Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/192/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200859 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200859.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: P. D., M. XXX/XX, Q. H. - W., IČO: 33 128 472, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. júna 2015 č. 894934/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 81.900,- eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 76.430,- eur, daň celkom v sume 9.658,67 eur, odpočítanie dane celkom v sume 23.832,24 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume - 14.173,57 eur. Dňa 10. 10. 2013 začal správca dane u žalobcu s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty podľa vyššie citovaného zákona. Kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol január - december 2012. V ten istý deň bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom uviedol, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom období boli prepravné služby, mal 5 zamestnancov na pracovnú zmluvu, úhrady za nákup tovarov a služieb súvisiacich s predmetom podnikania vykonával väčšinou bezhotovostne. Ďalej uviedol, že mal dodávateľov i odberateľov z tuzemska i štátov v rámci Európskej únie (Rakúsko, Taliansko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko). 2. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa, okrem iného, i zdaňovacieho obdobia júl 2012, v ktorom žalobca deklaroval dodanie stavebných prác na sklade v Behynciach od dodávateľa GARAX s. r. o. podľa faktúry zo dňa 31. 07. 2012 č. 2012/7/31/01 a dodacieho listu, dodanie nádrže na pohonné hmoty Vihorlat od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o. podľa faktúry zo dňa 20. 07. 2012 č. 454 a dodanie tovaru (od dodávateľa MC GOLD, spol. s r. o.) označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ podľa faktúry zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120633, dodacieho listu zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120107 a objednávky zo dňa 06. 07. 2012 č. 120701, ako i dodanie tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device 8506B“ podľa faktúry zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120656, dodacieho listu zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120112 a objednávky zo dňa 17. 07. 2012 č. 120702. 3. V kontrolovanom zdaňovacom období (júl 2012) žalobca deklaroval i dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty českému odberateľovi Stone Bohemia s.r.o. so sídlom v Českej repubike, pričom sa jednalo o tovar s označením „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ podľa faktúry zo dňa 13. 07. 2012 č. 12010, dodacieho listu zo dňa 13. 07. 2012 č. 28020 a medzinárodného nákladného listu č. SK 0402797, ako i tovar s označením „Full Set Of Atomization Device 8506B“ podľa faktúry zo dňa 23. 07. 2012 č. 12011, dodacieho listu zo dňa 23. 07. 2012 č. 280021 a medzinárodného nákladného listu č. SK 8005948. 4. Správca dane zaslal predvolanie zo dňa 08. 11. 2013 na pojednávanie na deň 03. 12. 2013 do spoločnosti GARAX s. r. o. (dodávateľ žalobcu), pričom jej zástupca sa na pojednávanie nedostavil. 5. Správca dane vykonal dokazovanie i dožiadaním zo dňa 11. 11. 2013 na Daňový úrad Trenčín za účelom preverenia nadobudnutia tovaru (nádrž na pohonné hmoty) spoločnosťou PRODUTHERM s. r. o. (dodávateľ žalobcu) a preverenie dodania toho tovaru žalobcovi podľa pripojenej faktúry. Dožiadaním zo dňa 11. 11. 2013 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie nadobudnutia tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r. o. (dodávateľ žalobcu) a preverenie dodania tovaru (Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device 8506B) žalobcovi podľa pripojenej faktúry. 6. Správca dane požiadal daňovú správu Českej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa vyššie uvedeného a žalobcom deklarovaného vývozu tovaru (Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device 8506B) do Českej republiky pre odberateľa Stone Bohemia s.r.o. 7. Dožiadaný Daňový úrad Trenčín v podaní zo dňa 19. 11. 2013 oznámil, že daňový subjekt PRODUTHERM s. r. o. podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, dňa 05. 04. 2013 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra príslušného súdu a v dôsledku zlúčenia sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť BG Slovakia, s.r.o., ktorá so správcom dane nespolupracuje a na udanej adrese nebolo zistené sídlo tejto spoločnosti. 8. Daňový úrad Bratislava na dožiadanie správcu dane v podaní zo dňa 26. 11. 2013 oznámil, že daňový subjekt MC GOLD, spol. s r. o. nespolupracuje so správcom dane, úradné písomnosti na adrese svojho sídla nepreberá. Doporučené zásielky do vlastných rúk sa vracajú späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“. V roku 2013 bola začatá daňová kontrola v MC GOLD, spol. s r. o. za január - december 2012, spoločnosť nepredložila žiadne doklady a daň bola určená podľa pomôcok. 9. Správca dane v podaní zo dňa 08. 01. 2014 požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenia poskytnutia prác zo strany spoločnosti GARAX s. r. o. (dodávateľ stavebných prác) pre žalobcu podľa pripojenej faktúry. Dožiadanie bolo bezúspešné, nakoľko konateľka spoločnosti sa na predvolanie nedostavila a podľa oznámenia polície ju nebolo možné ani predviesť, čo bolo oznámené správcovi dane v podaní zo dňa 19. 05. 2014. Konateľka tejto spoločnosti sa nedostavila ani na pojednávanie k správcovi dane, i keď doručenie predvolania mala vykázané a podľa oznámenia Obvodného oddelenia PZ SR Bratislava Petržalka - juh zo dňa 11. 03. 2014 nemohla byť ani predvedená. 10. Dňa 28. 01. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Jaroslavom Galkom (bývalý konateľ spoločnosti GARAX s. r. o.), ktorý uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, robila obchodnú činnosť - nákupy a predaje náhradných súčiastok na autá. K vykonaniu stavebných prác sa vyjadril tak, že nejaké vykonané boli, nevie kde, kedy a kto bol odberateľom. Práce vykonala nejaká firma zo Slovenska, ktorú našiel na internete, ale nevie, čo stavali a nevedel sa vyjadriť ani ohľadne dodávateľa a odberateľa prác. 11. Bývalý konateľ spoločnosti PRODUTHERM s. r. o. Lukáš Jančo bol predvolaný na pojednávanie na deň 26. 02. 2014 ako svedok, ale zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Takto sa správcovi dane vrátila i zásielka s predvolaním adresovaná súčasnému konateľovi spoločnosti BG Slovakia, s.r.o. Jozefovi Racekovi. 12. V rámci vykonaného dokazovania boli dňa 27. 02. 2014 vypočutí bývalí konatelia spoločnosti MC GOLD, spol. s r. o., a to Emil Cigánek (konateľ od 11. 12. 2008 do 04. 09. 