Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200867 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200867.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. júna 2015 č. 850758/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10. 10. 2013 začal správca dane u žalobcu s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol január - december 2012. V tej istý deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom uviedol, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom období bola medzinárodná doprava, mal 25 zamestnancov na pracovnú zmluvu, úhrady za nákup tovarov a služieb súvisiacich s predmetom podnikania vykonával väčšinou bezhotovostne. Ďalej uviedol, že mal dodávateľov i odberateľov z tuzemska i štátov v rámci Európskej únie. 2. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa, okrem iného, i zdaňovacieho obdobia september 2012, v ktorom žalobca deklaroval dodanie tovaru - diesel od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. podľa faktúry zo dňa 17. 09. 2012 č. 10121020. 3. Správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, ktorý v podaní zo dňa 26. 11. 2013 oznámil, že preveril daňový subjekt LK IMPOEXPO, s.r.o. so sídlom Vinárska 130/16, Sereď a zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza panelový dom, pri vchode na zvončekoch sa nenachádzalo označenie spoločnosti. Daňovému subjektu bola zaslaná výzva na predloženie dokladov. 4. V podaní zo dňa 19. 12. 2013 Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta oznámil správcovi dane, že v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení bol konateľom spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. B. T.. V rámci iného konania správca dane požiadal Okresné riaditeľstvo PZ o jeho predvedenie, ale pokus bol neúspešný. 5. Dňa 12. 03. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom G. E. (splnomocneným zástupcom spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.), ktorý uviedol, že bol obchodným zástupcom spoločnosti v roku 2012, poveril ho T.. Svedok uviedol, že on robil obchody len s mäsom, vajíčkami a syrmi. K obchodom, ktoré robil T. sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že faktúry, ktoré mu predložil správca dane k nahliadnutiu, vystavil a podpísal T. a tieto sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti. Uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov. K obchodom so žalobcom sa nevedel vyjadriť. 6. Konateľ žalobcu bol správcom dane vypočutý dňa 28. 05. 2014 a bol oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania, pričom sa vyjadroval i k obchodom so spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. Mená osôb, s ktorými bol v kontakte za uvedeného dodávateľa nevedel uviesť. Tovar objednal telefonicky, k pôvodu nafty sa vyjadriť nevedel. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ. Množstvo prečerpanej nafty kontrolovali iba na počítadle na cisterne, tovar odovzdal vodič a prebral ho on, alebo jeho zamestnanci. Správca dane žalobcu vyzval, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce a daňovej kontroly, ktoré neboli doteraz predložené. 7. Výzvou zo dňa 23. 06. 2014 v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. f/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca vyzvaný, aby sa v predmetnej veci vyjadril. 8. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca opätovne oboznámený dňa 16. 07. 2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. C. J., ktorá bola oboznámená so zisteniami správcu dane zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane vyzval zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k tomu, akou formou dokáže preukázať doterajšie tvrdenia vo veci prijatia a uskutočnenia zdaniteľného plnenia z deklarovanej faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období. Splnomocnený zástupca uviedol, že sa bude vedieť bližšie vyjadriť po nahliadnutí do spisu, čo mu bolo správcom dane umožnené. Žalobca sa po nahliadnutí do spisu písomne vyjadril v podaní zo dňa 05. 08. 2014. 9. Dňa 12. 09. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané vykonané dokazovanie správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu (spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.) a k zdaňovaciemu obdobiu september 2012 správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie nafty na základe faktúry zo dňa 17. 09. 2012 tak, ako bolo deklarované v daňovom priznaní. Rozdiel práva na úplné odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2012 správca dane určil v sume 2.360,- eur. 10. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 12. 09. 2014, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 26. 09. 2014), na čo reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2014. 11. Správca dane dňa 28. 11. 2014 vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k protokolu zo dňa 12. 09. 2014, ktorého sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená osoba Ing. C. J., ktorá zotrvala na predchádzajúcich písomných podaniach žalobcu. 12. Správca dane vydal dňa 02. 12. 2014 rozhodnutie č. 9414401/5/5272596/2014, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2.360,- eur za zdaňovacie obdobie september 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 13. Rozhodnutím zo dňa 11. 06. 2015 č. 850758/2015 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 02. 12. 2014 č. 9414401/5/5272596/2014. