Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200963 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: BD STAV s.r.o., Priemyselná 2 Nitra, IČO: 36 830 623, v konaní zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, so sídlom Kozačeka 2003/40, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1219907/2015 zo dňa 24.07.2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1219907/2015 zo dňa 24.07.2015 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, Damborského 5, Nitra, č. 9401404/5/273537/2015 zo dňa 04.02.2015 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného špecifikovaného vyššie, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 26.06.2014, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Dňa 29.10.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca (zastúpený konateľom) ako daňový subjekt oboznámený so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Okrem iného bol oboznámený s tým, že správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov u dodávateľa žalobcu - spoločnosti HONORUS s.r.o.. Za účelom preverenia dodania zdaniteľných obchodov vykonal správca dane miestne zisťovanie v sídle spoločnosti HONORUS s.r.o. a zistil, že na adrese uvedenej v obchodnom registri sa spoločnosť nenachádza, o čom spísal úradný záznam. Pri daňovej kontrole správca dane postupoval podľa ust. § 3 ods. 3, 4, § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) a ako dôkaz použil spis daňového subjektu HONORUS s.r.o.. Kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie júl 2013 bolo zistené porušenie ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca na ústnom pojednávaní u správcu dane uviedol, že k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa momentálne nevie vyjadriť. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa ústneho pojednávania nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil daňový subjekt. 3. Dňa 29.10.2014 o 21.25 hod. podal žalobca zastúpený právnou zástupkyňou námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane L.. G. C. a L.. M. N. podľa ust. § 60 ods. 4 daňového poriadku i z dôvodu, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.10.2014 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 19 ods. 2 daňového poriadku, zamestnanci správcu dane sa pri ústnom pojednávaní vyjadrovali spôsobom a obsahom, ktorí nezachytili v zápisnici a ktorý preukazuje ich zaujatosť voči účastníkovi konania. Ďalej bolo v podaní uvedené, že viac ako 3 mesiace nebola umožnená spolupráca so správcom dane a pri realizácii ústneho pojednávania nebola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy preukazujúce skutočnosti uplatňované daňovým subjektom. 4. Napriek podanej námietke zaujatosti bol dňa 30.10.2014 vypracovaný protokol z daňovej kontroly č. 9401402/5/4812408/2014/Hor, v ktorom správca dane, okrem iného konštatoval, že za zdaňovacie obdobie júl 2013 žalobca ako daňový subjekt nepodal dodatočné daňové priznanie a v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie si uplatnil odpočítanie dane v sume 34.525,-- eur na základe vystavených faktúr od spoločnosti HONORUS s.r.o. (ako dodávateľa), ktoré sú v protokole uvedené, pričom faktúry boli vystavené za reklamnú a propagačnú činnosť, provízie, umiestnenie reklamy a ekonomické poradenstvo, spolu v sume 172.625,-- eur, z čoho daň z pridanej hodnoty činila 34.525,-- eur. V daňovom priznaní žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 399,30 eur. Kontrolou však bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume 34.924,30 eur, a teda bol zistený rozdiel dane v sume 34.525,-- eur. Protokol bol podpísaný L.. G. C. a L.. M. N., ktoré vykonali daňovú kontrolu a voči ktorým bola dňa 29.10.2015 žalobcom vznesená námietka zaujatosti. 5. Výzvou zo dňa 30.10.2014 (podpísanou L.. O. O., vedúcou oddelenia daňovej kontroly 2 bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorý mu bol zároveň zaslaný. Dňa 01.12.2014 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu (zo dňa 28.11.2014) zastúpeného právnou zástupkyňou, označené ako „výzva na zabezpečenie právneho stavu v súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“, v ktorom je okrem iného uvedené, že dňa 19.11.2014 bol žalobcovi doručený protokol z výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie, ktorý vyhotovili zamestnanci správcu dane L.. G. C. a L.. M. N.. Dňa 29.10.2014 bola podaná námietka zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu dane. Uvedení zamestnanci správcu dane mali do rozhodnutia o podanej námietke vykonať vo veci len nevyhnutné úkony, ktorými nie je vypracovanie protokolu z daňovej kontroly. Protokol zo dňa 30.10.2014 vypracovaný zamestnancami, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti bez rozhodnutia o nej nadobudol status nezákonnosti a tento nezákonný status potvrdila aj zamestnankyňa správcu dane L.. O. O. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 2, čím je odôvodnená pochybnosť o jej nezaujatosti vo veci, keďže vedela a musela vedieť, že o zaujatosti zamestnancov správcu dane vykonávajúcich kontrolu u daňového subjektu nebolo do vypracovania protokolu z daňovej kontroly rozhodnuté. 6. Následne bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.12.2014 k protokolu, v ktorom právna zástupkyňa žalobcu opakovane poukázala na to, že podala námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, ktorí boli poverení vykonaním daňovej kontroly, a napriek tomu, že o tejto námietke nebolo rozhodnuté, bol nasledujúci deň týmito zamestnancami vypracovaný protokol o daňovej kontrole. Okrem toho predložila aj písomné vyjadrenie L.. W. O., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti HONORUS s.r.o., ako i zmiešanú rámcovú obchodnú zmluvu s touto spoločnosťou ako poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom. 7. Správca dane vydal dňa 12.12.2014 „rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane“, ktorým nevyhovel námietke zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil zamestnancov správcu dane L.. G. C. a L.. M. N. z daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013, začatého dňa 26.06.2014. Rozhodnutie podpísala L.. O. O., vedúca oddelenia daňovej kontroly 2 a právnej zástupkyni žalobcu bolo doručené dňa 05.01.2015. Správca dane v oznámení zo dňa 17.12.2014 (podpísanom L.. O.) žalobcovi oznámil, že odovzdaný protokol a výzva na vyjadrenie sa k protokolu podané na poštovú prepravu dňa 30.10.2014, teda v nasledujúci deň po podaní námietky zaujatosti, považuje za neodkladný úkon a týmto postupom žalobca nebol ukrátený na svojich právach. 8. Právny zástupca daňového subjektu e-mailom zo dňa 26.01.2015 vyzval správcu dane na doručenie zákonného rozhodnutia vo veci, v ktorom uviedol, že vzhľadom na dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti nadriadeného zamestnanca konajúceho správcu dane, nebol tento oprávnený po určitom termíne konať s právnymi účinkami vo veci rozhodnutia o zaujatosti podriadených zamestnancov. S poukazom na uvedené bolo potom rozhodnutie o námietke zaujatosti nezákonné a nebolo doteraz rozhodnuté o námietke zaujatosti voči L.. C., L.. N. a L.. O.. 9. Na ústnom pojednávaní dňa 28.01.2015 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o preukázanie oprávnenosti konať vo veci zúčastnených zamestnancov správcu dane. L.. O. O. uviedla, že nemá vedomosť o vznesených pochybnostiach o nezaujatosti jej osoby vo veci. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala o preukázanie oprávnenosti personifikovaných zamestnancov správcu dane, (o ktorých nezaujatosti nebolo ku dňu konania pojednávania právoplatne rozhodnuté) vo veci konať. 10. Správca dane vydal dňa 04.02.2015 rozhodnutie č. 9401404/5/273537/2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 34.525,-- eur za zdaňovacie obdobie júl 2013 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Okrem iného uviedol, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania v sídle spoločnosti HONORUS s.r.o. zistil, že táto spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádza. Správca dane nahliadol i do spisu daňového subjektu HONORUS s. r.o. a zistil z neho, že spoločníkmi tejto spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období boli JUDr. Mária Kuttnerová a L.. Dušan O., ktorí sú spoločníkmi (L.. O. do 14.08.2014) aj v spoločnosti BD STAV s.r.o., pričom konateľom spoločnosti HONORUS s. r.o. bol od 12.08.2014 W. - U. K. z F.. Táto spoločnosť nemala zamestnancov, všetko realizoval osobne L.. O., ktorému pomáhal syn. Predchádzajúci konateľ tejto spoločnosti U. Z. (bol konateľom do 11.08.2014) sa na predvolanie na Daňový úrad Banská Bystrica v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti HONORUS s.r.o. nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil. Bývalý konateľ L.. O. bol vypočutý ako svedok a uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti. Z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru a služieb od iného platiteľa dane, daňovému subjektu nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty, a preto bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, t. j. rozdiel medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane pri daňovej kontrole. 