2013) a Jiří Streck (konateľ od 31. 10.2012 do 04. 09. 2013). Emil Cigánek uviedol, že vystavil plnú moc F. Q. na jeho zastupovanie v roku 2010 a túto obnovil v roku 2012. Pán Q. ho zastupoval vo všetkom, robil obchody, viedol účtovníctvo. Nevedel sa vyjadriť k obchodom spoločnosti a ani k obchodom so žalobcom, nevedel, akým spôsobom sa realizovali, nevyjadril sa k dodávateľom spoločnosti, k spôsobu skladovania a dodávania tovaru, k vystavovaniu faktúr, mal za to, že spoločnosť za zaoberala obchodom s mäsom. K predloženým faktúram uviedol, že všetky doklady aj s účtovníctvom odovzdali pri predaji spoločnosti W., ktorého meno uviesť nevedel. Bývalý konateľ spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. Jiří Streck vo svojej výpovedi dňa 27. 02. 2014 uviedol, že sa staral len o obchody za českú stranu. Rovnako ako Emil Cigánek, ani on sa nevedel konkrétne vyjadriť k fungovaniu spoločnosti, k jej obchodom. Obidvaja bývalí konatelia sa nevedeli vyjadriť k obchodom spoločnosti, nevedeli o účtovníctve, nevedeli, kto uskutočňoval obchody, nákupy, predaj, kto tovar preberal, všetko mal na starosti F. Q.. 13. Dňa 12. 03. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom F. Q., ktorý konal ako splnomocnený zástupca spoločnosti MC GOLD, spol. s r. o. Potvrdil, že na základe plnej moci vystavenej Emilom Cigánkom vystupoval ako obchodný zástupca tejto spoločnosti, pričom sa jednalo o obchody s mäsom, ale i s iným tovarom (DVD, kozmetika, víno, sanitárny tovar). Uviedol, že opečiatkoval a podpísal faktúry, ktoré mu predložil k nahliadnutiu správca dane. Faktúry sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti. On robil objednávky mäsa do Čiech a obchody s mäsom, zatiaľ čo Emil Cigánek robil obchody s iným tovarom v rámci Slovenska. K obchodom so žalobcom uviedol, že mu ponúkol tovar, boli to obchody s cukríkmi, žuvačkami a setmi elektronických cigariet, pričom prepravu tovaru robil žalobca. Nevedel sa vyjadriť, od koho spoločnosť nakúpila cigarety, ani komu bola spoločnosť predaná, s tým, že doklady spoločnosti, vrátane účtovníctva, odovzdával Emil Cigánek pri predaji spoločnosti. Súčasný konateľ Vladimír Mitkov Stefanov zo Sofie si predvolanie správcu dane na pojednávanie neprevzal. 14. Dňa 19. 03. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď daňovej správy z Českej republiky vo veci týkajúcej sa spoločnosti Stone Bohemia s.r.o., ktorej mal žalobca podľa predložených listinných dokladov dodať tovar uvedený na faktúrach. Z odpovede českej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. so sídlom v Českej republike sa na adrese svojho sídla nenachádza a je nekontaktná, v roku 2012 nemala zamestnancov, za zdaňovacie obdobie júl 2012 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom vykázala i nadobudnutie tovaru z iných členských štátov, uplatnila si nárok na odpočet dane z prijatých zdaniteľných plnení, pričom nepredložila žiadne faktúry, zmluvy, objednávky ani prepravné doklady. 15. Žalobca bol správcom dane vypočutý dňa 28. 05. 2014 a bol oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania, pričom sa vyjadroval i k obchodom so spoločnosťou GARAX s. r. o., PRODUTHERM s. r. o., MC GOLD, spol. s r. o. a Stone Bohemia s.r.o. Správca dane žalobcu vyzval, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce a daňovej kontroly, ktoré neboli doteraz predložené. 16. Výzvou zo dňa 23. 06. 2014 v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. f/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca vyzvaný, aby sa v predmetnej veci vyjadril. 17. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca opätovne oboznámený dňa 16. 07. 2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. P. W., ktorá bola oboznámená so zisteniami správcu dane zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane vyzval zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k tomu, akou formou dokáže preukázať doterajšie tvrdenia vo veci prijatia a uskutočnenia zdaniteľných plnení z deklarovaných faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období. Splnomocnený zástupca uviedol, že sa bude vedieť bližšie vyjadriť po nahliadnutí do spisu, čo mu bolo správcom dane umožnené. Žalobca sa po nahliadnutí do spisu písomne vyjadril v podaní zo dňa 05. 08. 2014. 18. Dňa 12. 09. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané vykonané dokazovanie správcu dane vo vzťahu k dodávateľom žalobcu (spoločnosti GARAX s. r. o., PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD, spol. s r. o.) ako i odberateľovi (spoločnosť Stone Bohemia s.r.o.) a k zdaňovaciemu obdobiu júl 2012 správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác a tovarov zo strany vyššie označených spoločností tak, ako bolo deklarované v daňovom priznaní. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi Stone Bohemia s.r.o. so sídlom v Českej republike žalobca taktiež nepreukázal reálnu dodávku tovaru do Českej republiky. Rozdiel základu dane za zdaňovacie obdobie správca dane určil v sume 33.852,- eur (15.286,- eur pri nepreukázanom vývoze do iného členského štátu + 18.566,- eur pri nepreukázanom vnútroštátnom dodaní stavebných prác a tovarov od vyššie uvedených domácich dodávateľov). 19. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 12. 09. 2014, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 26. 09. 2014), na čo reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2014. 20. Správca dane dňa 25. 11. 2014 vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k protokolu zo dňa 12. 09. 2014, ktorého sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená osoba Ing. P. W., ktorá zotrvala na predchádzajúcich písomných podaniach žalobcu. 21. Správca dane vydal dňa 26. 11. 2014 rozhodnutie č. 9414401/5/5197733/2014/Ges, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 33.852,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní - 14.173,57 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť zistenú správcom dane v sume 19.678,43 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 22. Rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2015 č. 894934/2015 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 26. 11. 2014 č. 9414401/5/5197733/2014/Ges. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že formálne doloženie faktúr a dokladov o úhrade bez preukázania skutočného nadobudnutia tovaru nie je pre daňové účely dostačujúce. Daňový subjekt vykázal v zdaňovacom období júl 2012 dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane, a to dodanie tovaru českému odberateľovi Stone Bohemia s.r.o. v sume 81.900,- eur. V rámci medzinárodnej výmeny informácií daňová správa Českej republiky nepotvrdila, že tovar bol prijatý, zaúčtovaný, priznaný a zaplatený daňovým subjektom Stone Bohemia s.r.o. Za účelom preverenia vnútroštátneho nadobudnutia služieb (stavebných prác) a tovarov od dodávateľov GARAX s. r. o., PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD, spol. s r. o. správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie (výsluchom žalobcu, svedkov, dožiadaním na správcov dane príslušných podľa sídla dodávateľov, vyžiadaním si listinných dokladov), na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca si nedôvodne uplatnil odpočítanie dane pri deklarovaných dodávkach od uvedených dodávateľov v sume 18.566,- eur nakoľko nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platiteľ dane má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú podaním vyplneného daňového priznania a predložením dokladov. V prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dokazovaním vedeným v zmysle ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preverením predložených listinných dôkazov a dokladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť opäť prechádza na daňový subjekt, ktorý predložením alebo navrhnutím dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 23. Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 09. 2015 (dourčenou súdu dňa 07. 09. 2015) domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť a zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 06. 2015 č. 894934/2015 (zdaňovacie obdobie júl 2012) a č. 890188/2015 (zdaňovacie obdobie august 2012) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že rozhodnutia žalovaného bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj v rozpore s právnym stavom a v konaní, ktoré ich vydaniu predchádzalo, došlo k porušeniu procesných práv žalobcu podstatným spôsobom. Uviedol, že má právo na oslobodenie od dane, pretože objektívne preukázal splnenie povinností, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, a to predložením všetkých dostupných listín. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože vyčerpal dôkaznú povinnosť a predložil všetky doklady, ktorými reálne disponoval. Účtovné doklady, faktúry, doklady o úhrade faktúr a i svedecké výpovede potvrdzujú vystavenie faktúr ako aj dodanie plnení. Poukázal na to, že správca dane nespochybňuje dodanie stavebných prác, pričom dňa 22. 01. 2014 vykonal i ohliadku podnikateľských priestorov, ale o tejto ohliadke neexistuje zápisnica o miestnom zisťovaní, čím správca dane porušil ust. § 37 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že všetci dodávatelia v čase dodania plnení boli registrovaní ako platitelia dane z pridanej hodnoty a toto si žalobca preveril. Skutočnosť, že v čase vykonania kontroly už preverované subjekty boli nekontaktné, resp. po zmene konateľa a bez dokladov, nemožno klásť za vinu žalobcovi. V čase, kedy dochádzalo k obchodom so žalobcom, tieto spoločnosti so správcom dane komunikovali, podávali daňové priznanie a platili daň z pridanej hodnoty. 24. K oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu (odberateľovi Stone Bohemia s.r.o.) žalobca uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného daňová práva Českej republiky nepotvrdila, že tovar bol prijatý, zaúčtovaný, priznaný/zaplatený uvedeným českým daňovým subjektom. V odpovedi daňovej správy Českej republiky sa však takáto informácia nenachádza, čo žalobca zistil nahliadnutím do spisu. 25. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že správca dane a následne ani žalovaný nespochybnili, že by mu tovar nebol dodaný, alebo že by ho nepoužil na vykonané zdaniteľné plnenia, ale spochybnili osobu dodávateľa. Poukázal na to, že má obmedzené možnosti na preverenie dodávateľov a týchto si môže preveriť len z verejne dostupných zdrojov. Každý dodávateľ potvrdil, že tovar dodal a vystavil príslušnú faktúru. Skutočnosť, že dodávateľ neskôr zmenil konateľa, resp. je nekontaktný a už nevykonáva činnosť, nemá možnosť a schopnosť predvídať. 26. Poukázal i na to, že správca dane porušil ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ak mal alebo zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, mal mu tieto pochybnosti oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Žalobcovi nie je zrejmé, akými inými dôkazmi mohol a mal ako daňový subjekt disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Podľa žalobcu sa správca dane dopustil i procesných pochybení, a to takých, že nie je zrejmé, akými úvahami a z akého hodnotenia dôkazov dospel k svojmu záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, nevyhodnotil všetky dôkazy, v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu. Vyhodnotenie dôkazov bolo robené jednoznačne v neprospech žalobcu a žalobca má za to, že žalovaný i správca dane porušili pri hodnotení dôkazov ust. § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona, keďže pri vyhodnotení dôkazov vôbec neprihliadli na žalobcom preukazované skutočnosti a vzájomné súvislosti medzi vykonanými dôkazmi. Do daňovej kontroly zasahoval zamestnanec správcu dane, ktorý nebol na výkon daňovej kontroly poverený, a to vyžiadaním si dokladov tak za subjekt P. D. (kde poverenie bolo), ako i za subjekt Lanfer, s.r.o. (kde poverenie nebolo). Postupom správcu dane bol žalobca vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala proti správcovi dane a značne obmedzila jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje práva. Žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 06. 2015, ako i obe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26. 11. 2014. 27. Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/192/2015, navrhol preskúmať a zrušiť dve rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl a august 2012), súd uznesením zo dňa 09. 12. 2015 č. k. 11S/192/2015-67 vylúčil preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 06. 2015 č. 890188/2015 (zdaňovacie obdobie august 2012) na samostatné konanie. 28. Konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 06. 2015 č. 894934/2015 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2012 (t. j. konanie v predmetnej veci) sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/192/2015. Týmto rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 26. 11. 2014 č. 9414401/5/5197733/2014/Ges, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel tejto dane v sume 33.852,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2012. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 29. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 24. 03. 