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že formálne doloženie faktúr a dokladov o úhrade bez preukázania skutočného nadobudnutia tovaru nie je pre daňové účely dostačujúce. Daňový subjekt si v zdaňovacom období september 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 2.360,- eur z faktúry č. 10121020 zo dňa 17. 09. 2012 v celkovej sume 14.160,- eur, z toho základ dane v sume 11.800,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 2.360,- eur za dodávku pohonných hmôt (diesel), ktorú vystavil dodávateľ - spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. 14. Za účelom preverenia vnútroštátneho nadobudnutia tovaru (diesel) od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. správca dane vykonal dokazovanie (výsluchom žalobcu, svedka, dožiadaním na správcu dane príslušného podľa sídla dodávateľa, vyžiadaním si listinných dokladov), na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca si nedôvodne uplatnil odpočítanie dane pri deklarovanej dodávke od uvedeného dodávateľa v sume 2.360,-eur, nakoľko nepreukázal reálnosť zdaniteľného obchodu. Poukázal na to, že v rámci miestneho zisťovania dožiadaným správcom dane bolo zistené, že spoločnosť na evidovanej adrese nesídli, so správcom dane nekomunikuje. Konateľom spoločnosti bol v kontrolovanom zdaňovacom období B. T., ktorého sa nepodarilo k ústnemu pojednávaniu predviesť ani príslušníkmi polície. V spoločnosti LK IMPOEXPO, s. r. o. došlo dňa 25. 02. 2013 k zmene konateľa. Konateľom spoločnosti sa stal G. J. P., občan Bulharskej republiky. 15. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platiteľ dane má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú podaním vyplneného daňového priznania a predložením dokladov. V prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dokazovaním vedeným v zmysle ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preverením predložených listinných dôkazov a dokladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť opäť prechádza na daňový subjekt, ktorý predložením alebo navrhnutím dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V predmetnej veci žalobca nepreukázal, že mu tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre a teda platiteľ dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho nesplnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 16. Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 09. 2015 (dourčenou súdu dňa 09. 09. 2015) domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť a zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 06. 2015 č. 850758/2015 (zdaňovacie obdobie september 2012), č. 849987/2015 (zdaňovacie obdobie máj 2012) a zo dňa 12. 06. 2015 č. 864244/2015 (zdaňovacie obdobie december 2012) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. V žalobe namietal, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj v rozpore s právnym stavom a v konaní, ktoré ich vydaniu predchádzalo, došlo k porušeniu procesných práv žalobcu podstatným spôsobom. Uviedol, že má právo na oslobodenie od dane, pretože objektívne preukázal splnenie povinností, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, a to predložením všetkých dostupných listín. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože vyčerpal dôkaznú povinnosť a predložil všetky doklady, ktorými reálne disponoval. Účtovné doklady, faktúry, doklady o úhrade faktúr a i svedecké výpovede potvrdzujú vystavenie faktúr ako aj dodanie plnení. Uviedol, že všetci dodávatelia v čase dodania plnení boli registrovaní ako platitelia dane z pridanej hodnoty a toto si žalobca preveril. Skutočnosť, že v čase vykonania kontroly už preverované subjekty boli nekontaktné, resp. po zmene konateľa a bez dokladov, nemožno klásť za vinu žalobcovi. V čase, kedy dochádzalo k obchodom so žalobcom, tieto spoločnosti so správcom dane komunikovali, podávali daňové priznanie a platili daň z pridanej hodnoty. 18. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že správca dane spochybnil i tú skutočnosť, že spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. nemá v predmete podnikania nákup a predaj pohonných hmôt, teda nie je ako obchodník s pohonnými hmotami registrovaná. Poukázal na to, že dodávateľ mal v predmete podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, čo je oprávnenie aj na predaj pohonných hmôt. K tvrdeniu správcu dane, že dodávateľ žalobcu nebol registrovaný na colnom úrade a neviedol evidenciu, žalobca uviedol, že takáto povinnosť v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja nevyplýva. Fakty správcu dane nevyvrátili nákup pohonných hmôt od deklarovaného dodávateľa a rovnako správca dane nepreukázal, že plnenie nebolo dodané touto spoločnosťou (LK IMPOEXPO, s.r.o.). 19. Poukázal i na to, že správca dane porušil ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ak mal alebo zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, mal mu tieto pochybnosti oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Žalobcovi nie je zrejmé, akými inými dôkazmi mohol a mal ako daňový subjekt disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. 