KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Nitra14. 2. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/175/2015 z 14. 2. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 14. februára 2016, sp. zn. 19Sd/175/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201018.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/175/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201018
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: L. B., C., M. XX/XX, odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. júna 2015.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa15. júna 2015, bol navrhovateľke podľa § 70 ods.
1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 02. 02. 2015 v
sume 171,- eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia v Leviciach,
je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako
70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
poistenca vo veku nad 34-40 rokov je 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom
invalidity, t. j. dňa 02. 02. 2015, navrhovateľka získala 3459 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je
9 rokov a 174 dní, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal.
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v
rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky,
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kal. roky 1984-2014.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel
úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného
vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené
sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ
za kal. rok 2014 sa rovná vymeriavaciemu základu za rok 2013.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia
podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný
mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia.
Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného
mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka.



Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb., ktorá sa hodnotí ako
zamestnanie v kal. roku 1989 - 122 dní, 1992- 257 dní, 1993 - 8 dní, 2003- 111 dní, patrí jej za toto
obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 2,7359.
V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 2729 dní dôchodkového poistenia, to znamená 7,4768
rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,3660.
Podľa § 63 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v
hodnote nižšej ako 1 pripočíta sa v 2015 - 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného
osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového
bodu 0,4865.
Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 02. 02. 2015 navrhovateľka získala 3459 dní obdobia
dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 06. 08. 2037. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 8221 dní, spolu s obdobím dôchodkového
poistenia 11680 dní, čo predstavuje 32 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 02. 02. 2015 je 10,2524 eur a je určená ako súčin dôchodkovej
hodnoty na rok 2014 - 10,2524 upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve
SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kal. roka 2014, t. j. 837,- eur a priemernej mzdy v
hospodárstve SR za tretí štvrťrok kal. roka 2013, t. j. 803,- eur. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 01. 02. 2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 - 10,2524 eur
a indexu 1,04234122.
Suma invalidného dôchodku je 166,40 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný
osobný mzdový bod 0,4865 x 32 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím
x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 166,40 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku
o 4,60 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku stanovenú v § 1 písm. e/ Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 171,- eur mesačne.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom
uviedla, že nesúhlasí s výškou dôchodku, pretože nemohla ovplyvniť výšku príjmu vzhľadom na svoje
zdravotné problémy. O dôchodok si požiadala až po zistení a po operácii nádoru na mozgu, a preto žiada
o prehodnotenie jej žiadosti o skorší dátum vzniku invalidity. Taktiež suma dôchodku je veľmi nízka.
Na pojednávanie dňa 15. 02. 2016 sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti
podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že potvrdiť ako vecne správne, vzhľadom na závery
posudkových lekárov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p., a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Banskej Bystrici, dňa 26. 10. 2015, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.
z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Leviciach
dňa 23. 04. 2015. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o
nezhubný nádor mozgu a iných častí centrálneho nervového systému, podšiatrový (infratentoriálny)
mozog, epileptický syndróm idiopatický s generalizáciou, stredne ťažká až ťažká depresia, sideropenická
anémia v remisii. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby nervového
systému, postihnutie mozgu, mozgové nádory, po odstránení nádoru - v porovnaní nezhubný mozgový
nádor - meningeom, po odstránení podľa kapt. VI., odd. A položka 11 písm. a/. Navrhovateľka požiadala
o prehodnotenie zdravotného stavu dňa 23. 04. 2015, predtým bola dlhodobo práceneschopná pre
nezhubný nádor mozgu - podšiatrový nádor. Podporné obdobie poberania nemocenských dávok jej
uplynulo dňa 01. 02. 2015 a od 02. 02. 2015 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre nezhubný nádor a epilepsiu. Po preštudovaní odborných
lekárskych nálezov posudkový lekár konštatoval, že stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť 75 % bola stanovená pre nezhubný nádor mozgu a epilepsiu. Skorší dátum vzniku invalidity nie je
možné určiť, pretože navrhovateľka bola v minulosti liečená pre epilepsiu, ktorá na antiepileptickej liečbe
bola stabilizovaná, kompenzovaná, nevyžadovala si opakované pracovné neschopnosti, teda nespĺňala



kritériá pre uznanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo
až v r. 2014, kedy si stav vyžiadal dlhodobú práceneschopnosť, počas ktorej poberala nemocenské
dávky a jednoročné podporné obdobie jej uplynulo dňa 01. 02. 2015. Preto dátum vzniku invalidity od
02. 02. 2015 bol stanovený správne.
P r e t o navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u navrhovateľky je 75 % od 02. 02. 2015.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli
známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto
ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom
vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré
si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako
aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku



nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. júna 2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.
s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní
nemala úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.