2016 k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom sa vyjadril i k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. Uviedol, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípade deklarovaného dodania stavebných prác a tovaru žalobcovi neuznal z dôvodu, že deklarované plnenie nebolo preukázané relevantnými dôkazmi. Uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. správca dane neuznal z dôvodu, že táto spoločnosť (odberateľ) nadobudnutie tovaru od žalobcu nepotvrdila. Žalobca tým, že predložil správcovi dane iba faktúry, ktorými fakturoval odberateľovi dodávky tovarov, nesplnil podmienky uvedené v ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nakoľko nepreukázal, že dodávka tovaru tomuto odberateľovi bola reálne uskutočnená. 30. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na konkrétne výsledky dokazovania správcu dane v prípade domácich dodávateľov žalobcu (spoločnosť GARAX s. r. o., PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD, spol. s r. o.), v rámci ktorého bolo zistené, že dodanie prác a tovarov týmito dodávateľmi nebolo preukázané a ani dodávatelia nepreukázali reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, čo je rozhodujúce pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Napriek tomu, že konatelia spoločností vo svojich výpovediach potvrdili vystavenie faktúr, ale nepredložili listinné dôkazy preukazujúce tieto ich tvrdenia, nemožno ich vyjadrenia považovať za dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení v prospech žalobcu. Daňové orgány nespochybňujú ani dodanie stavebných prác, ale na základe vykonaného dokazovania vyslovili záver, že relevantnými dokladmi nebolo preukázané, že práce vykonala spoločnosť uvedená na faktúrach ako dodávateľ. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to i preverovaním vykonaným v dodávateľských spoločnostiach. V prípade, ak dodávateľská spoločnosť nedisponuje dokladmi, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia, nemožno konštatovať, že k nemu preukázateľne došlo a že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové orgány nespochybňujú, že žalobca nadobudol do svojho vlastníctva tovar, ktorý následne dodal svojim odberateľom, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodali spoločnosti uvedené na predložených účtovných dokladoch . Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený odberateľovi do iného členského štátu, teda, že fyzicky opustil územie členského štátu dodania a právo nakladať s týmto tovarom prešlo na nadobúdateľa, to je spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. Táto spoločnosť dodanie tovaru nepotvrdila a nie je možné v zmysle platných právnych predpisov potom vysloviť záver, že tovar bol spoločnosti preukázateľne dodaný a že žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávke tovaru do iného členského štátu. 31. Žalovaný bol toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nedošlo k porušeniu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe. Správca dane uskutočnil v priebehu daňovej kontroly so žalobcom pojednávanie dňa 28. 05. 2014, na ktorom ho vyzval, aby sa vyjadril k dokladom vystaveným zo strany dodávateľských spoločností a ku konkrétnym obchodom s týmito spoločnosťami. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 16. 07. 2014, keby bol žalobca oboznámený s výsledkami preverovania a správca dane vyslovil pochybnosti o predložení dokladov, pričom žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, resp., aby svoje tvrdenia preukázal. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. K námietke žalobcu, že do kontroly zasahoval zamestnanec správcu dane, ktorý nebol na výkon daňovej kontroly poverený, žalovaný uviedol, že správca dane vykonával daňovú kontrolu u žalobcu i u daňového subjektu Lanfer s.r.o., pričom tieto subjekty mali rovnaký predmet podnikania a rovnakých obchodných partnerov, preto došlo k situácii, že doklady od žalobcu, resp. od daňového subjektu Lanfer s.r.o. žiadal predložiť zamestnanec správcu dane, ktorý bol poverený na výkon daňovej kontroly v spoločnosti Lanfer s.r.o. Uvedená skutočnosť však nemá na výsledky zistení správcu dane v procese daňovej kontroly žiadny vplyv. 32. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný o pojednávaniach, na ktoré boli predvolaní svedkovia, ale týchto pojednávaní sa nezúčastnil a tým sa sám pripravil o právo klásť svedkom otázky. Žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu. Žalovaný bol toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli dodržané všetky procesné práva žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 33. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 06. 2015 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2012), ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 34. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. 35. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 37 ods. 4 vyššie citovaného zákona, o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 68 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 33.852,- eur (ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v daňovom priznaní, t. j. - 14.173,57 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom dane, t. j. 19.678,43 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2013 a 2014) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov (stavebných prác spoločnsoťou GARAX s. r. o. a tovaru spoločnosťou PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD spol. s r. o.), ako i pri vyslovení záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi Stone Bohemia s.r.o. do iného členského štátu. 38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 pri ním tvrdenej dodávke stavebných prác na sklade v Behynciach za mesiac júl 2012 od dodávateľa GARAX s. r. o. podľa faktúry zo dňa 31. 07. 2012 č. 2012/7/31/01 a dodacieho listu zo dňa 31. 07. 2012, dodávke nádrže na pohonné hmoty VIHORLAT od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o. podľa faktúry zo dňa 20. 07. 2012 č. 454, dodávke tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ podľa faktúry zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120633, dodacieho listu zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120107 a objednávky zo dňa 06. 07. 2012 č. 120701, ako i dodávke tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device 8506B“ podľa faktúry zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120656, dodacieho listu zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120112 a objednávky zo dňa 17. 07. 2012 č. 120702 od dodávateľa MC GOLD s. r. o. (číslovanie faktúr u dodávateľa). Medzi účastníkmi konania bolo sporné i to, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri dodaní tovaru (Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT, Full Set Of Atomization Device 8506B), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúra zo dňa 13. 