. k. 3/13/práv. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. V žalobe namietal, že správny orgán si nesprávne vyložil ustanovenie § 129 ods. Zákonníka práce, ktorý podľa žalobcu v skutočnosti hovorí: „pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodnú inak“. Podľa žalobcu ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce výslovne neukladá spoločnosti povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 a I. štvrťrok 2011, ale hovorí, že za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, teda hovorí o spôsobe výpočtu náhrady mzdy za dovolenku. Uviedol, že bývalé zamestnankyne Mgr. W., V. a P. nepožiadali o vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru, vedomé si dohody, že im ju vyplatí nový zamestnávateľ - spoločnosť FRANCO s.r.o. Šamorín. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že povinnosť účastníka konania vo vzťahu k zostávajúcej dovolenke u uvedených zamestnancov neprešla na nového zamestnávateľa z dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou, pričom poukázal na ust. § 115 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce, podľa ktorého o poskytnutí pomernej časti nevyčerpanej dovolenky sa doterajší a nový zamestnávateľ môžu dohodnúť. Uviedol, že žalovaný nebral vôbec do úvahy zmluvný záväzok dohodnutý v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25. 03. 2011 medzi ním a spoločnosťou FRANCO s.r.o., že prevezme všetkých zamestnancov aj s ich doterajšími nevyčerpanými dovolenkami. Dokazovanie vykonané žalovaným v tomto smere považuje za nedostatočné a neúplné, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Uviedol, že má za to, že sa vyvinil spod objektívnej zodpovednosti za správny delikt. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 9. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 22. 08. 2013 k žalobe okrem iného uviedol, že žalobca používa neúčinné ustanovenia Zákonníka práce. Slovné spojenie „ak sa nedohodli inak“ v tomto prípade znamená to, že zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na inom termíne vyplatenia mzdy splatnej za mesačné obdobie ako je deň skončenia pracovného pomeru, ale mzda musí byť vyplatená najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, čo platí aj pre náhradu mzdy za dovolenku. Rovnako i ust. § 115 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce sa vzťahuje na zamestnancov dočasne pridelených inému užívateľskému zamestnávateľovi, pričom u žalobcu zamestnankyne skončili pracovný pomer a následne uzatvorili nový pracovný pomer so zamestnávateľom FRANCO s.r.o. Vo vzťahu k výkladu, ktorý použil žalobca k ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce žalovaný poukázal na to, že žiadna povinnosť zo strany zamestnanca o vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru z uvedeného znenia ustanovenia právneho predpisu nevyplýva. Žalobca odkazuje na neúčinné ustanovenia právneho predpisu a jeho výklad považuje žalovaný za nesprávny a účelový. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že zamestnávateľ skončil pracovné pomery so zamestnankyňami dohodami zo dňa 27. 03. 2011 a skončením týchto pracovnoprávnych vzťahov automaticky vznikla povinnosť zamestnávateľovi uhradiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zákonom stanovenej lehote. Porušenie ust. § 129 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce bolo jednoznačne odôvodnené a dôkazovo podložené. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 05. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. 12. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ( v znení účinnom v čase vykonania kontroly) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Podľa § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (v znení účinnom ku dňu uzavretia dohôd o skončení pracovného pomeru), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa § 116 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podľa § 129 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 13. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vo veci uloženie pokuty vo výške 500,- eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ <H.> zákona o inšpekcii práce a § 46 <H.> Správneho poriadku za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovno-právne vzťahy) zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne v § 129 ods. 3 <H.>v nadväznosti na § 116 ods. 3 <H.> Zákonníka práce tým, že žalobca nevyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru v deň skončenia pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Porušenie citovaných pracovno-právnych predpisov bolo zistené pri výkone inšpekcii práce v dňoch 26. 09., 04. 10. a 09. 10. 2012. 14. S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe, v ktorej žalobca okrem iného namietal, že správny orgán nesprávne vyložil ustanovenie § 129 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý podľa žalobcu ukladá povinnosť zamestnávateľovi vyplatiť mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodnú inak. Žalobca aplikuje na danú vec neúčinné znenie ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce. Znenie citovaného ustanovenia v čase skončenia pracovného pomeru hovorí o tom, že pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ je povinný vyplatiť splatnú mzdu pri skončení pracovného pomeru najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, teda dovetok, ak sa nedohodnú inak, umožňuje zamestnávateľovi vyplatiť náhradu mzdy po dni skončenia pracovného pomeru, nie však neskôr, ako je najbližší výplatný termín nasledujúci po dni skončenia pracovného pomeru. Podľa pracovných zmlúv Mgr. H. W., Z. V., T. P., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného, mzda za vykonanú prácu je splatná do konca nasledujúceho mesiaca. Pracovný pomer uvádzaných zamestnankýň žalobcu bol u všetkých troch skončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 27. 