11. Rozhodnutím zo dňa 24.07.2015 č. 1219907/2015 (ďalej pre účely rozsudku len žalobou napadnuté rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 04.02.2015. 12. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri daňovej kontrole správca dane postupoval podľa ust. § 3 ods. 3 a § 24 ods. 4 daňového poriadku a ako dôkaz použil spis daňového subjektu HONORUS s.r.o., z ktorého spísal úradný záznam a v ňom okrem iného uviedol, že spoločnosť HONORUS s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, doporučená pošta sa vracia s poznámkou adresát neznámy. Spoločnosť nepodala priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a december 2013, nemala zamestnancov a podľa vyjadrenia L.. W. O. všetko realizoval on, v prípade potreby mu pomohol syn. Predvolaný konateľ spoločnosti U. Z. sa na daňový úrad nedostavil, písomne sa ospravedlnil, konateľom spoločnosti prestal byť 11.08.2014. Bývalý konateľ (od 16.02.2012 do 14.03.2014) spoločnosti HONORUS s.r.o. L.. W. O. bol v rámci daňovej kontroly v tejto spoločnosti vypočutý ako svedok dňa 12.06.2014 a uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi spoločnosti a predložil protokol o odovzdaní a prevzatí obchodnej, ekonomickej, personálnej, mzdovej a evidenčnej agendy zo dňa 17.02.2014. Spoločnosť HONORUS s.r.o. sa zaoberala ekonomickým poradenstvom, sprostredkovateľskou činnosťou a reklamou. Sprostredkovateľská činnosť spočívala v sprostredkovaní menších stavebných úprav a reklamná činnosť predstavovala umiestňovanie reklamy na veľkoplošné panely. Panely boli rozmiestňované v priemyselných parkoch, na autobusoch. Účtovníctvo viedla „jedna pani z Detvy“, meno ktorej nevedel uviesť. Vo vyjadrení zo dňa 12.09.2014 dourčeného Daňovému úradu Banská Bystrica L.. O. uviedol, že vyvinul maximálne úsilie o získanie požadovaných údajov, ktoré však bolo márne, čo malo za následok, že ich nemohol poskytnúť správcovi dane. 13. K podanej námietke zaujatosti zo dňa 29.10.2014 voči zamestnancom správcu dane poverených výkonom daňovej kontroly L.. M. N. a L.. G. C.alovaný uviedol, že dňa 06.11.2014 zaslal správca dane výzvu na doplnenie podania, na ktorú reagoval daňový subjekt dňa 10.12.2014 a doplnil podanie. Rozhodnutím zo dňa 12.12.2014 rozhodol o námietke zaujatosti L.. C. a L.. N. najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, t. j. L.. O. O. tak, že nevylúčil uvedených zamestnancov, pričom rozhodnutie bolo doručené daňovému subjektu dňa 05.01.2015. K námietke zaujatosti zo dňa 01.12.2014 voči L.. O. O. uviedol, že ju nepovažoval v zmysle ust. § 60 ods. 4 daňového poriadku za podanú príslušnému orgánu, nakoľko vyjadrenie pochybnosti vo výzve daňového subjektu na zabezpečenie právneho stavu zo dňa 01.12.2014, doručené elektronickými prostriedkami, nie je možné považovať za podanú námietku. 14. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 28.01.2015 bola s daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Po začatí ústneho pojednávania zástupca daňového subjektu požiadal o preukázanie oprávnenosti konať vo veci zúčastnených zamestnancov správcu dane v nadväznosti na ust. § 60 daňového poriadku, o ktorých nezaujatosti nebolo do dnešného dňa zákonne, právoplatne príslušným orgánom rozhodnuté. Rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov správcu dane bolo daňovému subjektu doručené dňa 05.01.2015, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a zamestnanci správcu dane, proti ktorým bola podaná námietka zaujatosti, mohli dňa 28.01.2015 konať. 15. Námietku daňového subjektu, že správca dane nerealizoval s daňovým subjektom úzku súčinnosť, čím konal v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, považoval žalovaný za právne irelevantnú, nakoľko v období od 25.08.2014 do 29.10.2014 vykonával správca dane úkony (napr. preverovanie dodávateľa HONORUS s.r.o.), ktoré si nevyžadovali súčinnosť s daňovým subjektom a ktoré uviedol do odôvodnenia svojho rozhodnutia. 