07. 2012 č. 12010, faktúra zo dňa 23. 07. 2012 č. 12011, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu v Českej republike, t. j. spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. v júli 2012 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác od spoločnosti GARAX s. r. o. a tovaru od spoločnosti PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD spol. s r. o. a podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do Českej republiky spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 39. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre zo dňa 31. 07. 2012 č. 2012/7/31/01 od dodávateľa GARAX s. r. o, faktúre zo dňa 20. 07. 2012 č. 454 od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o., faktúre zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120633 a zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120656 od dodávateľa MC GOLD spol. s r. o.. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, (služby), ktorý mal nakúpiť, alebo ktorý mu mali dodať ním deklarovaní vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom žalobcu a svedkov, resp. i preverovaním v spoločnostiach, ktoré mali byť v zdaňovacom období júl 2012 dodávateľmi žalobcu. 40. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa 31. 07. 2012 č. 2012/7/31/01 v sume 25.752,- eur (základ dane 21.460,- eur + 4.292,- eur DPH) vystavenú dodávateľom označeným ako GARAX s. r. o. za dodávku stavebných prác na sklade v Behynciach v mesiaci júl 2012 podľa dodacieho listu zo dňa 31. 07. 2012. Taktiež predložil faktúru zo dňa zo dňa 20. 07. 2012 č. 454 v sume 13.800,- eur (základ dane 11.500,- eur + 2.300,- eur DPH) od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o. za dodávku nádrže na pohonné hmoty VIHORLAT, faktúru vystavenú dodávateľom MC GOLD spol. s r. o dňa 10. 07. 2012 č. 10120633 v sume 41.832,- eur (základ dane 34.860,- eur + 6.972,- eur DPH) za dodávku tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ podľa dodacieho listu zo dňa 10. 07. 2012 č. 10120107 a objednávky zo dňa 06. 07. 2012 č. 120701, ako i faktúru zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120656 v sume 30.012,- eur (základ dane 25.010,- eur + 5.002,- eur DPH) za dodávku tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device 8506B“ podľa dodacieho listu zo dňa 20. 07. 2012 č. 10120112 a objednávky zo dňa 17. 07. 2012 č. 120702. 41. Predloženie uvedených dokladov (i keď sú opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. 42. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti GARAX s. r. o. a žalobcu správca dane opakovane bezúspešne zasielal predvolanie na adresu tejto spoločnosti s výzvou na predloženie listinných dokladov a taktiež predvolal na pojednávanie ako svedkov Jaroslava Galka (konateľ spoločnosti v čase, keď sa mala obchodná transakcia uskutočniť) ako i Alenu Polákovú (súčasná konateľka spoločnosti). Žalobca bol o týchto úkonoch (vykonaní výsluchu predvolaných svedkov vždy vopred upovedomený, ale pojednávania sa nezúčastnil). Dňa 28. 01. 2014 bol ako svedok na pojednávaní vypočutý Jaroslav Galko, ktorý potvrdil, že vystavil a podpísal faktúru, ale na väčšinu položených otázok odpovedal, že si nepamätá, nevie, spoločnosť nemala zamestnancov, nejaké stavebné práce sa robili, nevie aké a kde, za spoločnosť konal on a ešte nejaký pán, ktorého meno nevie, doklady odovzdal pri predaji spoločnosti novej konateľke. Táto bola opakovane bezúspešne predvolávaná na pojednávanie, nikdy sa nedostavila a podľa oznámenia príslušného oddelenia polície ju nebolo možné ani predviesť. 43. Ohľadne dodávky nádrže na pohonné hmoty VIHORLAT od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o. správca dane predvolal na pojednávanie Lukáša Janča (konateľ spoločnosti PRODUTHERM s. r. o. v júli 2012) a Jozefa Raceka (konateľ od 11. 10. 2012), pričom predvolania sa vrátili s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. 44. Ohľadne dodávok tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device EGO-T 8506B“ od dodávateľa MC GOLD spol. s r. o. dožiadaný správca dane oznámil, že táto spoločnosť nespolupracuje so správcom dane, rovnako ako jej splnomocnený zástupca F. Q.. Bývalý konateľ (v júli 2012) tejto spoločnosti Emil Cigánek, ako i Jiří Streck (konateľ od 31. 10. 2012), súčasný konateľ Vladimir Mitkov Stefanov <. (od 05. 09. 2013) a splnomocnený zástupca spoločnosti F. Q. boli predvolaní na ústne pojednávanie na deň 27. 02. 2014, o čom bol žalobca upovedomený. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý Emil Cigánek a Jiří Streck, ktorí sa k deklarovaným obchodom nevedeli vyjadriť z dôvodu, že podľa vyjadrenia Emila Cigáneka obchody zabezpečoval F. Q., ktorý bol na to splnomocnený a Jiří Streck bol konateľom až od 31. 10. 2012. F. Q. bol vypočutý dňa 12. 03. 2014 (žalobca bol o jeho výsluchu upovedomený, ale nezúčastnil sa ho), pričom uviedol, že spoločnosť obchodovala s mäsom (tieto obchody robil on), resp. i s inými komoditami - cukríky, žuvačky, elektronické cigarety (tieto obchody robil Emil Cigánek), k okolnostiam obchodov sa vyjadriť nevedel, spoločnosť zamestnancov nemala, faktúry vystavila účtovníčka, ktorá pracovala pre spoločnosť ako živnostníčka. 45. Žalobca bol o takto vykonanom dokazovaní oboznámený na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014, pričom k dodávke stavebných prác (od spoločnosti GARAX s. r. o.) uviedol, že to bolo okolo haly, ale nemá nič, len faktúru, nevie, kto práce vykonal, ani aké stavebné práce boli vykonané. K okolnostiam dodávky nádrže pohonných hmôt (od spoločnosti PRODUTHERM s. r. o.) a dodávky tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device EGO-T 8506B“ (od MC GOLD, spol. s r.o.) sa nevedel konkrétne vyjadriť. Správca dane žalobcu vyzval, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré ešte neboli predložené Ďalšie pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu sa konalo dňa 16. 07. 2014 a jeho predmetom bolo oboznámenie so zistenými skutočnosťami v prebiehajúcej daňovej kontrole, pričom žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril, ako vie preukázať svoje tvrdenia ohľadne prijatia zdaniteľných plnení. 46. V podaní zo dňa 05. 08. 2014 a 16. 10. 