20. Podľa žalobcu sa správca dane dopustil i procesných pochybení, a to takých, že nie je zrejmé, akými úvahami a z akého hodnotenia dôkazov dospel k svojmu záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, nevyhodnotil všetky dôkazy, v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu. Vyhodnotenie dôkazov bolo robené jednoznačne v neprospech žalobcu a žalobca má za to, že žalovaný i správca dane porušili pri hodnotení dôkazov ust. § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona, keďže pri vyhodnotení dôkazov vôbec neprihliadli na žalobcom preukazované skutočnosti a vzájomné súvislosti medzi vykonanými dôkazmi. Do daňovej kontroly zasahoval zamestnanec správcu dane, ktorý nebol na výkon daňovej kontroly poverený, a to vyžiadaním si dokladov tak za subjekt C. B. (kde poverenie bolo) ako i za subjekt Lanfer, s.r.o. (kde poverenie nebolo). Postupom správcu dane bol žalobca vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala proti správcovi dane a značne obmedzila jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje práva. 21. Žalobca žiadal, aby súd zrušil všetky tri rozhodnutia žalovaného (dve zo dňa 11. 06. 2015 a jedno zo dňa 12. 06. 2016 ako i všetky tri rozhodnutia správcu dane zo dňa 02. 12. 2014. 22. Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/196/2015 navrhol preskúmať a zrušiť tri rozhodnutia žalovaného, dve zo dňa 11. 06. 2015 a jedno zo dňa 12. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september, máj a december 2012), súd uznesením zo dňa 09. 12. 2015 č.k. 11S/196/2015-67 vylúčil preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 06. 2015 č. 849987/2015 (zdaňovacie obdobie máj 2012), ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 06. 2015 č. 864244/2015 (zdaňovacie obdobie december 2012) na samostatné konanie. 23. Konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 06. 2015 č. 850758/2015 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2012 (t.j. konanie v predmetnej veci) sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/196/2015. Týmto rozhodnutím zo dňa 11. 06. 2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 02. 12. 2014 č. 9414401/5/5272596/2014, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel tejto dane v sume 2.360,- eur za zdaňovacie obdobie september 2012. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 24. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2016 k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom sa vyjadril i k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. 25. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na konkrétne výsledky dokazovania správcu dane v prípade dodávateľa žalobcu (spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o.), v rámci ktorého bolo zistené, že dodanie tovaru (diesel) týmto dodávateľom nebolo preukázané a ani dodávateľ nepreukázal reálnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, čo je rozhodujúce pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Napriek tomu, že splnomocnený zástupca spoločnosti Peter Valach vo svojej výpovedi potvrdil, že faktúry vystavil B. T. (vtedajší konateľ spoločnosti), ale nepredložil listinné dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie, nemožno jeho vyjadrenie považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu. 26. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to i preverovaním vykonaným v dodávateľskej spoločnosti. V prípade, ak dodávateľská spoločnosť nedisponuje dokladmi, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia, nemožno konštatovať, že k nemu preukázateľne došlo a že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové orgány nespochybňujú, že žalobca nadobudol do svojho vlastníctva tovar, ktorý následne dodal svojim odberateľom, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť uvedená na predloženom účtovnom doklade. 27. Žalovaný bol toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nedošlo k porušeniu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe. Správca dane uskutočnil v priebehu daňovej kontroly s konateľom žalobcu pojednávanie dňa 28. 05. 2014, na ktorom ho vyzval, aby sa vyjadril k dokladom vystaveným zo strany dodávateľských spoločností a ku konkrétnym obchodom s týmito spoločnosťami. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 16. 07. 2014, keby bol konateľ žalobcu oboznámený s výsledkami preverovania a správca dane vyslovil pochybnosti o predložení dokladov, pričom konateľa žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, resp., aby svoje tvrdenia preukázal. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. K námietke žalobcu, že do kontroly zasahoval zamestnanec správcu dane, ktorý nebol na výkon daňovej kontroly poverený, žalovaný uviedol, že správca dane vykonával daňovú kontrolu u žalobcu i u daňového subjektu C. B., pričom tieto subjekty mali rovnaký predmet podnikania a rovnakých obchodných partnerov, preto došlo k situácii, že doklady od žalobcu, resp. od daňového subjektu C. B. žiadal predložiť zamestnanec správcu dane, ktorý bol poverený na výkon daňovej kontroly v spoločnosti C. B.. Uvedená skutočnosť však nemá na výsledky zistení správcu dane v procese daňovej kontroly žiadny vplyv. 29. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný o pojednávaniach, na ktoré boli predvolaní svedkovia, ale týchto pojednávaní sa nezúčastnil a tým sa sám pripravil o právo klásť svedkom otázky. Žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu. Žalovaný bol toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli dodržané všetky procesné práva žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 06. 2015 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2012) ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 31. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. 32. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 37 ods. 4 vyššie citovaného zákona, o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 68 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 34. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 2.360,- eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa (diesel spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o.). 35. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 pri ním tvrdenej dodávke dieselu do Behyniec za mesiac september 2012 od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. podľa faktúry zo dňa 17. 09. 2012 č.10121020. 36. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní nafty od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 37. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre zo dňa 17. 09. 2012 č. 10121020 od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť, alebo ktorý mu mal dodať ním deklarovaný vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom žalobcu a svedka, resp. i preverovaním v spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období september 2012 dodávateľom žalobcu. 38. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa 17. 09. 2012 č. 10121020 v sume 14.160,- eur (základ dane 11.800,- eur + 2.360,- eur DPH) vystavenú dodávateľom označeným ako LK IMPOEXPO, s.r.o. za dodávku dieselu. Predloženie uvedeného dokladu (i keď je opatrený pečiatkou a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. 39. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. a žalobcu správca dane požiadal o preverenie realizácie dodania nafty od deklarovaného dodávateľa miestne príslušný daňový úrad, ktorý zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza panelový dom, pričom pri vchode do domu sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti (LK IMPOEXPO, s.r.o.). Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta oznámil správcovi dane, že z iného konania sa pokúsil o predvedenie konateľa spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. B. T., pričom pokus bol neúspešný i cestou polície. Správca dane vykonal i výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. G. E. dňa 12. 03. 2014. Žalobca bol o tomto úkone (vykonaní výsluchu predvolaného svedka vopred upovedomený), ale pojednávania sa nezúčastnil. 40. Konateľ žalobcu bol o takto vykonanom dokazovaní oboznámený na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014, pričom k dodávke nafty (od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.) uviedol, že nevie, kde a od koho mu doniesli faktúry: Mená osôb, s ktorými bol v kontakte pri uzatváraní obchodov, uviesť nevedel. Tovar objednával telefonicky, pôvod tovaru nevedel uviesť. Tovar bol objednaný do Behyniec, prepravu zabezpečoval dodávateľ. Dôvodom obchodovania bola asi cena nafty. Správca dane konateľa žalobcu vyzval, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré ešte neboli predložené Ďalšie pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu sa konalo dňa 16. 07. 2014 a jeho predmetom bolo oboznámenie so zistenými skutočnosťami v prebiehajúcej daňovej kontrole, pričom žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril, ako vie preukázať svoje tvrdenia ohľadne prijatia zdaniteľných plnení. 41. V podaní zo dňa 05. 08. 2014 a 16. 10. 2014 sa žalobca vyjadroval k prijatým plneniam, ale neposkytol žiadny dôkaz o ich realizácii deklarovaným dodávateľom (diesel - spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o.). V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania sa žalobca jednoznačne nevyjadril ani k pôvodu kupovanej nafty, neuvádzal okolnosti jej objednania, dodávky, nepredložil žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru, neuvádzal mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodiča motorového vozidla, ktorý by mohol byť vypočutý ako svedok. Žalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke nafty od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci september 2012 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávky nafty od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o., jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného dodávateľa. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovanej dodávky (dieselu) nepreukazujú ním predložené doklady. 42. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie dieselu od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný". 43. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka dieselu) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedeného dokladu žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar (diesel) bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). 44. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovaru - dieselu žalobcovi spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. nie je preukázané predloženou faktúrou zo dňa 17. 09. 2012, ale ani výpoveďou svedka G. E. (splnomocneného zástupcu tejto spoločnosti) zo dňa 12. 03. 2014. Z tejto svedeckej výpovede, ale ani z predloženej faktúry zo dňa 17. 09. 2012 nebolo preukázané dodanie dieselu od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o., nakoľko predloženie listinného dokladu (faktúra zo dňa 17. 09. 2012) nie je ešte samo osebe dôkazom o dodaní tovaru a v konkrétnom prípade nebolo dodanie tovaru preukázané ani výpoveďou svedka G. E., ktorý sa k obchodom so žalobcom vyjadriť nevedel. 45. Správca dane sa snažil preveriť dodanie tovaru i u bývalého konateľa tejto spoločnosti a taktiež sa obrátil i na príslušného správcu dane za účelom vykonania miestneho zisťovania, resp. preverenia žalobcom deklarovaného obchodu, čo však vzhľadom na nekontaktnosť, resp. nespoluprácu a zmeny v tejto spoločnosti neviedlo k relevantným zisteniam. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedeného žalobcom deklarovanej dodávky a dodávateľa však správca dane neodôvodňuje nekontaktnosťou ani nespoluprácou tohto dodávateľa (ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe), ale tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane a dostal sa do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane. 46. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane napr. prepravy tovaru. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúru, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. 47. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 48. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. 49. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie tuzemského dodania tovaru sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovaru - diesel) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný (na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014 a dňa 16. 07. 2014 - záver zápisnice o ústnom pojednávaní), aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby sa vyjadril o otázke, akou formou vie preukázať tvrdenia o prijatí a uskutočnení zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre v kontrolovanom zdaňovacom období. Týmto výzvam predchádzalo oboznámenie konateľa žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu s výsledkami vykonaného dokazovania, a to na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014 a 16. 07. 2014. Na týchto pojednávaniach bol konateľ žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca v súlade s ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. jednoznačne oboznámený s pochybnosťami správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov ním predložených alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a následne bol žalobca vyzvaný, aby sa k nim vyjadril. Správca dane žalobcu i osobitne výzvou zo dňa 23. 06. 2014 vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam (s ktorými bol oboznámený na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014) týkajúcim sa prebiehajúcej daňovej kontroly vyjadril. 50. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania a oslobodenia od dane z priadnej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúry) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným dodávateľom v tuzemsku a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní a preprave tovaru k nemu. 51. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne nadobudnutie tovaru (diesel) od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. 52. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutie SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11- Mecsek-Gabona Kft proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06. 09. 2012, na ktorý poukazoval žalobca v podanej žalobe súd uvádza, že z tohto rozsudku vyplýva záver, že je úlohou členského štátu ustanoviť rozsah dôkazných prostriedkov na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu. Toto slovenský zákonodarca vykonal prostredníctvom ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď stanovil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Je nepochybné, že SD EÚ vo veci Mecsek - Gabona tiež uviedol, že "ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania". Súd však poznamenáva a zdôrazňuje, že v zdaňovacom období september 2012 si žalobca neuplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávke tovaru (služby) do iného členského štátu Európskej únie. 53. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stavisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, súd je toho názoru, že z predloženého administratívneho spisu procesné pochybenia správcu dane nevyplývajú a s týmito námietkami sa súd vysporiadal v bodoch 46 až 50 odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalšie námietky (nevyhotovenie úradného záznamu z telefonického hovoru, vyžiadanie si dokladov zamestnancom správcu dane, ktorý nebol poverený výkon daňovej kontroly u žalobcu, nevrátenie dokladov, zhodnosť výpovedí svedkov a zhodnosť protokolu v predmetnej veci s výpoveďami svedkov a protokolom vo veci daňovej kontroly u daňového subjektu C. B.) nemajú podľa názoru súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu bolo znemožnené klásť svedkom otázky je potrebné uviesť, že o toto právo sa pripravil sám žalobca, ktorý bol vždy upovedomený o tom, že budú vykonané výsluchy svedkov na pojednávaní, ale ani v jednom prípade sa týchto pojednávaní nezúčastnil. 54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02. 12. 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 2.360,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 12. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 11. 06. 2015. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Správny a zákonu zodpovedajúci je podľa názoru súdu i výrok rozhodnutia žalovaného a tento zodpovedá ust. § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona (odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí), nakoľko správca dane rozhodoval podľa ust. § 68 ods. 5 tohto zákona (správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani), keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. 55. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. 56. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. 58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.