16. Daňový subjekt namietal i to, že správca dane neoboznámil konateľa daňového subjektu so žiadnymi skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou, ale citoval úkony, ktoré vykonal iný správca dane u „iného daňového subjektu“ a s týmto nebol daňový subjekt oboznámený, nemal o nich vedomosť, správca dane nevykonal hodnotenie týchto úkonov v nadväznosti na ich vypovedaciu schopnosť v neprospech daňového subjektu a rovnako namietal neposkytnutie primeranej lehoty na zoznámenie a preštudovanie dôkazov. Žalovaný k uvedenému uviedol, že predvolaním zo dňa 24.09.2014, prevzaté dňa 14.10.2014, predvolal splnomocnenú zástupkyňu JUDr. Máriu Kuttnerovú na ústne pojednávanie na 29.10.2014 vo veci oboznámenia sa s výsledkami daňovej kontroly. Dňa 29.10.2014 sa dostavil na ústne pojednávanie konateľ žalobcu W. N., ktorý zástupkyňu ospravedlnil z dôvodu pobytu na liečení. Správca dane oboznámil konateľa žalobcu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Konateľ žalobcu uviedol, že k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa momentálne nevie vyjadriť. Žalobca sa ani následne k priebehu a zisteným skutočnostiam nevyjadril, nepredložil ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, do dňa ukončenia daňovej kontroly, t. j. do 19.11.2014, kedy bol daňovému subjektu doručený protokol. 17. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane bol toho názoru, že správca dane sa vysporiadal so svojim tvrdením, že daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti HONORUS s.r.o. porušil zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru a služieb od iného platiteľa dane. Žiadny z preskúmavaných dôkazov nebol získaný v rozpore s právnymi predpismi, práva daňového subjektu boli zachované a považoval záver správcu dane za správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. 18. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 13.10.2015, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.07.2015 č. 1219907/2015 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra. 19. V žalobe namietal, že žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím a nezákonným procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane vzhliadal v hmotno-právnej a procesno- právnej rovine, ktoré sú takými vadami konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Konaním žalovaného i správcu dane boli porušené základné zásady správy daní, predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky garantované práva na spravodlivý administratívny proces, a to predovšetkým v spôsobe vykonávania daňovej kontroly a voľbe dôkazných prostriedkov, ktoré správca dane použil a žalovaný sa bez skúmania zákonnosti konania a rozhodovania správcu dane v napadnutom rozhodnutí s konaním správcu dane stotožnil. 20. Konkrétne namietal, že od 26.06.2014, kedy správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu, nebola realizovaná súčinnosť správcu dane až do 29.10.2014. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 29.10.2014, na ktorú poukazuje žalovaný, ako hlavný predmet uvádza oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Zápisnica však obsahuje len všeobecné údaje z obchodného registra a konštatáciu úkonov správcu dane pri výkone daňovej kontroly u iného subjektu ako žalobcu, bez špecifikácie, zhodnotenia a právneho posúdenia a dôkazného významu pre určenie a správne vyrubenie dane žalobcovi, vrátane hmotno-právnych následkov vo veci. V spojení s takýmito údajmi bolo nezákonným postupom správcu dane žalobcovi odňaté zákonné právo na súčinnosť s daňovým orgánom. Správca dane úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil osobnú účasť žalobcu na týchto úkonoch a tým značne obmedzil jeho možnosti účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Žalovaný sa nezákonne uspokojil len s konštatovaním, že túto námietku žalobcu považuje za právne irelevantnú a uviedol, že úkony, ktoré v danom čase realizoval správca dane, si nevyžadovali súčinnosť so žalobcom. Pokiaľ správca dane ako rozhodujúce dôkazy pre vydanie rozhodnutia uvádza vo svojom rozhodnutí, že tieto zistil zo spisu HONORUS s.r.o., je preukázané, že žalovaný bol postupom správcu dane, bez súčinnosti, poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 21. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu, ktorému nebola poskytnutá zákonná lehota na požadované vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.10.2014. Protokol z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený správcom dane dňa 30.10.2014, t. j. na druhý deň po ústnom pojednávaní, pričom správca dane svojvoľne a arbitrárne ukončil dokazovanie dňa 29.10.2014 bez súčinnosti so žalobcom. 22. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu spočívajúcou v právnej povinnosti správcu dane zabezpečiť žalobcovi právo klásť svedkom otázky a nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu (spoločnosti HONORUS s.r.o.) v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu a neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov. 23. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmysle ust. § 60 ods. 5 daňového poriadku, nemohli zamestnanci správcu dane, o ktorých nezaujatosti nebolo právoplatne rozhodnuté, zákonne konať iné ako nevyhnutné úkony, za aké sa nedá považovať vypracovanie protokolu z daňovej kontroly a vyhotovenie výzvy zo dňa 30.10.2014. Na základe tejto právnej skutočnosti je protokol vyhotovený zamestnancami správcu dane, o ktorých nezaujatosti nebolo právoplatne rozhodnuté, nezákonný a nemôže byť použitý ako rozhodujúci dôkaz pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že dňa 01.12.2014 bola vznesená námietka pochybnosti o nezaujatosti voči L.. O. O., ktorá vedela a musela vedieť o dôvodoch a príčinách vyjadrenia pochybnosti o nezaujatosti konajúcich zamestnancov správcu dane, o ktorej námietke nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, napriek urgenciám, a preto nemala uvedená zamestnankyňa správcu dane po 01.12.2014 zákonné oprávnenie vo veci konať. Žalobcovi nebolo doteraz doručené zákonné rozhodnutie o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane L.. G. C., L.. M. N. a L.. O. O.. Správca dane o námietke zaujatosti voči L.. O. O. nerozhodol de facto vôbec, ale konštatoval, že nešlo o kvalifikovanú námietku, čím prekročil svoju právomoc, keďže nie je oprávnený rozhodovať o tom, či námietka je kvalifikovaná alebo nie. Pokiaľ priamy nadriadený L.. O. O. o námietke zaujatosti do tohto času zákonne vo forme rozhodnutia nerozhodol, všetky úkony, ktoré vykonala L.. O. O. od 01.12.2014 sú nezákonné, vrátane rozhodnutia o nevylúčení zamestnancov správcu dane L.. C. a L.. N. zo dňa 12.12.2014. Žalobca poukázal na to, že dňa 27.06.2015 uplynula zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá doteraz nebola zákonne ukončená v zmysle ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku. 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.05.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.05.2015. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že žalobca nemal obmedzené právo na súčinnosť so správcom dane, pretože zápisnica z ústneho pojednávania č. 9401402/5/4811252/2014/ Hor obsahuje súvislé opísanie priebehu ústneho pojednávania, v ktorom správca dane oboznámil žalobcu s jednotlivými úkonmi správcu dane v časovom slede a so závermi správcu dane. Tvrdenie žalobcu, že všetky dôkazy boli získané bez jeho účasti, považuje za nepravdivé z dôvodu, že sporné faktúry uvedené v napadnutom rozhodnutí predložil žalobca. Uviedol, že daňový poriadok neustanovuje, že úkony správcu dane vykonávané v zmysle ust. § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, musia byť vykonané za účasti žalobcu. Žalobca bol o týchto úkonoch oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 29.10.2014. 25. K námietke zaujatosti podanej voči zamestnankyniam správcu dane, ktoré boli poverené vykonaním daňovej kontroly uviedol, že dňa 29.10.2014 podal žalobca elektronickými prostriedkami námietku zaujatosti, dňa 06.11.2014 ho správca dane vyzval na jej doplnenie v zmysle ust. § 60 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca podanie doplnil elektronickými prostriedkami dňa 09.12.2014 a dňa 12.12.2014 o predmetnej námietke rozhodol najbližšie nadriadený zamestnanec rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené 05.01.2015. Dňa 01.12.2014 žalobca podal elektronickými prostriedkami výzvu na zabezpečenie právneho stavu v súlade s ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku v nadväznosti na doručenie nezákonného protokolu z dôvodu jeho vyhotovenia zamestnancami správcu dane, ktorých zaujatosť spochybnil. Následne, napriek tomu, že správca dane reagoval listom zo dňa 17.12.2014 na uvedené podanie žalobcu, podal žalobca viacero podaní označených ako výzva na zabezpečenie právneho stavu a výzva na doručenie zákonného rozhodnutia vo veci. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch neukrátil. 26. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil ku kontrole doklady, na základe ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Samotná existencia dokladov, ktorými deklaruje dodanie služieb, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Skutočnosť, že bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti L.. W. O. (bol konateľom od 12.01.2012 do 01.02.2014) v liste zo dňa 01.12.2014 síce uviedol, že dodania uskutočnil, ale na druhej strane nepredložil Daňovému úradu Banská Bystrica žiadne relevantné dôkazy, a tým nemohol tieto tvrdenia považovať za určujúci dôkaz na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane. 27. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu W. N., ktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 29.10.2014 z dôvodu, že splnomocnená zástupkyňa JUDr. Mária Kuttnerová bola v tom čase na liečení, do vyjadrenia uviedol, že „k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa momentálne neviem vyjadriť“. Nežiadal o lehotu na vyjadrenie. 28. K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy z dôvodu, že ak žalovaný vykonal vlastné dokazovanie v rámci odvolacieho konania, bol povinný v zmysle ust. § 74 od. 3 daňového poriadku umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania, žalovaný uviedol, že žalovaný nevykonal v rámci odvolacieho konania dokazovanie. 29. Žalobca namietal, že nezabezpečil jeho právo klásť svedkom otázky a nebol upovedomený o konaní výsluchu. K tomu žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly nebol vypočutý žiadny svedok. Fotokópia zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.06.2014 je prílohou úradného záznamu zo dňa 14.10.2014, ktorý bol spísaný z nahliadnutia do spisu dodávateľa HONORUS s.r.o.. 30. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti protokolu z dôvodu časového hľadiska jeho vyhotovovania v nadväznosti na podanie námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane poverených vykonaním daňovej kontroly uviedol, že protokol je spisovaný priebežne na základe predložených dôkazov. Zamestnanci poverení daňovou kontrolou vypracovali dňa 30.10.2014 protokol bez vedomosti, že bola podaná námietka ich zaujatosti, ktoré žalobca podal elektronickými prostriedkami dňa 29.10.2014 o 21.25 hod., a ktorú vybavuje najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Žalovaný navrhol žalobu podanú žalobcom ako bezdôvodne podanú zamietnuť. 31. Krajský súd v Nitre preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vychádzajúc z ust. § 177 SSP, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP zrušiť. 32. Podľa cit. ustanovení správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správny, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že na Krajskom súde v Nitre bolo viacero vecí, ktoré sa týkali toho istého žalobcu ako aj žalovaného, pričom išlo o totožný predmet konania - žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa vykonali u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2013, pričom žalovaný na základe jednej kontroly a jedného protokolu z daňovej kontroly DPH č. 9401402/5/4812408/2014/Hor zo dňa 30.10.2014 vyruboval žalobcovi rozdiel dane po jednotlivých mesiacoch roku 2013, a nakoľko každé jednotlivé takéto rozhodnutie je predmetom samostatnej žaloby - súd v tejto prejednávanej veci nebude z dôvodu hospodárnosti opakovať tie isté dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, keďže tieto už boli opakovane uvádzané v rozhodnutiach vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/214/2015, 11S/216/2015, 11S/218/2015 a 11S/220/2015. 34. Súd sa stotožňuje s odôvodneniami rozsudkov v predmetných veciach, ktoré sa týkali mesiacov apríl, jún, september a november 2013, a preto na tieto rozhodnutia v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje, a tieto už nebude opakovať. 35. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu súd v zmysle § 167 SSP a § 175 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške súd rozhodne v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.