2014 sa žalobca vyjadroval k prijatým plneniam, ale neposkytol žiadny dôkaz o ich realizácii deklarovanými dodávateľmi (stavebné práce - spoločnosť GARAX s. r. o., nádrž pohonných hmôt - spoločnosť PRODUTHERM s. r. o. a „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device EGO-T 8506B“ - spoločnosť MC GOLD spol. s r. o.). V priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania sa žalobca jednoznačne nevyjadril ani k pôvodu kupovaného tovaru, neuvádzal okolnosti jeho nakládky a vykládky, nepredložil žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru, neuvádzal mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodičov motorových vozidiel, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia. Žalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach stavebných prác a tovaru od vyššie označených dodávateľov v mesiaci júl 2012, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávky stavebných prác od spoločnosti GARAX s. r. o., ako i tovaru od spoločnosti PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD spol. s r. o., jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaných dodávateľov a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy tovaru. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovaných dodávok (stavebných prác a ani tovaru) nepreukazujú ním predložené doklady. 47. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti GARAX s. r. o. a tovaru od spoločnosti PRODUTHERM s. r. o., MC GOLD spol. s r. o. ako dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. 48. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci júl 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka stavebných prác a tovaru) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných troch dodávateľov ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) a tovar boli i reálne dodané od dodávateľov uvedených na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). 49. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou GARAX s. r. o. nie je preukázané predloženou faktúrou zo dňa 31. 07. 2012 a ani dodacím listom k nej, ale ani výpoveďou svedka Jaroslava Galka (bývalý konateľ spoločnosti GARAX s. r. o.) zo dňa 28. 01. 2014. Z tejto svedeckej výpovede, ale ani z predloženej faktúry zo dňa 31. 07. 2012 vôbec nie je zrejmé, aké stavebné práce boli vykonané, nie je zrejmý rozsah prác, kto ich vykonal (spoločnosť dodávateľa nemala zamestnancov a vykonanie subdodávateľsky taktiež nie je preukázané) a kto ich prevzal. Taktiež súd s poukazom na predložený administratívny spis a priebeh administratívneho konania nemal pochybnosti o tom, že predloženými listinnými dokladmi (faktúra zo dňa 20. 07. 2012) nebolo preukázané ani dodanie nádrže na pohonné hmoty od dodávateľa PRODUTHERM s. r. o., ale ani dodanie tovaru označeného ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device 8506B“ od spoločnosti MC GOLD spol. s r. o., nakoľko predloženie listinných dokladov (faktúr zo dňa 10. 07. 2012 a zo dňa 20. 07. 2012, dodacích listov a objednávok k nim) nie je ešte samo osebe dôkazom o dodaní tovaru a v konkrétnom prípade, nebolo dodanie tovaru preukázané ani výpoveďou svedka F. Q.. 50. Správca dane sa snažil preveriť dodanie tovaru i u žalobcom deklarovaných dodávateľov, resp. u bývalých a súčasných konateľov týchto spoločností a taktiež sa obrátil i na príslušných správcov dane za účelom vykonania miestneho zisťovania, resp. preverenia žalobcom deklarovaných obchodov, čo však vzhľadom na nekontaktnosť, resp. nespoluprácu a zmeny v týchto spoločnostiach neviedlo k relevantným zisteniam. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok a dodávateľov však správca dane neodôvodňuje nekontaktnosťou ani nespoluprácou týchto dodávateľov (ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe), ale tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane a dostal sa do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane. 51. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri prácach a tovare, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť GARAX s. r. o., PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD spol. s r. o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane napr. prepravy tovaru. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované práce a tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. 52. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 53. Medzi účastníkmi konania bolo ďalej sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare („Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device 8506B“), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúra zo dňa 13. 07. 2012 a zo dňa 23. 07. 2012, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu v Českej republike - spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. v júli 2012 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac júl 2012 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 81.900,- eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 76.430,- eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Českej republiky. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. 54. V predmetnej veci z odpovede českej daňovej správy (doručenej dožiadanému správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nitra, pobočka Topoľčany dňa 19. 03. 2014) vyplynulo, že spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. so sídlom v Českej republike sa na adrese svojho sídla nenachádza a je nekontaktná, v roku 2012 nemala zamestnancov, za zdaňovacie obdobie júl 2012 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom vykázala i nadobudnutie tovaru z iných členských štátov, uplatnila si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení, pričom nepredložila žiadne faktúry, zmluvy, objednávky ani prepravné doklady. Následne správca dane preveroval dva deklarované obchodné prípady medzi dodávateľom (žalobca) a odberateľom Stone Bohemia s.r.o. so sídlom v Českej republike. Žalobca tvrdil, že tomuto odberateľovi dodal v júli 2012 tovar označený ako „Full Set Of Atomization Device EGO-T 650 KIT“ a „Full Set Of Atomization Device 8506B“ a k deklarovaným obchodným prípadom dodania tovaru do Českej republiky predložil faktúru zo dňa 13. 07. 2012 č. 12010 (vystavenú žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. ako odberateľa) na sumu 41.580,- eur ako i faktúru zo dňa 23. 07. 2012 č. 12011 na sumu 34.850,- eur, ako i dodacie listy k týmto faktúram a medzinárodné nákladné listy, v ktorých je ako dopravca a príjemca tovaru uvedená spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 05. 2014 uviedol, že sa jednalo o elektronické cigarety, ktoré boli dodané do Českej republiky uvedenej spoločnosti, za ktorú vystupoval pán Rák, inak o spoločnosti nič nevie, ani to, kde bol tovar prepravený, pričom prepravu si zabezpečil odberateľ. K okolnostiam dodania tovaru sa konkrétne nevedel vyjadriť, resp. si nespomínal. Tvrdeniu žalobcu, že prepravu tovaru si mal zabezpečiť odberateľ však nezodpovedajú medzinárodné nákladné listy - CMR, na ktorých je spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. uvedená ako dopravca a príjemca tovaru. 