03. 2011 a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú si nemohli vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, mala byť žalobcom vyplatená najneskôr do 30. 04. 2011. Kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov však bolo zistené, že žalobca náhradu mzdy zamestnankyniam v čase jej vykonania nevyplatil, čo nebolo v konaní sporné. 15. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že zamestnankyne si mali o vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru požiadať, nakoľko takáto povinnosť im nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Naopak, žalobcovi ako zamestnávateľovi vyplýva povinnosť vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať, lebo došlo k skončeniu pracovného pomeru a to najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 16. Žalobca ďalej namietal, že povinnosť vyplatiť zamestnankyniam náhradu mzdy prešla na nového zamestnávateľa podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25. 03. 2011 (ďalej len zmluva), ktorú uzavrel žalobca ako predávajúci so spoločnosťou FRANCO spol. s r.o. ako kupujúcim. Zmluva je súčasťou administratívneho spisu žalovaného a z čl. 3. vyplýva, že predávajúci odovzdá kupujúcemu zoznam zamestnancov pracujúcich v značkovej predajni Orange na Hlavnom námestí č. 35 v Šahách, s ktorými rozviaže pracovný pomer ku dňu 27. 03. 2011. V čl. 4 zmluvy sa jej zmluvné strany dohodli, že kupujúci prevezme všetkých zamestnancov od predávajúceho a od 28. 03. 2011 so všetkými zamestnancami uzavrie pracovnú zmluvu so všetkým právnymi náležitosťami tak, ako keby nemali rozviazaný pracovný pomer. K uvedenému súd uvádza, že zo znenia kúpnej zmluvy vyplýva záväzok predávajúceho rozviazať pracovný pomer so zamestnancami pracujúcimi v značkovej predajni Orange na Hlavnom námestí č. 35 v Šahách a záväzok kupujúceho od 28. 03. 2011 so všetkými zamestnancami predávajúceho uzavrieť pracovnú zmluvu so všetkými právnymi náležitosťami tak, ako keby nemali rozviazaný pracovný pomer. Pokiaľ boli takýmto spôsobom upravené záväzky zmluvných strán, došlo k ukončeniu pracovných pomerov zamestnancov žalobcu ku dňu 27. 03. 2011, čomu nasvedčujú aj uzavreté dohody o skončení pracovného pomeru, a teda bolo povinnosťou žalobcu vyplatiť zamestnancom, s ktorými platne skončil pracovný pomer dohodou, vyplatiť im náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenky. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa s touto námietkou vysporiadali a nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že tento argument nebral žalovaný vôbec do úvahy. Prvostupňový správny orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade účastníka konania (žalobcu) došlo k riadnemu skončeniu pracovných pomerov dňom 27. 03. 2011 a od 28. 03. 2011 uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah a termín „prevzatie“ zamestnancov v tomto kontexte možno vykladať len ako zabezpečenie nových pracovných miest zo strany predchádzajúceho zamestnávateľa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 13. 05. 2013 uviedol, že v danom prípade nebolo možné použiť ust. § 28 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté, lebo je aplikovateľné len na prípady prechodu práv a povinností (generálnej sukcesie do právo a povinností) z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa uskutoční ex lege bez toho, aby bolo potrebné rozväzovať pracovnoprávny vzťah. 17. Rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci vychádzajú zo zistenia, že žalobca po skončení pracovného pomeru zamestnankýň týmto nevyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zákonom stanovenej lehote po skončení pracovného pomeru, a preto mu za tento správny delikt uložil pokutu vo výške 500,- eur. Súd poukazuje na to, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. 18. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že zo strany žalobcu bolo zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce správnym orgánom, za ktoré porušenie zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, umožňuje uložiť inšpekcii práce pokutu do výšky 100.000,- eur. Správny orgán za správny delikt uložil pokutu vo výške 500,- eur, teda v dolnej hranici sadzby a pri jej určení prihliadol na všetky okolnosti podľa ust. § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona. 19. Záver žalovaného, ktorý urobil a ustálil vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Vykonané dokazovanie teda preukázalo, že žalobca porušil pracovno - právne predpisy, a to § 129 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce. Z toho dôvodu potom bolo potrebné považovať uloženú pokutu za uloženú v súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s právom. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)