55. S poukazom na tieto tvrdenia žalobcu a zistenia českej daňovej správy (uvedené v dožiadaní o výmenu daňových informácií doručenom správcovi dane dňa 19. 03. 2014), ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne deklarovanému odberateľovi do Českej republiky, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR, ako i z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že prepravu tovaru do Českej republiky mal vykonať tvrdený odberateľ, teda spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že deklarovaný tovar dodal do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. Podľa predložených listinných dokladov bola preprava tovaru vykonaná odberateľom. Bolo preto povinnosťou žalobcu predložiť písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, a to podľa ust. § 43 ods. 5, písm. c/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky žalobca preukazoval predložením dvoch faktúr, dodacích listov a medzinárodných nákladných listov - CMR, ale nepredložil doklad vyžadovaný zákonom, teda písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Povinnosťou žalobcu bolo, aby takýto doklad mal do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru a v prípade, ak takýto doklad v uvedenej lehote nemal, bolo jeho povinnosťou uviesť toto dodanie ako dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Žalobca uvedený doklad (písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu) v zákonom stanovenej lehote nemal, ale nemal ho ani v priebehu daňovej kontroly, a napriek tomu nepostupoval podľa ust. § 43 ods. 8, veta druhá vyššie citovaného zákona. 56. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, dokazovania vykonaného správcom dane ako i zisťovania vykonaného českou daňovou správou i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Českej republiky ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca dodanie tovaru vyššie uvedenému odberateľovi v Českej republike preukazoval výlučne predložením listín - faktúr, dodacích listov a medzinárodných nákladných listov, ktoré sú v kolónke „prijal“ opatrené pečiatkou spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. ako deklarovaným odberateľom tovaru a nečitateľným podpisom. Nepredložil však zákonom vyžadovaný doklad, a to písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Pochybnosti o dovoze tohto tovaru do Českej republiky deklarovanému odberateľovi vznikli už na strane českej daňovej správy, ktorá v dožiadaní doručenom dňa 19. 03. 2014 správcovi dane uviedla, že spoločnosť deklarovaného odberateľa nemala v roku 2012 žiadnych zamestnancov a i keď za zdaňovacie obdobie júl 2012 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedla i nadobudnutie tovaru z iných členských štátov, neposkytla za uvedené obdobie žiadne doklady (faktúry, objednávky, prepravné doklady). 57. Pri posudzovaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty je potrebné vychádzať z ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil), ale nakoľko žalobca prepravu nevykonal, ani ju nezabezpečoval, bolo jeho povinnosťou predložiť i ďalšie doklady, pretože podľa jeho tvrdenia, prepravu tovaru mal zabezpečiť jeho odberateľ. Je však potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V predmetnej veci žalobca predložil medzinárodné nákladné listy opatrené pečiatkou deklarovaného dopravcu a nečitateľným podpisom, v ktorom je ako dopravca a odberateľ tovaru uvedená spoločnosť Stone Bohemia s.r.o., čo znamená, že prepravu tovaru mal vykonať odberateľ. Dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v Českej republike teda nebolo potvrdené a preukázané zákonom požadovaným spôsobom, a to predložením písomného vyhlásenia odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. Ustanovenie § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi zabezpečením prepravy inou osobou (ako dodávateľom alebo odberateľom) a jej vykonaním odberateľom alebo dodávateľom. Žalobca v predmetnej veci uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, čomu však nezodpovedajú ním predložené doklady, podľa ktorých mal žalobcom deklarovaný odberateľ tovaru prepravu tovaru vykonať sám. 58. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Českej republiky spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. ako deklarovanému odberateľovi. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 1.1.2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 (v zmysle ktorej daňové orgány v predmetnej veci i postupovali a jej aplikácie sa domáhal i žalobca v podanej žalobe) teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti Stone Bohemia s.r.o., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Žalobcom predložené doklady (medzinárodné nákladné listy) odporujú jeho tvrdeniu o tom, že prepravu tovaru zabezpečil odberateľ. Zo žalobcom predložených listinných dokladov s poukazom na vykonané dokazovanie potom nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, nakoľko žalobca nepredložil doklady vyžadované zákonom. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia Slovenskej republiky do Českej republiky neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ, ale mala ho prepraviť spoločnosť odberateľa, t. j. Stone Bohemia s.r.o. a v takom prípade bolo povinnosťou žalobcu predložiť písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. 59. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014. 60. Taktiež je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu, v tomto prípade do Českej republiky. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal (uspokojil sa s medzinárodnými nákladnými listami) a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa, napr. pokiaľ ide vykonanie prepravy tovaru (či ju vykoná sám odberateľ, alebo ju zabezpečí inými dopravcami, kde bude tovar vyložený, kto ho preberie a pod.) Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne dodaný, resp. vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodaní a vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. 61. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi do Českej republiky, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne plnenie). Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Českej republiky spoločnosti Stone Bohemia s.r.o., nakoľko nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. 62. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a taktiež podstatu podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. 63. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie tuzemského dodania služieb a tovaru a na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a v ust. § 43 ods. 1, 5, 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka stavebných prác a tovaru) ako odberateľ a taktiež bol priamo účastný ním deklarovaného vývozu tovaru do iného členského štátu ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný (na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014 a dňa 16. 07. 2014 - záver zápisnice o ústnom pojednávaní), aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby sa vyjadril o otázke, akou formou vie preukázať tvrdenia o prijatí a uskutočnení zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období. Týmto výzvam predchádzalo oboznámenie žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu s výsledkami vykonaného dokazovania, a to na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014 a 16. 07. 2014. Na týchto pojednávaniach bol žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca v súlade s ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. jednoznačne oboznámený s pochybnosťami správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov ním predložených alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a následne bol žalobca vyzvaný, aby sa k nim vyjadril. Správca dane žalobcu i osobitne výzvou zo dňa 23. 06. 2014 vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam (s ktorými bol oboznámený na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014) týkajúcim sa prebiehajúcej daňovej kontroly vyjadril. 64. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania a oslobodenia od dane z priadnej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúry a dodacie listy) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi v tuzemsku a odberateľom v inom členskom štáte a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa a dodávateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom, resp. o dodaní a preprave tovaru k nemu a taktiež o dodaní a preprave tovaru k jeho odberateľovi. 65. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty a oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie stavebných prác od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti GARAX s. r. o. a nadobudnutie tovaru od dodávateľa - spoločností PRODUTHERM s. r. o. a MC GOLD spol. s r. o., ale ani dôkazy preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od dodávateľov a deklarované dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. 66. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. K rozsudku SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11- Mecsek-Gabona Kft proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06. 09. 2012, na ktorý poukazoval žalobca v podanej žalobe súd uvádza, že z tohto rozsudku vyplýva záver, že je úlohou členského štátu ustanoviť rozsah dôkazných prostriedkov na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu. Toto slovenský zákonodarca vykonal prostredníctvom ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď stanovil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, pričom žalobcom deklarovaného dodania tovaru do Českej republiky sa týka ust. § 43 ods. 5, písm. c/ tohto zákona, nakoľko prepravu tovaru podľa predložených dokladov mal vykonať odberateľ. Je nepochybné, že SD EÚ vo veci Mecsek - Gabona tiež uviedol, že „ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania“. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia dane z pridanej hodnoty v konkrétnom prípade bolo neunesenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu a nie nekontaktnosť, resp. nespolupráca so správcom dane zo strany zahraničného daňového subjektu. 67. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stavisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, súd je toho názoru, že z predloženého administratívneho spisu procesné pochybenia správcu dane nevyplývajú a s týmito námietkami sa súd vysporiadal v bodoch 62 až 65 odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalšie námietky (nevyhotovenie úradného záznamu z telefonického hovoru, vyžiadanie si dokladov zamestnancom správcu dane, ktorý nebol poverený výkon daňovej kontroly u žalobcu, nevrátenie dokladov, zhodnosť výpovedí svedkov a zhodnosť protokolu v predmetnej veci s výpoveďami svedkov a protokolom vo veci daňovej kontroly u daňového subjektu Lanfer, s.r.o.) nemajú podľa názoru súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu bolo znemožnené klásť svedkom otázky je potrebné uviesť, že o toto právo sa pripravil sám žalobca, ktorý bol vždy upovedomený o tom, že budú vykonané výsluchy svedkov na pojednávaní, ale ani v jednom prípade sa týchto pojednávaní nezúčastnil. Z predloženého administratívneho spisu nie je možné zistiť, či dňa 22. 01. 2014 bola vykonaná ohliadka podnikateľských priestorov žalobcu (čo tvrdí žalobca v podanej žalobe), nakoľko sa o tom v spise nenachádza žiadny záznam a správca dane ani žalovaný na takýto dôkazný prostriedok ani nepoukazujú a nezdôvodňujú ním svoje rozhodnutia. Žalobca ani neuviedol, aký vplyv má nevyhotovenie úradného záznamu z vykonaného miestneho zisťovania (na ktoré sa ale daňové orgány ani neodvolávajú) na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. zákonnosť postupu, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal. Na doplnenie súd uvádza, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác, resp. nádrže na pohonné hmoty správca dane neodôvodnil nevykonaním prác, resp. nedodaním tovaru, ale spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní prác a tovaru zo strany deklarovaných dodávateľov, čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u týchto dodávateľov a následne i s právom žalobcu na odpočítanie dane. 68. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 26. 11. 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 33.852,- eur s tým, že mu nepriznal nadmerný odpočet ním uplatnený v daňovom priznaní v sume 14.173,57 eur a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 19.678,43 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 26. 11. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2015. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Správny a zákonu zodpovedajúci je podľa názoru súdu i výrok rozhodnutia žalovaného a tento zodpovedá ust. § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona (odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí), nakoľko správca dane rozhodoval podľa ust. § 68 ods. 5 tohto zákona (správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani), keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. 69. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. 70. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 71. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. 72. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.